Školenie vyhotovovateľov LHP k PP HÚL – 2. apríl 2009

Školenie vyhotovovateľov LHP k PP HÚL 2008 1. – 2. apríl 2009
Podrobné zisťovanie stavu lesa § 33 vyhlášky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa Ods. (1) Podrobné zisťovanie stavu lesa je zisťovanie údajov najmä o hospodárskom tvare lesa, prevádzkovom súbore, expozícii a sklone terénu, výmere, veku lesného porastu, zakmenení, zásobe dreva v lesnom poraste a údajov o drevine, ktorými sú zastúpenie, stredná výška, stredná hrúbka, bonita, zásoba dreva, poškodenie a fenotypová hodnota; tieto údaje sa použijú na vyhotovenie opisu dielcov a sú podkladom na podrobné plánovanie. Ods. (2) Podrobné zisťovanie stavu lesa sa vykonáva pre dielce, čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže.

Vymedzenie rozsahu a spôsobu zisťovania stavu lesa Podrobné zisťovanie stavu lesa sa vykonáva pre dielce, čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže (v súvislosti zo zisťovaním stavu lesa a plánovaním v JPRL ďalej len „porast“). Pri opise porastov sa zisťuje skutočný stav lesa, ktorý sa výstižne vyjadruje pomocou alfanumerických údajov v aktualizovanom zápisníku. Tieto charakteristiky sa môžu doplniť slovným opisom stavu porastu. Realizuje sa spravidla pomocou kódovacieho kľúča popr. doplnkom – voľným textom k opisu porastu. Pri podrobnom zisťovaní stavu lesa sa okrem údajov zistených priamo v teréne, využijú aj dostupné údaje z predchádzajúceho LHP vrátane údajov lesnej hospodárskej evidencie, odporúčania a výsledky komplexného zisťovania stavu lesa a ďalších zisťovaní ako aj ostatné informácie využiteľné pre podrobné plánovanie.

Vymedzenie rozsahu a spôsobu zisťovania stavu lesa Predmetom základného zisťovania a opisovania stavu lesa v poraste sú údaje: prevzaté z komplexného zisťovania stavu lesa, prípadne aktualizované zisťované resp. vypočítané priamo pri opise porastu s využitím dostupných údajov z predchádzajúceho LHP a údajov lesnej hospodárskej evidencie údaje z lesníckeho mapovania, ktoré majú bezprostredný vplyv na navrhované hospodárske opatrenia: zisťovanie výmery (plochy) v každej samostatne opísanej JPRL vrátane etáží s výnimkou porastových zvyškov údaje z iných zdrojov, ako napr. zóna rekreácie, zaradenie porastu do jednotlivých kategórií chránených území s príslušným stupňom ochrany prírody, ochranné pásmo vodných zdrojov, lesnícky obvod, výskumné a monitorovacie plochy popr. ďalšie potrebné údaje

Zásady a postupy zisťovania údajov o stave lesa Počet stanovíšť pri opise porastu V jednotlivých porastoch sa porastové veličiny zisťujú na 6 –12 stanovišiach, ktoré treba rozmiestniť v JPRL rovnomerne v rovnakých odstupoch, aby reprezentovali všetky základné stanovištné a porastové charakteristiky a ich premenlivosť po celej ploche porastu. Dolná hranica rozpätia platí pre porasty rovnomerne zakmenené a rovnomerne zmiešané, horná hranica pre porasty nerovnomerne zakmenené a nerovnomerne zmiešané. V porastoch malých výmer, spravidla do 1 ha a v drobnolesoch do 0,30 ha sa počet stanovíšť môže v závislosti od rozrôznenosti porastu znížiť na 1 – 6. Odstupová vzdialenosť (s) stanovíšť sa vypočíta na základe plochy porastu a počtu stanovíšť. Rozmiestnenie stanovíšť po poraste sa riadi objektívnym štatistickým výberom.

Plocha porastu V každom poraste, až po úroveň porastovej skupiny a etáže, sa uvádza jeho výmera v ha na 2 desatinné miesta. Je to prevzatá a zaokrúhlená výmera porastu z plochovej tabuľky, kde sa uvádza v m2. V etážových porastoch sa plochy jednotlivých etáží počítajú nasledovne: súčet zakmenení etáži v poraste je = 1 Výmera JPRL sa medzi etáže rozdelí úmerne zakmeneniu jednotlivých etáži podľa vzorca:

Plocha porastu súčet zakmenení etáži < 1 Výmera JPRL sa medzi etáže rozdelí podľa vzorca: Z rozdelenia plôch medzi etáže vyplýva, že redukovaná holina sa v zásade prisudzuje prvej etáži. Ak vyhotovovateľ LHP posúdi stav porastu tak, že je žiadúce prisúdiť redukovanú holinu inej etáži ako prvej, môže v tomto zmysle úpravu plôch príslušných etáži vykonať.

Plocha porastu suma zakmenení etáži > 1 Výmera JPRL sa medzi etáže rozdelí podľa vzorca:

Spôsob obhospodarovania Spôsob obhospodarovania charakterizuje zámer hospodárenia smerujúci k zmene tvaru (prevody), drevinového zloženia (premeny) a formy hospodárskeho spôsobu (prebudovy), prípadne bližšie charakterizujú tvar lesa a hospodársky spôsob (u výberkových porastov). Vyhotovovateľ LHP vychádza z návrhu vo výstupoch KZSL. Na základe zisteného stavu v JPRL alebo formulácie cieľov môže tento atribút aktualizovať. Spôsob obhospodarovania: s - stredný (združený) les p - porast v prevode z tvaru lesa nízkeho na vysoký v - výberkový porast alebo porast v prebudove na výberkový les r - rýchlorastúce dreviny b - porast bez zásahu i - intenzívnejšie využívanie plochy z - akceptovanie prirodzeného zmladenia e - energetické porasty

Vek porastu Vek porastu je mimoriadne významná dendrometrická veličina, ktorá je kvantitatívnou mierou času v rastovom procese. Úzko s ním súvisia aj ostatné porastové veličiny. Je to vstupný údaj najmä pri: bonitovanie lesných drevín, určovanie zásoby, výpočet prírastkov, rozdelenie lesa na etáže, plánovanie hospodárskych opatrení, reguláciu ťažieb, iné (napr. oceňovanie lesných porastov, prognózovanie, rôzne ekonomické analýzy a pod.)

Vek porastu V lesných porastoch sa zisťuje skutočný vek porastu, ktorý sa určí na základe veku stredných kmeňov jednotlivých drevín v poraste. V porastoch starších ako 10 rokov sa zaokrúhľuje s presnosťou na 5 rokov. V porastoch založených sadbou sa do veku porastu nezapočítava vek sadeníc. Výnimku tvoria porasty rýchlorastúcich drevín (topoľové a vŕbové porasty), kde sa do veku započítava aj vek sadeníc. V porastoch rýchlorastúcich drevín a v porastoch prvého vekového stupňa sa vek zisťuje najmä na základe údajov LHE a uvádza sa s presnosťou na 1 rok.

Vek porastu Metódy určovania veku jednotlivých drevín Odčítanie praslenov (smrek, jedľa, borovica – do rokov) od vrcholca až po zem, k čomu sa pridá počet rokov (obvykle 2-5), počas ktorých bol nasadený prvý praslen, resp. počet rokov potrebný k tomu, aby strom dosiahol výšku k najposlednejšiemu praslenu (v závislosti od dreviny a bonity stanovišťa). Odčítanie ročných kruhov na pňoch zrúbaných stromov – k počtu rokov zistených na pni sa pripočíta počet rokov, ktorý strom potreboval kým dosiahol výšku pňa (2-5 rokov v závislosti od dreviny a bonity stanovišťa). Keď sa v poraste nenachádzajú čerstvé pne, je potrebné zohľadniť aj „vek pňa“ – čas vykonania ťažby. Spočítanie ročných kruhov na vývrte odobratom zo stojaceho „stredného kmeňa“ vo výške 1,3 m – k počtu ročných kruhov zistených na vývrte sa pripočíta počet rokov, ktorý daný strom potreboval na dosiahnutie výšky navŕtavania (závisí od dreviny a bonity stanovišťa, spravidla 8-12 rokov).

Vek porastu Metódy určovania veku porastu Aktualizácia veku porastu pôvodného LHP o počet rokov platnosti LHP. Prevzatie veku založenia porastu z údajov LHE Odvodenie veku porastu na základe zisteného veku stredného kmeňa dreviny Ak sa skutočný vek v poraste zastúpenej dreviny významne odlišuje od priemerného veku uvádzaného pre JPRL (napr. vek pre JPRL je 110 rokov a v zastúpení drevín sa nachádza breza s vekom 60 rokov) a uvedená skutočnosť nebola vyriešená vytvorením samostatnej etáže, je potrebné pre túto drevinu uvádzať skutočný vek zistený pri opise porastu (určenie bonity, zásoby dreviny). Ak rozdiel stredných vekov jednotlivých drevín v poraste presahuje 20 rokov, porast sa popíše ako etážový. Pri rôznovekom poraste, kde nie je možné určiť hranicu vekovo odlišných skupín, sa určí priemerný plošný vek. Rôznovekosť porastu je možné vyjadriť číselne vekovým rozpätím v opise porastov, alebo slovne v doplnu k textu opisu.

Zakmenenie a zápoj porastu Zakmenenie je relatívnou mierou hustoty porastu a udáva stupeň využitia produkčného priestoru porastu stromami. Zisťuje sa vo všetkých porastoch okrem holiny. Dendrometricky je definované ako pomer skutočnej hodnoty porastovej veličiny (počtu stromov, kruhovej základne alebo zásoby) na 1 ha k normovanej hodnote tej istej porastovej veličiny podľa rastových tabuliek (pri danom veku a bonite), ktoré slúžia ako miera plného zakmenenia. Plné zakmenenie (1,00) charakterizuje taký stav porastu, keď stromy plne využívajú rastový priestor. (podľa modelu rastových tabuliek). V praxi sa najčastejšie používa určenie zakmenenia podľa kruhovej základne alebo podľa zásoby porastu. Určenie zakmenenia podľa počtu stromov je vhodné najmä v monokultúrach šľachtených topoľov, ktoré sa zakladajú a pestujú v pravidelných sponoch a zakmenenie podľa počtu stromov tu vyjadruje stupeň úplnosti tohto pravidelného rozmiestnenia stromov.

Zakmenenie a zápoj porastu Prakticky sa zakmenenie určuje: Odhadom na základe okulárneho posúdenia hustoty porastu podľa medzier v korunách stromov. Určí sa ako podiel posudzovaného počtu stromov na stanovišti a súčtu posudzovaného počtu stromov a chýbajúcich stromov do plného zakmenenie podľa vzorca kde : m – počet posudzovaných stromov na stanovisku k – počet stromov chýbajúcich do plného zakmenenia.

Zakmenenie a zápoj porastu Výpočtom Zakmenenie sa výpočtom určuje v tých porastoch, kde sa stav lesa zistil priamym meraním (priemerkovanie naplno popr. reprezentatívnymi metódami, kedy sú k dispozícii skutočne namerané porastové veličiny). V porastoch šľachtených topoľov, plantáží vianočných stromčekov a založených a odrastených kultúr sa za plné zakmenenie považuje stav s požadovaným pravidelným sponom. Zakmenenie porastu sa zistí podľa podielu chýbajúcich jedincov k úplnému počtu stanovenému na ha porastovej plochy. Nerovnomernosť zakmenenia sa vyjadrí slovne v texte aj s jeho prípadnou lokalizáciou. Súčet zakmenení vo viacetážových porastoch môže byť aj väčší ako 1,0 z dôvodu, že v príslušnej etáži sa uvádza vždy jej skutočné zakmenenie. V porastoch na exponovaných stanovištiach a v oblasti hornej hranice lesa sa v opise porastu uvedie aj prirodzené zakmenenie, ktoré predstavuje dosiahnuteľné plné zakmenenie na danom stanovišti z dôvodu, že redukovaná holina sa považuje za súčasť porastu ako neproduktívna holina, ktorej zalesnenie nie je účelné.

Zakmenenie a zápoj porastu Zápoj ako pomer plochy pokrytej korunami stromov k celkovej ploche porastu sa udáva v opise iba vtedy, ak je tento údaj potrebný pre zvýraznenie stavu porastu a určenie hospodárskych opatrení, hlavne vo výberkových porastoch a v porastoch v prebudove na les výberkový. Vyjadruje sa slovne: zápoj prehustlý - pri ktorom dochádza k vzájomnému prenikaniu vetví korún susediacich stromov, zápoj uvoľnený - pri ktorom sa vetvy stromov nedotýkajú, ale vzájomne sa ešte ovplyvňujú, zápoj medzernatý - pri ktorom do medzier medzi korunami, by bolo možno umiestniť niekoľko stromov príslušnej vrstvy, riedina.

Expozícia a sklon terénu Expozícia Vyjadruje základnú orientáciu svahu terénu JPRL (na úrovni porastovej skupiny ako priemerná expozícia všetkých častí porastovej skupiny) k svetovým stranám. Expozícia sa uvedie skratkami S, SV, V, JV, J, JZ, Z, SZ a R (rovina). Keď je EXP ="R" potom sklon = 0 Sklon terénu Vyjadruje prevládajúci/typický spád terénu v JPRL (na úrovni porastovej skupiny). Sklon terénu sa uvádza v % (100% = 45 stupňov) so zaokrúhlením na 5 %, ako priemerný sklon v poraste. Určuje sa meraním v smere hlavného spádu. Keď je sklon = 0 potom EXP ="R„. Veľké rozdiely v expozícii a sklone v rámci porastu je potrebné zvýrazniť v slovnom opise porastu ich lokalizáciou, prípadne rozpätím hodnôt.

Nadmorská výška Údaj o nadmorskej výške sa uvádza ako rozpätie nadmorských výšok (od-do), v ktorých sa príslušná JPRL nachádza. Údaje o nadmorských výškach sa odvodia z vrstevníc príslušnej lesníckej mapy na úrovni čiastkovej plochy. Údaje o rozpätí nadmorských výšok sa udávajú v desiatkach metrov (napr. 480 – 790). Vo viacetážových JPRL sa údaje o rozpätí nadmorských výšok zapíšu do prvej etáže a do nasledujúcich etáží sa automatizovane prepíšu. Pre porastové zvyšky sa údaje o rozpätí nadmorských výšok neudávajú.

Ochranné pásmo vodného zdroja Ochranné pásmo vodného zdroja – pásmo vymedzené na základe rozhodnutia príslušného OŠS na ochranu výdatnosti kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov, ktoré sa využívajú (ochranné pásmo vodárenských zdrojov) alebo pásmo vymedzené na ochranu prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja.

Ochranné pásmo vodného zdroja Kód Text Text v čistopise LHP a OPVZ I. stupeň Ochranné pásmo vodárenského zdroja I. stupeň OP vodárenského zdroja I. st. b OPVZ II. stupeň Ochranné pásmo vodárenského zdroja II. stupeň OP vodárenského zdroja II.st. c OPVZ III. Stupeň Ochranné pásmo vodárenského zdroja III. stupeň OP vodárenského zdroja III.st. d OPLMZ I. stupeň Ochranné pásmo prírodného liečivého alebo minerálneho zdroja I. stupeň OP prír. lieč. alebo minerál.zdroj I. st. e OPLMZ II. stupeň Ochranné pásmo prírodného liečivého alebo minerálneho zdroja II. stupeň OP prír.lieč. alebo minerál.zdroja II.st. f OPVZ II. stupeň + OPLMZ I. stupeň OP vod.zdroja II.st., v poraste prír.lieč. alebo minerál.zdroj g OPVZ II. stupeň + OPLMZ II. stupeň OP vod.zdroja II.st., OP lieč. alebo minerál.zdroja II. stupeň h OPVZ III. stupeň + OPLMZ I. stupeň OP vod.zdroja III.st., v poraste prír.lieč. alebo minerál.zdroj i OPVZ III. stupeň + OPLMZ II. stupeň OP vod.zdroja III.st., OP lieč. alebo minerál.zdroja II. stupeň

Terénny typ Klasifikácia terénu na základe jeho sklonu a priechodnosti pre kolesové traktory. Terénny typ je určený na základe kombinácie automatizovaného zaradenia JPRL do agregovaného sklonu terénu a vyhotovovateľom plánu posúdenej priechodnosti terénu za určitých klimatických podmienok. Priechodnosť terénu: Priechodný terén – terén na únosnom podloží, na ktorom môžu pracovať kolesové traktory za každých podmienok. Veľkosť prekážok do 0,5 m (skaly, jamy) vo vzdialenosti väčšej ako 5 m od seba. Priechodný terén za určitých klimatických podmienok – terén na únosnom podloží len za určitých klimatických podmienok (sucho, zamrznutý terén), na ktorom môžu pracovať kolesové traktory. Veľkosť prekážok do 0,5 m (skaly, jamy) vo vzdialenosti väčšej ako 5 m od seba. Nepriechodný terén – terén na neúnosnom podloží, na ktorom nemôžu pracovať kolesové traktory. Sem patrí aj únosný terén s prekážkami menšími resp. väčšími ako 0,5 m vo vzdialenosti menej ako 5 m od seba.

Približovacia vzdialenosť Údaj priemernej približovacej vzdialenosti zo stredu JPRL po dráhe približovania až po najbližšie odvozné miesto. Údaj je určený s presnosťou na desať metrov a zapísaný v metroch.

Stupeň ohrozenia Stupeň ohrozenia charakterizuje intenzitu pôsobenia škodlivých činiteľov na JPRL a odolnosť porastu tejto JPRL voči nim. Ide teda o určitú prognózu vývoja zdravotného stavu príslušnej JPRL na najbližších 10 rokov. Stupeň ohrozenia sa hodnotí stupnicou 0 až 4 odvodenou zo stupnice medzinárodného monitoringu. neohrozené porasty pravdepodobnosť nežiaduceho vývoja 0 % 1 mierne ohrozené porasty pravdepodobnosť nežiaduceho vývoja < 10 % 2 stredné ohrozené porasty pravdepodobnosť nežiaduceho vývoja 11 – 50 % 3 silne ohrozené porasty pravdepodobnosť odumierania a rozpadu 51 – 90 % 4 veľmi silne ohrozené porasty pravdepodobnosť odumretia a rozpadu > 90 %

Stupeň ohrozenia Údaje stupňa ohrozenia sa v rámci prieskumu ekológie lesa nezisťujú a neaktualizujú celoplošne vo všetkých JPRL (ďalej len „porast“), ale len v porastoch, ktoré boli objektmi ekologického prieskumu. V prípadoch, keď tieto údaje neboli ekológom aktualizované, boli prevzaté neaktualizované z predchádzajúceho LHP. Z tohto dôvodu pri opise porastov a návrhu plánu hospodárskych opatrení počas vonkajších prác pri podrobnom zisťovaní stavu lesa je potrebné v bližšie špecifikovaných prípadoch venovať pozornosť údaju stupňa ohrozenia, ako identifikátoru modelu hospodárenia. Podrobný postup aktualizácie stupňa ohrozenia lesa vyhotovovateľom pri podrobnom zisťovaní stavu lesa je uvedený v prílohe č. 11 k PP HÚL 2008.

Stupeň ohrozenia Určenie resp. aktualizácia stupňa ohrozenia je nevyhnutná najmä v nasledujúcich prípadoch: nové porasty pribudli z KN v dôsledku zmeny druhu pozemku, nové porasty pribudli v dôsledku zmien stavu lesa (napr. pri vzniku nových – mladých porastových skupín). následkom nepriaznivých činiteľov, nevhodného drevinového zloženia, alebo štruktúry porastu sú viditeľné prejavy ich poškodenia, straty stability resp. odolnosti, alebo je následne trvalo znížené zakmenenie pod 0,7 a je ohrozené dosiahnutie cieľov hospodárenia, alebo v nich vznikol dôvod na predpis odlišných hospodárskych opatrení oproti bežným porastom až po ich predčasnú obnovu. v nepoškodených predrubných porastoch so zastúpením smreka nad 80 %, v ktorých následkom doterajšieho vývoja vznikla naliehavá potreba výchovného zásahu. Ide hlavne o porasty:

Stupeň ohrozenia prehustlé so strednou hrúbkou d1.3 ≥ 15 cm, s prevahou jedincov so skrátenou korunou pod ⅓ výšky stromu, prehustlé so strednou hrúbkou d1.3 < ako 15 cm, s prevahou jedincov so skrátenou korunou pod ½ výšky stromu, v ktorých v prípade nevykonania výchovného zásahu hrozí, že vývoj porastu bude smerovať k jednému z vyššie uvedených stavov a dôjde k zníženiu statickej stability porastu a tým sa zvýši riziko vzniku náhodnej ťažby. existuje zvýšené nebezpečenstvo, že sa v danom poraste nedosiahnu ciele hospodárenia. V hospodárskych lesoch patrí k cieľom obnova porastu v určenej rubnej dobe (RD) a obnovnom drevinovom zložení (OZ) podľa modelu hospodárenia. V ostatných kategóriách lesa patrí k hlavným cieľom najmä zabezpečenie trvalého plnenia požadovaných funkcií lesa.

Stupeň ohrozenia Príklady porastov, ktorých hospodársky stav (prírodné pomery, stabilita, vhodnosť drevinového zloženia, odolnosť) si vyžaduje overenie a ich zaradenie do tretieho stupňa ohrozenia - „silne ohrozené porasty“: predrubné rovnoveké porasty so zastúpením smreka nad 50 % s trvalo zníženým nerovnomerným zakmenením pod 0,7 v dôsledku vetrovej alebo snehovej kalamity, obhryzu zverou, lúpania, pôsobenia podkôrneho hmyzu, poškodenia asimilačných orgánov a pod. predrubné rovnoveké porasty, v ktorých je viac ako 30 % stromov vážne oslabených hnilobou, lúpaním, ktoré už strom nie je schopný zavaliť. V prípade nižšieho zakmenenia sa % poškodených stromov potrebné pre zaradenie do tohto stupňa primerane znižuje predrubné rovnoveké sm porasty s prebiehajúcou kôrovcovou kalamitou aj v prípade, že ešte majú plné zakmenenie. porasty s priemernou defoliáciou nad 60 % spôsobenou dlhodobým pôsobením imisií alebo sucha resp. sú defoliované hmyzom, vetrom alebo iným škodlivým činiteľom a nie je predpoklad ich následnej regenerácie.

Stupeň ohrozenia porasty, v ktorých následkom vyššie uvedených vplyvov je predpoklad ďalšej kalamitnej ťažby, následkom ktorej nastane trvalý pokles zakmenenia pod 0,7, silne preriedené porasty so zakmenením ≤ 0,5, v ktorých sa zásadne zhoršili podmienky pre obnovu, porasty mladín a obnovovaných presvetlených porastov na južných svahoch najmä prvého a druhého vegetačného stupňa s viditeľnými znakmi poškodenia suchom, ihličnaté porasty v pásme ohrozenia imisiami C a vyššom bez ohľadu na súčasný stav poškodenia, predrubné porasty výchovne zanedbané a to aj bezprostredne po vykonaní výchovného zásahu (preštíhlené, až ohnuté jedince až do doby ich stabilizácie – hodnotí sa ich momentálny stav)

Stupeň ohrozenia v porastoch s výskytom nešpecifického hynutia (žltnutia) smreka (zatiaľ identifikované na Kysuciach, Orave a Spiši), nepoškodené porasty v bezprostrednej blízkosti ohnísk a lokalít významných škodcov (podkôrny hmyz , zver ..), porasty so sústavným výskytom škôd antropogénneho pôvodu pri holinách stupeň ohrozenia vyjadruje ohrozenie budúcej kultúry alebo nárastu. Na holinách nepresahujúcich parametre maloplošného holorubu sa uvedie stupeň ohrozenia 2, u holín presahujúcich stanovené parametre stupeň 3 Ak poškodenie porastu vzniklo následkom extrémne silného vetra, prípadne aj iného jednorázového škodlivého činiteľa a je predpoklad, že ostávajúci porast je schopný odolávať bežným nepriaznivým vplyvom, zaradí sa do stupňov ohrozenia 1, alebo 2. Do štvrtého stupňa ohrozenia – „veľmi silne ohrozené porasty“ sa zaradia porasty s výrazným poškodením a zlým hospodárskym stavom, následkom ktorého je reálny predpoklad, že v priebehu 10 rokov zaniknú - pokles zakmenenia na 0,3 a menej.

v porastoch s výskytom nešpecifického hynutia (žltnutia) smreka (zatiaľ identifikované na Kysuciach, Orave a Spiši), porasty so sústavným výskytom škôd antropogénneho pôvodu pri holinách stupeň ohrozenia vyjadruje ohrozenie budúcej kultúry alebo nárastu. Na holinách nepresahujúcich parametre maloplošného holorubu sa uvedie stupeň ohrozenia 2, u holín presahujúcich stanovené parametre stupeň 3 Do štvrtého stupňa ohrozenia – „veľmi silne ohrozené porasty“ sa zaradia porasty s výrazným poškodením a zlým hospodárskym stavom, následkom ktorého je reálny predpoklad, že v priebehu 10 rokov zaniknú.

Stupeň ohrozenia Spôsob záznamu zníženia RD v programe LHPTAX v súlade s modelmi. Program umožňuje záznam zníženia rubnej doby v odôvodnených prípadoch a v súlade so schválenými modelmi hospodárenia. Po prepojení databázy LHP s modelmi hospodárenia je možné znížiť RD resp. OD (v súlade s modelmi). Po opätovnom prepojení databázy LHP s modelmi hospodárenia, sa údaje zmenenej RD už nemenia, ostávajú zapísané tak, ako boli naeditované, menia sa len prípadné zmenené modelové veličiny. Pri všetkých výpočtoch (etáty, ukazovateľe, výhľady) sa do výpočtov berie údaj z obrazovky – zmenená RD.

Na záznam zmeny RD slúži v režime editácia tlačidlo ! pri texte OD. Objaví sa nová časť obrazovky s údajmi modelových veličín a možnosťou záznamu zmeny RD resp. OD so štandardným záznamom, kde je možné upraviť údaje RD v súlade s databázou modelov. Pokiaľ údaj zmenenej RD resp. OD nie je v súlade s modelmi, objaví sa upozornenie „Zvolená RD je mimo rozsah modelových údajov“ a záznam takéhoto údaja nie je možný. Odsúhlasenie zmeneného údaja RD resp. OD je stlačením tlačidla x na pravom hornom rohu obrazovky záznamu zmeny RD. Až potom nasleduje ukončenie režimu EDITÁCIA.

Spôsob zistenia zásoby v poraste Zaznamenáva sa metóda použitá pre zistenie zásoby lesného porastu. Kód spôsobu zisťovania zásob Názov spôsobu zisťovania zásob 1 rastové tabuľky nediferencované na zásobové úrovne 2 rastové tabuľky diferencované na zásobové úrovne 3 priemerkovanie naplno 4 pásové skusné plochy 5 kruhové skusné plochy 6 stromové rozostupy 7 relaskopická metóda 8 spočítavanie stromov a výberové meranie na taxačných líniách 9 ťažbové výsledky z LHE 10 ostatné neštandardné štatistické metódy 11 odhad 12 aktualizácia zásob 13 vzorníková metóda (stredného kmeňa) 14 iné metódy povolené protokolom

Kalamita Pri opise porastu sa okrem údajov zásoby žijúcich stromov zisťuje aj objem dreva suchárov resp. stojaceho alebo ležiaceho dreva - „kalamita“, ktoré je možné naplánovať do ťažby (na spracovanie) alebo ponechať „bez zásahu“. Pod termínom „kalamita“ sa v rámci vyhotovovania LHP pre účely podrobného zisťovania stavu lesa pre drevinu chápe objem hrubiny dreva, ktoré „ukončilo životný cyklus“, nebude sa na nej kumulovať prírastok a je využiteľné po spracovaní aspoň na sortiment „palivo“: - objem stojacich suchárov, - zlomov bez dostatku vegetačných orgánov na prežitie, - vývratov a ostatného ležiaceho dreva v poraste.

Kalamita Do objemu dreva „kalamity“ sa v súlade s kritériami a indikátormi trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch podľa certifikačných schém nezahŕňa objem odumretého dreva vo forme kmeňov (stojace mŕtve drevo) a klád (ležiace mŕtve drevo), ktoré je životným prostredím pre široké spektrum organizmov, ktoré sú počas aspoň časti svojho životného cyklu viazané na mŕtve alebo „odumierajúce“ stromy a po humifikácii je aj dôležitou zložkou lesnej pôdy – drevo nevyužiteľné po spracovaní aspoň na sortiment „palivo“: . Do zásoby dreviny na 1 ha sa zásoba kalamity nezapočítava. Stojace a ležiace kalamitné drevo (kalamita) sa v LHP uvádza ako osobitný údaj - podľa drevín. V prípade, že sa v JPRL nachádza kalamita dreviny, ktorá nie je v zastúpení, zapisuje sa obdobne ako drevina bez zastúpenia (zaznamenávajú sa údaje stredného kmeňa - odhadnutá výška, hrúbka, zásoba, atď.). V prípade plošného výskytu kalamity sa táto zaznamenáva v LHP osobitne ako „etáž 9“ na samostatne popísanej JPRL.

Drevina a jej zastúpenie Zoznam lesných drevín a ich skratiek používaný pri opise porastov je uvedený v prílohe PP č. 18. Pre krovité dreviny - baza čierna (BZ), drieň obyčajný (DR), hloh jednosemenný (HJ), hloh obyčajný (HO), sa taxačné veličiny v opise porastov a v pláne hospodárskych opatrení neuvádzajú. Tieto dreviny je možné svojim kódom zapísať v doplnku k slovnému opisu porastu a v doplnku k plánu hospodárskych opatrení. Zastúpenie drevín sa určuje ako % plošný podiel, ktorým sa drevina svojou redukovanou plochou podieľa na celkovej redukovanej ploche porastu. kde Pred.dreviny je plocha redukovaná dreviny a Pred je celková redukovaná plocha porastu. Rovnocenne sa zastúpenie dreviny vypočíta aj ako podiel zásoby dreviny k celkovej zásobe porastu.

Drevina a jej zastúpenie Zastúpenie drevín v poraste sa zisťuje podľa ich plošného podielu a vyjadruje sa v percentách: v porastoch, kde sa porastová zásoba dreva zisťuje priamym meraním, sa zastúpenie drevín vypočíta ako podiel redukovaných plôch zastúpených drevín na redukovanej ploche porastu (s presnosťou na 1%), zmeraním kruhovej základne jednotlivých drevín ako podiel kruhovej základne dreviny ku kruhovej základni porastu v ostatných porastoch odhadom. Pri odhade sa zastúpenie drevín určuje s presnosťou na 5 %. Zisťuje sa na jednotlivých stanovištiach v poraste, ktorých počet je v rozsahu 6–12, v závislosti podľa variability zastúpenia drevín. Zastúpenie drevín v poraste sa potom vypočíta ako aritmetický priemer zastúpení zistených na jednotlivých stanovištiach.

Drevina a jej zastúpenie V poraste sa uvádza maximálne 8 najviac zastúpených drevín. Málo zastúpené, hospodársky významné, alebo vzácne dreviny, sa udávajú s presnosťou na 1 %. Bez percentuálneho zastúpenia sa uvedie málo zastúpená drevina iba vtedy, keď je predpísaná na ťažbu. V slovnom opise porastu sa môžu uviesť ojedinele vyskytujúce sa dreviny. Odporúča sa dreviny v poraste uviesť zostupne podľa percenta zastúpenia.

Stredná hrúbka a stredná výška dreviny – stredný kmeň Stredné porastové veličiny sa uvádzajú pre všetky zastúpené dreviny, vrátane dreviny bez percentuálneho zastúpenia, keď je predpísaná na ťažbu. Hrúbka stredného kmeňa Ak sa zásoba zisťovala priamym meraním, stredná hrúbka sa určí výpočtom pomocou váženého kvadratického priemeru alebo pomocou Weiseho percenta spresneného Halajom (1963) a upravené Vaníkom (1983): pre rozdelenie pravostranne asymetrické 52 %, ľavostranne asymetrické 60 %, symetrické 55 %, klesajúce 68 %. Takto vypočítaná stredná hrúbka sa potom upraví výpočtom na základe objemu stredného kmeňa. V ostatných prípadoch sa stredná hrúbka určí ako je aritmetický priemer hrúbok odhadnutých stredných kmeňov.

Stredná hrúbka a stredná výška dreviny – stredný kmeň Stredný kmeň dreviny v poraste sa odhadne pomocou hrúbkového rozptylu zo súboru desiatich okolitých stromov na stanovišti podľa Weiseho pravidla, podľa ktorého stredná hrúbka sa približne rovná hrúbke šiesteho stromu v poradí od najtenšieho po najhrubší resp. piateho stromu v poradí od najhrubšieho po najtenší. Problémom je niekedy identifikácia stredného kmeňa na opisovom stanovisku. Weiseho pravidlo je použiteľné iba vtedy, ak je porast viac-menej rovnorodý a na stanovisku je dostatočný počet stromov jednej dreviny so zákonitým (výrazným) hrúbkovým rozdelením. V zmiešaných porastoch je možné stredný kmeň určiť aj pomocou horného kmeňa (priemeru z 10 % najhrubších kmeňov na opisových stanovištiach). Hrúbka stredného kmeňa sa meria vo výške 1,3 m nad zemou a udáva sa od 6 cm vrátane so zaokrúhlením na celé centimetre.

Stredná hrúbka a stredná výška dreviny – stredný kmeň Výška stredného kmeňa Stredná výška dreviny sa pri opise porastu zisťuje ako aritmetický priemer z meraní na jednotlivých stanovištiach v poraste pre odhadnuté stredné kmene. Výšky jednotlivých stredných kmeňov sa merajú na 1 meter. Výška do 0,5 m sa udáva v programe LHPTAX ako -1. V porastoch, v ktorých sa zásoba zisťovala priamym meraním, sa stredná výška dreviny, určená pri zisťovaní stavu lesa spresní podľa výšky určenej pomocou výškovej krivky dreviny alebo zatrieďovacieho grafikonu JOK. V čistopise LHP sa stredné výšky do 1 m uvedú so zaokrúhlením na pol metra a od 1 m zaokrúhlené na hodnoty celých metrov.

Absolútna bonita dreviny Ukazovateľ produktívnosti dreviny na danom stanovišti. Je to absolútna výšková bonita určená na základe skutočnej strednej výšky dreviny a jej veku podľa rastových tabuliek drevín. V programe LHPTAX je hodnota bonity pre konkrétnu drevinu určená na základe údajov veku dreviny a strednej výšky automatizovane matematickými funkciami, podľa ktorých boli konštruované Rastové tabuľky hlavných drevín (Halaj a kol.). V nich sú stredné výšky udávané s presnosťou na desiatky centimetrov. Z týchto tabuliek boli potom odvodené rastové tabuľky I. časť s výškami na celé metre. Z uvedeného dôvodu vychádzajú v niektorých prípadoch rozdielne bonity z programu a platných rastových tabuliek. Potrebné je v každom prípade prijať automatizovane vypočítanú bonitu a zásobu ako správnu..

Absolútna bonita dreviny V mladých vývojových štádiách lesných porastov, v ktorých sa nedá určiť bonita pomocou rastových tabuliek, odvodí sa táto podľa najbližších starších porastov rovnakého drevinového zloženia a rovnakého alebo blízkeho lesného typu. Bonita kosodreviny sa udáva podľa jej vitality a zdravotného stavu tromi stupňami: najlepšia 30, stredná 20, najhoršia 10.

Absolútna bonita dreviny Algoritmus určenia bonity v druhých a ďalších etážach v mladých lesných porastoch V 2., resp. 3. etáži v prípade ak drevina s daným vekom a výškou ešte nemá zásobu, program určuje bonitu podľa nasledovnej schémy:

Absolútna bonita dreviny Z toho vyplýva, že sa bonity preberajú z prvej etáže. Ak bude následne zmenená bonita v prvej etáži a v druhej, resp. tretej bola prebratá, budú prebraté bonity aj do ďalších etáží. Ak nie je možné preberať bonitu z hornej etáže (napr. odlišné dreviny), bonita dreviny sa zadáva manuálne a odvodí sa podľa najbližších starších porastov rovnakého drevinového zloženia a rovnakého alebo blízkeho lesného typu.

Poškodenie drevín Poškodenie imisiami Poškodenie imisiami sa udáva v desiatkach percent podľa rozsahu straty asimilačných orgánov alebo zmeny ich sfarbenia v jednotlivých, prípadne agregovaných stupňoch poškodenia. Defoliácia sa odhaduje v percentách straty asimilačných orgánov s presnosťou na 5 %. Pre ďalšie vyhodnotenie sa používajú buď absolútne hodnoty defoliácie alebo hodnoty defoliácie vyjadrené v stupňoch poškodenia, podľa nasledujúcej tabuľky: V LHP sa pri podrobnom zisťovaní stavu lesa odhaduje % defoliácie dreviny v dvoch údajoch: poškodenie imisiami 2 – strata asimilačných orgánov 26 – 60% poškodenie imisiami 3+4 – strata asimilačných orgánov > 61% Stupeň poškodenia % defoliácie Slovný popis stupňa poškodenia 0–10 bez defoliácie 1 11–25 slabo defoliované 2 26–60 stredne defoliované 3 61–99 silne defoliované 4 100 mŕtve

Poškodenie drevín Poškodenie pre sortimentáciu Poškodenie kmeňov pre sortimentáciu sa udáva v desiatkach percent ako podiel počtu poškodených kmeňov z celkového počtu kmeňov. Stanovuje sa podľa týchto vonkajších znakov poškodenia: hniloba prízemku, veľká hniloba po hrčiach, ktorá sa ďalej rozširuje po kmeni, staršie (nad 5 rokov) mechanické poškodenie kmeňov, prízemkov, koreňových nábehov a povrchových koreňov po predchádzajúcich ťažbách a približovaní dreva, mrazové trhliny a veľké rakovinové deformácie, silnejšia spála kôry, silno zhrubnutý prízemok kmeňa ako dôsledok rozsiahlej vnútornej hniloby, starší obhryz a lúpanie zverou. Neuvádza sa u borovíc, duba, hraba, brestov, agáta a cera.

Poškodenie drevín Poškodenie ostatnými škodlivými činiteľmi (druh, rozsah, intenzita) Druh (skupina) škodlivých činiteľov (podľa kľúča škodlivých činiteľov - príloha PP č. 34) sa v poraste uvádza len ten, ktorý rozhodujúcou mierou ovplyvňuje hospodárenie v poraste (rozhodujúca skupina škodlivých činiteľov spôsobujúcich poškodenie dreviny, ktoré hlavnou mierou ovplyvňujú obhospodarovanie). Rozsah poškodenia sa uvádza v desiatkach percent. Aby bola informácia o zistenom druhu škodlivého činiteľa úplná, zisťuje sa aj dôsledok jeho pôsobenia na drevinu, a to vyjadrením intenzity poškodenia dreviny v 10 %. Príklad: v JPRL je 80 % jedincov dreviny smrek (rozsah poškodenia) poškodených obhryzom (druh poškodenia), pričom priemerná intenzita poškodenia smreka je 20 %.

Kvalitatívne triedy kmeňov Pre účely sortimentačného členenia zásob a celkového objemu plánovanej ťažby v LHP sa pri opise porastov v každej JPRL s udávanou zásobou z celkového počtu kmeňov odhadne percentuálny podiel veľmi kvalitných kmeňov (A) a kmeňov podpriemernej kvality (C). Odhadnutý podiel sa pre jednotlivé dreviny zapíše v 10%. Hodnotenie sa vykoná nezávisle na poškodení, ktoré je samostatným vstupným argumentom. V porastoch, kde ešte nie sú „vyčistené“ kmene, sa odhadne len trieda C. Trieda A bude mať nulovú hodnotu. Trieda B bude tvoriť doplnok do 100 %. Pri určovaní podielu kvalitatívnych tried a podielu poškodenia pre sortimentáciu je potrebné zohľadniť aj spracovateľné sucháre a spracovateľné kalamitné drevo.

Kvalitatívne triedy kmeňov Hodnotenie sa vykoná podľa vonkajších (viditeľných) znakov. Pre účely zaradenia drevín do kvalitatívnych tried A resp. C je potrebné hodnotiť kmeň do výšky nasadenia koruny, pričom je rozhodujúca spodná 1/3 výšky celého kmeňa. Podiel kmeňov priemernej kvality (B) sa dopočíta ako doplnok do 100%. Kmeň vysokej kvality A – zdravý, rovný, netočivého rastu, oválny, bez lokálnych tvarových deformácií, iba s nepatrnými technickými chybami. Prípustné sú len tenké konáre, resp. zdravé hrče do 1 cm. Z hľadiska cieľovej upotrebiteľnosti zodpovedá kvalitovým požiadavkám na výberové sortimenty najvyššej kvality. Kmeň nízkej kvality C – s veľkými technickými chybami, značne zavetvený, točivého rastu, s rôznymi deformáciami, krivší. Pripúšťajú sa zdravé hrubé konáre resp. hrče bez obmedzenia veľkosti, nezdravé hrče priemernej veľkosti. Z hľadiska cieľového upotrebenia je vhodný na priemyselné spracovanie.

Korunovosť, fenotypová hodnota, fenotypové zatriedenie Korunovosť Kvalita koruny stredného kmeňa dreviny v poraste (korunovosť) sa určí na základe posúdenia pomeru dĺžky koruny k výške stromu a na základe tvaru a šírky koruny. Základné prvky pre odvodenie kvality koruny sú v nasledovných tabuľkách: Hospodárske lesy a lesy osobitného určenia Pomer dĺžky koruny k výške stromu Ideálny dĺžka koruny dreviny je cca 1/3 z výšky stromu Primeraný dĺžka koruny dreviny je cca je 1/2 z výšky stromu Nízky alebo vysoký (nie ideálny resp. nie primeraný) dĺžka koruny dreviny je cca menej ako 1/3 z výšky stromu resp. viac ako 1/2 výšky stromu

Korunovosť, fenotypová hodnota, fenotypové zatriedenie Číselné vyjadrenie kvality koruny Tvar a šírka koruny Pomer dĺžky koruny k výške stromu Ideálny Primeraný Nízky alebo vysoký Zo všetkých strán rovnako, nie príliš rozložito vyvinutá s jemnejším vetvením 0,2 0,6 1,0 Z jednej strany slabo vyvinutá alebo viac košatá 1,4 Veľmi netvárna, extrémne slabo alebo extrémne košato vyvinutá 1,8

Korunovosť, fenotypová hodnota, fenotypové zatriedenie Ochranné lesy Pomer dĺžky koruny k výške stromu Číselné vyjadrenie kvality koruny Ideálny dĺžka koruny dreviny je cca 1/3 až 1/2 z výšky stromu Primeraný dĺžka koruny dreviny je cca 2/3 z výšky stromu Nízky alebo vysoký (nie ideálny resp. nie primeraný) dĺžka koruny dreviny je cca menej ako 1/3 z výšky stromu resp. viac ako 2/3 výšky stromu Tvar a šírka koruny Pomer dĺžky koruny k výške stromu Ideálny Primeraný Nízky alebo vysoký Zo všetkých strán rovnako, nie príliš rozložito vyvinutá s jemnejším vetvením 0,3 0,9 1,5 Z jednej strany slabo vyvinutá alebo viac košatá 2,1 Veľmi netvárna, extrémne slabo alebo extrémne košato vyvinutá 2,7

Korunovosť, fenotypová hodnota, fenotypové zatriedenie Fenotypové kategórie, fenotypové zatriedenie Fenotypová kategória dreviny uvedená v LHP (A, B, C, D) sa určuje na základe fenotypovej hodnoty dreviny určenej vyhotovovateľom LHP po zohľadnení jej poškodenia a kvality kmeňov. Fenotypová hodnota v zmysle § 2 pís. h) zákona č. 217/2004 Z. z. je komplexné číselné vyjadrenie kvality koruny, tvárnosti kmeňa a produkčnej schopnosti dreviny v lesnom hospodárstve. Fh = Ko + Tv + Pr Fh - fenotypová hodnota dreviny Ko kvalita koruny dreviny (korunovosť) Tv tvárnosť kmeňa dreviny Pr produkčná schopnosť dreviny

Korunovosť, fenotypová hodnota, fenotypové zatriedenie Fenotypová hodnota dreviny bez ohľadu na jej pôvod sa vypočíta v lesoch hospodárskych a lesoch osobitného určenia ako súčet hodnôt číselného vyjadrenia kvality koruny, tvárnosti kmeňa a produkčnej schopnosti dreviny. Fh = Ko + Tv + Pr V lesoch ochranných sa fenotypová hodnota dreviny, bez ohľadu na jej pôvod, vypočíta ako súčet hodnôt číselného vyjadrenia kvality koruny a produkčnej schopnosti dreviny. Fh = Ko + Pr Rozpätie fenotypovej hodnoty Fenotypové kategória dreviny 0,0 – 2,0 A 2,1 – 3,0 B 3,1 – 4,0 C 4,0 + D

Korunovosť, fenotypová hodnota, fenotypové zatriedenie Pre zaradenie jednotlivých drevín do fenotypových kategórií nesmú byť prekročené maximálne a minimálne podiely negatívnych fenotypových zložiek (poškodenie pre sortimentáciu a podiel kvalitatívnych tried A,C) uvedené v nasledovnej tabuľke: Ak sú prípustné hodnoty pre drevinu prekročené, drevina sa preraďuje o kategóriu nižšie. Fenotypová kategória dreviny Poškodenie pre sortimentáciu v % Kvalitatívne triedy v % ihličnaté listnaté A C max. min. 10 20 30 B 40 50

% z umelej obnovy Podiel zastúpenia dreviny dosiahnutý umelým zalesnením v porastoch s vekom do 20 rokov. Údaj sa odhaduje pri podrobnom zisťovaní stavu lesa na podklade LHE s presnosťou na päť percent.

Vek dreviny, tvar dreviny Vek dreviny Ak sa skutočný vek dreviny v zastúpení významne odlišuje od priemerného veku uvádzaného pre JPRL (napr. vek pre JPRL je 110 rokov a v zastúpení drevín sa nachádza aj drevina „breza“ s vekom 60 rokov) a uvedená skutočnosť nebola vyriešená prostredníctvom rozdelenia lesa vytvorením samostatnej etáže, je potrebné z dôvodu presnejšieho zistenia skutočného stavu porastu, najmä zásoby dreviny, pre túto drevinu v kolónke „vek dreviny“ zapísať jej skutočný – pri opise zistený vek. Tvar, vznik dreviny Ak charakter (vznik) dreviny zastúpenej v poraste nezodpovedá prevažujúcemu hospodárskemu tvaru lesa určenému pre JPRL, potom z dôvodu presnejšieho zistenia skutočného stavu porastu, najmä zásoby dreviny, je potrebné pre túto drevinu v kolónke „tvar dreviny“ zapísať jej skutočný pri opise zistený vznik resp. tvar (V alebo N).

Pôvod dreviny Pre všetky lesné dreviny navrhnuté ako zdroj reprodukčného materiálu a pre dreviny v obnovených častiach lesných porastov resp. pokiaľ je pôvod dreviny známy sa na základe odborným lesným hospodárom predložených podkladov o pôvode zastúpených drevín zaznamenáva v LHP ich pôvod, ktorý môže byť: Autochtónny - drevina v poraste pochádza z prirodzeného zmladenia, alebo bola založená umelo z reprodukčného materiálu generatívneho pôvodu zozbieraného z toho istého porastu alebo semenného zdroja, alebo z autochtónnych porastov a semenných zdrojov v bezprostrednom susedstve, Miestny - drevina v poraste bola založená umelo z reprodukčného materiálu pochádzajúceho z tej istej semenárskej oblasti, Neautochtónny - drevina v poraste bola založená umelo z reprodukčného materiálu pochádzajúceho z inej semenárskej oblasti, Neznámy - drevina v poraste bola založená umelo z reprodukčného materiálu pochádzajúceho z neznámych zdrojov.

Pôvod dreviny Pôvod dreviny sa v LHP označuje nasledovne: V prípade ak OLH požadované údaje nepredložil, pre drevinu (dreviny) sa uvedie „pôvod neznámy - (D)“. Pôvod Označenie Autochtónny A Miestny B Neautochtónny C Neznámy D

Zisťovanie zásob § 33 ods. 3, 4, 5 vyhlášky453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa Zásoba dreva v lesnom poraste sa podľa kategórie lesa, hospodárskeho tvaru lesa, hospodárskeho spôsobu a stavu lesného porastu zisťuje v hospodárskych lesoch vysokých s hospodárskym spôsobom podrastovým a hospodárskym spôsobom holorubným, v nehomogénnych lesných porastoch, v ktorých sa plánuje obnovná ťažba, matematicko-štatistickými reprezentatívnymi metódami alebo celoplošným priemerkovaním, prípadne kombináciou priemerkovania a výberového merania s presnosťou +/-15 % a spoľahlivosťou 95 %, v homogénnych, ako aj systematicky rozpracovaných lesných porastoch s plánovanou obnovnou ťažbou metódou rastových tabuliek diferencovaných podľa zásobových úrovní (ďalej len "diferencované rastové tabuľky") s presnosťou +/-15 % a spoľahlivosťou 95 %; ak ide o matematicko-štatistické reprezentatívne metódy, intenzita a rozsah výberu sa určujú tak, aby sa dosiahla presnosť +/-15 % a spoľahlivosť 95 %; môže sa použiť aj celoplošné priemerkovanie,

Zisťovanie zásob v lesných porastoch s plánovaným dokončením obnovy počas platnosti plánu celoplošným priemerkovaním alebo matematicko-štatistickými reprezentatívnymi metódami s presnosťou +/-10 % a spoľahlivosťou 95 %, v ostatných lesných porastoch s vyšším vekom ako vek začatia obnovy (ďalej len "rubný porast"), v ktorých sa neplánuje obnovná ťažba metódou diferencovaných rastových tabuliek alebo matematicko-štatistickými reprezentatívnymi metódami s presnosťou +/-15 % a spoľahlivosťou 95 %, v ostatných lesných porastoch metódou rastových tabuliek podľa dreviny, bonity a veku (ďalej len "rastové tabuľky"), v hospodárskych lesoch vysokých a lesoch osobitného určenia vysokých s hospodárskym spôsobom výberkovým a hospodárskym spôsobom účelovým matematicko-štatistickými reprezentatívnymi metódami s presnosťou +/-15 % a spoľahlivosťou 95 %, ktorými sa zisťuje aj hrúbková štruktúra lesného porastu; môže sa použiť aj celoplošné priemerkovanie,

Zisťovanie zásob v lesoch osobitného určenia vysokých s hospodárskym spôsobom podrastovým, hospodárskym spôsobom účelovým a hospodárskym spôsobom holorubným v rubných porastoch, v ktorých sa neplánuje obnovná ťažba alebo sa plánuje ťažba v menšom rozsahu ako 20 % zo zásoby dreva v lesnom poraste, metódou rastových tabuliek, v rubných porastoch s plánovanou obnovnou ťažbou vo väčšom rozsahu ako 20 % zo zásoby dreva v lesnom poraste metódou diferencovaných rastových tabuliek alebo matematicko-štatistickými metódami s presnosťou +/-15 % a spoľahlivosťou 95 %, v rubných porastoch s plánovaným dokončením obnovy počas platnosti plánu matematicko-štatistickými metódami s presnosťou +/-10 % a spoľahlivosťou 95 %, v ostatných lesných porastoch metódou rastových tabuliek

Zisťovanie zásob v ochranných lesoch metódou rastových tabuliek. v lesoch hospodárskeho tvaru lesa nízkeho a v lesoch pri prevode lesa nízkeho na les vysoký metódou rastových tabuliek alebo odvodením z predchádzajúcich ťažbových výsledkov; kategória lesa a hospodársky spôsob sa nezohľadňujú, v topoľových a vŕbových lesných porastoch hospodárskeho tvaru lesa vysokého metódou rastových tabuliek alebo metódou porastového vzorníka podľa počtu stromov na hektár a objemu stredného kmeňa; kategória lesa a hospodársky spôsob sa nezohľadňujú, v energetických porastoch odvodením z predchádzajúcich ťažbových výsledkov alebo odhadom podľa druhu dreviny a kvality stanovišťa.

Zisťovanie zásob V odôvodnených prípadoch, najmä ak sa nedosiahne presnosť a spoľahlivosť zisťovania podľa odseku 3, sa v pokynoch na vyhotovenie plánu môže určiť iný spôsob zisťovania. Zásoba dreva v lesnom poraste sa zisťuje v m3 od 7 cm hrúbky bez kôry meraním hrúbky stromov s kôrou vo výške 130 cm nad zemou a výšky stromov podľa zvolenej metódy tak, aby sa dosiahla presnosť a spoľahlivosť zisťovania podľa odsekov 3 a 4.

Zisťovanie zásob Odlišný spôsob zisťovania zásob Zisťovanie porastových zásob vo všetkých porastoch so stupňom ohrozenia 3. a 4. pomocou rastových tabuliek. Zdôvodnenie: Stupeň ohrozenia lesa „Vyjadruje prognózu ohrozenia lesného porastu na decénium ako odhad výsledku pôsobenia komplexu vnútorných a vonkajších faktorov (odolnostný potenciál vs. stanovištná dispozícia). Je vyjadrený pre všetky porasty, porastové skupiny a etáže. Vzťahuje na konkrétny porast lesných drevín. Uplatňuje sa pri prepojení s rámcovým plánovaním“. Stupeň ohrozenia 3 predstavuje silne ohrozené porasty s pravdepodobnosťou odumierania a rozpadu 51-90% v rámci decénia a stupeň ohrozenia 4 veľmi silne ohrozené porasty s pravdepodobnosťou odumretia a rozpadu väčšou ako 90%.

Zisťovanie zásob V predmetnom území dynamika hynutia lesných porastov v stupni ohrozenia 3 resp. 4 je taká, že presnosť a spoľahlivosť zisťovania zásob nespĺňa požiadavky vyhlášky č. 453/ 2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa - v čase určovania zásob (opisu porastov) je podiel žijúcich stromov diametrálne odlišný ako v neskoršom období resp. k ; aj s ohľadom na potrebný odpočet zásob cez evidovanú kalamitu – sucháre. Navrhovaný odlišný spôsob zisťovania zásob je v súlade s § 33 ods. 4 vyhlášky a dotýka sa lesných porastov zaradených vyhotovovateľom LHP do stupňa ohrozenia 3 resp. 4 ako odôvodnené prípady zisťovania zásob v JPRL, v ktorých sa nedosiahne ich presnosť a spoľahlivosť: § 33, ods. (3), písm. a) bod 1. § 33, ods. (3), písm. a) bod 2. § 33, ods. (3), písm. a) bod 3. § 33, ods. (3), písm. a) bod 4. § 33, ods. (3), písm. c) bod 2. § 33, ods. (3), písm. c) bod 3.

Zmiešanie drevín pri opise porastu V opise porastov je potrebné stručne charakterizovať ich vnútornú horizontálnu a vertikálnu výstavbu. Opíše sa najmä horizontálne rozmiestnenie drevín, kde sa rozlišuje zmiešanie: jednotlivé, hlúčkovité (do 0,01 ha), skupinovité (nad 0,01 – 0,20 ha), ostrovčekovité (nad 0,20 – do 0,50 ha) plošné (nad 0,50 ha)

Ďakujem za pozornosť.

Školenie vyhotovovateľov LHP k PP HÚL – 2. apríl 2009

Podobné prezentace

Prezentace na téma: "Školenie vyhotovovateľov LHP k PP HÚL – 2. apríl 2009"— Transkript prezentace:

Podobné prezentace

O projektu

Kontaktní formulář

Přihlásit se

Přihlásit se přes sociální síť:

Školenie vyhotovovateľov LHP k PP HÚL – 2. apríl 2009

Podobné prezentace

Prezentace na téma: "Školenie vyhotovovateľov LHP k PP HÚL – 2. apríl 2009"— Transkript prezentace:

Podobné prezentace

O projektu

Kontaktní formulář