Vplyv doterajších a predpokladaných reforiem/štrukturálnych zmien v zdravotníctve na financovanie zdravotníctva (verejné zdravotné poistenie) Ministerstvo zdravotníctva SR November 2008

Základné všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce zdravotný systém na Slovensku V čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky sa stanovuje, že každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. V tomto článku je vyjadrený záväzok štátu ako orgánu štátnej moci prijať takú právnu úpravu, ktorá zabezpečí občanom právo na zdravotnú starostlivosť prostredníctvom zdravotnej poisťovne. Podľa čl. 31 Listiny základných práv a slobôd má občan právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Toto právo patrí medzi sociálne práva občana. V členských štátoch Európskej únie sú obdobné práva súčasťou sociálnych systémov, ktoré ich svojím občanom poskytujú formou vecných dávok. Nositeľom a poskytovateľom sociálnej vecnej dávky je zdravotná poisťovňa.

Ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy platné do roku 2004: zákon 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, zákonom NR SR č.277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, ktorý upravoval poskytovanie zdravotnej starostlivosti, jej organizáciu, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti, zákonom NR SR č. 98/1995 Z.z. o Liečebnom poriadku, ktorý upravoval podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia ako aj za čiastočnú úhradu alebo celú úhradu poistencov. Od 1. januára 2005 vstúpil do platnosti tzv. „reformný balíček zákonov“: zákon 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zákon 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Právne predpisy upravujúce financovanie v zdravotníctve zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách, vyhláška MF SR 87/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách, cenové opatrenia MZ SR, nariadenie vlády 226/2005 Z.z. o výške úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa poskytovateľovi lekárskej služby prvej pomoci, nariadenie vlády 722/2004 Z.z. o výške úhrady poistenca za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, nariadenie vlády SR, ktorým sa vydáva Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, atď. (a ďalšie vykonávacie predpisy – sekcia zdravia)

SPOLUÚČASŤ PACIENTA: - platby za zdravotnú starostlivosť nehradenú z verejného zdravotného poistenia, - platby za zdravotnú starostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia so spoluúčasťou pacienta, - platby za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (napr. doprava do/medzi/zo zdravotníckych zariadení, poplatky v lekárňach za recepty, poplatky za lekársku službu prvej pomoci, poplatky za ubytovanie v kúpeľoch).

Základnou funkciou zdravotného poistenia je vytvoriť fond zdrojov na báze solidárnosti. Z pohľadu zdravotnej ekonómie je nevyhnutné, aby boli zdroje na zdravotníctvo solidárne a aby zabezpečovali tzv. kolektívne riziko. Verejné zdravotné poistenie je solidárnym zdravotným poistením. Solidárnosť sa prejavuje v tom, že každý poistenec bez ohľadu na schopnosť platiť poistné (napr. deti alebo dôchodcovia) má nárok na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Aký veľký je tento nárok, stanovuje zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej zo zdravotného poistenia. Poistenie individuálneho rizika môže byť len sprievodným javom podporujúcim verejné zdravotné poistenie. Nutnosť verejného zdravotného poistenia vzniká ako dôsledok toho, že u veľkej časti populácie poistné udalosti už nastali (distribúcia chorôb v populácii) a na trhovej báze sú poistiteľné len za takú cenu poistky, ktorá je veľmi blízka nákladom na liečbu danej choroby.

Verejné zdravotné poistenie spĺňa všetky kritériá rovnosti vo financovaní systém zdravotného poistenia je univerzálny a solidárny zdravotné poistenie sa financuje z verejných zdrojov, ktoré sa vyberajú povinne a prerozdeľujú na základe princípu solidarity systém každému poistencovi garantuje slobodný výber zdravotnej poisťovne, zdravotná poisťovňa nemôže poistenca odmietnuť

Zdravotná starostlivosť sa poskytuje každému poistencovi podľa jeho potrieb v rozsahu ustanoveným osobitným predpisom a nie podľa finančnej schopnosti platiť. Horizontálna rovnosť je definovaná ako rovnosť pri prístupe k ľuďom v podobných situáciách. Princíp horizontálnej rovnosti vyjadruje, že k ľuďom by sa malo pristupovať rovnako. Vertikálna rovnosť znamená, že sa rovnako pristupuje k tým, ktorých postavenie sa odlišuje.

Základné princípy verejného zdravotného poistenia Parameter Systém do r. 2004 Reforma 2005 Krytie Univerzálne Poistné - ekonomicky aktívni Základ je mzda Poistné – ekonomicky neaktívni Štát Nárok Rovnaký prístup k starostlivosti Rovnaká starostlivosť na rovnakú potrebu Vyberanie poistencov Nie je umožnené Slobodný výber zdravotnej poisťovne poistencami Áno Zmena zdravotnej poisťovne Kedykoľvek Raz ročne

Verejné zdravotné poistenie Zákon 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon“) ustanovuje zdravotné poistenie, právne vzťahy vznikajúce na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len "poistné"). V § 2 zákona je ustanovené: (1) Zdravotné poistenie je a) povinné verejné zdravotné poistenie a dobrovoľné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia (ďalej len "poistenec") za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len "zdravotná starostlivosť") v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu. (2) Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.

Platitelia poistného Zdravotné poistenie je povinný platiť: a) zamestnanec, b) samostatne zárobkovo činná osoba, c) zamestnávateľ, d) štát. Štát je platiteľom poistného za ekonomicky neaktívnych poistencov (napríklad: deti, dôchodcovia, ženy na materskej dovolenke a pod.)

Sadzba poistného a) zamestnanca 4% z vymeriavacieho základu, ak je zamestnanec osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 2% z vymeriavacieho základu, b) samostatne zárobkovo činnú osobu 14% z vymeriavacieho základu; ak je samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7% z vymeriavacieho základu, c) zamestnávateľa 10% z vymeriavacieho základu; ak zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je za tieto osoby 5% z vymeriavacieho základu, d) poistenca podľa § 11 ods. 2 (tzv. dobrovoľne nezamestnané osoby) 14%  z vymeriavacieho základu, ak je poistenec osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7% z vymeriavacieho základu, e) štát 4% z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ Vymeriavací základ na určenie poistného na verejné zdravotné poistenie nadväzuje na úpravu zákona o dani z príjmov. Oproti právnej úprave pred rokom 2004 sa širšie vymedzil vymeriavací základ zamestnancov, samostatne zárobkovo činných osôb a poistencov tzv. dobrovoľne nezamestnaných. Ustanovuje sa minimálny a maximálny vymeriavací základ. minimálny vymeriavací základ je naviazaný na minimálnu mzdu. maximálny vymeriavací základ vychádza z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. rozhodujúcim obdobím je kalendárny rok.

Na vývoj zdrojov v zdravotníctve vplýva vývoj reálnej ekonomiky, napr Na vývoj zdrojov v zdravotníctve vplýva vývoj reálnej ekonomiky, napr. poistné odvody sú napojené prostredníctvom vymeriavacích základov na reálnu ekonomiku a to cez priemernú mzdu, minimálnu mzdu a mzdy (zákon č. 580/2004 Z.z.).

Výber poistného Parameter Systém do r. 2004 Reforma 2005 2006, 2007, 2008 Ekonomicky aktívni (2,3 milióna) Zamestnanci, osoby samostatne zárobkovo činné Minimálny vymeriavací základ 3 000 Sk Minimálna mzda (6 500 Sk) Minimálna mzda (6 900 Sk, 7 600 Sk, 8 100 Sk) Maximálny vymeriavací základ 32 000 Sk 3 x priemerná mzda (43 095 Sk) 3 x priemerná mzda (47 475 Sk, 51 822 Sk, 56 283 Sk) Poistná sadzba 14 % Ekonomicky neaktívni (3,0 miliona) Pozitívna definícia Negatívna definícia zmenená na pozitívnu Vymeriavací základ pre ekonomicky neaktívnych poistencov Ročne v štátnom rozpočte 4 % priemernej mzdy (575 Sk) (633 Sk, 691 Sk) 5 % pre obdobie I-IV/2007(864Sk ) 4,5 % priemernej mzdy 845 Sk

Výber poistného v rokoch 2004 - 2007 (v tis. Sk) 2005 2006 2007 Rozdiel 2007 - 2006 Zmena v % Výber poistného 61 530 500 71 184 909 78 295 194 88 104 512 9 809 317 12,53 Zamestnanci 11 332 220 12 852 128 13 930 397 15 520 909 1 590 511 11,42 Samostatne zárobkovo činné osoby 1 971 860 3 509 808 4 368 933 4 790 918 421 985 9,66 Zamestnávatelia 28 568 228 32 473 805 35 121 882 39 140 326 4 018 444 11,44 Štát 18 059 460 20 856 647 23 394 114 26 941 514 3 547 401 15,16 Iní platitelia 957 864 437 886 879 764 1 048 929 169 165 19,23 Dlžné poistné 640 869 1 054 634 600 104 661 916 61 812 10,30

Výber poistného podľa kategórií platiteľov za obdobie 2004 - 2007

Štruktúra výberu poistného podľa platiteľov v roku 2007

Poistné platené štátom Keďže verejné zdravotné poistenie spĺňa všetky kritériá rovnosti vo financovaní (odvodové zaťaženie je lineárne; od najvyššej hranice (trojnásobok priemernej mesačnej mzdy) regresívne) za zraniteľné skupiny platí poistné na verejné zdravotné poistenie do poistného systému štát vo výške 4% z priemernej mesačnej mzdy, čo znamená odpolitizovanie financovania zdravotníctva a tesnejšie napojenie na reálnu ekonomiku. Zákon takto eliminuje selekciu poistencov na základe príjmu. pre obdobie I.-IV./2007 bola sadzba zvýšená na 5 % pre rok 2008 je sadzba vo výške 4,5% pre rok 2009 sa navrhuje sadzba vo výške 4,9 %

Do roku 2004 bola výška platby za poistencov štátu určená zákonom o štátnom rozpočte. Od roku 2005 bola výška platby za poistencov štátu určená vo výške 12-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom štát platí poistné. Cieľom tejto zmeny bolo zabezpečiť zhodnocovanie poistného plateného štátom v závislosti od výkonnosti ekonomiky.

Vývoj výšky poistného, ktoré platí štát za jedného ekonomicky neaktívneho poistenca v Sk Poistné platené štátom je určené pre zákonom vymedzené kategórie obyvateľov. Pri kvantifikácii poistného plateného štátom na roky 2009 sa vychádzalo zo sadzby pre výpočet poistného vo výške 5 % z vymeriavacieho základu. Objem poistného v roku 2009 vzrástol o 16,9 % oproti roku 2008 a predstavuje nárast oproti roku 2006 až o 52,5 %.

Preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie Oproti právnej úprave pred rokom 2004 sa zaviedol nový inštitút platenia preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Výška preddavkov na poistné vychádza zo sadzby poistného a  vymeriavacieho základu. Ustanovuje sa minimálny a maximálny preddavok na poistné. Za zamestnanca vypočítava a odvádza poistné na verejné zdravotné poistenie zamestnávateľ. Poistné na verejné zdravotné poistenie za poistencov štátu odvádza Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

Ročné zúčtovanie poistného V roku 2005 sa zaviedol nový inštitút „ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie“. Účelom je zabezpečiť poistné na verejné zdravotné poistenie zo všetkých príjmov dosiahnutých nielen v príslušnom kalendárnom mesiaci ale v celom kalendárnom roku. Tým sa dosiahlo zrovnoprávnenie samostatne zárobkovo činných osôb a zamestnancov. Rozsah a kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti priamo závisí aj od dostatočného množstva finančných prostriedkov, preto význam zavedenia ročného zúčtovania do verejného zdravotného poistenia je nesporný. Ročné zúčtovanie poistného za rok 2005 prinieslo zvýšenie zdrojov poistného o 869 mil. Sk a za rok 2006 cca o 973 mil. Sk, v roku 2007 bol výber poistného z ročného zúčtovania poistného v objeme 945,4 mil. Sk.

Prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie Ak v systéme povinného zdravotného poistenia existuje viacero zdravotných poisťovní a zároveň existuje aj slobodná voľba zdravotnej poisťovne , je prirodzené, že zdravotné poisťovne nemajú rovnakú štruktúru poistencov, a to ani podľa veku, ani podľa pohlavia ale ani podľa zdravotného stavu. Takisto zdravotné poisťovne nemajú svojich poistencov rozložených v rámci definovaného územia rovnako. A čo je mimoriadne dôležité, poistenci jednotlivých zdravotných poisťovní majú rozdielnu úroveň príjmov a rozdielnu zamestnaneckú štruktúru. Preto si systém povinného verejného zdravotného poistenia s pluralitou zdravotných poisťovní a slobodným výberom zdravotnej poisťovne vyžaduje mechanizmus kompenzácie rizikovej štruktúry poistencov medzi jednotlivými zdravotnými poisťovňami. Tu hrá nezastupiteľnú úlohu princíp solidarity. Zmyslom solidarity je vyrovnávanie rozdielov (rizík) medzi poistencami zdravými a chorými, mladými a starými, medzi ekonomicky aktívnymi a ekonomicky neaktívnymi, medzi tými, ktorí majú vyššie príjmy, a medzi tými, ktorí majú príjmy nižšie. Ale aj medzi mužmi a ženami, prípadne regiónmi. Pri vyrovnávaní rizík sa posudzuje výška nákladov na zdravotnú starostlivosť jednotlivých rizikových skupín, aby sa čo najlepšie mohol aplikovať princíp solidarity. Technicky sa to realizuje tzv. mesačným prerozdeľovaním zaplatených preddavkov na poistné a ročným prerozdeľovaním predpísaného poistného.

Prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie Zákon podporuje uplatnenie oboch vyššie spomínaných princípov – rovnosť a solidárnosť. To znamená, že každý občan má možnosť rovnakého prístupu k rovnakej potrebe a získať rovnaké uspokojenie tejto potreby, bez ohľadu na jeho spoločenské postavenie alebo výšku príjmu. Základným mechanizmom naplnenia tohto cieľa je systém prerozdelenia zdrojov medzi zdravotnými poisťovňami na základe rizikovosti jednotlivých skupín poistencov. Prerozdelenie poistného pre každého poistenca znamená, že v zdravotnej poisťovni, ktorú si vybral, je pripravený objem zdrojov zodpovedajúci jeho indexu rizika.

V rámci zdravotného poistenia je to pravidlo prerozdeľovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Zakotvenie pravidla v zákone zabezpečuje väčšiu angažovanosť a zodpovednosť zdravotných poisťovní pri vymáhaní nedoplatkov poistného na verejné zdravotné poistenie. Prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie vykonáva Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý bol zriadený zákonom č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Stanovený spôsob prerozdeľovania poistného na verejné zdravotné poistenie zabezpečuje spravodlivé delenie celkovej sumy poistného medzi jednotlivé zdravotné poisťovne podľa počtu poistencov a ich indexu rizika. Každá zdravotná poisťovňa tak bude mať rovnaké podmienky a na každého poistenca bude mať pripravený rovnaký objem zdrojov. Miera prerozdelenia dosahuje 85,5%. Od roku 2009 sa upravuje mesačný a ročný prerozdeľovací mechanizmus na 95 % zo základu.

Plánované zmeny od roku 2009 Parameter Systém do r. 2004 Reforma 2005 Plánované zmeny od roku 2009 Predpísané poistné Nie Áno Základ ročného prerozdelenia 100% vybratého poistného 85,5% predpísaného poistného 95% predpísaného poistného Základ mesačného prerozdelenia od 65% do 100% zo základu 85% zo zaplatených preddavkov 95% zo zaplatených preddavkov Nástroj redistribúcie Koeficient vekovej štruktúry na poistencov štátu Index rizika (ošetrený vzhľadom na vek a pohlavie prepočítaný na všetkých poistencov) Index rizika (ošetrený vzhľadom na vek a pohlavie, ktoré sa delí na EAP a poistencov štátu

Navrhované zmeny od roku 2009 Predkladanie rozpočtu všetkých zdravotných poisťovní vláde Úprava prerozdeľovacieho mechanizmu Úprava preukazovania platobnej schopnosti

Prerozdelenie podľa indexu rizika - realizácia solidárnosti Cieľ: zabezpečiť rovnaký objem zdrojov pre každého poistenca podľa jeho indexu rizika

Inštitucionálny dizajn zdravotných poisťovní Parameter Systém do r. 2004 Reforma 2005 Právna forma zdravotnej poisťovne Verejnoprávna inštitúcia Akciová spoločnosť Rozpočtové obmedzenia Mäkké Tvrdé Bankrot povolený Veľmi komplikované Áno Solidárny balík Nie je definovaný Definovaný (Národný zoznam diagnóz) Kritérium solventnosti Neexistuje Profit Prebytok Zisk (od júla 2007 je obmedzené použitie zisku)

Zákon o zdravotných poisťovniach má zakotvené obmedzenia v podobe obmedzenia výdavkov na prevádzkovú činnosť do výšky 3,5% z vybraného poistného a taktiež povinnosť zachovať a preukazovať platobnú schopnosť. Ak zdravotné poisťovne dosiahnu kladný výsledok hospodárenia, možno ho použiť len na úhrady v rozsahu ustanovenom v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti a to najneskôr do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa kladný hospodársky výsledok vytvoril.

Hospodárenie zdravotných poisťovní Podľa § 11 ods. 1 zákona 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou zdravotná poisťovňa je povinná predkladať ministerstvu zdravotníctva, Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií") a úradu a) správu o hospodárení za prvý polrok kalendárneho roka (ďalej len "polročná správa") najneskôr do troch mesiacov po skončení kalendárneho polroka, b) výročnú správu o hospodárení (ďalej len "ročná správa") najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí kalendárneho roka, c) plán činnosti zdravotnej poisťovne na príslušný rozpočtový rok obsahujúci podrobné odhady príjmov a výdavkov a predpokladané finančné zdroje určené na krytie záväzkov z verejného zdravotného poistenia do 30. júna na nasledujúci kalendárny rok, d) návrh svojho rozpočtu a obchodno-finančného plánu a ďalšie údaje potrebné na účely zostavenia rozpočtu verejnej správy a hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy vrátane údajov o príjmoch a výdavkoch s uvedením finančných tokov k ostatným subjektom verejnej správy.

Príjmy zdravotných poisťovní v rokoch 2004 až 2007 (v tis. Sk)   2004 2005 2006 2007 rozdiel 2007- 2006 zmena v% Daňové príjmy 62 461 448 75 997 666 84 615 826 94 577 297 9 961 471 11,77 Nedaňové príjmy 3 761 700 882 269 1 198 290 687 070 -511 220 -42,66 Granty a transfery 494 200 2 661 3 899 3 618 -281 -7,20 Príjmy spolu 66 717 348 76 882 596 85 818 015 95 267 986 9 449 971 11,01

Výdavky zdravotných poisťovní v rokoch 2004 až 2007 (v tis. Sk)   2004 2005 2006 2007 rozdiel 2007- 2006 zmena v % Zdravotnícke výrobky, prístroje a zariadenia 24 833 097 27 178 627 29 207 566 29 476 437 268 871 0,92 Ambulantná zdravotná starostlivosť 19 636 116 21 927 997 26 505 540 30 188 478 3 682 938 13,89 Ústavná zdravotná starostlivosť 15 410 833 16 635 193 17 036 222 22 664 173 5 627 951 33,04 zdravotníctvo inde neklasifikované 2 345 203 200 751 347 336 515 272 167 936 48,35 zdravotná starostlivosť spolu 62 225 249 65 942 568 73 096 664 82 844 359 9 747 695 13,34 prevádzková činnosť 4 415 347 2 911 278 5 271 412 4 390 125 -881 287 -16,72 ostatné výdavky 5 723 797 7 225 628 7 352 487 126 859 1,76 výdavky spolu 66 640 596 74 577 643 85 593 704 94 586 970 8 993 266 10,51

Výdavky zdravotných poisťovní na zdravotnú starostlivosť v rokoch 2004-2007

Intersekcionálne členenie výdavkov zdravotných poisťovní v roku 2007

Objem verejných, ako aj celkových zdrojov do oblasti zdravotníctva medziročne výrazne rastie. Nárast objemu verejných zdrojov v roku 2009 sa predpokladá o 15,8 % oproti roku 2008. Uvedený objem zdrojov zaznamenal nárast oproti roku 2006 až o 45,8 %. K nárastu celkových zdrojov významne prispieva aj rast poistného plateného štátom, ktorého sadzba pre výpočet výšky poistného vzrástla zo 4 % v roku 2006 na 4,9 % pre rok 2009. Celkové rozpočtované výdavky Ministerstva zdravotníctva SR vrátane poistného plateného štátom a zahraničných grantov vzrástli v roku 2009 o 15,9 % oproti roku 2008. Oproti roku 2006 uvedené výdavky zaznamenali nárast o 48,2 %. K nárastu výdavkov kapitoly v roku 2009, ako aj v nasledovných rokoch, prispieva okrem nárastu poistného plateného štátom aj objem EÚ prostriedkov z Operačného programu Zdravotníctvo a Operačného programu Vzdelávanie vrátane spolufinancovania. zdroj: materiál MF SR „Rozpočet verejnej správy na roky 2009-2011“

V súčastnosti má povolenie na vykonávanie verejného zdravotného poistenia 5 zdravotných poisťovní: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Spoločná zdravotná poisťovňa, a.s. Apollo zdravotná poisťovňa, a.s. Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. Union zdravotná poisťovňa, a.s. Európska zdravotná poisťovňa, a.s. v konkurze vstúpila do likvidácie 2. mája 2008.

Európska únia Prijatie Slovenskej republiky za člena Európskej únie si vyžiadalo aj riešenie problémov v systéme zdravotného poistenia súvisiacich s predpismi Európskej únie. Nevyhnutnou zmenou, ktorá vyplynula vstupom do Európskej únie, bolo dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania s občanmi členských štátov Európskej únie ako s vlastnými občanmi. Slovenská legislatíva v oblasti zdravotného poistenia odráža všetky tieto skutočnosti.

Ďakujem za pozornosť.