REGIONÁLNA GEOGRAFIA REGIONALIZÁCIA A TAXONÓMIA

ÚVOD DO REGIONÁLNEJ GEGRAFIE

1. PARADIGMA Charakteristika pojmu Kategórie paradigiem Teória vedeckých revolúcií Superparadigma Alternatívne superparadigmy

Pojem paradigma z gréckeho „paradeigma“ všeobecne: vzor, model, ukážka veda: vývoj obsahu pojmu Starovek: pozadie zmyslami vnímateľných vecí (Platón) slovná metóda vytvárania záverov (Aristoteles) 20. stor: vzor, štandard, podľa ktorého sa posudzuje skúsenosť (Wittgenstein)

Súčasné vnímanie: S. T. Kuhn: koncepciu dynamiky vedeckého poznania Nie plynulé procesy, ale revolučné zmeny 2 základné etapy vývoja: Etapa normálnej vedy (dominuje jedna paradigma) Kritická etapa (viacero súperiacich paradigiem) Paradigma podľa Kuhna: „celok všetkých základných ponímaní týkajúcich sa predmetu a metód, ktoré ovládajú vednú disciplínu v určitom čase“

3 kategórie paradigiem Margaret Mastermann(ová) (1970) M. E. Harvey a B. P. Holly (1981) Kategórie podľa Mastermannovej: 1. Metaparadigma: najširšia oblasť zhody, svetonázoru, v danej vednej disciplíne. Má tri hlavné funkcie: definuje, čo je a čo nie je objektom štúdia vednej disciplíny vedca smeruje kde hľadať a kde nehľadať možné objekty štúdia c) vedcovi ukazuje aký objav, resp. aký výsledok bádania môže očakávať

2. sociologická paradigma: možno ju považovať za univerzálne akceptované konkrétne vedecké poznanie 3. konštrukčná paradigma: je najužšie chápanie paradigmy; rôzne všeobecne uznávané vedecké nástroje, klasické vedecké práce, učebnice, a pod. Vzťah jednotlivých kategórií k filozofii, teórii a empírii (aplikácii) v smere 1 – 2 – 3

Teória vedeckých revolúcií Thomas Samuel Kuhn: Štruktúra vedeckých revolúcii (1962) vyvracia predpoklad, podľa ktorého sa veda vyvíja plynulým hromadením poznatkov poukazuje na to, že celkový smer výskumu vo vede je úzko spojený s jej znalostnou úrovňou a dokonca sociálnym kontextom. Toto vedie ku skokovému vývoju poznatkov, výsledkom čoho môže byť až zásadný obrat v danej vedeckej disciplíne – vedecká revolúcia Pôvodom fyzik, vychádza z prírodovedného poznania

Normálna veda: obdobie, kedy výskum v určitej vednej disciplíne výrazne determinuje uznávaná paradigma s prehlbujúcim sa poznaním vo vede sa však hromadia otázky, na ktoré veda pod vplyvom dominujúcej paradigmy nedokáže odpovedať normálna veda tak často potláča inovatívne fundamentálne fakty, pretože tie vyvracajú základné predpoklady paradigmy (resp. vedy pod vplyvom paradigmy)

Anomália: hromadenie potláčaných faktov a nezodpovedaných otázok spôsobuje, že paradigma postupne prestáva uspokojujúco riešiť problémy a tradíciu vedeckej praxe narúša anomália - s prehlbovaním poznatkov vednej disciplíny nastáva akumulácia anomálií, čo vedie k vzniku nových teórií, a často aj k zmene filozofického pohľadu na svet

Kríza: Vedecká revolúcia: neúspech pôvodnej paradigmy pod vplyvom hromadiacich sa anomálií je vedeckou komunitou vnímaný ako kríza Vedecká revolúcia: odpoveďou na krízu je vedecká revolúcia, ktorá vedie k vedeckému pokroku a nahradeniu starej paradigmy novou ak sa nástroje poskytované novou paradigmou osvedčujú, veda napreduje neobjavujú sa (spočiatku) anomálie, možno opäť hovoriť o štádiu normálnej vedy

V súlade s vnímaním Kuhna (1962, 1970) môžu byť jednotlivé vedné disciplíny pod vplyvom odlišných paradigiem. Tie sú však spravidla súčasťou superparadigmy

Superparadigma je svetonázorom spoločnosti, civilizačnou paradigmou; celkovým pohľadom na svet a jeho základné prvky ako čas, priestor, hmota, existencia, inteligencia, človek, poznanie, morálka a iné hodnoty; mení sa s rastom poznania a hodnotovými posunmi v spoločnosti; v súčasnosti prebiehajúca zmena superparadigmy

karteziánsko – newtonovský mechanistický svetonázor mechanistické videnie sveta (vesmír, človek- ako stroje) hmota zložená z pevných tvrdých nedeliteľných čiastočiek – atómov lineárne prebiehajúci čas predpokladá sa, že poznanie (racionálne analytické poznanie) je neohraničené sekularizácia individualizácia komercionalizácia konzumizmus

Krízy posledných desaťročí, zasahujúce nielen životné prostredie (ekologické krízy), ale aj kultúru (kríza hodnôt, kríza morálky), sociálne a politické prostredie (kríza vzťahov, politické krízy – v zmysle postavenia menšín, demokracia ako teror väčšiny) či ekonomiku (hospodárske krízy), naznačujú potrebu zmeny náhľadu na svet =>

v rámci jej nástupu možno už dnes pozorovať rast významu a potreby: objavujú sa úvahy o nástupe ekologickej či holistickej (berúcej na zreteľ všetky vlastnosti, súčasti a okolnosti systému) superparadigme. v rámci jej nástupu možno už dnes pozorovať rast významu a potreby: spolupráce, začlenenia v spoločnosti celostnosti, komplexnosti spirituality, súladu medzi telesnom a duchovnom zodpovednosti a tolerancie

Alternatívne superparadigmy poskytujú alternatívu k všeobecne uznávanej superparadigme Ide napr. o: kresťanský pohľad na svet úcta k životu a celému stvoreniu, dôstojnosť človeka, tradičné hodnoty, sociálna spravodlivosť; islamský pohľad na svet odmietanie konzumizmu, spôsobu života západnej spoločnosti

Ďakujem za pozornosť