Ekleziológia Cirkev v Božom pláne Zmŕtvychvstalý Kristus je predstaviteľ Boha pred ľuďmi zástupca človeka pred Bohom Kde sa možno stretnúť s Kristom? Zodpovednosť – schopnosť prijať otázku a dať odpoveď

Zjavenie: sprítomnenie (simultaneitas) medzi Spasiteľom a adresátmi spásy Sprítomnenie sa uskutočňuje pomocou slova (hovoriaci + počúvajúci = spoločenstvo) Funkcia Cirkvi: sprítomňovať spásu Cirkev – miesto i nástroj spásy

Cirkev je Spoločenstvo Eschatologické Veriace v Ježiša Krista Združené okolo Ježiša Krista Poverené službou spásy

POMENOVANIA A PREDOBRAZY CIRKVI ek-kalein (gr.) – „volať z“ qahal Jahve (hebr.) = Božie zhromaždenie Ekklesia = Cirkev (spoločenstvo Bohom zvolaných) Cirkev (Kyriaké, Kirche, Church) – Patriaca Pánovi

Tri významy termínu Cirkev (KKC 752): Všeobecné spoločenstvo veriacich Miestne spoločenstvo Liturgické zhromaždenie

2. SYMBOLY CIRKVI ovčinec (pastier a stádo) roľa (vinica, oliva) výstavba (chrám, Jeruzalem) rodina (matka, nevesta) telo Kristovo (sv. Pavol)

cieľ: pozdvihnutie ľudí k účasti na B. živote 3. PLÁN NEBESKÉHO OTCA cieľ: pozdvihnutie ľudí k účasti na B. živote príprava (SZ) založenie (v posledných časoch JK) zjavenie (Duchom Sv.) zavŕšenie (na konci vekov v sláve)

4. PRÍPRAVA CIRKVI V SZ hriech rozdeľuje, láska (Boh) spája zhromažďovanie – reakcia Boha na hriech človeka Biblický prototyp Cirkvi treba hľadať v pojme Božie kráľovstvo - malhut Jahve (hebr.) – dinasteia, despoteia, basileia (gr.) 3 etapy rozvoja idey Božieho kráľovstva (BK): 1, zmluva s Abrahámom 2, Sinajská zmluva 3, Izraelská teokracia (proroci)

5. ZALOŽENIE CIRKVI JEŽIŠOM KRISTOM Kristovo kráľovstvo žiari ľuďom v jeho: slove skutkoch prítomnosti Cirkev sa zrodila z Kristovho sebadarovania za našu spásu (Eucharistia, ukrižovanie)

Postupný vznik Cirkvi: VTELENIE (fyz.-nadprir. základ; „natalis capitis natalis corporis est“) SMRŤ A ZMŔTVYCHVSTANIE (morálno-milostivý základ) ZOSLANIE DUCHA SV. (osobno-mystické založenie Cirkvi)

6. ZJAVENIE CIRKVI DUCHOM SV. na Turíce; Cirkev je „zvolávaním“ a „zhromažďovaním“ všetkých ľudí k spáse; svojou povahou je misionárska (missio=poslanie): Kristus ju posiela k národom, aby z nich urobila učeníkov Poslanie Cirkvi: ohlasovať dosvedčovať aktualizovať šíriť tajomstvo spoločenstva Najsv. Trojice Duch Sv. riadi Cirkev Duch Sv. vystrojuje Cirkev darmi a) hierarchickými b) charizmatickými

7. ZAVŔŠENIE CIRKVI V SLÁVE. Cirkev má eschatologický charakter: večnosť je posledná etapa ekonómie spásy dáva zmysel celej činnosti na zemi „Kde je tvoj poklad...“ „... máte hojnú odmenu v nebi“ Obraz zasiateho pšeničného zrna - Cirkev potrebuje: čas podmienky Potom prinesie úrodu

8. TAJOMSTVO CIRKVI. Cirkev je : spoločenstvo viditeľné a súčasne duchovné tajomstvo zjednotenia ľudí s Bohom VŠEOBECNÁ SVIATOSŤ SPÁSY

9. CIRKEV – VŠEOBECNÁ SVIATOSŤ SPÁSY. mysterion (gr.) = tajomstvo: mysterium (neviditeľná milosť) = tajomstvo sacramentum (viditeľný znak) = sviatosť Cirkev je Kristov nástroj spásy Cirkev je v Kristovi akoby sviatosťou, čiže znakom a nástrojom dôverného zjednotenia s Bohom a jednoty celého ľudského pokolenia (LG 1)

10. CIRKEV - BOŽÍ ĽUD. Bohu sa zapáčilo spasiť ľudí nie každého osve, ale vytvoriť z nich jeden ľud, ktorý by ho pravdivo poznal a sväto mu slúžil (LG 9) Ex 19; 1 Pt 2, 9: Ste vyvolený ľud, kráľovské kňazstvo, svätý národ... v Kristovi a v Cirkvi niet nijakej nerovnosti: „Vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi“ (Gal 3, 28b) Neomylnosť Cirkvi – prislúcha Božiemu ľudu

VLASTNOSTI BOŽIEHO ĽUDU. Boží (nepatrí ako vlastný nijakému národu); Príslušnosť (narodením z vody a Ducha Sv.); Hlava (Ježiš Kristus, Pomazaný, Mesiáš); Postavenie (dôstojnosť a sloboda Božích detí); Zákon (nové prikázanie lásky); Poslanie (byť soľou zeme a svetlom sveta); Cieľ (Božie kráľovstvo až po jeho zavŕšenie).

11. KŇAZSKÝ, PROROCKÝ A KRÁĽOVSKÝ ĽUD. kňaz – obeta (krstom sme posvätení k obete) prorok – svedectvo (sensus fidei=zmysel pre vieru) kráľ – služba (Kristovi slúžiť znamená s ním kraľovať) „Čo je také kráľovské, ako keď duch podriadený Bohu vládne nad svojím telom? A čo je také kňazské, ako zasvätiť Pánovi čisté svedomie a na oltári srdca mu prinášať nepoškvrnené obety nábožnosti?“ (sv. Lev Veľký in: KKC 786)

12. CIRKEV – KRISTOVO TELO. sv. Pavol: Rim, Kor, Ef, Kol „boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo“ (1 Kor 12, 13) "Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?" (Sk 9, 4) „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 40) Kristovo telo: Osobné Eucharistia Mystické

JEDNO TELO. Buduje sa prostredníctvom sviatostí, najmä: krstu a Eucharistie (vzbudzuje lásku; víťazí nad ľudským rozdelením) Jednota tela neruší: rozličnosť údov rozličnosť služieb

KRISTUS – HLAVA TELA. Prostredníctvom Cirkvi: Spája nás so svojou Veľkou nocou Stará sa o náš vzrast (cez dary a služby) Kristus a Cirkev sú teda „úplný Kristus“ (Christus totus): „Žasnite a radujte sa, stali sme sa Kristom.“ (sv. Augustín in: KKC 795)

CIRKEV JE KRISTOVA NEVESTA. rozlíšenie v osobnom vzťahu: HLAVA - ÚDY Ef 5, 25-26: „ 25 Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, 26 aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom...“ Či hovorí Hlava alebo hovoria údy, hovorí Kristus: v úlohe Hlavy (ex persona capitis) v úlohe tela (ex persona corporis) „Lebo ako viete, sú to dve osoby, a predsa v manželskom spojení jedna... Nakoľko je Hlavou, nazval sa Ženíchom, a nakoľko je telom, Nevestou.“ (sv. Augustín in: KKC 796)

13. CIRKEV – CHRÁM DUCHA SV. „Čím je náš duch, čiže naša duša, pre naše údy, Tým je Duch Svätý pre Kristove údy, pre Kristovo telo, ktorým je Cirkev.“ (sv. Augustín in: KKC 797): celý v Hlave celý v údoch Duch Svätý je princíp (základ) každej životnej a spásonosnej činnosti vo všetkých častiach tela.

CIRKEV – CHRÁM DUCHA SV. Duch Svätý mnohorakým spôsobom buduje celé telo v láske: Božie slovo Krst Sviatosti Milosti Čnosti Charizmy.

14. CHARIZMY. sú milosti Duch Svätého (mimoriadne alebo jednoduché a skromné) užitočné Cirkvi zamerané na Budovanie Cirkvi Dobro ľudí Potreby sveta kritérium chariziem: DUCH LÁSKY potrebné je rozoznávanie chariziem duchovným pastierom Cirkvi prináleží neuhášať ducha, ale všetko skúmať a držať sa toho, čo je dobré (LG 12) Nijaká charizma neoslobodzuje od závislosti od pastierov Cirkvi (KKC 801)

15. ZNÁMKY CIRKVI. Kristus skrze Ducha Svätého dáva svojej Cirkvi, že je JEDNA SVÄTÁ KATOLÍCKA APOŠTOLSKÁ Jedine viera môže poznať, že Cirkev má tieto vlastnosti zo svojho božského prameňa (porov. KKC 811-812)

16. CIRKEV JE JEDNA. numericky vnútorne vzhľadom na svoj pôvod (Najsv. Trojica) vzhľadom na Zakladateľa (Ježiš Kristus) vzhľadom na svoju dušu (Duch Svätý) Patrí k podstate Cirkvi, že je jedna (porov. KKC 813)

CIRKEV JE JEDNA. V Cirkvi jestvuje ROZMANITOSŤ OSÔB – charakterizovaná rozličnosťou darov úloh podmienok života spôsobov života V spoločenstve Cirkvi oprávnene jestvujú partikulárne cirkvi so svojimi tradíciami.

Pojem a systematika cirkví sui iuris Obrad (ritus) je dedičstvom liturgickým, teologickým, duchovným a disciplinárnym, ktoré sa rozlišuje kultúrou i dejinami ľudí; toto dedičstvo sa vyjadruje spôsobom života viery každej cirkvi sui iuris (CCEO kán. 28 - § 1). § 2 – Obrady, o ktorých sa v Kódexe hovorí, s výnimkou že niečo je stanovené inak, sú tie, ktoré pochádzajú z tradície: ·         alexandrijskej ·         antiochijskej ·         arménskej ·         chaldejskej ·         a konstantinopolskej (byzantskej).

Do piatich obradov patrí 22 cirkví sui iuris. Cirkvou sui iuris je nazývané spoločenstvo veriacich hierarchicky ustanovené podľa práva, ktoré ako sui iuris výslovne alebo mlčiac zostalo uznané najvyššou mocou v Cirkvi. (CCEO kán. 27).

Spomedzi 22 Katolíckych východných cirkví do tradície: alexandrijskej patria dve: koptská a etiópska; antiochijskej patria tri: sýrska, maronická malankarská; arménskej patrí iba rítus arménsky; chaldejskej taktiež dva obrady: chaldejský a malabarský; a konstantinopolskej (byzantskej) – najmladšej – 14 cirkví, menovite: melchická, ukrajinská, rumunská, italo-albánska, slovenská, česko-moravská, bieloruská, bulharská, maďarská, grécka, rusínska, juhoslovanská, ruská a albánska.

Z vyššie vymenovaných 22 Katolíckych cirkví sui iuris 6 z nich vytvára patriarcháty: patriarchát koptský so sídlom v Káhire, patriarchát melchický so sídlom v Damasku, patriarchát chaldejský so sídlom v Bagdade a tri so sídlom v Bejrúte: sýrsky, maronitský a arménsky. Všetkých veriacich patriacich do Katolíckych východných cirkví je okolo 12 miliónov (do katolíckej západnej cirkvi – latinského obradu – patrí vyše 850 miliónov veriacich. (v r. 1998)

CIRKEV JE JEDNA. V spoločenstve Cirkvi oprávnene jestvujú partikulárne cirkvi so svojimi tradíciami. Zväzky jednoty: Láska („je zväzkom dokonalosti“ Kol 3, 14) Viera (krst) Boží kult – sviatosti (Eucharistia) Apoštolské nástupníctvo (successio apostolica) prostredníctvom „sacramentum ordinis“ Táto jediná Kristova Cirkev pretrváva (subsistit) v Katolíckej cirkvi, ktorú spravuje Petrov nástupca a biskupi zjednotení s ním (LG 8)

ZRANENÁ JEDNOTA. „Kde sú hriechy, tam je mnohosť, tam sú schizmy, herézy a rozpory“ (Origenes in: KKC 817) obojstranná vina Pokrstení v Kristovi sa právom nazývajú kresťanmi => bratia a sestry Mnohé prvky posväcovania a pravdy jestvujú aj mimo viditeľných hraníc Katolíckej cirkvi: písané Božie slovo život milosti viera, nádej, láska dary Ducha Svätého (LG 15)

NA CESTE K JEDNOTE. Cirkev sa musí stále modliť a jednotu: udržiavať posilňovať zdokonaľovať Vyžaduje sa: ustavičná obnova Cirkvi obrátenie srdca spoločná modlitba vzájomné bratské poznávanie ekumenická formácia dialóg Spolupráca v službe

17. CIRKEV JE SVÄTÁ. Kristus – jediný Svätý – miloval Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil (LG 39). Cirkev je svätý Boží ľud a jej členovia sa volajú „svätí“ (Všetci musia uznávať vlastnú hriešnosť). Celá činnosť Cirkvi smeruje k posväcovaniu ľudí v Kristovi a k oslave Boha ako k svojmu cieľu. Svätosť je pravá /\ nedokonalá Dušou svätosti je LÁSKA. Ona prostriedky posväcovania RIADI OŽIVUJE PRIVÁDZA K CIEĽU

18. CIRKEV JE KATOLÍCKA. Katolícky = všeobecný - celý, úplný Je v nej prítomný Kristus => plnosť prostriedkov spásy: láska viera úplný sviatostný život vysvätená služba (ministerium ordinatum) v apoštolskom nástupníctve 2. Kristus ju posiela k celému ľudskému pokoleniu (univerzálnosť, otvorenosť pre všetkých)

KAŽDÁ PARTIKULÁRNA CIRKEV JE KATOLÍCKA. partikulárna cirkev = predovšetkým diecéza (alebo eparchia) – pospolitosť veriacich v spoločenstve viery a sviatostí so svojím biskupom vysvätenom v apoštolskom nástupníctve (KKC 833) V nich a z nich (utvorená) jestvuje jedna a jediná Katolícka cirkev Partikulárne cirkvi sú plne katolícke prostredníctvom spoločenstva s jednou z nich: s rímskou cirkvou, „ktorá predsedá láske“ (sv. Ignác Antiochijský in: KKC 834) Rozmanitosť liturgických obradov, teologických a duchovných dedičstiev, smerujúca k jednote, jasnejšie dokazuje katolíckosť nerozdelenej Cirkvi (LG 23)

PRÍSLUŠNOSŤ DO KATOLÍCKEJ CIRKVI. povolaní Božou milosťou k spáse – všetci ľudia NAPLNO VČLENENÍ: majú Kristovho ducha prijímajú zriadenie Cirkvi prijímajú všetky prostriedky spásy (viera, sviatosti, apoštolswké nástupníctvo) ale: NESPASÍ SA, KTO NEZOTRVÁ V LÁSKE (zostáva v Cirkvi „telom“, ale nie „srdcom“) V NEDOKONALOM SPOLOČENSTVE: veria v Krista prijali krst.

CIRKEV A NEKRESŤANIA. zameranie na Boží ľud – aj tí, čo ešte neprijali evanjelium (KKC 839) Židovský národ – „Ich sú praotcovia a z nich podľa tela pochádza Kristus“ (Rim 9, 5) Moslimovia – uznávajú Stvoriteľa, Abrahámovu vieru Nekresťanské náboženstvá – máme s nimi spoločný pôvod a cieľ

MIMO CIRKVI NIET SPÁSY. Kto bez vlastnej viny nepozná evanjelium, ale s úprimným srdcom hľadá Boha a žije podľa hlasu svedomia, môže dosiahnuť večnú spásu (LG 16)

MISIE – POŽIADAVKA KATOLÍCKOSTI CIRKVI. „Choďte teda, učte... (Mt 28, 19-20) Pôvod misií: Láska Najsvätejšej Trojice (posielanie Syna a Ducha Sv. podľa plánu Nebeského Otca); Cieľ misií: účasť na spoločenstve lásky medzi Otcom a Synom v ich Duchu lásky; Dôvod misií: Kristova láska Požiadavky misií (KKC 854-856): Trpezlivosť Úsilie o jednotu Ohľaduplný dialóg

19. CIRKEV JE APOŠTOLSKÁ. JE ZALOŽENÁ NA APOŠTOLOCH ZAČIATOK je apoštolský - bola a je postavená „na základe apoštolov“ (Ef 2, 20); UČENIE je apoštolské – Cirkev ho prijala od apoštolov; s pomocou Ducha Svätého ho chráni a odovzdáva ďalej neporušené; NÁSTUPNÍCTVO je apoštolské – prostredníctvom kolégia biskupov, ktorému pomáhajú kňazi v jednote s Petrovým nástupcom a najvyšším pastierom Cirkvi.

20. POSLANIE APOŠTOLOV. apostoloi (gr.) = tí, ktorí sú poslaní „Ako mňa poslal Otec, ...“ (Jn 20, 21); „Kto vás prijíma, ...“ (Mt 10, 40); príkaz => moc (správcovia Božích tajomstiev – 1 Kor 4, 1) predmet odovzdania – evanjelium (základ života Cirkvi) Neprenosný prvok v úrade apoštolov – svedectvo Pánovho zmŕtvychvstania a základ Cirkvi; prenosný prvok v úrade apoštolov – sľub Ježiša, že zostane s nami až do skončenia sveta

21. BISKUPI - NÁSTUPCOVIA APOŠTOLOV. Sv. Klement Rímsky: „Aby poslanie im (apoštolom) zverené pokračovalo aj po ich smrti, odovzdali svojim spolupracovníkom akoby na spôsob testamentu úlohu dokončiť a upevňovať dielo, ktoré oni začali, ... Ustanovili teda takýchto mužov ... aby po ich smrti iní osvedčení mužovia prebrali ich službu“ (in: KKC 861)

BISKUPSKÉ KOLÉGIUM A JEHO HLAVA, RÍMSKY PÁPEŽ. Peter + ostatní apoštoli –> jediné kolégium rímsky pápež (Petrov nástupca) + biskupi (nástupcovia apoštolov) –> jediné kolégium

„Pápež je stálym a viditeľným princípom a základom jednoty biskupov, ako aj množstva veriacich“ (LG 23, KKC 882) Kolégium biskupov má autoritu, iba ak sa chápe spolu s rímskym pápežom; vykonáva moc nad celou Cirkvou na ekumenickom koncile (KKP 337 § 1) Jednotliví biskupi sú viditeľným princípom a základom jednoty vo svojich partikulárnych cirkvách. Každý z nich má podiel na starostlivosti o všetky cirkvi (chudobní, prenasledovaní pre vieru, misionári) = affectus collegialis (LG 23). Pripojenie k biskupskému kolégiu sa uskutočňuje: vysviackou biskupa (konsekrácia) hierarchickým spoločenstvom (communio) s Hlavou a údmi

22. APOŠTOLÁT. celá Cirkev je poslaná do celého sveta; Apoštolát = každá činnosť tajomného tela zameraná na šírenie Kristovho kráľovstva po celej zemi. Formy apoštolátu – závisia od: povolania požiadaviek čias darov Ducha Svätého Pôvodca apoštolátu – Ježiš Kristus; Plodnosť apoštolátu – závisia od životného spojenia s Ježišom Kristom; Duša apoštolátu – láska (najmä z Eucharistie)

23. EKLEZIÁLNA (EMPIRICKÁ) METÓDA SKÚMANIA CIRKVI. - Skúmanie Cirkvi v jej životných prejavoch: Admirabilis propagatio (zázračné rozšírenie Cirkvi – Tertulián) Jednota a neobyčajná stálosť Cirkvi Žiarivá svätosť Cirkvi (mučeníci) Nevyčerpateľná plodnosť Cirkvi vo všetkých dobrách

24. PÁPEŽSKÝ PRIMÁT. primus (lat.) = prvý; Kristus pozitívne, bezprostredne a priamo vybral spomedzi Dvanástich jedného, ktorému odovzdal najvyššiu moc v Cirkvi bezprostredne = samým Kristom priamo = moc udelená jasne ako primát primát cti (vek, hodnosť) primát vedenia (directionis, inspectionis) PRIMÁT MOCI (iurisdictionis –> moc tvoriť zákony –> súdna moc)

PRÍSĽUB PRIMÁTU. Mt 16, 18n: „18 A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. 19 Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ Šimon (Peter) bude Skalou (základom Cirkvi) dostane kľúče od Nebeského kráľovstva (symbol moci napr. nad domom, mestom, spoločenstvom) dostane moc zviazať a rozviazať (prikazovať, zakazovať, príp. oslobodzovať od príkazu či zákazu)

USTANOVENIE PRIMÁTU. po zmŕtvychvstaní – pri Genezaretskom jazere: Jn 21, 15nn: 15 Keď sa najedli, Ježiš sa opýtal Šimona Petra: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“ Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky.“16... trojnásobná otázka – alúzia na trojnásobné zapretie Petrovo (Peter sa zarmútil...) forma oficiálneho právneho aktu: Dobrý Pastier, Ježiš Kristus (Jn 10, 10) odovzdáva pastiersku moc nad ovčincom

ARGUMENTY DOSVEDČUJÚCE PRIMÁT. zmena mena Šimon na Peter (čosi neobvyklé) modlitba za vytrvalosť Petra (Lk 22, 32: 32 Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov) postavenie Petra v kolégiu apoštolov a v prvotnej kresťanskej obci (v evanjeliách sa meno Peter nachádza 114-krát, v Skutkoch apoštolov 57-krát)

25. POSLANIE UČIŤ, POSVÄCOVAŤ, SPRAVOVAŤ. Biskupi so svojimi spolupracovníkmi kňazmi majú ako prvú úlohu hlásať všetkým Božie evanjelium

POSLANIE POSVÄCOVAŤ: Biskup je aj správcom milosti najvyššieho kňazstva, predovšetkým v Eucharistii, ktorú on sám obetuje (a zabezpečuje túto obetu prostredníctvom kňazov, svojich spolupracovníkov), ale s kňazmi posväcuje Cirkev aj modlitbou, prácou, službou slova a službou sviatostí a osobným príkladom POSLANIE SPRAVOVAŤ Biskupi spravujú sebe zverené partikulárne cirkvi ako Kristovi zástupcovia a splnomocnenci radami, odporúčaniami, príkladom, ale aj autoritou a posvätnou mocou (je vlastná, riadna a bezprostredná), ktorú však treba vykonávať v spoločenstve s celou Cirkvou pod vedením rímskeho pápeža.

26. UČITEĽSKÝ ÚRAD CIRKVI. Magistérium Riadne učenie – biskup v diecéze (osobné hlásanie, udeľovanie kán. misie, dekréty... Slávnostné učenie – na ekumenickom (všeobecnom) koncile – prislúcha mu neomylnosť, ak: bolo prijaté väčšinou členov koncilu bolo potvrdené pápežom ide o tie formulácie, ktoré vyjadrujú samu definíciu alebo vymedzenie danej pravdy (vo veciach viery a mravov) koncilové učenie sa neobmedzuje len na hlásanie učenia neomylným spôsobom (vyhlasovanie dogiem)

27. NEOMYLNOSŤ CIRKVI. Poslanie Magistéria: verne uchovávať a vykladať slovo Krista (depositus fidei – poklad viery) authenticitas (pravosť) integritas (úplnosť – celistvosť) infallibilitas (neomylnosť – s istotou veriť všetko, čo Kristus a apoštoli hlásali) Cirkev bude veriť vždy – s istotou ako apoštoli – čo Kristus hlásal a vykonal pre spásu sveta

NOSITELIA NEOMYLNOSTI. rímsky pápež, hlava kolégia biskupov - ex cathedra zbor biskupov, keď vykonáva najvyšší Učiteľský úrad spolu s Petrovým nástupcom, predovšetkým na ekumenickom koncile celé spoločenstvo veriacich ZNAKY NEOMYLNÉHO UČENIA: záväznosť pre celú Cirkev predkladanie s konečnou platnosťou vo veciach viery a mravov

PREDMET NEOMYLNOSTI. Božie zjavenie (celý depozit Božieho zjavenia) Priamy predmet: Bohom zjavené pravdy Nepriamy predmet: filozofické tvrdenia (praeambula fidei) dogmaticko-historické fakty disciplinárne dekréty (liturg. predpisy, rehoľné pravidlá kanonizačné dekréty ROZSAH NEOMYLNOSTI: aký je rozsah pokladu Božieho zjavenia

Dogma – slávnostné, konečnoplatné a záväzné prehlásenie najvyššieho magistéria Cirkvi. Pravdy Bohom zjavené a Kristovo učenie podávané najvyšším Učiteľským úradom Cirkvi treba prijímať poslušnosťou viery; Učenie predkladané riadnym Učiteľským úradom Cirkvi privádzajúce k lepšiemu chápaniu Zjavenia vo veciach viery a mravov máme prijímať s nábožnou poslušnosťou ducha (ktorá je predĺžením súhlasu viery).

28. VERIACI LAICI. všetci veriaci v Krista okrem príslušníkov posvätného stavu a v Cirkvi schváleného rehoľného stavu, ktorí sú pokrstení – teda členovia Božieho ľudu majú účasť na Kristovom kňazskom, prorockom a kráľovskom úrade (posväcovať, učiť a spravovať) primerane svojmu stavu vykonávajú poslanie celého kresťanského ľudu v Cirkvi a vo svete. POVOLANIE LAIKOV Hľadať Božie kráľovstvo: starať sa o časné veci a usporadúvať ich podľa Boha INICIATÍVA LAIKOV je osobitne potrebná; je normálnou súčasťou života Cirkvi

Účasť laikov na Kristovom kňazskom úrade: všetky ich skutky, modlitby, manželský a rodinný život, každodenná práca i zotavenie, ak sa konajú v Duchu; osobitným spôsobom rodičia; kde to vyžaduje potreba – môžu aj veriaci laici (hoci nie sú lektori alebo akolyti) zastávať niektoré služby: vykonávať službu slova, viesť liturgické modlitby, udeľovať krst a rozdávať sv. prijímanie, podľa právnych predpisov;

Účasť laikov na Kristovom prorockom úrade: evanjelizáciou: slovom; osobným svedectvom života viery; pri katechetickej formácii; pri vyučovaní posvätných vied; v spoločenských komunikačných prostriedkoch Podľa svojich vedomostí, odbornosti a prestíže (laici) majú právo, ba niekedy aj povinnosť prejaviť posvätným pastierom svoju mienku o tom, čo sa vzťahuje na dobro Cirkvi, ... pričom majú zachovať neporušenosť viery a mravov i úctu voči pastierom a mať na zreteli spoločný osoh a dôstojnosť osôb (KKC 907);

Účasť laikov na Kristovom kráľovskom úrade: „Každý, kto si podrobuje svoje telo ... volá sa kráľom. Keďže sa vie ovládať a je pánom seba samého, nedá sa strhnúť do otroctva hriechu“ (sv. Ambróz in: KKC 908). kultúre a ľudskej činnosti dať mravne dobrú náplň spolupracovať s duchovnými pastiermi v pastoračných a ekonomických radách, na vykonávaní pastoračnej služby vo farnosti, účasťou na cirkevných súdoch; „Veriaci majú starostlivo rozlišovať tie práva a povinnosti, ktoré im patria pre ich príslušnosť k Cirkvi, od tých, ktoré im patria ako členom ľudskej spoločnosti. Nech sa usilujú oboje zladiť vo vedomí, že v každej časnej veci ich má viesť kresťanské svedomie...“ (KKC 912);

29. SPOLOČENSTVO SVÄTÝCH. Čo iné je Cirkev, ako zhromaždenie všetkých svätých? výmena dobier (dobro jedného sa odovzdáva druhému) prostredníctvom sviatostí Cirkvi účasť „na“ svätých veciach (sancta) „medzi“ svätými osobami (sancti) Veriaci (sancti) sa živia Kristovým telom a krvou (sancta) aby rástli v spoločenstve Ducha Svätého (Koinonia) a sprostredkovali toto spoločenstvo svetu.

spoločenstvo vo viere spoločenstvo sviatostí spoločenstvo chariziem spoločenstvo lásky. TROJAKÝ STAV CIRKVI: Spoločenstvo putujúcich na zemi (viatori) Spoločenstvo so svätými (sancti) Spoločenstvo so zosnulými (defuncti) Všetci tvoríme v Kristovi jednu rodinu a výmenou duchovných dobier spoločenstvo posilňujeme.

30. MÁRIA - MATKA KRISTOVA, MATKA CIRKVI. Spolupráca láskou Mária – Boží Syn => Mária – Cirkev Nanebovzatie Panny Márie je anticipovaním vzkriesenia ostatných kresťanov (KKC 966). Mária je jedinečným uskutočneným obrazom Cirkvi (Ecclesiae typus) Poslušnosťou vierou, nádejou a láskou spolupracovala na Spasiteľovom diele, preto je našou Matkou v poriadku milosti Posvätný ruženec je „súhrnom celého evanjelia“ (totius Evangelii breviarium) (PAVOL VI., apošt. Exhort. Marialis cultus in: KKC 971).