Medzinárodné menové vzťahy

Prezentace na téma: "Medzinárodné menové vzťahy"— Transkript prezentace:

1 Medzinárodné menové vzťahy
Medzinárodná menová sústava a jej vývoj, medzinárodný menový systém. Medzinárodný menový fond a Svetová banka, európsky menový systém a európska menová jednotka.

2 Medzinárodné menové vzťahy
Medzinárodné menové vzťahy súvisia s medzinárodnými obchodnými vzťahmi. Predstavujú vydávanie peňazí a ich obeh vo vnútroštátnom a medzinárodnom rámci. Sú však aj systémom národných mien, menových pravidiel a inštitúcií, ktorý umožňuje medzinárodný platobný styk. Vývoj medzinárodných menových vzťahov: 18. stor. - peňažný systém je založený na bimetalizme - v obehu sú súčasne 2 kovy - zlato a striebro. Koniec 19. stor. - zlatý monometalizmus - v obehu iba zlato. Pripúšťa sa už aj vymeniteľnosť papierových peňazí za zlato a naopak. Vymieňať sa však nemôžu všetky meny. klasický zlatý štandard. Menové kurzy (nazývané tiež parity) boli určené medzi jednotlivými menami na základe zlatého obsahu, a teda všetky krajiny mali fixné menové kurzy. Zlato fungovalo ako spoločná svetová mena. Po 1. svetovej vojne nastala kríza, ktorá bola najväčšia počas svetovej hospodárskej krízy.

3 Medzinárodné menové vzťahy
Po páde zlatého štandardu sa postupne prešlo od systému voľne plávajúcich menových kurzov k systému regulovane plávajúcich menových kurzov. V tomto systéme vlády intervenujú na devízovom trhu – kupujú a predávajú devízy, aby zabránili veľkým výkyvom v menových kurzoch, teda aby udržali paritu. 2. sv. vojna – ekonomcký chaos, živelnosť, devalvácie – neprispievali k rozvoju a stabilizácii ekonomických vzťahov medzi krajinami, preto sa odborníci a politici v r pod vedením J. M. Keynesa rozhodli uskutočniť konferenciu v Bretton Woods.

4 Medzinárodné menové vzťahy
BRETTON - WOODSKY MENOVÝ SYSTÉM Predstavoval sústavu pravidiel, pričom v sebe spájal pozitíva oboch dovtedy známych menových systémov – stabilitu zlatého štandardu na jednej strane a adaptabilitu pružných menových kurzov, pri ktorých sa trvalé rozdiely relatívnych cien medzi krajinami riešia zmenami menových kurzov. Medzi členskými krajinami existovali pevné menové kurzy (s kolísaním max. 1%, neskôr 2,25 %) založené na vzťahu hmotnosti zlata dvoch rôznych mien - tzv. zlatá parita. Jedna mena - americký dolár - bola vymeniteľná za zlato - zlatodolárový štandard (štandard zlatej devízy). 1 trójska unca (31,103 g) zlata má hodnotu 35 USD. Zlato ako svetové peniaze sa využívalo na vyrovnávanie schodkov platobných bilancií. Pomocou bretton-woodského systému sa podarilo udržať fixné menové kurzy počas väčšiny obdobia Ak sa niektorá mena príliš vzďaľovala od svojej základnej hodnoty, bolo možné parity upraviť.

5 Medzinárodné menové vzťahy
Medzi 4 hlavné medzinárodné ekonomické inštitúcie založené v štyridsiatych rokoch patrí tiež Medzinárodný menovým fond (International Monetary Fund – IMF ), GATT a Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (Svetová banka; International Bank for Reconstruction and Development – IBRD) Medzinárodný menový fond (1945) - vznikol na základe uznesenia konferencie - ústredná inštitúcia medzinárodného menového systému - funguje ako ústredná banka ústredných bánk - koordinuje menovú politiku a riadi kurzový režim Hlavné ciele: - posilniť medzinárodnú menovú spoluprácu - podporiť rozvoj a vyrovnaný rast medzinárodného obchodu - pomôcť členským štátom riešiť deficity platobných bilancií - podporiť stabilitu menových kurzov

6 Medzinárodné menové vzťahy
Medzinárodný menový fond má regulovať medzinárodné obchodné vzťahy v 2 oblastiach: poskytovanie úverov na odstránenie nerovnováhy v platobnej bilancii, poskytovanie úverov na udržanie stabilnej meny. Zdroje sú čerpané z členských podielov. (Členský podiel mal byť z 25 % v zlate a zo 75 % v národnej mene; neskôr z 25 % v národnej a zo 75 % vo voľne vymeniteľnej mene.) Krajina má možnosť pôžičky do 200 % členského vkladu. Hlasovanie je podľa výšky kvóty hlasov na krajinu. Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (svetová banka) (1945) – dopĺňa činnosť MMF poskytovaním dlhodobých investičných úverov. IBRD má najvyššie ratingové hodnotenie (AAA), a preto má možnosť si požičiavať finančné prostriedky na svetových finančných trhoch za najvýhodnejších podmienok, a potom ich požičiavať členským krajinám (predovšetkým rozvojovým). IBRD poskytuje strednodobé a dlhodobé pôžičky zvyčajne na obdobie rokov s 5 ročným odkladom splatnosti. Na poskytnuté pôžičky musia byť vystavené vládne záruky. .

7 Medzinárodné menové vzťahy
Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj Ciele inštitúcie podporovať udržateľný ekonomický rozvoj a zníženie chudoby v členských krajinách, najmä poskytovaním pôžičiek a s tým súvisiacej technickej pomoci pre určité projekty a pre programy ekonomickej reformy, ktoré sú určené na ekonomické a sociálne potreby v zdravotníctve, vo vzdelávaní, v rozvoji vidieka a základnej infraštruktúry podporovať rozsiahly rovnomerný rast medzinárodného obchodu a udržiavanie rovnováhy platobných bilancií poskytovať finančnú podporu na pomoc vládam pri vykonávaní reforiem v štrukturálnych a sociálnych politikách, ktoré sú rozhodujúce pri zefektívňovaní rozvoja súkromného a verejného sektora a znižovaní chudoby

8 Medzinárodné menové vzťahy
KINGSTONSKÝ MENOVÝ SYSTÉM začiatkom 70. rokov kríza Bretton-woodskeho menového systému (otrasenie pozície $ - devalvácia, výkyvy menových kurzov, ...) konferencia v Kingstone (Jamajka). Vzniká Kingstonský menový systém. Dochádza k demonetizácii zlata – zlato prestáva plniť menové funkcie, stáva sa tovarom Ruší sa zlatý štandard a pevné menové kurzy. Namiesto nich sa zavádzajú pohyblivé menové kurzy. Vytvára sa nová nadnárodná jednotka, cez ktorú sa budú vyrovnávať schodky medzi centrálnymi bankami členských krajín - SDR (Special Drawing Rights; ; zvláštne práva čerpania - ZPČ). Táto jednotka je tvorená z koša spočiatku 16 hlavných mien, neskôr z koša 5 hlavných mien (USD - 40 %, DEM - 21 %, JPY - 17 %, GBP - 11 %, FFR - 11 %) a v súčasnosti z koša 4 hl. mien USD, JPY, EUR, GBP)

9 Európsky menový systém
- začal fungovať od - členskými krajinami sa stali všetky členské krajiny ES (VB až v roku 1990) Podstata: 1) vytvorenie vlastnej samostatnej zúčtovacej menovej jednotky ECU (European Currency Unit) – Európska menová jednotka Funkcie: - rezervná mena - fiktívna devíza – nadnárodná menová jednotka - slúži na vzájomné zúčtovanie obchodných a finančných operácií (vyrovnávanie platieb medzi centrálnymi bankami jednotlivých štátov) ECU – je daná košom mien všetkých členských krajín - oficiálne ovplyvňuje určenie ich menových kurzov

10 Európsky menový systém
2) fond európskej menovej kooperácie – emitent ECU - doň vložili centrálne banky ES 20% svojich zlatých a dolárových rezerv, za ktoré dostali ECU - poskytoval členským krajinám úvery určené na intervenčné účely na devízových trhoch členských krajín, aby sa udržiaval kurz mien v stanovených hraniciach 3) Koordinácia menovej politiky voči tretím krajinám Hlavný cieľ EMS: - stabilizovať menové vzťahy obnovou pevných kurzových vzťahov medzi členskými krajinami - vytvoriť nadnárodnú jednotku a postupne Európsku menovú úniu

11 Európska menová únia - prehĺbenie hospodárskej integrácie –
koordinácia fiškálnych politík, zavedenie jednotnej meny a z toho vyplývajúca menová politika riadená z jedného centra - vznik ECB Od r.1999 - 12 členských krajín: Portugalsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Írsko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Rakúsko, Nemecko, Fínsko, Grécko (od ) (zo starých krajín EÚ nie sú členmi VB, Dánsko, Švédsko) - spoločná mena – euro (EUR) - euro nahradilo ECU v pomere: 1EUR = 1 ECU - pevné výmenné kurzy členských krajín k euro - používanie v medzibankových transakciách (do ) (v hotovostnom styku sa používali národné meny) - od EURO v hotovostnom aj bezhotovostnom styku, od 1.7. bez národných mien - Európska centrálna banka (ECB) [so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom] spravuje európsku menu (banka centrálnych bánk) - prezident ECB má 8-ročné funkčné obdobie - kurz slovenskej koruny a euro k – 43,097 SKK/EUR kurz amerického dolára a euro k – 1,167 USD/EUR

12 Európska menová únia MAASTRICHTSKÉ DOHODY (apríl 1992)
(konferencia členských krajín EÚ v holandskom meste Maastricht, nepodpísala VB) - stanovili etapy prechodu k menovej únii a 5 základných podmienok vstupu do EMÚ: 1) miera inflácie môže byť max. 1,5% vyššia, ako je priemerná miera inflácie 3 krajín s najnižšou infláciou 2) deficit ŠR nesmie byť vyšší ako 3% HDP 3) objem verejného dlhu nesmie byť vyšší ako 60% HDP 4) stabilita dlhodobých úrokových sadzieb 5) stabilita výmenného kurzu - devalvácia nesmie byť posledné 2 roky pred vstupom do EMÚ - kurz krajiny sa nesmie odchyľovať viac ako 2,25% od stredného kurzu

13 Euro na Slovensku Slovensko zaviedlo euro 1. januára 2009 a stalo sa tak súčasťou eurozóny. Eurozónu v súčasnosti tvorí 19 krajín Európskej únie, ktoré používajú spoločnú menu euro. (Belgicko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko). Lotyšsko – od , Litva – od Konverzný kurz 1 € =30,1260 Sk stanovila dňa 8. júla 2008 Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN), ktorú tvoria ministri financií členských štátov Európskej únie. Názov meny euro vybrali hlavy členských štátov, resp. príslušných vlád, na summite Európskej rady v Madride v decembri Stvárnenie znaku eura € bolo inšpirované gréckym písmenom epsilon ako odkaz na kolísku európskej civilizácie a vyjadruje prvé písmeno slova Európa. .

14 Euro na Slovensku Euro je zákonnou menou, so súhlasom Európskeho spoločenstva, aj v niektorých krajinách, ktoré mali menovú úniu s členmi eurozóny. Patrí sem San Marino, Monako a Vatikán. Na základe dohody s Európskym spoločenstvom tieto tri krajiny razia mince so svojou vlastnou národnou stranou. Bez formálnej dohody však euro používajú aj ďalšie európske krajiny: Kosovo, Čierna Hora a Andorra. Centrálnou bankou pre spoločnú európsku menu je Európska centrálna banka (ECB), ktorá určuje menovú politiku pre krajiny eurozóny. Hlavným cieľom ECB je udržiavať v eurozóne cenovú stabilitu - nízku infláciu. ECB sídli vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku.