VEĽKÁ FRANCÚZSKA REVOLÚCIA .

VFR ( 1789 – 1799 ) – bola revolúciou, ktorá zmenila európske myslenie ľudí. Vychádzala z myšlienok osvietenstva. v roku 1793 sa však zvrhla do jakobínskeho teroru odstránila feudalizmus zaviedla republikánske zriadenie vo Franc., ... .

Príčiny vypuknutia VFR: prepych dvora – spôsobil finančnú krízu, zadlžovanie sa Franc. katastrofická neúroda v roku 1789 – najviac postihla vidiek, roľníkov, poddaných, ...

Boli 3. generálne stavy, a to: 5. mája 1789: kráľ ĽUDOVÍT XVI. – zasadnutie generálnych stavov do Versailles: Boli 3. generálne stavy, a to: duchovenstvo ( privilegovaný stav ) šľachta ( privilegovaný stav ) buržoázia ( neprivilegovaný stav ) – tento stav žiadal rovnocenné postavenie s predchádzajúcimi dvoma. To však duchovenstvo a šľachta – odmietli. –► preto 3. stav opustil rokovanie a vyhlásil sa za – Národné zhromaždenie – a za jediného zástupcu ľudu.

14. júla 1789: nespokojnosť prerástla do prvých ozbrojených zrážok – bola dobytá Bastila – symbol kráľovskej moci => 14. júl 1789 – sa považuje za začiatok VFR

Mala 4. fázy: 1). 1789 – september 1791: je obdobím Ústavodarného národného zhromaždenia – až po prijatie Ústavy 2). 1791 – 1792: je obdobím Zákonodarného národného zhromaždenia – končí vyhlásením republiky. 3). 1792 – 1795: je obdobím Národného konventu ( predtým ZNZ ), patrí sem aj obdobie jakobínskeho teroru ( 1793 – 1794 ) a termidorské obdobie ( od 27. júla 1794 – 9. termidora – od popravy Maximiliena ROBESPIERRA ). 4). 1795 – 1799: je obdobím direktória – až po nástup Napoleona

1.fáza: začala dobytím Bastily: 14. júla 1789 v aug. 1789: bola prijatá – Deklarácia práv človeka a občana – ktorá zaručovala politické a ľudské práva a rušila feudalizmus – hlásila: „Všetci ľudia sú si pred zákonom rovní“ – kráľ ju odmietol podpísať. heslom revolúcie sa stal výrok: Sloboda, rovnosť, bratstvo.

5. okt. 1789: revolucionári zaútočili na Versailles – vnikli dovnútra, kráľa donútili podpísať Deklaráciu. Kráľ bol dokonca donútený opustiť Versailles a presťahovať sa do Paríža ( do mesta ), aby bol pod dohľadom. V roku 1791: sa kráľovi i jeho rodine podarilo utiecť, ale zajali ho a bol prinútený vrátiť sa späť do Paríža ako zajatec => tento útek obrátil verejnú mienku v prospech vytvorenia republiky.

V septembri 1791: Ústavodarné národné zhromaždenie prijalo – 1 V septembri 1791: Ústavodarné národné zhromaždenie prijalo – 1. francúzsku Ústavu ( a vzápätí sa ÚNZ premenovalo na Zákonodarné národné zhromaždenie = ZNZ – zač. 2. fázy VFR ). Ústava – vychádzala z ústavy USA, bolo v nej zakotvené demokratické štátne zriadenie.

2. fáza: je obdobím Zákonodarného národného zhromaždenia – končí vyhlásením republiky.

3. fáza: táto fáza je poznačená bojom medzi 2 politickými klubmi, a to: jakobínmi ( ľavica ) – hl. predstaviteľ: M. ROBESPIERR a kordeliérmi ( pravica, umiernení monarchisti ) – hl. predstavitelia: DANTON a MARAT. V roku 1792: Anglicko, Nizozemsko, Prusko, Nemecké kniežatstvá, Španielsko =>vytvorili, tzv. protifrancúzsku koalíciu – ktorá bola proti šíreniu myšlienok VFR ( obávali sa, že by v ich krajinách padla monarchia ).

v apríli 1792: vyhlásilo Franc. – vojnu Rakúsku: spočiatku mala franc v apríli 1792: vyhlásilo Franc. – vojnu Rakúsku: spočiatku mala franc. armáda neúspechy, ale: v roku 1792: Francúzi – v bitke pri Valmy – porazili protifrancúzsku koalíciu.

21. januára 1793: bol popravený franc. kráľ – ĽUDOVÍT XVI. okrem vonkajšieho nepriateľa mala Franc. revolúcia aj vnútorných nepriateľov 21. januára 1793: bol popravený franc. kráľ – ĽUDOVÍT XVI. 16. okt. 1793: bola popravená aj kráľovná – Mária ANTOINNETA.

po jej poprave vypuklo množstvo monarchistických povstaní po jej poprave vypuklo množstvo monarchistických povstaní. Konvent v obave z nepriateľov zriadil – Výbor pre verejné blaho: ktorý mal chrániť republiku – ovládol ho M. ROBESPIERRE - > v priebehu 1793 – 1794: Výbor – zlikvidoval monarchistov. Nakoniec však odporcovia teroru 27. júla 1794 ( podľa nového kalendára = 9. termidora ) –zvrhli: M Robespierra a 28. júla 1794: bol popravený.

4.fáza: Konvent bol nahradený – Direktóriom: malo výkonnú moc ( 5. členov ) zákonodarnú moc – mal: parlament – mal 2. komory: Radu 500 a Radu starších ( mala 250 členov ) v rokoch 1796 – 1797: vypukla vojna proti Rakúsku – na čele franc. armády stál – Napoleon BONAPARTE -> výsledok: Francúzi Rakušanov porazili v sev. Tal. a pôsobenia direktória sa situácia vo Franc. stabilizovala.