Ing.Magdaléna Žitňanová DP MPC Trnava Atestačná práca Ing.Magdaléna Žitňanová DP MPC Trnava

Odporúčaná literatúra na preštudovanie: Ivan Turek: Písanie záverečných prác na kvalifikačné skúšky pedagogických zamestnancov. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum, 2006. (A ďalšie podobné práce I. Tureka: Príručka k 1. kvalifikačnej skúške pedagogických pracovníkov; Učiteľ a pedagogický výskum; Ako písať záverečnú prácu a pod.) Eva Sihelská-Köbölová a Boris Sihelsky: Príručka k napísaniu písomnej práce na 1. kvalifikačnú skúšku, Banská Bystrica: Metodicko-pedagogického centrum, 2007. Pavel Mäsiar a Roman Kvapil: Ako písať záverečné práce. Bratislava, Tomášikova 4: Metodicko-pedagogické centrum, 2010.

Legislatívne východiská Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 445/2009 o kontinuálnom vzdelávaní, kreditoch a atestáciách pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ktorá hovorí o. i. o obsahu atestácií, o tematických okruhoch atestačnej skúšky aj atestačnej práce, o rozsahu atestačnej práce, o vykonaní a zadministrovaní atestácie.

Vyhláška MŠ SR č. 445/2009 §14 (1) Obsah prvej atestácie je zameraný na uplatnenie tvorivých skúseností pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca pri riešení odborno-metodických problémov pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti podľa § 30 zákona a podľa vymedzených profesijných štandardov jednotlivých kategórií a podkategórií pedagogických zamestnancov alebo odborných zamestnancov.

§ 15 (1) Obsahom atestačnej práce pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sú objektívne poznatky, ktoré sú v súlade s aktuálnym vedeckým poznaním, a je vymedzený zvolenou témou, tematickým okruhom, vykonávanou pedagogickou činnosťou alebo odbornou činnosťou, na ktorej výkon spĺňajú kvalifikačné predpoklady, a zameraním obsahu atestácie podľa § 15 ods. 1 a 2.

pokračovanie (2) Obsah atestačnej práce učiteľa je okrem odseku 1 vymedzený aj študijným odborom alebo vyučovacím predmetom, na ktorého vyučovanie spĺňa kvalifikačné predpoklady a ktorý si zvolil na vykonanie atestácie.

(5) Atestačná práca je originálne dielo vytvorené len pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom, ktorý atestačnú prácu predkladá na obhajobu.

1.4 NORMY PRE PÍSANIE ŠKOLSKÝCH A ZÁVEREČNÝCH PRÁC Písanie školských prác (seminárne, ročníkové, záverečné, kvalifikačné) má byť v súlade s medzinárodnými slovenskými normami. Pri písaní ročníkovej práce dodržiavame nasledujúce normy: ISO 7144 z r. 1986 (Documentation. Presentation of thesis and similar documents) STN ISO 690 z r. 1998 (Dokumentácia. Bibliografické odkazy. Obsah, forma a štruktúra) - STN ISO 690-2 z r. 2000 (Informace a dokumentace - Bibliografické citace - Část 2: Elektronické dokumenty nebo j ej ich časti) STN ISO 2145 z r. 1977 (Dokumentácia. Číslovanie oddielov a pododdielov písaných dokumentov)

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky Smernica č. 13/2005-R z 31. augusta 2005 o bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti a ohlasov Gestorský útvar: Sekcia vysokých škôl, tel.: 02/59374218 Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 102 ods. 2 písm. a) zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na § 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej (ďalej len „zákon“) v znení neskorších predpisov vydáva túto smernicu ako rezortný predpis.

Spôsob vyjadrovania Pri písaní celej práce sa požíva autorský plurál (1. osoba množného čísla) alebo pasívna konštrukcia (nepoužíva sa žiadna osoba - píše sa, predpokladá sa, dá sa povedať). Ak sa autor rozhodne pre jednu formu z nich, v jednom texte ich už nekombinuje. Odporúča sa používať autorský plurál. Používa sa odborná terminológia odboru, z ktorého sa práca píše. Nepoužívajú sa hovorové výrazy slov, zdrobneliny. Pozor na gramatické a štylistické chyby! Interpunkcia a diakritika sa píše podľa pravidiel slovenského pravopisu.

2.1.5 Predhovor Je povinnou súčasťou všetkých školských, záverečných a kvalifikačných prác, okrem prác seminárnych. Nezamieňa sa s úvodom, ktorý patrí do hlavnej časti práce. Píše sa na jednej samostatnej strane. Oproti úvodu má spoločenskejší charakter (úvod má vecný, konkrétny, odborný charakter). Autor v predhovore: Uvádza hlavné charakteristiky práce, okolnosti jej vzniku, jej kontext. Vysvetlí, prečo bola práca napísaná, aké dôvody ho viedli k téme a výskumu. Stručne informuje, čo je hlavnou témou, predmetom práce alebo výskumu a vysvetľuje vzťah svojej práce k príbuzným prácam. Načrtne domáci a zahraničný kontext, cieľ a význam práce. Stručne charakterizuje stav poznania alebo praxe v danej oblasti a svoj pohľad a prístup. Informuje, komu je práca určená, ako by sa dala využiť. Uvádza, aké hlavné metódy autor použil (literatúra, projekt, prieskum, experiment...). Informuje, kto mu poskytol pomoc pri realizácii práce a výskumu. Uvedie hlavné informačné zdroje. Ak uzná za vhodné, poďakuje sa tým, čo mu pomohli pri tvorbe práce. Je potrebný aj v ročníkovej práci!

2.1.8 Obsah Obsahuje názvy hlavných častí a podčastí s číslami strán, zoznam príloh a údaj o ich umiestnení. Píše sa na samostatnej strane. V obsahu časť práce Úvod sa môže označiť číslom 0, nie však v samotnom texte. Časť Záver sa v obsahu očísluje číslom, ktoré nasleduje po poslednej kapitole, v texte je bez čísla. V prípade písania práce na počítači, môžeme obsah vkladať automatickými funkciami (je to rýchlejšie i estetickejšie) podľa postupu: 1. Nadpisy v práci, ktoré chceme pojať do obsahu, napíšeme v štýle nadpis. 1. Od ľavého okraja napíšeme názov Obsah. 1. Vynecháme voľný riadok, kurzor nastavíme zľava a obsah vložíme automaticky krokmi: vložiť - odkaz - register a zoznamy - obsah (zvolíme si vodiaci znak a formát) a vložíme obsah. Môžeme si ešte upraviť písmo, osadenie, riadkovanie.

2.1.9 Zoznam ilustrácií a tabuliek Ak v hlavnej časti práce autor použije obrázky, grafy a tabuľky, tie musia mať svoje číslo a pomenovanie. Na samostatnej strane (za obsahom) uvedieme ich zoznam (podobne ako obsah), kde bude označenie ilustrácie, jej číslo, pomenovanie a číslo strán. Obrázky sa delia do dvoch skupín: ) ilustrácie - grafy, diagramy, nákresy, fotografie, schémy, ) tabuľky. Názov ilustrácie sa píše pod obrázok. Názov tabuľky sa píše nad tabuľku. Ak je v práci väčší počet ilustrácii jedného typu, každý typ sa môže označiť a číslovať samostatne Graf 1; Diagram 2, Fotografia 3. Pri malom počte ilustrácií ich označíme názvom Obrázok (Obrázok 1 Graf rastu zamestnanosti). Spôsoby číslovania ilustrácií a tabuliek: ) jednotne - priebežne, od začiatku do konca práce (Obrázok 1, Obrázok 2, atd'.), ) samostatne v každej kapitole - za slovo Obrázok sa píše číslo kapitoly a potom medzera, pomlčka, medzera a poradové číslo obrázku (Obrázok 2-1), ) samostatne v prílohe - za označenie prílohy sa píše veľké písmeno v abecednom poradí, poradové číslo a názov (Príloha A Schéma organizačnej štruktúry...). Ak príloha má ďalšie svoje prílohy, tie sa označujú samostatne (Príloha A.l; Príloha A.2). Podobne aj tie môžu mať ďalšie prílohy, potom sa označujú aj tie (Príloha A. 1.1 alebo Príloha A.l - 1). Jedna príloha môže obsahovať obrázky a tabuľky (Obrázok A.l; Obrázok A.2; Tabuľka A.l; Tabuľka A.2) (Katuščák, 2004). Ak sú ilustrácie v prílohách, za zoznamom použitej literatúry uvedieme ich zoznam a číslo strany. Postupujeme ako pri vkladaní obsahu.

2.1.10 Zoznam skratiek a symbolov Ak v práci sa použijú nie bežné a pre čitateľa nie hneď zrozumiteľné značky, symboly, skratky, jednotky, iné termíny a pod., za zoznam ilustrácii a tabuliek sa uvedie tento zoznam. Uvedie sa skratka a jej význam. Ich prvé použitie v texte práce sa musí ihneď vysvetliť (píše sa v zátvorke). Napr. v texte sa použije Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Za ním v texte v zátvorke sa uvedie skratka (ďalej len MPSVaR SR). 2.1.11 Slovník termínov Ak sa v práci použijú termíny, ktoré sú nové alebo majú nezvyčajný význam, vysvetlia sa v samostatnej časti Slovník termínov. Každý termín sa vysvetľuje v samostatnom odstavci.

2.2 Hlavná časť práce 2.2.1 Úvod 2.2.2 Jadro práce 2.2.3 Záver 2.2.4 Zoznam bibliografických odkazov 2.3 Prílohy 2.4 Koncová časť práce

2.2 HLAVNÁ ČASŤ PRÁCE Hlavnú časť práce je tvoria časti: Úvod. Jadro. Záver. Zoznam bibliografických odkazov. 2.2.1 Úvod Úvod je povinná časť každej práce. Je to prvá komplexná informácia o práci, jej cieli, obsahu a štruktúre, ktorú čitateľ dostane. Má byť jasný a stručný. Má obsahovať: Vymedzenie a výstižný opis problematiky. Aktuálnosť, spoločenskú závažnosť, význam riešenia problematiky. Motiváciu k napísaniu práce. Vytýčené ciele práce, nastolenie problémov a úloh práce, jej význam a autorský zámer. Naznačenie metodiky použitej pri tvorbe práce, výskume. Načrtnutú štruktúru práce a stručný obsah jednotlivých kapitol. Spresnenú informáciu o prameňoch, informačných zdrojoch. Autor môže uviesť hypotézy a predpokladané výsledky práce. V úvode nie je potrebné vhĺbiť sa do teórie, podrobne opisovať metódy a experimentálne výsledky a opakovať závery alebo odporúčania. Úvodom môže autor čitateľa získať alebo stratiť, preto má u neho vzbudiť záujem prečítať si práve jeho dielo. Rozsah úvodu: 250 - 300 slov. V číslovaní jednotlivých častí práce nemá číslo.

Atestačná práca musí mať teoretickú aj praktickú časť. 2.2.2 Jadro práce Tvorí podstatu práce. Pri koncipovaní hlavného textu sa používajú citáty, parafrázy, výťahy, spojovacie texty. Môže sa dokumentovať ilustráciami a tabuľkami, grafmi. Atestačná práca musí mať teoretickú aj praktickú časť.

Teoretická a praktická časť: Tie sa členia na kapitoly a podkapitoly, odstavce a pododstavce, ktoré sa číslujú predpísaným spôsobom. Teoretická časť prináša filozofický prehľad danej problematiky a stav jej riešenia. Praktická časť (výskumná) stanovuje hypotézy, ciele, čiastkové ciele, popisuje použité metódy, realizovaný výskum (prieskum) a jeho hodnotenie. Ak ilustračný materiál nie je dielom autora, ale prevzatý, musí sa uviesť zdroj, odkiaľ bol prevzatý. Príklad: Obrázok 1 Graf poklesu populácie v SR v rokoch 1991-2000 (Zdroj: Štatistický úrad SR). Ak v obrázku sú skrátené výrazy, neštandardné pomenovanie, musí byť súčasťou ilustrácie vysvetľujúca legenda. Tá sa píše pod hlavný názov ilustrácie. Ilustrácie sa umiestňujú bezprostredne za text, kde sa prvýkrát spomínajú, podľa možností na tú istú stranu. Do textu sa nezaraďujú ilustrácie, ktoré nemajú s textom súvis a o ktorých sa v texte nehovorí. Skrátené názvy sa píšu v súlade so slovenským pravopisom. Prvému uvedeniu skráteného názvu má predchádzať jeho kompletné vypísanie, časť 2.1.10. Plné znenie nie je potrebné uvádzať pri štandardných jednotkách miery. Skratky sa môžu používať len medzinárodne jednoznačne a všeobecne prijímané (AIDS). Skratky sa nemajú používať v nadpise práce a abstrakte.

Logické usporiadanie a nadväzovanie jednotlivých častí: Nová kapitola začína na novej strane. Za názvami kapitol a podkapitol je voľný riadok. Číslovanie kapitol a podkapitol: za posledné číslo sa nedáva bodka, na číslovanie častí v hlavnom texte sa používajú len arabské číslice, jednotlivé časti práce sú na rôznych úrovniach, medzi číslicami podkapitol sa píše bodka bez medzery (1.1). Príklad písania jednotlivých častí práce: Prvá úroveň: 1 SOCIÁLNA PRÁCA Druhá úroveň: 1.1 SOCIÁLNA PRÁCA VO VEREJNEJ SPRÁVE Tretia úroveň: 1.1.1 Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

2.2.3 Záver V závere autor práce sumarizuje vecné závery, vlastný prínos alebo pohľad. Má obsahovať: hodnotenie splnenia cieľov práce, stručnú charakteristiku práce, zhodnotenie výsledkov práce, význam pre teóriu a prax, návrhy, odporúčania. Závery musia nadväzovať na jadro práce. Podľa formulácie, ktoré autor použije v závere a úvode a podľa ich úrovne sa dá väčšinou rýchlo zistiť svedomitosť a zodpovednosť prístupu autora k práci. (Meško et al., 2005)

2.2.4 Zoznam bibliografických odkazov Synonymá k názvu Zoznam bibliografických odkazov: Citované práce, Zoznam citovanej literatúry, Zoznam použitej literatúry, Odkazy na literatúru, Použitá literatúra, Referencie, Zoznam citovaných prameňov a pod. Píše sa na samostatnú stranu. Je to zoznam použitej literatúry, ktorá skutočne bola citovaná v práci. Musí sa uviesť všetka použitá literatúra. Údaje v zozname bibliografických odkazov sa musia písať v súlade s normou, ktorá zároveň určuje ich povinnosť a poradie. Prvý riadok záznamu sa píše od ľavého okraja, ďalšie riadky toho istého záznamu sú posunuté o štyri voľné znaky od ľavého okraja. Zoznam zdrojov sa píše v abecednom poradí podľa priezviska autora alebo právnickej osoby, resp. názvu diela (ak je neznámy autor). Pri priezviskách sa nepíšu akademické tituly. Technika písania zoznamu použitej literatúry závisí od metódy uvádzania citácií (Kapitola 4). Nepoužíva sa pojem Bibliografia, ktorý zahŕňa aj literatúru, ktorá nebola použitá pri výstavbe textu, ale poskytuje doplňujúce informácie k danej téme. Zoznam takejto literatúry sa potom uvedie v prílohe.

3 Používanie prameňov - citovanie Pri písaní záverečnej práce sa autor opiera o odborné pramene. K odborným prameňom, ktoré sa využívajú pri písaní práce hlavne patria: odborná literatúra, články z odborných časopisov, zborníky z konferencií, interné materiály inštitúcií, zákony a vyhlášky. K odborným prameňom nepatria články z populárnych časopisov (Zdravie, Slovenka...), novín, internetových referátov (www.referaty.sk)... Neodporúča sa ako prameň použiť diplomové práce. Čo sa týka techniky pôvodu, pramene môžu byť printové, elektronické a iné (zvukové, obrazové, filmové, hudobné).

3.1 PREBERANIE PRAMEŇOV Ako uvádza Katuščák (2004), v práci sa môžu využívať tri základné spôsoby implementácie pôvodných prameňov (iných autorov): citát, parafráza, výťah. 3.1.1 Citát Citát - doslovný text prevzatý z nejakého zdroja. V odbornom texte sa používa na podporu alebo doplnenie vlastných tvrdení, slúži tiež ako predmet analýzy alebo kritiky. Od hlavného textu sa musí oddeliť úvodzovkami, ak je citát dlhší ako štyri riadky, odporúča sa uviesť odlišným typom písma alebo osadením textu od ľavého okraja. Mal by mať maximálne 10 riadkov. Ak v prevzatom citáte je ďalší citát, ten sa vyznačí jednoduchými úvodzovkami. 3.1.2 Parafráza Parafráza - upravená myšlienka (prerozprávanie) iného autora, kde sa však zmysel myšlienky nemení. Zjednodušene alebo zrozumiteľnejšie vyloží príliš komplikovaný výklad. Parafráza sa vyjadruje vlastnými slovami a štýlom autora práce. 3.1.3 Výťah Výťah - je krátke zhrnutie originálnej pasáže. Redukcia textu výťahu oproti originálu je najmenej 75 %. Vo výťahu je potrebné pridržiavať sa originálnych myšlienok bez pridávania vlastných pohľadov. Parafráza a výťah sa neoddeľuje od textu (neuvádza sa do úvodzoviek), avšak na koniec (resp. podľa potreby na začiatku) parafrázy alebo výťahu sa udáva autorstvo myšlienky citáciou, napr.: (Oláh, 2005).

3.2 TECHNIKA CITOVANIA Označenie prameňa sa píše v texte práce na tom mieste, na ktorom sa odvolávame na použitý prameň. Metódy písania citácií sú metóda mena a dátumu a metóda číselných citácií. 3.2.1 Metóda mena a dátumu Citácia obsahuje priezvisko autora, rok publikácie a číslo strany. Príklad: „Ako ukázala analýza, viac ako jedna tretina obetí uviedla, že na to, aby sa agresor začal správať násilne, nie je potrebný žiadny spúšťací mechanizmus, pretože sa tak správa stále. " (Bútorová, Filadelfiová, 2005, s. 22). V prípade parafráz za meno a rok sa nepíše číslo strany. 3.2.2 Metóda číselných citácií ) Záznam je v zozname bibliografických odkazov. Za citát sa uvedie číslo a pod týmto číslom je príslušný záznam v už spomenutom zozname. Číslo sa píše buď do guľatej (hranatej) zátvorky alebo ako horný index. Ďalšie citácie tej istej publikácie dostávajú rovnaké číslo. Príklad: „Ako ukázala analýza, viac ako jedna tretina obetí uviedla, že na to, aby sa agresor začal správať násilne, nie je potrebný žiadny spúšťací mechanizmus, pretože sa tak správa stále. "(1) ) Záznam je pod čiarou (je na tej istej strane ako citát). Citátu sa uvedie horný index a pod čiarou pod týmto číslom je príslušný záznam. Príklad: „Ako ukázala analýza, viac ako jedna tretina obetí uviedla, že na to, aby sa agresor začal správať násilne, nie je potrebný žiadny spúšťací mechanizmus, pretože sa tak správa stále. "5 Záznam pod čiarou: 5BÚTOROVÁ, Z. - FILADELFIOVÁ, J.: Násilie páchané na ženách ako problém verejnej politiky. 2005. s. 22.

3.2.3 Príklady uvádzania citátov a citácií metódou mena a dátumu 1.Citát a citácia, ak prameň je dielom jedného autora: „Metodológia je veda o metódach, vedou o všeobecných základoch validity vedeckých procedúr a ich systéme. " (Oláh, 2006, s. 38) Disocociálne správanie, ako píše Oláh, (1999, s. 146) je „termín považovaný najčastejšie vo význame rozkladného správania, spôsobujúceho delenie, ako opak integrácie. „ 2. Citát a citácia, ak prameň je dielom jedného autora a citujeme z viacerých jeho dokumentov vydaných v jednom roku: Za rok píšeme malé písmeno podľa toho, v akom poradí sú pramene uvedené v zozname použitej literatúry, kde tiež je uvedené príslušné písmeno. „ Centrálnym pojmom teórií sociálnej deviácie sa preto stáva správanie. " (Oláh, 2001a, s.21) 3. Citát a citácia, ak sú dvaja autori (spoluautorstvo) prameňa: Postupujeme ako v predchádzajúcom, avšak píšeme mená obidvoch autorov. 4. Citát a citácia, ak je autorov viac: Postupujeme ako v predchádzajúcom, píšeme meno iba prvého autora a za meno použijeme skratku et al. (et alii - a iní). Funkcie sociálnej politiky sú: „ochranná, rozdeľovacia, stimulačná, preventívna a homogenizačná. " (Schavel et al., 2006, s. 18).

5.Citát a citácia, ak je sprostredkovaný - preberáme citát autora, ktorého dielo nemáme, ale tento jeho citát uvádza iný autor: Uvádzame obidve mená a spájame ich slovom In (pôvodný autor In: autor, ktorý cituje, rok, strana). „Sociálna práca je odborná disciplína, ktorá špeciálnymi pracovnými metódami zaisťuje sociálnu starostlivosť o človeka na profesionálnom základe. " (Strieženec In: Schavel et al., 2006, s. 10). Podľa Potúčka „sociálna prax ako praktická činnosti je predmetom odborného záujmu sociálnej politiky ako vedného odboru. " (In: Schavel et al., 2006, s. 15). 6.Citát a citácia, ak text je prevzatý zo zákona: Postupujme ako v prvom príklade. Definícia sociálnej práce podľa § 3 ods. 2 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci „je získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia. " „Príspevok na zdravotnú starostlivosť je 60 Sk mesačne. " (Zákon č. 599/2003 Z.z. § 11 ods. 2) Ak literárny zdroj nemá autora, namiesto mena autora píšeme názov článku, rok a číslo strany. Pri preberaní citátu z internetu sa píše meno autora, rok a strana. Ďalšie údaje sa udávajú v zozname použitej literatúry.

4 BIBLIOGRAFICKÉ ODKAZY Bibliografický odkaz je označenie zdroja, z ktorého je citované v práci, alebo na ktorý sa autor práce na konkrétnom mieste odvoláva v súlade s normou ISO STN 690 a ISO 7144. Záznam o dokumente, z ktorého sa čerpalo má mať dostatok údajov, ktoré umožnia vyhľadať dokument a v ňom citované alebo parafrázované miesto. Poradie údajov je medzinárodne dohodnuté a nemožno ho meniť. V zozname bibliografických údajov má záznam hlavnú štruktúru: autor - názov - fakty o dokumente. Údaje sa preberajú zásadne z dokumentu, na ktorý sa odkazuje. Niekedy nemáme prístup k originálnemu zdroju, ale ten sa spomína v nejakej inej práci. V tomto prípade postupujeme tak, že najprv vytvoríme odkaz na originálny zdroj a za ním pripojíme slovo Podľa: (Zdroj: alebo Prameň:) a potom do toho istého odkazu pripojíme údaje o sekundárnom zdroji.

Meno autora sa môže písať podľa príkladu: OLÁH, M. OLÁH, Michal Pri dvoch a troch autoroch: SCHAVEL, M. - OLÁH, M. - DEREVJANIKOVÁ, Š. SCHAVEL, Milan - OLÁH, Michal - DEREVJANIKOVÁ, Štefánia SCHAVEL, M., OLÁH, M. a DEREVJANIKOVÁ, Š. Ak dokument má viac ako troch autorov, uvádza sa prvé meno (môžu aj dve alebo tri) a za ním skratka et al. (et alii) lebo slovenská skratka a i. (a iní): TOKÁROVÁ, Anna. et al.

4.1.15 Zoznam bibliografický odkazov V zozname bibliografických odkazov sa odkazy usporiadajú v abecednom poradí podľa prvého údaja. Ak zoznam obsahuje abecedne usporiadaný zoznam bibliografických odkazov niekoľkých dokumentov, ktoré sa začínajú tým istým údajom, môže sa prvý údaj druhého odkazu a nasledujúcich nahradiť pomlčkou. Príklad: ČÍRTKOVÁ, L. 2006a. Domáci násilí. In : Kriminalistika : čtvrtletník pro kriminalistickou teórii a praxi. [online]. 3/2006 [citované 2008-04-01] Dostupné na: <http://www.mvcr.cz/casopisy/kriminalistika/2006/03/cirtkova.pdf>. ISSN 1210-9150. -. 2006 b. Domáci násilí: Fakta a paradoxy. In: Sociálna práca. Časopis pre teóriu, prax a vzdelávanie v sociálnej práci. Brno : Asociace vzdélavatelú v sociálni práci, 2006. 2/2006. s. 54-67. ISSN 1213-6204.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY HITTMÁR, Štefan: Metodická pomôcka pre spracovateľov záverečných prác bakalárskeho štúdia - bakalárskych prác. [online]. Žilina : Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky, 2007. [citované 2008-07-20]. Dostupné na internete: <https://www. fri.utc.sk/fri/katediy/kmnt/Metodika%20BcPr.pdf>. KATUŠČÁK, Dušan: Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. 3. vyd. Nitra : Enigma, 2004. ISBN 80-89132-10-3. KIMLIČKA, Štefan: Metodika písania vysokoškolských a kvalifikačných prác. [online]. Bratislava : Univerzita Komenského; Filozofická fakulta, 2006. [citované 2008-07-20]. Dostupné na internete: <http://www.uninova.sk/kniznica/pdf/met-kval-prac%5Bl%5D. pdf>. MEŠKO, Dušan - KATUŠČÁK, Dušan - FINDRA, Ján et. al: Akademická príručka. 2. upravené a doplnené vyd. Martin : Osveta, 2005. ISBN 80-8063-200-6. STN ISO 690: 1998 : Dokumentácia. Bibliografické odkazy. Obsah, forma a štruktúra. Zákon NR SR č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon NR SR č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). Doc. PhDr. Darina Brukkerová, PhD., MPH