Základné prvky teórie ponuky a dopytu

Prezentace na téma: "Základné prvky teórie ponuky a dopytu"— Transkript prezentace:

1 Základné prvky teórie ponuky a dopytu
PhDr. Tatiana Arbe, OEMP ÚM STU Bratislava Základné prvky teórie ponuky a dopytu K hlavným prvkom trhového mechanizmu, k najdôležitejším trhovým kategóriám patrí dopyt a ponuka. Množstvo tovaru, ktoré sú spotrebitelia ochotní kúpiť v závislosti od ceny daného tovaru tvorí dopyt po tomto tovare. Pritom rozlišujeme individuálny, čiastkový a agregátny dopyt. Individuálny dopyt je dopytom jediného kupujúceho, alebo tiež dopyt po produkcii jediného výrobcu. Vyjadruje množstvo určitého druhu tovaru, ktoré je kupujúci ochotný kúpiť za určitú cenu. Čiastkový (trhový) dopyt je dopyt všetkých kupujúcich po jednom druhu tovaru. Je teda súhrnom individuálnych dopytov, ktorý vyjadruje dopyt na určitom trhu. Agregátny (celkový) dopyt je súhrnom všetkých kúp na trhu, ktoré zamýšľajú uskutočniť všetky trhové subjekty, t. j. domácnosti, firmy a štát. Tento dopyt je určený objemom tovarov a cenami, za ktoré sú trhové subjekty ochotné dané množstvo tovarov kúpiť.

2 kúpyschopný dopyt, t. j. taký dopyt, keď trhové subjekty
PhDr. Tatiana Arbe, OEMP ÚM STU Bratislava kúpyschopný dopyt, t. j. taký dopyt, keď trhové subjekty skutočne môžu požadovaný tovar kúpiť - takýto dopyt môže ovplyvniť situáciu na trhu. Dopyt má dve premenné. Množstvo tovaru, ktoré chcú kupujúci za svoje dôchodky získať, označujeme symbolom Q (Quantity) a cenu, na označenie ktorej sa používa symbol P (Price). Vzťah medzi týmito premennými vyjadruje krivka dopytu. Požadované množstvo tovaru je funkciou ceny, t. j. QD = f(P). Je zvykom zobrazovať krivku dopytu tak, že nezávisle premenná P (cena) je na zvislej osi a funkčná premenná QD (požadované množstvo) je na vodorovnej osi, teda inverzne oproti spôsobu bežnému v matematike.

3 Trhová ekonomika, trhový mechanizmus.
Autorom krivky dopytu, ako aj krivky ponuky a rovnovážnej ceny je americký ekonóm Alfred Marshall (r ). PhDr. Tatiana Arbe, OEMP ÚM STU Bratislava

4 S rastúcou cenou dopyt klesá, a pri nízkych cenách dopyt rastie.
PhDr. Tatiana Arbe, OEMP ÚM STU Bratislava  S rastúcou cenou dopyt klesá, a pri nízkych cenách dopyt rastie. Množstvo a cena sú teda v inverznom vzťahu: ak cena klesá, požadované množstvo tovaru rastie. To znamená, že krivka dopytu smeruje doprava nadol. Túto skutočnosť vyjadruje zákon klesajúceho dopytu, ktorý platí prakticky pre všetky druhy tovarov. Vysvetlenie pôsobenia tohto zákona je jednoduché: ak je dôchodok spotrebiteľov daný, môžu pri nižších cenách kúpiť väčšie množstvo tovaru. Okrem toho klesajúce ceny vyvolávajú ďalšie nákupy, tzn. že priťahujú ďalších kupujúcich. Zvýšenie ceny má samozrejme opačný účinok. Navyše, pri vysokej cene spotrebitelia spravidla menia štruktúru svojej spotreby (napr. pri vysokých cenách mäsa budú kupovať viac zemiakov alebo ryže).

5 Zmena ceny tovaru spôsobuje pohyb po krivke dopytu.
PhDr. Tatiana Arbe, OEMP ÚM STU atislava Zmena ceny tovaru spôsobuje pohyb po krivke dopytu. Od takéhoto pohybu treba odlíšiť posun krivky dopytu smerom doprava a nahor, t. j. z úrovne DD na úroveň D’D’. Takýto posun môžu spôsobiť viaceré necenové činitele, ovplyvňujúce dopyt. Dopyt po konkrétnom druhu tovaru teda, okrem jeho vlastnej ceny, ovplyvňuje: veľkosť dôchodku spotrebiteľov (abstrahujeme od úspor a príjmov z úveru), počet domácností a rozsah trhu, ceny a dostupnosť substitútov, stupnica preferencií spotrebiteľov. Samozrejme, krivka dopytu sa môže posunúť aj opačným smerom, t. j. doľava, čiže do vnútra kvadrantu. Takýto posun môže byť spôsobený napr. znížením príjmu domácností

6 PhDr. Tatiana Arbe, OEMP ÚM STU Bratislava
Ponuka Ponuka predstavuje množstvo tovarov, ktoré sú výrobcovia ochotní dodať na trh pri určitej cene. Rozoznávame individuálnu, čiastkovú a agregátnu ponuku. Individuálna ponuka je ponukou jednotlivého výrobcu, jednej firmy. Je určená objemom výroby tohto výrobcu a cenami, za ktoré chce svoj tovar predať. Čiastková (trhová) ponuka predstavuje ponuku jedného druhu výrobku od rôznych výrobcov. Je teda súčtom individuálnych ponúk na určitom čiastkovom trhu. Agregátna (celková) ponuka je súhrnom všetkých ponúk, s ktorými prichádzajú výrobcovia na trh. Táto ponuka je určená objemom výroby všetkých výrobcov a cenami, za ktoré chcú svoju produkciu realizovať.

7 PhDr. Tatiana Arbe, OEMP ÚM STU atislava
Ponúkané množstvo tovaru (Q) závisí predovšetkým od jeho ceny (P), je teda funkciou ceny, t. j. QS = f(P). Vzťah medzi množstvom ponúkaného tovaru a jeho cenou vyjadruje krivka ponuky.

8 PhDr. Tatiana Arbe, OEMP ÚM STU atislava
Krivka ponuky SS (S - Supply) smeruje nahor a doprava. Ak každý bod na tejto krivke vyjadruje určitú kombináciu ponúkaného množstva tovaru pri daných cenách, potom je zrejmé, že pri vyšších cenách je výrobca ochotný ponúkať väčšie množstvo tovaru. Ponúkané množstvo bude zvyšovať až dovtedy, kým mu bude prinášať zisk (rozdiel medzi príjmami a nákladmi nesmie byť záporný). Zvýšenie ceny zabezpečí výrobcovi vyššie tržby, a teda aj väčší zisk, čo mu umožní nakúpiť viac výrobných faktorov a rozšíriť výrobu. Rast cien priláka aj iných výrobcov, pretože vo vysokých cenách vidia prísľub svojich ziskov.

9 PhDr. Tatiana Arbe, OEMP ÚM STU Bratislava
Stúpajúci tvar krivky vyjadruje zákon rastúcej ponuky = rast ceny vyvolá rast ponuky a pokles ceny vyvolá pokles ponuky. Závislosť ceny a množstva ponúkaného tovaru vyjadruje pohyb po krivke ponuky.

10 PhDr. Tatiana Arbe, OEMP ÚM STU Bratislava
Od neho odlišujeme posun krivky ponuky, ktorý spôsobujú najmä vyššie náklady na výrobu. Keďže zvýšenie cien vstupov (napr. surovín, energie, miezd) znamená zdraženie výroby, zvýši sa aj cena rovnakého množstva ponúkaného tovaru. V grafickom vyjadrení to znázorňujeme ako posun celej krivky ponuky smerom doľava, t. j. z úrovne SS na úroveň S’S´. Technický pokrok však umožňuje výrobcom vyrábať lacnejšie a preto posúva krivku ponuky opačným smerom, teda z S’S’ na SS.

11 výrobné náklady produkcie, ceny alternatívnych tovarov,
PhDr. Tatiana Arbe, OEMP ÚM STU Bratislava Ponúkané množstvo tovaru - vzhľadom na to, že rozhodujúcim motívom pre správanie sa výrobcu je zisk - ovplyvňujú okrem ceny aj tieto necenové faktory: výrobné náklady produkcie, ceny alternatívnych tovarov, organizácia trhu, iné faktory (napr. geografické, klimatické podmienky).