MIKROKOMPOZÍCIA

MIKROKOMPOZÍCIA členenie a odstupňovanie textu – rozčlenenie umeleckej prózy: pásmo rozprávača pásmo postáv

PÁSMO ROZPRÁVAČA rozprávač predkladá čitateľovi príbeh, ktorý prežíva postava rozprávač je fiktívna postava, ktorú autor vytvoril, aby vyrozprávala príbeh (nemožno stotožňovať autora s rozprávačom, aj keď v niektorých dielach sú tieto dve kategórie takmer identické)

PÁSMO ROZPRÁVAČA autorská reč polopriama reč nevlastná priama reč nepriama reč

AUTORSKÁ REČ autor ňou rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie autor okrem rozprávania používa aj ďalšie slohové postupy a útvary: opis, charakteristiku, úvahu autorská reč sa realizuje prevažne v oblasti spisovného jazyka (na rozdiel od reči postáv) býva zväčša v 3. osobe alebo v 1. osobe

M. Kukučín: Rysavá jalovica (ukážka) Trnkovie kohút chodieval do Krtovho dvora, a nebolo ho tam treba, lebo i Krt mal, lenže slabšieho a mladšieho ako Trnka. Nuž a kde sú dva kohúty a dve jazyčné ženy, tam kedy-netedy musí povstať zvada. Tak bolo i tu. Kohúty sa vše pochytili a váľali spolu, a Krtov vykochlený, ubitý neraz musel z vlastného smetiska utekať pred Trnkovým.

POLOPRIAMA REČ zachytáva vnútorný monológ postavy autor referuje o myšlienkach postavy (nepoužíva úvodzovky ani pomlčky) aj v reprodukovanej vete je 3. osoba Príklad: Odložila list do kabelky. Prečo jej to urobil? Veď vždy urobila, čo chcel!

NEVLASTNÁ PRIAMA REČ zachytáva vnútorný monológ postavy rozprávač doslovne reprodukuje reč postavy formálne nie je vyčlenená (kedysi sa oddeľovala apostrofmi) najčastejšie je v 1. osobe Príklad: Odložila list do kabelky. Prečo mi to urobil? Veď som vždy urobila, čo chcel!

NEPRIAMA REČ reprodukuje prehovor niektorej postavy v uvádzacej vete sa spravidla vyskytujú slovesá povedať, vravieť, šepkať, hovoriť, podotknúť... obsahuje podraďovacie spojky že, čo, prečo, aby, či... v 3. osobe sg. v minulom čase Príklad: Spýtala sa, prečo to má byť práve tak.

PÁSMO POSTÁV skladá sa z prehovorov postáv: priama reč monológ dialóg replika

PRIAMA REČ doslovný prehovor postavy graficky vyznačená úvodzovkami alebo pomlčkami využíva všetky slovesné osoby, časy a obidve čísla jej výrazným znakom je uvádzacia veta, ktorá patrí do pásma rozprávača, vyslovuje ju autor

PRIAMA REČ 1. Uvádzacia veta: „Priama reč.?!“ Peter na mňa zakričal: „Nezabudni prísť na moju oslavu!“ 2. „Priama reč,?!“ uvádzacia veta. „Nezabudni prísť na moju oslavu!“ zakričal na mňa Peter. 3. „Priama reč, “ uvádzacia veta, „priama reč.?!“ „Nezabudni prísť na moju oslavu,“ zakričal na mňa Peter, „bude zábava!“

MONOLÓG A DIALÓG MONOLÓG = samostatný prehovor jednej postavy DIALÓG = rozhovor dvoch alebo viacerých postáv REPLIKA = prehovor jednej postavy v rámci dialógu

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ  POUŽITÁ LITERATÚRA: ŽILKA, T. a kol. Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy. Bratislava: Vydavateľstvo LITERA, 1997, 215 s. ISBN 80-85452-52-9 PLINTOVIČ, I. – GOMBALA, E. Teória literatúry. Bratislava: SPN, 1975, 164 s.