Psychológia osobnosti I. Doc. Peter Halama, PhD. 1. Úvod – história, definícia osobnosti a psychológie osobnosti, ciele, teórie osobnosti a ich prehľad Psychológia osobnosti I. Doc. Peter Halama, PhD.

zdroj PO - povedomie osobných rozdielov rozdiel medzi laickým a vedeckým prístupom snahy o popis a predikciu správania sú historicky známe už oddávna Biblia, staré Grécko (astrológia), biologické vysvetlenia - Aristoteles, neskôr frenológia Hippokrates a Galenos sangvinik, melancholik, cholerik, flegmatik na prelome 19. a 20 st. - prvé vedecké pokusy o vysvetlenie osobnosti (Stern, Freud, neskôr Allport)

5 vplyvov, ktoré inšpirovali teórie osobnosti klinické pozorovanie geštaltistická tradícia experimentovanie a teórie učenia psychometrická tradícia fyziologické výskumy a genetika William Stern - nepoužíval pojem osobnosť ale osoba - person – ktorú chápal ako názov substanciu človeka – individualizovanú a cieľavedomo pôsobiacu podal výklad človeka vo vrstvách

termín charakter - čo je pre človeka charakteristické neskôr termín osobnosť - pod vplyvom G. Allporta - v 20-tych rokoch minulého storočia v roku 1928 vyšlo špeciálne číslo Journal of Abnormal and Social Psychology o osobnosti – personality. v roku 1932 bol založený časopis Character and Personality

laické významy pojmu osobnosť záujem psychológie osobnosti: etymológia „osobnosť“, angl. personality, nem. Personalität, z lat. persona - pôvodne maska. laické významy pojmu osobnosť záujem psychológie osobnosti: H. Murray - „každý človek je v niečom rovnaký ako všetci ostatní ľudia, v niečom je rovnaký ako niektorí iní ľudia, a v niečom je taký, akým nie je je nikto iný” čo majú ľudia spoločné - podstata človeka, systém osobnosti individuálne a skupinové rozdiely - v čom sa ľudia odlišujú ľudská jedinečnosť - individuálne aspekty

Osobnosť ako konštrukt dva základné prístupy k osobnosti behavioristický - osobnosť nie je reálna, je to len konštrukt odvodený zo správania fenomenologický - osobnosť ako realita - niečo čo skutočne existuje osobnosť sa chápe ako hypotetický konštrukt - ako abstrakcia prejavov, avšak stále sa snažíme o hľadanie reálneho základu týchto prejavov

Definície osobnosti Allport roku 1937 identifikoval asi 50 definícií osobnosti, dnes vraj okolo 200 je ich niekoľko typov: kolekcionistické Osobnosť je zväzok potrieb snáh, prianí, a odporov viazaný na organický život (Tibot in Smékal) dispozičné Osobnosť je súbor čŕt, ktoré sú špecifické pre daného jednotlivca integratívne Osobnosť je dynamická organizácia tých psychofyzických systémov v jednotlivcovi, ktoré určujú jeho charakteristické správanie a myslenie (Allport)

zdôrazňujúce jedinečnosť osobnosti adaptívne Osobnosť je zostava individuálnych znakov a spôsobov správania, ktoré určujú jedinečné prispôsobenie jedinca k jeho okoliu (Hilgard) zdôrazňujúce jedinečnosť osobnosti Osobnosť je jedinečný vzorec čŕt, t.j. trvalých spôsobov správania, ktorým sa jedinec líši od iných Guilford Osobnosť ako autorstvo činov a zmyslu života Osobnosť je zmysel života, a spôsob akým človek tento zmysel vo svojom živote uskutočňuje Smékal

Ciele psychológie osobnosti Poznanie osobnosti popis osobnosti vysvetlenie popísaných javov Uplatnenie poznatkov predpovedanie ovplyvňovanie - dnes otázne

Celkové vs. čiastkové teórie osobnosti 4 základné oblasti PO štruktúra osobnosti dynamika osobnosti vývin osobnosti patológia osobnosti Celkové vs. čiastkové teórie osobnosti

Zdroje teórie osobnosti vlastná skúsenosť – na vlastnej koži klinická skúsenosť – klinická prax dotyčného autora výskumy daného autora či iných autorov Filozoficko-antropologické východiská teórií osobnosti Nakonečný – ”každá teória má, či už priznávané, alebo nepriznávané filozofické východisko, vychádza totiž z určitých postulátov, ktoré kladie ako samozrejmosť“

Budúcnosť - integratívne teórie osobnosti?, metateórie? teória vs. paradigma paradigma – celostný spôsob nazerania na problémy a riešenia pre určitú oblasť vedy Budúcnosť - integratívne teórie osobnosti?, metateórie?

Možné rozdelenie teórií osobnosti: Teórie kladúce dôraz na biologické procesy Klasické psychodynamické teórie Neopsychoanalýza Faktorové a črtové teórie Personológia Teórie učenia- behaviorizmus Sociálny behaviorizmus – resp. sociálni kognitivisti Kogitívne teórie Humanistické teórie Existenciálne teórie

Jednodimenzionálne triedenie teórií osobnosti (Drapela) A – osobnosť je dedukcia a zo správania behaviorizmus črtové teórie psychoanalytické teórie humanistické teórie Franklova logoterapia Rogersovo self B – osobnosť je reálna

1) orientácia na vnútro vs 1) orientácia na vnútro vs. orientácia na vonkajšok – dôraz na dynamiku vnút. procesov vs. dynamiku vonkajších procesov 2) orientácia na vedomie vs. orientácia na organizmus - t.j. dôraz na biologické alebo na duševné procesy Vedomie sebauvedomenie poznávanie EX FE KG HU Vnútro Vonkajšok NPA NBE PA BE motivácia KN učenie Organizmus

vedomé procesy vs. nevedomé procesy dedičnosť vs. prostredie minulosť vs. prítomnosť- minulé zážitky vs. prítomné zameranie holistický vs. analytický prístup orientácia na celok vs na časti správania účelové vs. mechanistické správanie – pudy vs. ciele niekoľko motívov vs. jeden motív normálne vs. abnormálne správanie