Bunka

Úloha Definujte bunkovú teóriu, veľkosť a tvar buniek, charakterizujte chemické zloženie bunky Porovnajte štruktúru rastlinnej a živočíšnej bunky a vysvetlite funkciu jednotlivých bunkových štruktúr.

Bunková teória 1838 Purkyně, Schleiden, Schwann 1. Základom každého organizmu je bunka, ktorá je nositeľom všetkých životných funkcií 2. Každá bunka vzniká len delením z už existujúcej materskej bunky

Všeobecné Vlastnosti Bunky Chemické zloženie Stavba – štruktúra Metabolizmus a syntéza látok Rozmnožovanie Dedičnosť

Veľkosť buniek Mikroskop zväčšenie svetelný 1200x mikroskopická štruktúra elektrónový 50000x submikroskopická ultraštruktúra

Chemické zloženie bunky Voda 65% Bielkoviny 12% Sacharidy 9% Lipidy 8% Nukleové kyseliny 3% Minerálne látky 3%

Voda Vytvára prostredie pre chemické reakcie Rozpúšťadlo Podmieňuje biologickú aktivitu bielkovín a NK Faktor tepelného hospodárenia Ovplyvňuje fyzikálno-chemické procesy Obsah vody závisí : od veku buniek od orgánu od prostredia

Minerálne látky Mg 2+ Fe 2+ K+, Cl- Na+ Ca+

Cukry-sacharidy Monosacharidy – glukóza, fruktóza Disacharidy – sacharóza, maltóza, laktóza Polysacharidy – škrob, celulóza, glykogén,chitín Zdroj energie Stavebné látky

Tuky-lipidy Estery vyšších mastných kyselín a glycerolu Tukové vrstvy majú ochrannú funkciu Zdroj energie Fosfolipidy- súčasť biomembrán Súčasť vitamínov a hormónov

Bielkoviny-proteíny Makromolekulové zlúčeniny Základnou stavebnou jednotkou sú aminokyseliny, pospájané peptidovou väzbou Vláknité bielkoviny - mechanická funkcia Guľovité - štruktúrna funkcia-biomembrány - metabolická-enzýmy - informačná-hormóny, protilátky

Nukleové kyseliny Makromolekulové zlúčeniny Monomérom je nukleotid polynukleotidový reťazec (enzým DNA alebo RNA polymeráza) hmotný základ dedičnosti biosyntéza bielkovín DNA, RNA

DNA: (deoxyribonukleová kyselina) 2 polynukleotidové reťazce Nukleotid: - dusíkatá báza : adenín A guanín G purínové bázy cytozín C tymín T pyrimidínové bázy - päťuhlíkový cukor (pentóza): deoxyribóza - zvyšok kyseliny trihydrogénfosforečnej H3PO4

Replikácia (zdvojenie) DNA komplementarita báz: A – T C – G

RNA: (ribonukleová kyselina) 1 vlákno Nukleotid - dusíkatá báza: adenín A guanín G purínové bázy cytozín C uracyl U pyrimidínové bázy - pentóza: ribóza - zvyšok H3PO4

m- RNA – jadro bunky, vzniká v jadierku z DNA, prechádza do cytoplazmy na ribozómy t-RNA – cytoplazma (transport AMK na ribozómy) r- RNA – súčasť ribozómov

Syntéza RNA 1. rozvinutie dvojvláknovej DNA na 2 vlákna (1 predstavuje matricu pre syntézu RNA) 2. syntéza RNA podľa matrice DNA (A-U, T-A, C-G...)

Syntéza Bielkovín - Proteosyntéza

Proteosyntéza 1. Replikácia DNA (jadro) 2. Transkripcia – prepis genetickej informácie z DNA do mRNA podľa komplementarity dusikatých báz (jadierko) 3. Translácia – preklad genetickej informácie z mRNA do poradia AMK v polypeptidovom reťazci bielkovín (cytoplazma – ribozómy)

Záver: Chemické zlúčeniny v bunke majú tieto funkcie: - konštrukčná: bielkoviny, tuky, cukry - stavba - metabolická: soli a bielkoviny – enzýmová aktivita, nukleové kyseliny – prenos GI - zásobná: cukry, tuky – zdroj energie - substrátová: voda - vhodné prostredie

1.Bunkovú teóriu formulovali a. ...b...c.... v .....storočí 2.Podľa bunkovej teórie 1. 2. 3.Dvojzávitnicovú štruktúru DNA a jej význam objasnili:..........v roku........ 4.Monomérom bielkovín sú....., ktoré sú pospájané ........,.......väzbou

5.Bielkoviny majú funkciu: a.metabolickú – fibrilárne bielkoviny b.metabolickú – globulárne bielkoviny c.mechnickú – fibrilárne bielkoviny d.mechnickú – globulárne bielkoviny e.štruktúrnu f.informačnú g.zásobnú v živočíšnych bunkách

6.Monomérom nukleových kyselín sú....., voláme ich aj.........alebo....... 7.Z chemického hľadiska sú NK: a.polypeptidy b.polynukleotidy c.makromolekulové látky d.biopolyméry e.monoméry

8.Tuky: a.môžu byť súčasť vitamínov b.sú súčasť niektorých hormónov c.katalyzujú chem. reakcie v bunke d.sú hlavnou zložkou protilátok e.sú najhospodárnejším zdrojom energie f.sú súčasťou biomembrán g.majú ochrannú funkciu napr.vosky

9.Za najmenší systém schopný samostatného života považujeme..... 10.Bunky s určitou funkciou a štruktúrou sa spájajú do :a. ......u rastlín b........u živočíchov 11.Obsah vody v bunkách je priemerne.....% a závisí od a........b.....c....... u ontogeneticky mladších je obsah vody....

12.Indivídua vyššieho radu: a.sú spoločenstvá sociálneho hmyzu b.sú svorky vlkov c.spoločenstvá jedincov, ktorí môžu žiť aj samostatne d.sú obligátne spoločenstvá e.majú jedincov trvalo tvarovo a funkčne diferencovaných f.majú jedincov dočasne tvarovo a funkčne diferencovaných g.funkčná špecializácia jedincov je nezameniteľná h.funkčná špecializácia jedincov je zameniteľná

1.Vysvetli čo hovorí bunková teória. 2.Vysvetli pojmy: a. nukleoid b. submikroskopická štruktúra bunky c. prokaryotická bunka d. nukleotid 3.Doplň: súčasťou bunkovej steny rastlín je ... súčasťou bunkovej steny húb a živočíchov je ... Základnou stavebnou jednotkou bielkovín sú ..., ktoré sú pospájané .... väzbami základný tvar bunky je ...

Štruktúra bunky - tvar - veľkosť - vnútorné usporiadanie

tvar bunky základný: guľovitý ostatné: tyčinkovitý, kockovitý, vretenovitý, vajcovitý, hviezdicovitý....

Veľkosť buniek Bunka je najmenší systém schopný samostatného života Bunky pozorujeme mikroskopom: svetelný mikroskop: zväčšenie 1200 krát - mikroskopická štruktúra (10 – 100 mikrometrov) elektrónový mikroskop: zväčšenie 50 000 krát - submikroskopická štruktúra – ultraštruktúra (0,1 – 10 mikrometrov) napr.: baktérie (0,8mikrometrov) ľudské vajíčko (150) pštrosie vajce (20cm), riasa Lazucha (3m)

Vnútorné usporiadanie Podľa všeobecnej štruktúry rozlišujeme bunky: 1. Prokaryotické (baktérie, sinice, archeóny) 2. Eukaryotické (rastliny, huby, živočíchy) Vírusy sú nebunkové organizmy, existujú len ako súčasť bunky!

Eukaryotická bunka Základný princíp stavby: Bunkové povrchy : - bunková stena - cytoplazmatická membrána =plazmalema Cytoplazma = cytosol: prostredie pre organely Bunkové organely - membránové - vláknité (fibrilárne) Neživé súčasti bunky - inklúzie

Bunková stena - BS ochrana bunky (inkrustácia: anorganické látky, impregnácia: organické látky) tvar bunky – rastliny (celulóza), huby (chitín) vzájomná komunikácia buniek cez otvory v BS - plazmodezmy permeabilná (priepustná)

Cytoplazmatická membrána – CM (plazmaléma) semipermeabilná (polopriepustná) selektívne reguluje príjem a výdaj látok medzi bunkou a prostredím, je priepustná iba pre ióny a molekuly niektorých látok napr. vody obsahuje receptory na zachytávanie signálov tvorí ju: fosfolipidová dvojvrstva ponorené bielkoviny

Cytoplazmatická membrána

Cytoplazma - cytosol viskózny (sólový, gélový) koncentrovaný roztok anorganických a organických látok vypĺňa vnútro bunky tvorí prostredie pre život a metabolickú aktivitu bunkových organel dynamický systém

Membránové štruktúry (organely) Ich základom sú biomembrány s 2 biomembránami (jadro, mitochondrie, plastidy – chloroplasty) s 1 biomembránou (ER, GA, lyzozómy, vakuoly) nemembránové štruktúry: ribozómy

Jadro – nukleus, karyon jadro

Jadro – nucleus, karyon – riadiace a reprodukčné centrum jadrová membrána =karyolema jadrová hmota = chromatín (DNA + bielkoviny) jadierko =nucleolus, zaniká počas delenia, syntéza rRNA

MItochondrie - funkcia: energetické centrum bunky metabolicko-respiračné centrum bunky - ich počet je väčší v bunkách s veľkou spotrebou energie - stavba: vnútro – matrix vonkajšia hladká membrána vnútorná – výbežky kristy

Plastidy (len v RB!) Plastidy: chloroplasty – chlorofyly chromoplasty – farebné (žlté: xantofyly, červené a oranžové: karotény, karotenoidy) (kvety, plody) leukoplasty – bezfarebné napr. škrob, lipidy, bielkoviny (stonka, korene)

s 1 biomembránou Endoplazmatické retikulum – syntetické centrum, transport látok systém kanálikov a mechúrikov Hladká forma – syntéza lipidov, vitamínu D, bunkových organel Zrnitá (drsná ) forma s ribozómami – syntéza bielkovín

Golgiho aparát – syntetické centrum (enzýmy) sekrečná súbory cisterien – diktyozómov (RB) tvoria sa tu lyzozómy

Lyzozómy – obsahujú hydrolytické enzýmy -vnútrobunkové trávenie (rozklad cudzorodých látok)

Vakuoly- vyplnené bunkovou šťavou (zásobná funkcia) Tonoplast = polopriepustná membrána oddeľuje vakuolu od cytoplazmy

Nemembránové štruktúry Ribozómy – syntetické centrum, proteosyntéza nemajú membránovú štruktúru sú submikroskopické častice voľne v cytoplazme alebo na drsnom ER nukleoproteínové častice (rRNA + bielkoviny)

Porovnaj rastlinnú a živočíšnu bunku

Môžu obsahovať myofibrily tonofibrily neurofibrily živočíšna rastlinná Nemajú bunkovú stenu Nemajú plastidy Lyzozómy Môžu obsahovať myofibrily tonofibrily neurofibrily Celulózová bunková stena Plastidy vakuoly

Porovnaj prokaryotickú a eukaryotickú bunku Menšia Baktérie,sinice,archeóny Nemajú jadrovú membránu 1 prokaryotický chromozóm Vnútorný priestor nemajú rozčlenený Väčšia Rastliny,huby,živočíchy Majú jadrovú membránu Viac chromozómov Vnútorný priestor rozčlenený membránami Porovnaj prokaryotickú a eukaryotickú bunku

Fibrilárne štruktúry Cytoskelet – dynamická kostra bunky má mechanickú, podpornú a pohybovú f. priestorové rozloženie organel vlákna – mikrofilamenty rúrky – mikrotubuly prechodné vlákna – intermediárne filamenty Chromozómy Mitotický aparát bunky – centrioly a deliace vretienko Pohybový aparát bunky – bičíky a brvy

mikrotubuly

chromozómy

Neživé súčasti bunky Rezervné látky: škrob, glykogén, tukové kvapky) Sekréty Kryštalické látky - inklúzie

Prokaryotická bunka Menšie a jednoduchšie ako eukaryotické bunky Nemajú vnútorný priestor rozčlenený membránami Jadro nie je oddelené od cytoplazmy jadrovou membránou. Tvorí ho iba kruhová molekula DNA = nukleoid Majú ju: baktérie, archeóny, sinice

bunková stena – peptidoglykán cytoplazmatická membrána, tylakoidy cytoplazma bakteriálny chromozóm=nukleoid-kruhová molekula DNA plazmidy prokayotické ribozómy slizové púzdro bičík fimbrie inklúzie

Stavba

1.Vysvetli pojmy: a.fosfolipidová dvojvrstva b.semipermeabilnosť c. inklúzie d .ribozómy 2.Doplň: A. bunková stenu prokaryotickej bunky obsahuje z chemického hľadiska... B. dynamickú kostru bunky voláme... C. Základom mitotického aparátu je....a... D. energetické centrum eukaryotickej bunky... E.syntetické centrá eukaryotickej bunky...

3.Nakresli:a.stavbu cytoplazmatickej mebrány b.stavbu bičíka c.stavbu prokaryotickej bunky 4.Rozkladné procesy v živočíšnej bunke zabezpečujú....a v rastlinnej bunke..... 5.Rastlinná bunka sa odlišuje od živočíšnej tým,že má: a.mitochondrie b.plastidy c.vakuoly d.ribozómy e.bunkovú stenu f.lyzozómy

6.Bunky živočíchov.: a.sú eukaryotické b.sú niekedy prokaryotické c.majú lyzozómy d.majú membránové organely e.majú pelikulu 7. K vysokošpecializovaným fibrilárnym štruktúram živočíšnych buniek patria: a.nervové vlákna b.mikrofilamenty c.brvy d.bičíky e.mikrotubuly f.myofibrily g.tonofibrily h.cytosklet

8.V rastlinných bunkách sa nenachádzajú: A.lyzozómy b.neurofibrily c.tonofibrily d.hydrolytické enzýmy e.jadierka f.myofibrily 9.Mikrotubuly sú v bičíku usporiadané podľa schémy:.....

Úloha Definujte bunkový metabolizmus, vysvetlite význam enzýmov v metabolizme a princíp prenosu energie v bunke. Charakterizujte procesy aktívneho a pasívneho transportu látok (difúzia, endocytóza, exocytóza) Porovnajte správanie sa rastlinnej a živočíšnej bunky v osmoticky rozdielnych prostrediach. Svoje tvrdenie demonštrujte na konkrétnych príkladoch.

Metabolizmus bunky Metabolizmus Anabolizmus Katabolizmus Enzým – apoenzým koenzým Enzýmová špecifickosť – substrátová funkčná

Enzýmová katalýza

Energetický metabolizmus

ATP – univerzálny prenášač energie energetická konzerva

Transport látok cez plazmatickú membránu Cytoplazmatická membrána =plazmalema tvorí bunkovú bariéru, ktorá selektívne prepúšťa potrebné látky do bunky a z bunky Rozlišujú sa 2 spôsoby transportu látok Pasívny – bez spotreby energie nedochádza k prestavbe CM Aktívny – na úkor spotreby energie ATP dochádza k prestavbe CM

Pasívny transport Difúzia fyzikálny proces transport látok (molekúl, atómov, iónov) v smere koncentračného spádu Z miesta s vyššou koncentráciou na miesto s nižšou koncentráciou. takto môžu prenikať látky s malými molekulami napr. plyny, etanol, niektoré ióny

Rýchlosť difúzie závisí od: Koncentračného spádu, teda od rozdielu koncentrácie medzi rozpúšťadlom a roztokom

Osmóza = prenikanie molekúl vody cez plazmatickú membránu po koncentračnom spáde Izotonické hypotonické hypertonické napr.dest.voda napr.soľ RB plazmoptýza plazmolýza ŽB plazmoptýza plazmoríza osmotická lýza

Aktívny transport Transport pomocou prenášača = sprostredkovaná difúzia Transportné bielkoviny: špecificky viažu a prenášajú transportované látky Umožňuje prenos veľkých molekúl spravidla proti koncentračnému spádu – glukóza, aminokyseliny, niektoré ióny katióny Ca – do svalovej bunky Na – z bunky K – do bunky

Endocytóza – transport látok do bunky dochádza k prestavbe plazmatickej membrány napr.pinocytóza a fagocytóza pinocytóza - príjem látok vo forme roztoku z priehlbinky sa vytvorí pinocytozová vakuola,ktorá sa odškrtí fagocytóza – príjem pevných látok bunka vytvára panôžky =pseudopódie

Vysvetlite pojmy: pinocytóza katabolizmus apoenzým difúzia makroergická väzba Doplň: Metabolické reakcie pri ktorých sa uvoľňuje energia sa nazývajú... Energetickou konzervou v bunke je ... príjem tuhých látok pomocou pseudopódií je... Živočíšna bunka stráca vodu a zmršťuje sa v prostredí... Osmotický jav pri ktorom živočíšna bunka nasáva vodu a praská...

Úloha Vysvetlite bunkový cyklus Zdôvodnite prečo z jednej bunky môžu vzniknúť rôzne typy buniek, resp. celý organizmus. Posúďte význam kultivácie in vitro. Argumentujte rozdiely v priebehu mitózy a meiózy, vysvetlite priebeh oboch delení.

Bunkový cyklus Bunkový cyklus predstavuje obdobie života bunky od jej vzniku delením až po opätovné rozdelenie  Je daný geneticky Môže byť narušený nevhodnými podmienkami napr. nedostatkom živín , vírusmi

Bunkový cyklus sa skladá z niekoľkých fáz: Interfáza- pokojové štádium, príprava na delenie, rast bunky má 3 fázy: G1-fáza , postmitotická S-fáza , syntetická G2-fáza, premitotická Mitotická fáza ,M-fáza Prebehne karyokinéza- rozdelenie jadra cytokinéza – rozdelenie bunky na 2

G1-fáza (postmitotická) Začína najčastejšie v okamihu vzniku bunky syntetické procesy - tvoria sa bielkoviny , znásobia sa bunkové štruktúry V G1 fáze sa nachádza hlavný kontrolný uzol bunkového cyklu. V ňom sa bunkový cyklus zastavuje v prípade nepriaznivých podmienok alebo pod vplyvom inhibítorov. Niektoré bunky, ktoré sa ďalej nedelia zotrvávajú v Go- fáze napr. bunky mozgu, sítkovice erytrocyty

S-fáza, syntetická Prebieha v nej replikácia - syntéza DNA, preto sa táto fáza nazýva syntetická. Výsledkom je zdvojnásobenie genetického materiálu v bunke. V tejto fáze je bunka fyziologicky tetraploidná (2 x 2n = 4n). Koncom S-fázy každý chromozóm pozostáva z dvoch identických chromatíd. Dochádza aj k replikácii centriolov.

G2-fáza má prívlastok aj premitotická. Syntéza bielkovín - tubulínu na tvorbu deliaceho vretienka.

Generačná doba bunky Je dĺžka trvania bunkového cyklu Je daná geneticky a pre rôzne bunky je rôzna Závisí od množstva živín v prostredí Pri nedostatku živín sa generačná doba predlžuje Baktérie – niekoľko minút Prvoky – niekoľko hodín

Regulácia bunkového cyklu A.Látkový (chemický) spôsob: stimulačný účinok napr.rastové regulátory teplota dostatok živín inhibičný účinok napr.cytostatiká, kolchicín rastové hormóny a regulátory B.Vírusy : môžu spôsobiť nekoordinované delenie buniek Nádory – zhubné, maligné – rakovina nezhubné, benigné

Diferenciácie buniek Je tvarové (morfologické) a funkčné (fyziologické) odlíšenie buniek v mnohobunkovom organizme Začína už počas zárodočného vývinu organizmu Zygota: Má vlastnosť totipotencie, teda kompletnú genetickú informáciu a mechanizmus na jej realizáciu Diferencovaná bunka: obsahuje kompletnú genetickú informáciu, ale aktivované má iba niektoré gény

Kultivácia in vitro Je pestovanie (mitotické delenie) buniek (pletív a tkanív ) mimo organizmu v laboratórnych podmienkach Prebieha to na živných pôdach (médiach) s presne určeným chemickým zložením výhoda: vylúčenie rôznych vplyvov vonkajšieho prostredia napr.vegetačných využitie : v medicíne, vo farmácií, v biotechnológii, v poľnohospodárstve

1.Vysvetli pojmy: generačná doba bunky kultivácia in vitro karyokinéza cytokinéza bunkový cyklus 2.Doplň: Inhibičné látky, ktoré sa využívajú pri liečbe rakoviny sú... Proces tvarovej a funkčnej špecializácie buniek sa volá... V syntetickej fáze dochádza k ... Rozdelenie jadra bunky sa nazýva... Nezhubné nádora sa nazývajú...

Mitóza- nepriame delenie   rozmnožujú sa ňou telové bunky zabezpečuje rovnomerné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek výsledkom sú 2 bunky s rovnakým počtom chromozómov ako mali materské bunky prebieha v 4 fázach:

1. Profáza Chromozómy sa skracujú, hrubnú a stávajú sa viditeľnými = špiralizujú sa a kondenzujú zaniká jadierko a rozpadá sa jadrová membrána formuje sa mitotický aparát – centriol sa delí a každý putuje na opačný pól bunky medzi nimi vzniká deliace vretienko

2. Metafáza vrcholí špiralizácia chromozómov chromozómy sú usporiadané v centrálnej rovine – ekvatoriálnej (rovníkovej) rovine Chromozómy sa pozdĺžne rozdelia na dve chromatídy mikrotubuly deliaceho vretienka sa upínajú na centroméru každého chromozómu 

3. Anafáza rozdelenie centromér a skracovanie mikrotubúl deliaceho vretienka rozchod sesterských chromatíd k pólom bunky  

4. Telofáza dešpiralizácia chromozómov obnova štruktúry jadra zánik deliaceho vretienka cytokinéza - delenie materskej bunky na dve dcérske zaškrtením (u živočíšnych buniek) tvorbou platničky (u rastlinných buniek). Ta rastie zo stredu bunky k okrajom bunkovej steny.  

Meióza –redukčné delenie rozmnožujú sa ňou: pohlavné bunky (gaméty) ide o osobitný typ delenia, v ktorom sa redukuje počet chromozómov na polovicu z pôvodnej diploidnej materskej bunky vznikajú 4 haploidné bunky, ktoré nie sú geneticky zhodné a sú základom variability meiózu možno charakterizovať ako dve po sebe nasledujúce mitotické delenia

1.meiotické delenie, heterotypické prebieha redukcia počtu chromozómov Profáza I je najzložitejšia fáza redukčného delenia a má v skutočnosti ešte niekoľko fáz počas nich sa chromozómy zviditeľňujú a vznikajú z nich páry homologických chromozómov – bivalenty susediace chromatídy homologických chromozómov sa prekrížia (crossing – over) a vymenia si genetický materiál. Crossing – over je dôležitý proces vedúci k väčšej variabilite pohlavných buniek.  

vzniká deliace vretienko a zaniká jadrová membrána Metafáza I vzniká deliace vretienko a zaniká jadrová membrána bivalenty sú sústredené v centrálnej rovine, ale nerozdelia sa pozdĺžne na dve chromatídy Anafáza I celé dvojchromatídové chromozómy putujú k pólom, nastáva redukcia počtu chromozómov   Telofáza I Prebieha karyokinéza a cytokinéza  

2. meiotické delenie, homeotypické delenie počet chromozómov sa nemení nastáva po krátkej interfáze bez replikácie chromozómov priebehom sa podobá mitóze

Profáza II vznik deliaceho vretienka   Metafáza II je charakteristická zoskupením chromozómov v ekvatoriálnej rovine bunky Anafáza II centroméry sa rozdeľujú a chromatídy sa od seba vzďaľujú a putujú k pólom bunky   Telofáza II rovnaká ako v mitóze

Úloha Zhodnoťte stavbu , veľkosť a rozmnožovanie vírusov. Vysvetlite príčiny vírusových ochorení a možnosti ich prevencie. Zhodnoťte stavbu tela baktérií,  uveďte príklady bakteriálnych ochorení a možnosti prevencie proti týmto chorobám.

Nebunkové organizmy - vírusy virológia nemajú bunkovú stavbu neschopné samostatného života molekulárne vnútrobunkové parazity nemajú vlastný metabolizmus Pôvod nie je jasný: A. vznikli súbežne s bunkami B. vznikli redukciou parazitických baktérií C. vznikli z časti genetického materiálu bunky

Stavba vírusov Veľkosť: 15-300 nm, elektrónový mikroskop Tvar: guľovitý, oválny, tyčinkovitý, geometrický Virión = jedna nukleoproteínová častica skladá sa z nukleových kyselín DNA-vírusy, RNA-vírusy 3-300 génov a z plášťa= kapsidy (bielkovinové monoméry) môže mať tukový obal s výčnelkami

vírus chrípky má 50-80 nm, tukový obal

Rozmnožovanie vírusov Má 4 fázy: 1. prichytenie viriónu na povrchu bunky 2.vniknutie vírusu do bunky (pinocytózou) 3.zmena metabolických procesov v bunke reprodukcia viriónov a realizácia genetickej informácie 4.uvolnenie viriónov z bunky Prebieha len v živých bunkách alebo aj bunkových kultúrach

Vstup vírusov: koža, sliznice Šírenie vírusov: krvou, lymfou Prenášače: mnohé bezstavovce (rezervoár vírusov) Epidémia pandémia

Klasifikácia vírusov podľa hostiteľskej bunky A.bakteriálne – bakteriofágy napr. fág lambda

B. rastlinné vírusy – prevláda RNA Vírus mozaiky tabakovej Vírus mozaiky zemiakov

C. živočíšne vírusy Ochorenia hospodárskych zvierat slintačka krívačka mor hydiny mor hovädzieho dobytka

Ochorenia človeka Kiahne Detská obrna Besnota Osýpky Chrípka Nádcha Žltačka Herpes Zápal mozgových blán Zápal príušných žliaz AIDS

Onkovírusy – spôsobujú leukémiu a tvorbu nádorov Viroidy – parazity rastlinných buniek tvoria cyklické molekuly RNA infekcie zemiakov, citrusov, chmeľu atď. Priony – nekonvenčné vírusy bielkovinové častice choroba šialených kráv Creutzfeld-Jakobova choroba