Výchova a vzdelávanie sluchovo postihnutých

Prezentace na téma: "Výchova a vzdelávanie sluchovo postihnutých"— Transkript prezentace:

1 Výchova a vzdelávanie sluchovo postihnutých
„Je veľmi ťažké nepočuť a pritom žiť s ľuďmi, ktorí sa navzájom dorozumievajú zvukovým jazykom. Človek má pocit, ako by žil za sklom: môže sledovať, čo ostatní robia, ale nevie, prečo to robia a o čom spolu hovoria." (Strnadová, 1995, s. 22) Mgr. Monika Játiová

2 Kto sú sluchovo postihnutí (SP)?
Medzi SP patria nepočujúci, nedoslýchaví, ohluchlí a osoby s kochleárnym implantátom. Za nepočujúcich považujeme osoby, u ktorých sluchová porucha nastala v ranom detskom veku (pre , peri-, postnátalnom veku), pred osvojením reči v takej miere, že úplne stratili sluch alebo ich sluchová funkcia bola ťažko narušená. Za nedoslýchavých považujeme osoby, ktoré pomocou načúvacích aparátov môžu vnímať hovorenú reč aj keď obmedzene, auditívnou spätnou väzbou môžu čiastočne kontrolovať vlastnú reč.

3 Za ochluchlých považujeme osoby, u ktorých totálna
alebo praktická hluchota nastala po ukončení spontánneho vývinu slovnej zásoby. Majú zachované akustické predstavy, ktoré vedia aktualizovať. Osoby s KI- ide o skupinu detí a dospelých s kochleárnym implantátom. V rámci tejto skupiny môžeme hovoriť o dvoch podskupinách – ohluchlí s KI a nepočujúci s KI. Kochleárny implantát je pomôcka, ktorá nikdy nenahradí zdravý sluchový analyzátor, ale nepočujúcim a ohluchlým poskytla ďalšiu šancu, ktorú využívajú deti aj dospelí.

4 Stupne sluchového postihnutia
Klasifikácia straty sluchu podľa svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá bola prijatá v roku 1980 a je nasledovná: Ľahké sluchové postihnutie- 26 –40 dB Stredné sluchové postihnutie- 41–55 dB Stredne ťažké sluchové postihnutie- 56–70 dB Ťažké sluchové postihnutie- 71 –91dB Úplná strata sluchu- viac ako 91 dB

5 Typy sluchového postihnutia
Rozlišujeme typy sluchového postihnutia: prevodové- porucha vo vonkajšom a strednom uchu 60-65 dB, pomocou načúvacieho aparátu dobre koriguje percepčné- porucha vo vnútornom uchu, teda Cortiho orgáne (slimáku) viac ako 81 dB má za následok zhoršenej zrozumiteľnosti, neporozumenia počutých slov kombinované- porucha dvoch vyššie uvedených typov centrálne- porucha alebo absencia sluchového nervu, neschopnosť prenášať zvukové informácie do mozgu a spracovať ich

6 Vzdelávanie žiakov so SP
Výchova a vzdelávanie detí a žiakov so SP sa uskutočňuje: v základných školách pre deti so sluchovým postihnutím v ostatných školách: 1. v špeciálnych triedach, ktoré sa zriaďujú spravidla pre deti s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia alebo žiakov s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia; časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; niektoré vyučovacie predmety alebo činnosti môže dieťa alebo žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy, 2. v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; ak je to potrebné, takéto dieťa alebo žiak je vzdelávaný podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva škola v spolupráci so školským zariadením výchovnej prevencie a poradenstva; zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť.

7 Vzdelávací program pre žiakov so SP
Povinná školská dochádzka sa začína prípravným ročníkom a končí 9. ročníkom (trvá 10 rokov). Do roku 2002 učebné osnovy boli silno redukované podľa variantu B. Podľa ŠVP z roku 2009 majú sa právo vzdelávať podľa obsahu nepočujúcich ako zdraví rovesníci. V oblasti Jazyk a komunikácia sú doplnené dva špecifické predmety: Komunikačné zručnosti (KZ)- 1 hod. týždenne Individuálna logopedická starostlivosť (ILI)- 2-5 hod. týždenne podľa potreby žiakov so SP

8 ŠVP pre žiakov so SP sa odlišuje od bežného ŠVP a to sú:
prvý cudzí jazyk sa učí až v 4. ročníku (druhý jazyk sa nemusí učiť) namiesto hudobnej výchovy sa môže učiť rytmicko-pohybová výchova, dramatická výchova, pohybovo-dramatická výchova alebo sluchová výchova

9 Komunikačné formy Medzi primárne komunikačné formy sa zaraďujú:
Hovorený jazyk Písomná forma jazyka Posunkový jazyk Medzi sekundárne komunikačné formy sa zaraďujú skupiny: Prstové znaky- prstová abeceda pomocné artikulačné znaky Posunkovaná slovenčina Odzeranie

10 Hovorený jazyk Lechta (2000) uvádza, že foneticko-fonologická rovina patrí u SP k najtypickejším znakom narušeného vývinu reči. Medzi typické znaky ich výslovnosti patrí prehnaná, namáhavá artikulácia, predĺžená artikulačná doba jednotlivých hlások, nepatričné zvuky, vynechávanie slabík, nedostatok rozlišovania zvučnosti a nezvučnosti, huhňavosť, dyslálie a pod. Zrozumiteľnosť reči SP jednotlivcov je zhoršená. Hlas môže byť drsný, krikľavý až piskľavý, inokedy zasa príliš hlboký. Majú narušené dýchanie. Namáhaná artikulácia spôsobuje časté prerušenie výdychu a nové vdychovanie, takže výdychová krivka pri reči je odlišná od krivky počujúcich detí. Nápadné je i hlasné dýchanie.

11 Hlasové odchýlky sa prejavujú v troch
oblastiach: v sile hlasu – príliš tichý hlas, krikľavý hlas (často u detí so zvyškami sluchu) vo výške hlasu – príliš vysoký alebo hlboký, vekovo neprimeraný hlas; falzetový hlas (iba pri niektorých hláskach) vo farbe hlasu – nízky nezvučný hlas, blížiaci sa k šepotu (priťažkej hluchote); hlas s nádychom otvorenej fufnavosti: chrapľavý hlas, tlačený škrekľavý hlas (pri strate sluchu)

12 Problémy pri písaní, čítaní a porozumení textu u žiakov so SP
U SP prevláda konkrétno-názorné myslenie. Pre rozvoj poznávacích schopností SP detí je typický oneskorený vývin reči, získavanie informácie prostredníctvom zrakového a hmatového vnímania. Majú malú až obmedzenú slovnú zásobu. Nechápu vetu ako komplexnú významovú jednotku. V písomnom prejave SP objavujú častejšie podstatné mená, slovesá a prídavné mená a najmenej používané sú citoslovce, predložky, zámená, spojky, príslovky a častice. SP žiaci majú veľký problém s nesprávnym časovaním a skloňovaním ale aj so slovosledom. U SP väčšinou prevládajú holé vety a jednoduché vety.

13 Príklad: Ja som bola zápaliť sviečka na cintorín. Ja bývam v Zlaté Moravce. Chcel páči vonku. Chodím sa učíme. Chodím rada som kúpim. Ja mám dva brata. Dedko dala v izbe puška. V kupelene sú krásny zelený behúň na zemi.

14 Príčiny problémov pri čítaní a porozumení textu u SP:
malá slovná zásoba (poznajú javy, ale nepoznajú príslušné slovo, napr. vedia, že na scedenie špagiet používa mama sito, ale nevedia, ako sa to volá), nepoznajú pojem, ktorý slovo predstavuje (nič im nehovorí citoslovce v riekanke čľup, žblnk, vietor šumí...), nepoznajú tvaroslovie, známe slovo nerozoznajú v inom tvare (idem -šiel, môžu zameniť so „šil“), nepoznajú synonymá (robiť = pracovať = lopotiť), nepoznajú homonymá (uško = uško na hrnčeku, očko = očko na pančuche), môžu zameniť dve rôzne slová, ktoré sa náhodne podobajú (pila –píla, medzi–na medzi), nerozpoznajú odlišnosti významu pri zmene dĺžky samohlásky (zastávka –zástavka, sud–súd), nepoznajú frazeológiu a obrazné pomenovanie chápu doslovne (Zuzka od radosti rozkvitla, vziať nohy na plecia), nepoznajú konvenčné pravidlá spoločenského styku (neznalosť tykania môže spôsobiť, že nepochopia, o koľkých osobách sa v texte píše), nepoznajú spôsoby, ktorými sa slová združujú do vyšších celkov (aj keď pozná všetky slová vo vete, môže nepochopiť kontext danej situácie)

15 Posunkový jazyk (PJ) Na komunikáciu medzi sebou Nepočujúci používajú
posunkový jazyk. Posunkový jazyk je prirodzený a plnohodnotný jazyk Nepočujúcich, ktorý sa používa ako prostriedok na vyjadrovanie a dorozumievanie medzi sebou v komunite ale aj na sprostredkovanie informácií. Má vizuálno-motorickú formu, ktorá je založená na vnímaní zraku, pohyboch a tvaroch v priestore. Má vlastnú zásobu a vlastný ustálený gramatický systém.

16 Ukážka posunkového jazyka
Dobrú chuť Jedáleň

17 V roku 1995 vláda schválila a prijala zákon
č. 149/1995 Z.z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb. Osobitne vymedzuje posunkovú reč ako dorozumievací prostriedok. Tento zákon umožnil používanie posunkovej reči ako súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu v materských a základných školách.

18 Prstová abeceda (PA) Prstová abeceda je najznámejším systémom prstových znakov, ide o produkovanie písmen abecedy a podmienkou je znalosť hovoreného jazyka. Známe používané sú dva systémy prstových znakov: jednoručná a dvojručná. Prstová abeceda sa najčastejšie používa pri: neznámych slovách, názvoch miest, obcí, pri geografických názvoch, pri menách a priezviskách, pri slovách, na ktoré ešte nie je posunok, pri tvorbe nových posunkov, kedy sa prvé písmeno v danom slove ukáže prostredníctvom prstovej abecedy

19

20

21 Pomocné artikulačné znaky (PAZ)
Systém PAZ je založený na využívaní artikulačných, akustických a auditívnych charakteristík hlások za súčasného použitia kompenzačných mechanizmov neporušených zmyslových funkcií (zrak, hmat, kinestetické vnímanie).

22 Podľa O. Matušku (1993) pomocné
artikulačné znaky možno v praxi použiť: 1. v procese tvorenia hlások a rečových stereotypov, 2. na kompenzáciu sluchovej spätnej väzby vlastnej rečovej produkcie žiaka so SP, 3. na kompenzáciu sluchových vnemov v medziosobnostnej komunikácii, 4. pri nácviku autokorekcie reči, 5. pri nácviku analýzy a syntézy hovorenej a písanej reči

23 Odzeranie Odzeranie je sledovanie pohybov pier, sánky a jazyka zrakom a súčasné analyzovanie a porozumenie sledovanej hovorenej reči a je založené na očnom kontakte, nie je teda možné odzerať v tme, napr. pri činnostiach (písanie, šoférovanie, varenie...). Predpokladom dobrého odzerania je vybudovaná slovná zásoba v hovorenom jazyku. Zásady odzerania pri komunikácii medzi nepočujúcim a počujúcim: dôležitá je vzdialenosť a mala byť 0,5 m – 2 až 3 m ústa hovoriaceho by mali byť vo výške oči odzerajúceho pri odzeraní jasne a pomaly artikulovať, nekričať (prekážky sú cigarety, žuvačka v ústach, pokazený chrup, neprimerané fúzy a brada, či jedenie počas rozhovoru ) dôležité je, aby sa zvolila známa téma, o ktorej sa bude komunikovať (najčastejším problémom je, že pri komunikácii sa neustále menia témy, ktoré znemožňujú odzeranie) pri odzeraní platí, že odzerajúci dokáže odzerať slová, ktoré pozná Odzeranie napriek svojim obmedzeniam je najčastejším spôsobom komunikácie medzi počujúcou verejnosťou a nedoslýchavými a nepočujúcimi osobami a vyžaduje si hlavne od počujúcich väčšiu trpezlivosť.

24 Totálna komunikácia je filozofia, ktorá využíva všetky
známe dostupné formy komunikácie ako sú gestá, posunkový jazyk, hovorenie, odzeranie, prstovú abecedu, čítanie a písanie, rozvoj využiteľných sluchových zvyškov pomocou slúchadla, pomocné artikulačné znaky, nákresy na dosiahnutie účinnej komunikácie so SP Simultánna komunikácia – predstavuje kombináciu hovoreného a posunkového jazyka na priblíženie gramatického systému hovoreného jazyka prostredníctvom komunikačných prostriedkov posunkovej komunikácie – posunkov a prstovej abecedy Bilingválny prístup predstavuje vzdelávanie nepočujúcich detí v dvoch rovnocenných jazykoch, posunkovom a hovorenom jazyku, pričom sa oba jazyky používajú samostatne.

25 Orálna metóda kladie dôraz na komunikáciu cez hovorenú
reč a čítanie, s maximálnym využitím zvyškov sluchu. Zameriava sa na zrakový kontakt a podporu vnímania sluchu. Auditívno-verbálna metóda venuje všetku pozornosť len rozvíjaniu reziduálneho sluchu prostredníctvom vysokovýkonných načúvacích aparátov alebo kochleárneho implantátu a individuálne vypracovaného programu.

26 Metóda vyučovania SP Pri vyučovaní SP používame globálnu metódu a
analyticko-syntetickú metódu. Globálna metóda vychádza z celku (z vety alebo slova), dieťa ešte nepozná hlásky, ale častým opakovaním si zapamätá obraz slova. Dieťa spája predložené slová s obrázkami, vyslovuje ich, odzerá, používa. Analyticko-syntetická metóda- ide o rozklad slov na slabiky a zo slabiky na hlásky a skladanie hlások do slabiky a slabiky do slova.

27 V tejto komunite sa používa termín
Nepočujúci (s veľkým N) čo znamená príslušnosť k určitej skupine osôb, ktorá ovláda posunkový jazyk. Pričom nepočujúci (s malým n) znamená audiologický status.

28 Kultúra Nepočujúcich Nepočujúci majú určité pravidlá a zvyky. Za jedno
z dôležitých sa považuje tlieskanie (trasenie rukami nad hlavou), upútavanie pozornosti (svetlom, mávaním, vibráciami), nedochvíľnosť nepočujúcich, umenie nepočujúcich (špecifický humor nepočujúcich, prednes prózy, poézie), tykanie v spoločnosti Nepočujúcich, želanie si dobrej chute (ťukanie na stole pred tanierom, keď už majú všetci jedlo), bozkávanie sa pri stretnutí, pravidlá pri prerušení komunikácie...

29 Ďakujem za pozornosť

30 Zdroje literatúry: Birka, P.,Verešová, J Základy komunikácie s deťmi a žiakmi s poruchami sluchu. Bratislava: MPC, s. ISBN Dostupné na: edu.sk/library/files/p_birka_j_veresova_zaklady_komunikacie_s_detmi_ a_ziakmi_sporuchami_sluchu.pdf Ivanová, D Základné informácie pre rodičov a pedagógov. Dostupné na : materialy/sluchove-postihnutie/zakladne-informacie-pre- rodicov-a-ucitelov/ Kollárová, M Psychologické otázky sociálnej integrácie sluchovo postihnutých. Bakalárska práca. Praha: Univerzita Jána Amosa Komenského, s. Dostupné na: Schmidtová, M Čítanie a sluchovo postihnuté dieťa. Prednáška

31 Tarcsiová, D.2005. Komunikačný systém sluchovo
postihnutých a spôsoby prekonávania ich komunikačnej bariéry. Bratislava: Sapientia, s. ISBN Tarcsiová, D Pedagogika sluchovo postihnutých (Vybrané kapitoly). Bratislava: Mabag, s. ISBN Dostupné na: Zborteková,K Sluchové postihnutie a psychický vývin dieťaťa. Dostupné na: Zákon NR SR 149/1995 Z.z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb. Dostupné na: Zákon 245/2008 z.z. z 22. mája 2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dostupné na: Vzdelávací program pre deti a žiakov so sluchovým postihnutím ISCED 0, ISCED 1, ISCED 2, ISCED Dostupné na: program/vp_sp_isced_0_1_2_3_vp.pdf

32 Vzdelávanie žiakov so sluchovým postihnutím. Dostupné na:
agogickych_zamestnancov/142606_Vzdel%C3%A1vanie_%C5%BEiak ov_so_sluchov%C3%BDm_postihnut%C3%ADm.pdf