Martin Luther a reformácia.

reformácia: vznikla v roku 1517 v Nemeckej ríši, znamenala hnutie za obrodu cirkvi, zlepšenie, obnovenie jej predchodcom bol český kňaz a reformátor Ján HUS - upálený ako kacír: 6. júla 1415 na cirkevnom koncile v Kostnici -> ako následok – v Čechách vzniklo hnutie jeho prívržencov – husiti: na čele: Ján Žižka ).

Začiatok reformácie: jej začiatkom bolo vystúpenie Martina LUTHERA vo Wittenbergu – pribil 95 téz proti neporiadkom v cirkvi ( hlavne bol proti odpustkom, proti ich predávaniu ) na dvere kostola vo Wittenbergu: 31. októbra 1517

-> týmito tézami zamietol pápeža, cirkevnú org -> týmito tézami zamietol pápeža, cirkevnú org., vyjadril nesúhlas s bohatstvom cirkvi, odmietol celibát, zaviedol prijímanie pod obidvoma spôsobmi – prijímanie tela a krvi Krista. Presadzoval nemčinu ako bohoslužobný jazyk, preložil Bibliu do nemčiny a položil základy nemeckého spisovného jazyka.

v roku 1521: sa konal – ríšsky snem vo Wormse, ktorý zvolal cisár KAROL V. Habsburský ( španielsky kráľ a ríšskonemecký cisár ) – tu bol Luther predvolaný, aby sa zodpovedal – v podstate sa ani poriadne nedostal k slovu – snem ho odsúdil ako kacíra.

Luther sa potom uchýlil na hrade vo Wartburgu u saského kurfistu Fridricha MÚDREHO – tu rozvinul svoje učenie, ktoré sa stalo základom luteránskej cirkvi

cisár KAROL V. Habsburský sa snažil reformáciu zastaviť – ibaže kniežatá, ktoré prijali reformáciu - protestovali –> z toho je odvodený názov: protestanti ( evanjelici ). Dokonca prívrženci reformácie – protestanti ( v Nemecku – luteráni, v Švaj. – kalvíni, v Ang. – anglikáni ) vytvorili roku 1531: šmalkadský spolok

v roku 1555: sa zišiel v Augsburgu snem, na ktorom bol prijatý kompromis, ktorý nazývame augsburský náboženský mier medzi evanjelikmi a katolíkmi. Nové protestantské náboženstvo bolo zrovnoprávnené s katolíckym. Kniežatá zároveň na sneme prijali zásadu – koho panstvo, toho náboženstvo – t. z., že poddaný musel prijať náboženstvo svojho pána.

Reformácia v Švajčiarsku: najvýznamnejšími švaj. reformátormi boli: Ján KALVÍN v Ženeve a Ulrich ZWINGLI v Zurichu

OSVIETENSTVO A ABSOLUTIZMUS. znamená: odstrániť feudálnu roztrieštenosť a vybudovať základy pre centralizáciu krajiny. Pozitíva absolutizmu: obmedzil svojvôľu veľkých feudálov a prinútil ich podrobiť sa obecným zákonom

medzi najvýznamnejších predstaviteľov absolutizmu patria franc. králi: je to spôsob vlády, keď panovník nepodlieha žiadnemu inému štátnemu orgánu, a to vo výkonnej, súdnej ani zákonodarnej moci – teda vládne „sám“ – neobmedzene. medzi najvýznamnejších predstaviteľov absolutizmu patria franc. králi: ĽUDOVÍT XIII. ĽUDOVÍT XIV. – je známy jeho výrok: „Štát som ja“ – vystihol základný princíp absolutizmu.

ideálnou formou absolutizmu je osvietenský absolutizmus – ktorý prispel k zavedeniu mnohých opatrení pre zlepšenie sociálnej spravodlivosti, vzdelania a pokroku. Medzi jeho najvýznamnejších predstaviteľov patria: FRIDRICH II. ( Prusko ) – vydal množstvo nariadení, ktoré uľahčovali život poddaným, zakázal mučenie, ... MÁRIA TERÉZIA a jej syn JOZEF II. v habsburskej monarchii.

Osvietenstvo = vek rozumu = vek svetla: ide o kultúrne a duchovné hnutie / prúd – vzniklo v 17. stor. v Anglicku a svoj vrchol dosiahlo v 18. storočí vo Francúzsku jeho základnou črtou bol – dôraz na ľudský rozum, preto sa nazýva aj vekom rozumu / storočím rozumu / storočím osvietenstva osvietenstvo: zasiahlo všetky európske národy a všetky oblasti spoločnosti

jeho zakladateľmi boli britskí filozofi: Francis Bacon, Thomas Hobbes, John Locke, David Hume. francúzski predstavitelia osvietenstva sú: Voltaire, Jean Jacques Rousseau, Denis Diderot, ... . Najvýznamnejším dielom franc. osvietenstva bola: Encyklopédia – vychádzala v rokoch 1751 – 1772 ( vyšlo spolu 36 zväzkov ).

Úlohou osvietenstva bolo: naučiť človeka, ktorý je od prírody inteligentný, používať vlastný rozum. osvietenstvo malo obrovský význam pre povznesenie kultúry osvietenci sa snažili dosiahnuť ľudskejšie a spravodlivejšie usporiadanie sveta ( boli za odstránenie procesov s bosorkami, mučenia a pod. )

v období osvietenstva vzniklo množstvo: spolkov, učených spoločností ( učená spoločnosť na vysokej úrovni sa nazývala - akadémia, napr. v roku 1635: bola založená – Francúzska akadémia, v roku 1701: vznikla akadémia v Berlíne, ... ) osvietenci, voľnomyšlienkári, zástancovia slobodného myslenia sa združovali – do slobodomurárskych lóží –> 1. vznikla roku 1717 v Londýne.