Pôda

Pôda zložka ŽP - vzťahy medzi pôdou a ostatnými zložkami ŽP - tzv Pôda zložka ŽP - vzťahy medzi pôdou a ostatnými zložkami ŽP - tzv. pôdotvornými faktormi (klíma, rastliny a organizmy žijúce v pôde, reliéf, zvetraliny hornín, podzemná voda a aktivity človeka).  FUNKCIE - produkčné a neprodukčné 1. hygienická - čistiaca schopnosť pôd, t.j. schopnosť viazať a väčšinou aj rozkladať na neškodné zložky mnohé prírodou a človekom produkované odpady 2. regulácia vodného a tepelného režimu zemského povrchu 3. Akumuláciou organických látok v humuse pôsobí pôda ako obrovský regulátor v energetickej bilancii zemského povrchu a vyrovnáva výkyvy zapríčinené premenlivosťou klímy, zmenou vegetácie a pod. 4. Úrodnosť- schopnosť poskytovať rastlinám prostredie pre rast a rozvoj ich koreňového systému a neškodný rozklad ich zvyškov.

Pôda - na svete asi 4 miliardy ha ph, pôdy, z čoho je asi 1,4 miliardy ha ornej pôdy. Na 1 obyv. pripadá asi 1,4 ha ph. pôdy a len 0,4 ha ornej pôdy. - v SR - nízka výmera ph. pôdy - 50,1 % rozlohy SR, z ktorej orná pôda zaberá 30,23 % územia SR, pričom jej rozloha sa stále zmenšuje. Na 1 obyv. je 0,44 ha ph. pôdy, 0,37 ha lesnej pôdy, 0,26 ha ornej pôdy. Vysokoprodukčné pôdy najlepšej kvality pritom nezaberajú z poľnohospodárskej pôdy ani jednu desatinu.

Vznik pôdy – pôdotvorný proces

Pedológia – zaoberá sa štúdiom pôd Pedogeografia – vzťah pôd a ostatných zložiek krajiny, úlohu pôd v krajine Pôdne druhy - podľa zrnitosti. - skupina konkrétnych pôd, ktoré majú približne rovnakú zrnitosť (textúru). Základné pôdne druhy: - pôdy ľahké(piesočnaté) - pôdy stredne ťažké (hlinité) - pôdy ťažké (ílovité) V horských oblastiach tvorí významnú zložku skelet (častice väčšie ako 2 mm). Pôdne typy – podľa spôsobu vzniku – podľa vytvorených horizontov = „Meno pôdy“ – Černozem, Hnedozem, Kambizem....

Zákon č. 220/2004 Z. z. – O ochrane a využívaní ph. pôdy Zákon č. 220/2004 Z. z. – O ochrane a využívaní ph. pôdy - 9 skupín kvality pôdy (1-4 chránené pôdy - § 12 – trvale použitie na nepoľnoh. účely iba v nevyhnutných prípadoch, ake nie je iná alternatíva) Bonita pôd a ŽP - systém bonitácie slúži pre priestorovú diferenciáciu daňovej a dotačnej politiky štátu, to znamená, že je jedným z najdôležitejších prostriedkov, ktorým sa usmerňuje využívanie pôd, a tým priamo i nepriamo aj kvalita životného prostredia. - podľa kódu BPEJ – bonitovaná pôdno-ekologická jednotka - 7-miestny kód Charakteristika a číselníky vlastností BPEJ sú podrobne popísané v Príručke pre používanie máp bonitovaných pôdno–ekologických jednotiek.

Kód Charakteristika regiónu 00 veľmi teplý, veľmi suchý nížinný 05 pomerne teplý, suchý, kotlinový, kontinentálny 10 veľmi chladný, vlhký Kód Charakteristika T jan. T veget regiónu k VI - VIII v mm °C °C 00 200 -1 -2 16 - 17 05 150 – 100 -3 -5 14 - 15 10 < 50 -5 -6 10 – 11

MONITORING PôD: - zákl. sieť monitor. lokalít na ph MONITORING PôD: - zákl. sieť monitor. lokalít na ph. a lesných pôdach – VÚPOP – 5-ročné intervaly - plošný prieskum kontaminácie – ÚKSUP – spolu s agrochem. skúšaním pôd, katastre obcí - kľúčové vybrané lokality – ročne – podrobnejšie sledovanie vývoja pôd. vlast. a ich variability (kvalita humusu, fyz. vlast., mobilne formy stopových prvkov...) ZNEVÝHODNENÉ OBL. SR (LFA): - Horské oblasti – H (nad 500 m n. m.) - Ostatné znevýhodnené obl. – O (podľa výnosnosti pôdy – bodový systém) - Oblasti so špecific. nevýhodami – S (zamokrené, extr. suché, skeletovité, kyslé – na flyši)

ZNEHODNOCOVANIE PÔDY - dva hlavné smery znehodnocovania pôdy: 1. dôsledok - znížená pôdna úrodnosť, 2 dôsledok- zničenie alebo stratu pôdy. 1. Pôdna úrodnosť sa môže znížiť prakticky každým nevhodným zásahom do prírodného prostredia. Často stačí zmeniť faktory vodného alebo vzdušného režimu. Medzi najzávažnejšie príčiny znižovania úrodnosti patria rôzne druhy erózie (vodná, veterná), znečisťovanie pôdy a nevhodne zamerané zásahy, napr. nevhodné meliorácie a zlé spôsoby obrábania pôdy. 2. Hlavnými príčinami zničenia pôdy v našich podmienkach je strata úrodnej pôdy výstavbou a povrchovou aj podzemnou ťažbou. Silným znížením úrodnosti sa zoslabuje vegetačný kryt, obmedzovaním a vymiznutím vegetačného krytu je pôda mimoriadne náchylná na eróziu. Výsledkom môže byť úplná deštrukcia a nakoniec strata pôdnej vrstvy.

V rámci vývoja štruktúry plôch v SR dochádza priebežne k prirodzenému presunu pôdy medzi poľnohosp. a lesnými pozemkami (LP), pričom rok 2010 bol poznačený ďalším ubúdaním poľnohosp. a ornej pôdy a nárastom LP

Strata poľnohospodárskej pôdy na úkor urbanizácie (1990-2000) (Zdroj: EEA ) V roku 1970 výmera ornej pôdy na jedného ob. predstavovala 0,37 ha/ob., v roku 1990 to bolo 0,28 ha a v r. 2010 0,2606 ha!!!!

ZNEČISŤOVANIE PÔDY - Na pôdu pôsobia dve skupiny znečisťujúcich látok: Látky pochádzajúce z poľnohospodárstva - rezíduá chem. prípravkov - pesticídy, priemyselné hnojivá, odpady z veľkochovov, odpady zo zle utesnených silážnych jám a hnojísk. 2. Látky pochádzajúce z rôznej nepoľnoh.činnosti- zdrojom je predovšetkým priemysel, energetika a automobilizmus. Vzdušné emisie - dostávajú do pôdy zrážkami, ale aj pri závlahách znečistenou vodou. Znečistenie pôdy teda úzko súvisí aj s celkovým znečistením ovzdušia a vody.

Imisie a iné priemyselné odpady - poškodenie toxickým pôsobením alebo zmenou pH - najmä imisie, kt. obsahujú arzén, olovo, kadmium, chróm a iné ťažké kovy. Alkalizujúco pôsobia –imisie s CaO, ako sú prašné úlety z vápeniek, cementární a pod. Pôdnu kyslosť zvyšujú - plynné imisie, ako sú SO2, Cl2, HCl, HF a oxidy dusíka. Imisná situácia v SR - výrazne negatívny vplyv na kvalitu pôd. Pôdny fond najviac ohrozený diaľkovým prenosom exhalátov – najmä okr. Dolný Kubín (22 %), Lipt. Mikuláš (18 %), Poprad (18 %), B. Bystrica (12 %), Sp. N. Ves (6 %), St. Ľubovňa (5 %). Vyšší stupeň kontaminácie pôd sa prejavoval v Žiarskej kotline. Obsah vodorozpustného fluóru - spomalenie činnosti pôd. org., narušenie normálneho priebehu fyz.-chem. a mikrobiologických procesov, okysľovanie pôd a zhoršenie genetickej kvality humusu. Imisie horčíka - stredný Gemer - zmena vegetačnej pokryvky – miestami vymiznutie - vznikali menšie plošné lysiny a nakoniec vznikla súvislá nepriedušná magnezitová krusta. Jelšava – Ľubeník - pôvodne pH menšie ako 6,6. Vplyvom imisií horčíka až na pH 8,3 - stresové podmienky pre rastliny.

Ťažké kovy Spoločným nedostatkom starších informácií bolo, že väčšinou nevychádzali z priamych meraní kontaminácie pôd a nezohľadňovali stav geochemického pozadia. Všetky stopové prvky považované za rizikové (As, Cd, Pb, Hg, Zn, Ni, Cu, Cr, Co, Se) sú totiž nielen prvkami zastúpenými v rôznych typoch emisíí, ale zároveň sú aj prvkami, ktoré sa v rôznych asociáciách nachádzajú v jednotlivých typoch zrudnení a mineralizácie.

Hodnotenie stavu kontaminácie - podľa limitov najvyšších prístupných hodnôt – stanovené podľa geochemického pozadia Z rizikových prvkov kontaminácie pôdy sa najviac vyskytuje Cd, menej Pb - len ojedinele prekračujú limit Cr, Ni, Co - v nadlimitných obsahoch len na veľmi malých plochách. Prvky Cu, Hg, Zn, As, F sa v nadlimitných obsahoch vyskytujú síce na pomerne malých plochách, ale výrazne prekračujú limity - najsilnejšie kontaminované lokality Slovenska Obsah Se je veľmi nízky, ale aj rozdiely v malom obsahu tohoto prvku sú významné z hľadiska ľudského zdravia i zdravia hospodárskych zvierat. Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že na území SR výrazne prevažujú kategórie nekontamin. pôd.

Zdroj: VUPOP

Kontaminujúce látky v pôde Kontaminanty, väčšinou ako heterogénne zmesi anorg. a org. látok sú posudzované z hľadiska pôvodu ako: Abiogénne prvky (a ich zlúčeniny) rizikového charakteru – Sb, Cr, F, Cd, Ni, Pb, Hg, V a As. Mikrobiogénne prvky a ich zlúčeniny v aktívnom nadbytku – B, Co, Mn, Cu, Mo a Zn. Makrobiogénne prvky a ich zlúčeniny v aktívnom nadbytku – N, P, K, Mg, S, Na, Ca. Indikátory rádioak. znečistenia – Cs, Sr, Zr, I, U. Pesticídy na báze anorganickej i organickej. Organické látky – fenoly, polycyk. uhľovodíky, polychlór. bifenyly a i. Patogénne organizmy – vírusy, baktérie, huby a i.