Lexikológia – Náuka o slove Lexikológia (gréc. lexis – slovo, logos - veda) je náuka o slove a o slovnej zásobe. Objasňuje slovnú zásobu z hľadiska významu (sémantiky) a z hľadiska formy (pomenovania). Lexéma (lexikálna jednotka) je základná jazyková jednotka lexikológie. Slovná zásoba (lexika) je súhrn všetkých slov, ktoré existujú v jazyku. V rámci jazykového systému tvorí slovná zásoba lexikálnu (významovú) rovinu jazyka.

Slovo je ustálená skupina hlások (písmen), ktorá niečo pomenúva, označuje – má lexikálny (vecný) význam Slová majú aj gramatický význam, ktorý umožňuje vyjadriť vzťahy medzi nimi pomocou slovných tvarov Pod pojmom gramatický význam slova rozumieme schopnosť slova vyjadriť gramatické kategórie, ako napríklad rod, číslo, pád podstatných mien alebo slovesný čas lexikálny význam slova + gramatický význam slova = úplný význam slova

Sémantický trojuholník POJEM

Niektoré slová sú viacvýznamové (lexikálna polysémia) Okrem základného (prvotného významu) majú aj prenesený (druhotný) význam zväčša podľa podobnosti pomenovaných javov alebo iného vecného vzťahu (tzv. metafora a metonymia), napríklad: hlava ľudská - hlava stroja – hlava rodiny Základná slovná zásoba (tzv. jadro) obsahuje najčastejšie používané slová – asi 1000 až 1500 slov Slovná zásoba obsahuje aj okrajové vrstvy Počet jednotiek slovnej zásoby sa neustále mení, nie je možné ho presne zistiť. Nikto z používateľov jazyka nepozná celú slovnú zásobu.

Systém v slovnej zásobe Aktívnu slovnú zásobu tvorí asi 5000 až 10 000 lexikálnych jednotiek (lexém, slov) Pasívna slovná zásoba, ktorej rozumie človek, ale ju aktívne nepoužíva, je šesťkrát bohatšia než aktívna slovná zásoba. Systém v slovnej zásobe Slovnú zásobu národného jazyka tvoria všetky slová, ktoré existujú v jazyku. Slovná zásoba však nie je súčtom (súhrnom) všetkých slov, ale slová sú v nej vo vzájomných vzťahoch - tvoria systém:

1. podľa vecného významu : a) 10 slovných druhov - plnovýznamové a neplnovýznamové b) jednovýznamové – viacvýznamové c) neodvodené – odvodené; zložené d) synonymá - rovnoznačné e) homonymá - rovnozvučné, neexistuje medzi nimi významová súvislosť, napr. čelo – čelo, mať – mať, lokál - lokál f) polysemá - rovnozvučné, ale existuje medzi nimi významová súvislosť, napr. zvonček – zvonček g) antonymá (opozitá) – protikladné h) paronymá – hláskoslovne a významovo sa ovplyvňujúce, napr. kánon – kanón, veta - veda

2. podľa časovo príznakových slov (dobového výskytu): nové (neologizmy) zastarané: archaizmy – majú synonymá historizmy – nemajú synonymá 3. podľa príslušnosti k štýlovej vrstve: a) neutrálne - štylisticky nepríznakové b) štylisticky príznakové - spisovné (odborné, básnické, hovorové)

c) štylisticky príznakové - nespisovné: (vulgárne, žargónové, argotové, slangové, nárečové) 4. podľa expresivity: nocionálne – neutrálne (bez citového zafarbenia) citovo zafarbené – expresívne eufemizmy – zjemňujúce alebo zdrobneniny dysfemizmy – zhoršujúce alebo pejoratíva