Finančno-ekonomická analýza podniku

Finančno-ekonomická analýza podniku Analýza podnikovej činnosti je mnohotvárna a rôznorodá, zahrňuje poznávanie zložitých javov a procesov, ktoré sa odohrávajú v transformačnom procese. Analýza tvorí nástroj skúmania a hodnotenia týchto procesov, najmä podmienok, za akých prebiehajú, ako i skúmanie vplyvov a príčinných súvislostí, ktoré tu pôsobia. Ekonomická analýza tvorí zdroj aktuálnych, objektívnych a komplexných informácií pre vrcholové podnikové vedenie týkajúcich sa kategórií zisku, výnosov, nákladov... Finančná analýza tvorí východisko poznávania výsledkov podniku, ktoré sa odrážajú do jeho finančnej situácie. V tejto sa premieta ekonomická úspešnosť a zároveň úroveň výrobnej, inovačnej, komerčnej a ďalších aktivít podniku, ktoré sú rozhodujúce pre ďalší ekonomický rozvoj podniku.

Zložitosť transformačného procesu, otázky finančného hospodárenia a dosahovaných výsledkov podniku vyžadujú hlboké poznanie uskutočňovaných operácií. To nemožno dosiahnuť jednou analýzou, a preto sa vypracúvajú viaceré druhy analýzy, a to: - periodické a neperiodické, - krátkodobé a dlhodobé, - orientačné a hĺbkové, - súhrnné a čiastkové.

Dôležitá je požiadavka, aby sa analýza uskutočňovala sústavne, pravidelne, kvalifikovane a najmä včas, aby splnila svoju úlohu. Z hľadiska časového možno finančnú analýzu zamerať na : - skúmanie súčasnej situácie, - skúmanie súčasnosti z hľadiska minulosti, ide o analýzu ex post, - odhad budúcnosti z hľadiska súčasnosti, ide o analýza ex ante. Z hľadiska užívateľov je finančná analýza predovšetkým orientovaná pre manažment podniku, vlastníkov a veriteľov. Z tohto hľadiska vychádza i obsahové zameranie, taktiež sa prispôsobuje metodika finančnej analýzy.

Obsahovo možno finančno-ekonomickú analýzu rozdeliť na: finančnú analýzu ako rozbor údajov z účtovníctva, resp. z finančných výkazov, tiež označovanú ako analýzu finančných výkazov, finančnú analýzu rozšírenú o hodnotiaci proces k finančnému rozhodovaniu o podniku, finančnú analýzu chápanú ako proces opierajúci sa o informačné zdroje, nielen z údajov účtovníctva, ale i z ďalších zdrojov, a to z finančných i nefinančných, interných a externých.

Pre všetky používané metódy v analýze je spoločné, že sú orientované na skúmanie vzťahov, ktoré v systéme vystupujú. Preto v mnohých prípadoch ich skúmaniu predchádza klasifikačná analýza, resp. analýza ako metóda vo viacerých formách. Klasifikačná analýza sa vyskytuje v dvoch formách – syntetická a analytická. Syntetická klasifikácia vychádza z toho, že v javoch sa prejavuje opakovanie i podobnosť. Syntetická klasifikácia postupuje od jednotlivosti k celku. Analytická klasifikácia vychádza z rozkladu množiny javov na podmnožiny, kde ide o postup od celku k častiam skúmaného javu alebo procesu. Klasifikačná analýza teda skúma vývoj alebo vnútornú štruktúru javov podľa rôznych hľadísk.

Vzťahová analýza sa pokúša o kvantitatívne vyjadrenie vystupujúcich vzťahov. Významná je formulácia vzťahov medzi ekonomickými a technickými podmienkami priebehu, najmä výrobného procesu, kde sa uplatňuje regresná a korelačná analýza. V teórií štatistiky sa rozlišuje štatistická a funkčná závislosť. Štatistická závislosť jedného znaku od druhého je taká závislosť, keď pri zmenách hodnôt jedného znaku nie je podmienené rozdelenie početnosti hodnôt druhého znaku. Osobitným prípadom štatistickej závislosti je korelačná závislosť, pri ktorej zmena hodnôt jedného znaku mení podmienené priemery hodnôt druhého znaku. Funkčná závislosť predstavuje pevnú kvantitatívnu súvislosť javov, pri ktorej určitá zmena jedného znaku zodpovedá len jednej určitej zmene druhého znaku.

Kauzálna analýza má veľký význam v analytickej činnosti pre možnosti objavovať príčiny, predurčovať javy a účinky. Kauzalita javov a vedecká analýza príčin sú predpokladom prehĺbenia poznatkov a praktického zvládnutia objektívnej reality. V analýze a vôbec v ekonomickej praxi treba zohľadniť, že každá kauzálna analýza zjednodušuje svojim spôsobom skutočnosť a že vzťahy medzi javmi a procesmi sa kauzalitou nevyčerpávajú.

Dialektická analýza sleduje javy v ich interakciách, zohľadňuje faktor času spätnoväzbové vzťahy, prípadne i ďalšie. Dialektická analýza predpokladá pohľad na skutočnosť z hľadiska protikladov a všestranných súvislostí, z hľadiska ovplyvňovania i tých premenných, ktoré sa pri kauzálnej analýze považujú za nezávislé premenné. Aplikácia dialektickej analýzy z hľadiska kvantifikácie súvislostí je veľmi zložitá a jej metodický aparát sa v praxi zatiaľ len výnimočne využíva.

Rozlišujú sa dva základné prístupy k finančnej analýze: fundamentálna analýza uskutočňuje rozbory založené na vzájomných súvislostiach medzi ekonomickými a mimo ekonomickými javmi, na skúsenostiach odborníkov a ich subjektívnych odhadoch. Spracováva teda skôr údaje kvalitatívnej povahy, kvantitatívne informácie využíva bez algoritmizovaných postupov. technická analýza sa naproti tomu opiera o použitie algoritmizovaných (napr. matematických, matematicko-štatistických, ekonomických a iných) metód ku kvantitatívnemu spracovaniu dát s následným kvalitatívnym posúdením výsledkov.

Zásady finančnej analýzy cieľovosť, z ktorej jednoznačne vyplýva, že každá analýza musí byť cieľovo orientovaná. komplexnosť, zabezpečuje ucelený pohľad na skúmaný jav či proces v podniku. Jednotlivé procesy nemožno skúmať izolovane, ale vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach. konkrétnosť, vyžaduje vecné zameranie analýzy, záverov i návrhov opatrení v reálnom čase. Vyžaduje uplatňovať nové, progresívne tendencie, pozitívne ovplyvňujúce ekonomickú činnosť. objektívnosť a kritickosť, analýza zabezpečuje predovšetkým jej pravdivosť. Objektívnosť analýzy teda predpokladá zbaviť sa subjektívnych pohľadov. systematickosť, plní požiadavku zachovávať kontinuitu minulosti, súčasnosti a budúcnosti pri analýze.

Zásady finančnej analýzy cieľovosť, z ktorej jednoznačne vyplýva, že každá analýza musí byť cieľovo orientovaná. komplexnosť, zabezpečuje ucelený pohľad na skúmaný jav či proces v podniku. Jednotlivé procesy nemožno skúmať izolovane, ale vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach. konkrétnosť, vyžaduje vecné zameranie analýzy, záverov i návrhov opatrení v reálnom čase. Vyžaduje uplatňovať nové, progresívne tendencie, pozitívne ovplyvňujúce ekonomickú činnosť. objektívnosť a kritickosť, analýza zabezpečuje predovšetkým jej pravdivosť. Objektívnosť analýzy teda predpokladá zbaviť sa subjektívnych pohľadov. systematickosť, plní požiadavku zachovávať kontinuitu minulosti, súčasnosti a budúcnosti pri analýze.

Štruktúru analýzy finančnej situácie možno načrtnúť nasledovnou schémou: Analýza externých činiteľov - Analýza interných činiteľov - Analýza štátnych zásahov Kvantitatívne výsledky Kvalitatívne výsledky - Analýza výrobková - Analýza silných a slabých stránok podniku - Analýza postavenia podniku na trhu

Analýza finančno - ekonomickej situácie podniku je racionálne orientovaná na dva okruhy: a) na analýzu súhrnných výsledkov činnosti podniku, ktorej úlohou je preskúmať globálne výsledky podniku a ich vplyv na jeho pozície na trhu, b) na analýzu parciálnych výsledkov, ktoré umožňujú precizovať poznanie súhrnných výsledkov a poskytujú kvalifikované informácie pre proces rozhodovania.

Analýza súhrnných výsledkov a) analýza finančnej situácie podniku - ex post b) prognózovanie finančnej situácie podniku - ex ante c) analýza výsledku hospodárenia d) analýza cash flow e) výrobková analýza f) analýza úrovne transformačného procesu (efektívnosti, účinnosti...) g) analýza kvantitatívnych výsledkov (sortimentu, rovnomernosti výroby...) h) analýza postavenia podniku na trhu

Analýza parciálnych výsledkov a) Analýza výrobných faktorov vo výrobnom procese - Analýza práce a aktivizácia ľudského činiteľa (analýzou sledujeme rozdelenie, počet a pohyb, štruktúru, kvalifikáciu a stupeň využívania pracovníkov) - Analýza produktivity práce - Analýza pracovného času - Analýza miezd Analýza efektívnosti výrobného procesu Analýza technológie výroby Analýza spotreby výrobných faktorov Analýza akosti produkcie

Analýza finančnej situácie podniku - ex post Jej úlohou je: posúdiť finančnú dôveryhodnosť a spoľahlivosť podniku, odhaľovať slabé a silné stránky finančnej situácie podniku, príčiny, ktorých sú následkom, poskytovať podklady pre finančno-ekonomické riadenie podniku, vrátane plánovacej činnosti.

Analýza finančnej situácie podniku - ex post Postup finančnej analýzy ex post: 1. Výpočet finančných pomerových ukazovateľov za analyzovaný podnik 2. Komparácia podnikových ukazovateľov s priemernými ukazovateľmi za príslušný odbor podnikania 3. Analýza vývoja podnikových ukazovateľov v čase 4. Analýza vzájomných vzťahov medzi pomerovými finančnými ukazovateľmi

Ukazovatele a metódy finančnej analýzy ex post 1. Ukazovatele likvidity 2. Ukazovatele aktivity 3. Ukazovatele zadĺženosti 4. Ukazovatele rentability 5. Ukazovatele trhovej hodnoty podniku

1. Ukazovatele likvidity vypovedajú o schopnosti podniku hradiť svoje záväzky. Likvidita je schopnosťou firmy rýchlo previesť určitú položku aktív na hotové peniaze v záujme firmy splatiť svoje záväzky v stanovenej lehote splatnosti. Likvidita pohotová = finančný majetok krátkodobé záväzky 0,2 až 0,6 Likvidita bežná = (finančný majetok + krátkodobé pohľadávky) krátkodobé záväzky 1 až 1,5 Likvidita celková = finančný majetok + krátkodobé pohľadávky + zásoby krátkodobé záväzky 2 až 2,5

2. Ukazovatele aktivity Kvantifikujú ako účinne podnik využíva svoj majetok. Ak má podnik majetku priveľa, sú s tým spojené nadpriemerné náklady, majetok treba udržiavať, jeho veľká časť je krytá úverom a vysoký stav majetku si vyžaduje vysoký úver, ktorý plodí vysoký úrok. Nedostatočný stav zásob má za následok nízky objem výroby a podnik prichádza o tržby, ktoré by mohol dosiahnuť. Doba obratu zásob = zásoby (priem. stav) * 365 tržby Doba obratu (inkasa) pohľadávok = priem. stavu pohľadávok *365 Doba splácania záväzkov = záväzky (priem.) *365 náklady Doba obratu aktív = priem. stav aktív *365

3. Ukazovatele zadĺženosti slúžia na monitorovanie štruktúry finančných zdrojov podniku. Podiel vlastných a cudzích zdrojov ovplyvňuje finančnú stabilitu podniku. Vysoký podiel vlastných zdrojov robí podnik stabilným, nezávislým, pri ich nízkom podiele je podnik labilný. Stupeň samofinancovania = vlastný kapitál / celkový kapitál Stupeň zadĺženosti = cudzí kapitál / celkový kapitál Platobná neschopnosť = záväzky / pohľadávky primárna ak je >1 sekundárna ak je <1 Krytie investičného majetku = dlhodobé zdroje / stále aktíva Vypovedá o dodržaní zlatého bilančného pravidla. Ak je výsledok >1, tak je podnik prekapitalizovaný, v opačnom prípade je podkapitalizovaný.

4. Ukazovatele rentability vyjadrujú výnosnosť podnikového úsilia. Do ich úrovne a vývoja sa premietajú úroveň a vývoj likvidity, aktivity a zadĺženosti a ukazovatele rentability ich syntetizujú. ROI - Return on Investment = (čistý zisk + úrok) / tržby ROA - Return on Assets = čistý zisk / aktíva ROE - Return on Equity = čistý zisk / vlastný kapitál. Rentabilita tržieb = čistý zisk / tržby Rentabilita výnosov = čistý zisk / výnosy

5. Ukazovatele trhovej hodnoty obohacujú finančnú analýzu o pohľad subjektov „zvonku“, teda investorov, resp. potenciálnych investorov. Zahŕňa teda aj hodnotenie rizikovosti podnikania premietnutej do trhovej ceny akcií. P/E koeficient - price earning ratio = trhová cena akcie / zisk na 1 akciu Kurz akcie = trhová cena akcie / nominálna hodnota akcie - čím je hodnota väčšia ako 1, tým je pozícia podniku na trhu stabilnejšia Dividendový výnos = dividenda na akciu / trhová cena akcie Market to Book Ratio = súčet trhových cien všetkých akcií / účtovná hodnota vlastného imania ak je väčší ako 1 ide o podnik prosperujúci s dobrou budúcnosťou ak je menší ako 1 jeho budúcnosť je riziková a reprodukčná schopnosť aktív nedostatočná

Prognózovanie finančnej situácie podniku - ex ante Umožňujú s primeranou spoľahlivosťou zaradiť firmu do kategórie prosperujúcich resp. neprosperujúcich firiem. Metódy prognózovania finančnej situácie podniku metódy bodového hodnotenia matematicko-štatistické metódy jednorozmerná diskriminačná analýza dvojrozmerná diskriminačná analýza viacrozmerná diskriminačná analýza neurónové siete

Metódy bodového hodnotenia hodnoty zvolených finančných ukazovateľov sa transformujú na body pomocou bodových stupníc. Jednoduchý, resp. vážený súčet bodov je potom veličinou, na základe ktorej sa predikuje finančný vývoj firmy Tamariho rizikový index - oceňuje bodmi na základe vlastných empirických poznatkov. Na základe súčtu bodov členil podniky do 3 kategórií - podniky so stabilnou, nevyhranenou a rizikovou finančnou budúcnosťou Rýchly test - na základe 4 ukazovateľov a im prideleným počtom bodov rozlišuje podniky s finančnou situáciou: veľmi dobrou, dobrou, strednou, zlou a s ohrozenou solventnosťou

Jednorozmerná diskriminačná analýza podniky klasifikuje ako prosperujúce, resp. neprosperujúce len na základe jedného ukazovateľa Beaverova jednorozmerná diskriminačná analýza. Profilovou analýzou zisťoval nakoľko sa priemerné hodnoty ukazovateľa v oboch súboroch líšia a vytvoril rozlišovaciu hodnotu, ktorá umožnila klasifikovať podnik s najmenšou chybou. Metóda sa neujala, pretože umožňuje posúdiť firmu na základe jedného ukazovateľa ako prosperujúcu a na základe iného ako neprosperujúcu.

Dvojrozmerná diskriminačná analýza podniky klasifikuje ako prosperujúce, resp. neprosperujúce na základe dvoch ukazovateľov, pri ich výbere je dôležité dbať na to, aby sa ukazovatele vo svojej výpovedi neprekrývali Na rozdelenie podnikov do skupín podľa prosperity je pri týchto metódach potrebné použiť rozlišovaciu priamku. 0 = a0 + a1k1 + a2k2

Viacrozmerná diskriminačná analýza podniky klasifikuje ako prosperujúce, resp. neprosperujúce na základe viacerých ukazovateľov, ktoré vytvárajú priestor Na rozdelenie podnikov do skupín podľa prosperity je pri týchto metódach potrebné použiť rozlišovaciu rovinu. 0 = a0 + a1k1 + a2k2 + a3k3 - trojrozmerný priestor 0 = a0 + a1k1 + a2k2 + a3k3 +... + ankn - n-rozmerný priestor

Z > 2,9 finančná situácia je v súčasnosti i v budúcnosti dobrá Altmanova metóda Z = 0,717x1 + 0,847x2 + 3,107x3 + 0,420x4 + 0,998x5 x1 - čistý prevádzkový kapitál / celkový kapitál x2 - nerozdelený zisk / celkový kapitál x3 - zisk pred zdanením + úroky / celkový kapitál x4 - trhová hodnota vlastného kapitálu / cudzí kapitál x5 - tržby / celkový kapitál Z > 2,9 finančná situácia je v súčasnosti i v budúcnosti dobrá 1,2 > Z < 2,9 šedá zóna nevyhranených výsledkov Z < 1,2 finančná situácia je zlá, hrozí bankrot

Index bonity Rovnakým spôsobom je odvodený aj tzv. index bonity, ktorý „zahŕňa“ šesť pomerových finančných ukazovateľov. x1 = cash flow / cudzí kapitál x2 = celkový kapitál / cudzí kapitál x3 = zisk pred zdanením /celkový kapitál x4 = zisk pred zdanením / celkové výkony x5 = zásoby / aktíva celkom x6 = celkové výkony / celkový kapitál Index bonity sa určí rovnicou: B = 1,5x1 + 0,08x2 + 10x3 + 5x4 + 0,3x5 + 0,1x6 Súhrnná finančno-ekonomická situácia firmy sa potom posudzuje podľa tejto stupnice: Extrémne zlá Veľmi zlá Zlá Určité problémy Dobrá Veľmi dobrá Extrémne dobrá -3 -2 -1 0 1 2 3

Analýza parciálnych výstupov podniku V ekonomickej efektívnosti sa vyjadruje vzťah efektu a nákladov ekonomického charakteru v súvislosti s plnením cieľa. Efektívnosť teda predstavuje relatívny efekt na jednotku použitých zdrojov, pričom hodnotíme i dôsledky, ktoré nám efekt prináša. Analýza pozostáva: Analýza práce a aktivizácia ľudského činiteľa Na pracovné výsledky a aktivizáciu ľudského činiteľa pôsobí komplex vplyvov, a to predovšetkým vlastná schopnosť človeka, úroveň jeho kvalifikácie, povaha vykonávanej práce a jej ocenenie. Na vyjadrenie môžeme využiť rad ukazovateľov.

Koeficient obratu pracovníkov z ich prírastku (kp) za vymedzené časové obdobie: počet prijatých pracovníkov kp = ––––––––––––––––––––––––––––––––– (1) priemerný evidenčný počet pracovníkov Koeficient obratu pracovníkov z ich úbytku (ku) za vymedzené časové obdobie: úbytok pracovníkov ku = ––––––––––––––––––––––––––––––––– (2) priemerný evidenčný počet pracovníkov Koeficient fluktuácie (kf): zdôvodnený a svojvoľný odchod pracovníkov kf = –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– (3) priemerný evidenčný počet pracovníkov

2. Analýza produktivity práce Pre analýzu je vhodné rozdeliť ukazovatele produktivity práce do dvoch základných skupín na: - syntetické ukazovatele - čiastkové ukazovatele. Skupina syntetických ukazovateľov nám slúži na vyjadrovanie celkovej úrovne a vývoja produktivity práce a je vyjadrená vzťahom medzi objemom produkcie a objemom živej práce. Skupina čiastkových ukazovateľov charakterizuje produktivitu práce len z určitého hľadiska. Úlohou analýzy je nájsť možnosti jej zvyšovania a odkryť rezervy v zvyšovaní produktivity práce. To znamená zistiť faktory, ktoré rozhodujúcou mierou pôsobia na jej úroveň a vytvoriť také podmienky, pri ktorých dochádza k pozitívnym zmenám v prejavoch týchto faktorov, s následným rastom produktivity práce. Medzi čiastkové ukazovatele rastu produktivity práce patria: - prácnosť produkcie, - fond pracovného času a jeho využitie, - pohyb a štruktúra pracovníkov, - zmeny kooperačných vzťahov, - zmeny sortimentu výroby.

3. Analýza pracovného času K známym metódam patria: snímka pracovného dňa - spočíva v pozorovaní a postupnom meraní jednotlivých prvkov pracovného času v priebehu pracovného dňa. chronometráž - je metóda štúdia opakujúcich sa pracovných prvkov operácie, ktorá sa robí priamo na pracovisku pozorovaním a meraním dvojstranné pozorovanie - spočíva v súčasnom sledovaní technologického a pracovného procesu. metóda momentového pozorovania - spočíva v tom, že sa vymedzia činnosti, ktoré sa budú sledovať a odhadne sa ich podiel v celkovom pracovnom čase. metódy normatívnych pohybov - metodicky súhrn návodov, postupov a techník analyzujúcich každú ručnú pracovnú operáciu na základné pohybové prvky, potrebné na jej vykonanie.

4. Analýza miezd sa orientuje na úrovni podniku tiež vo vzťahu miezd k výrobe a k mzdovému mechanizmu a vplyvu mzdy na produktivitu práce. Ďalej sa v analýze sleduje stimulačná funkcia miezd smerujúca k zainteresovanosti a plneniu stimulačných úloh. Pri analýze miezd v syntéze treba skúmať a hodnotiť, či vzrast miezd je v správnej relácii k rastu produktivity práce. Ďalej treba posúdiť efektívnosť vynakladania mzdových prostriedkov, pre ktorú je charakteristický nasledujúci súbor ukazovateľov: objem výkonu Produktivita práce = ––––––––––––––– počet pracovníkov mzdové prostriedky Priemerná mzda = ––––––––––––––– počet pracovníkov objem výkonu Efektívnosť mzdových prostriedkov = ––––––––––––––––– mzdové prostriedky

5. Analýza efektívnosti výrobného procesu Podmienky, za akých prebieha výrobný proces rozdeľuje na: Technické podmienky k nim patrí vlastná technológia výroby, zodpovedajúca technika, prírodné podmienky a organizačno-technické podmienky Ekonomické podmienky - vo výrobnom procese ide práve o dosiahnutie takých výsledkov, ktoré sú ekonomicky opodstatnené. Štúdium výrobného procesu a jeho priebeh sa môže uskutočniť rôznymi metódami a technikou. Ako racionálne sa ukazujú nasledujúce metódy štúdia výrobného procesu: - metóda evidenčno-rekonštrukčná, - metóda modelovo-experimentálna, - metóda prevádzkových meraní

6. Analýza technológie výroby Skôr ako chceme uskutočniť analýzu výrobného procesu, treba poznať jeho technológiu. Podklady zamerané na technológiu tvoria: 1. Technologický reglement. 2. Predpisy o medzioperačnej analytickej kontrole. 3. Podklady z literatúry a patentov. 4. Iné podklady. Osobitnú pozornosť treba venovať technologickému reglementu. Technologický reglement je záväzný výrobný predpis, ktorý určuje podmienky a postup jednotlivých výrobných operácií tak, aby sa zabezpečila akosť výrobkov, hospodárnosť výroby a bezpečnosť práce. Analýza zisťuje reálnosť a opodstatnenosť technologického reglementu vo vzťahu k súčasnému stavu technológie a organizácie výrobného procesu.

7. Analýza spotrebovaných výrobných faktorov Spotrebované faktory vchádzajú v priebehu výrobného procesu priamo do produktu a tvoria jeho substanciu. Pri ich analýze sa zameriavame na dve stránky, ktoré pôsobia na ekonomiku transformačného procesu podniku: Prvé hľadisko sleduje lepšie využívanie obežného majetku, je to hľadisko stavu zásob, ako percentuálneho zabezpečenia transformačného procesu. Ide o skladovanie optimálnych stavov výrobných zásob, nedokončenej výroby a hotovej produkcie. Druhým hľadiskom pri analýze využívania obežného majetku je sledovanie mernej spotreby vo výrobnom procese, t. j. spotrebe materiálu na jednotku produkcie. Celková efektívnosť využívania obežného majetku v podniku je ovplyvňovaná: - rezervami v zrýchľovaní obratu obežného majetku, - rezervami v znižovaní mernej spotreby vo výrobnom procese.

8. Analýza akosti produkcie Akosť je súhrn vlastností produkcie, výrobku, ktorá podmieňuje jej schopnosť uspokojiť stanovené potreby v súlade s jej určením. Pri rozbore akosti používame ukazovatele akosti: 1. Ukazovateľ úrovne akosti – umožňuje sledovať odchýlky, vznikajúce pôsobením určitých vplyvov jedným smerom. Môže byť vyjadrený: a) súčtom nameraných hodnôt akosti na určitom počte n kontrolovaných výrobkov b) priemerom nameraných hodnôt akosti na určitom počte n kontrolovaných výrobkov 2. Ukazovateľ rovnomernosti akosti – umožňuje sledovať odchýlky vznikajúce pôsobením určitých vplyvov obidvoma smermi súčasne. 3. Ukazovateľ rozpätia akosti – vyjadruje najväčšiu a najmenšiu hodnotu akostných vlastností na určitom počte kontrolovaných výrobkov alebo vzoriek. Zároveň udáva polohu rozpätia.