Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Čitateľská gramotnosť žiaka na primárnom stupni vzdelávania Odborný príspevok k čitateľskej gramotnosti a metodike tvorby úloh Čitateľská gramotnosť v kontexte cieľov vzdelávania v SR Metodika tvorby úloh na hodnotenie čitateľskej gramotnosti žiakov

Prečo máme rozvíjať čitateľskú gramotnosť? Čo majú žiaci robiť, aby porozumeli textu? Ako pripraviť podmienky? Ako sa darí našim žiakom v čítaní s porozumením?

Charakteristika čitateľskej gramotnosti podľa modelov gramotnosti, podľa Štátneho vzdelávacieho programu, podľa medzinárodného štandardu PIRLS.

Požiadavky na čitateľskú gramotnosť v modeloch gramotnosti Bázová gramotnosť – schopnosť čítať a dekódovať významy prečítaného. Informácie sa ukladajú do pamäti a podľa potreby sa viac alebo menej modifikovane reprodukujú. Výkon sa posudzuje podľa rýchlosti čítania, chybovosti, plynulosti a zisťuje sa jednoduché porozumenie textu. Nácvik v 1. a 2.ročníku ZŠ

Gramotnosť ako spracovanie textových informácií (funkčná gramotnosť) odlišovanie dôležitých informácií od okrajových, hľadanie vzťahov medzi informáciami, vytvorenie hierarchie informácií z textu, vyvodenie záverov, výber explicitných (vyjadrených) a implicitných (skrytých)informácií- „čítanie medzi riadkami“, komprimovanie (stláčanie) textu, hodnotenie využitia, užitočnosti, novosti, spoľahlivosti a pravdivosti informácií a kritická reflexia. Od 3. ročníka ZŠ

Funkčná gramotnosť v cieľoch Štátneho vzdelávacieho programu Kľúčové kompetencie Žiak rozumie rôznym typom doteraz používaných textov a bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať (sociálne komunikačné kompetencie); Žiak dokáže adekvátne veku aktívne vyhľadávať informácie na internete (kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií); Žiak vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach (kompetencia k celoživotnému učeniu sa); Žiak pri riešení problémov hľadá a využíva rôzne informácie, skúša viaceré možnosti riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje pri podobných alebo nových problémoch (kompetencia riešiť problémy).

Čitateľská gramotnosť v cieľoch vzdelávacích oblastí a predmetov Priorita vo vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia  Základné komunikačné zručností: počúvanie, hovorenie, čítanie s porozumením a písanie.

Slovenský jazyk a literatúra – 2.ročník Komunikačné zručnosti - čítanie: V prečítanom texte vedieť vyhľadať informáciu, ktorá je v ňom explicitne uvedená. V prečítanom texte vedieť vyhľadať informáciu, ktorá je v ňom uvedená synonymným spôsobom. Po prečítaní časti príbehu sformulovať svoju predstavu o pokračovaní textu. Čítanie a literárna výchova: Technická stránka čítania zostáva i naďalej zachovaná. Rozdiel nastáva v tom, že žiak sa učí predložený text čítať s porozumením. Získať bázovú gramotnosť, rozvíjať základy funkčnej gramotnosti.

Slovenský jazyk a literatúra 3. – 4. ročník Analytické a interpretačné zručnosti Zostaviť osnovu prečítaného textu. Určiť hlavnú myšlienku prečítaného textu. Prerozprávať obsah prečítaného textu. Vyjadriť svoje pocity a zážitky z prečítaného textu. Vyhľadávať, identifikovať v literárnych textoch hlavné a vedľajšie postavy, literárne a jazykové prostriedky, vybrané pojmy a výrazy. Pri jednoduchom rozbore literárnych textov používať literárne pojmy. Hodnotiť postavy literárneho diela, určiť ich vzájomný vzťah. Odlišovať prozaické a básnické texty. Odlišovať umelecké a náučné texty.

Vzdelávacia oblasť Príroda a spoločnosť Dôležitým cieľom je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo schopné samostatne sa orientovať v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň... (ISCED 1)

Prírodoveda Ciele predmetu (ISCED 1) rozvoj schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním v rôznych informačných zdrojoch, rozvoj detskej schopnosti vyhľadávať informácie v rôznorodých zdrojoch a posudzovať ich využiteľnosť pre pochopenie skúmaného javu ako aj ich mieru objektivity poskytovaných údajov. (ISCED 1)

Vlastiveda Ciele predmetu podporovať chuť učiť sa, získavať zaujímavé informácie, triediť ich, využívať v kontextových situáciách, orientovať sa v mape, narábať s vekuprimeranými historickými prameňmi, využívať zdroje informácií na opisovanie charakteristík prostredia, ich porovnávanie. (ISCED 1)

Požiadavky na čitateľskú gramotnosť podľa medzinárodného výskumu PIRLS Čitateľská gramotnosť je definovaná ako schopnosť porozumieť a používať také písomné jazykové formy, ktoré vyžaduje spoločnosť a/alebo ktoré majú hodnotu pre jednotlivca. Mladí čitatelia môžu konštruovať význam z rozmanitých textov. Čítajú za účelom vzdelávania sa, účasti v komunitách čitateľov v škole a každodennom živote a pre potešenie. OBRANCOVÁ, E. a kol. 2004. Čitateľská gramotnosť žiakov 4. ročníka. Výsledky medzinárodnej štúdie. Bratislava: ŠPÚ, 2004. ISBN 80-85756-85-4 14

Procesy porozumenia 1.vyhľadávanie určitých informácií, 2.vyvodzovanie záverov, 3.interpretovanie a integrovanie myšlienok a informácií, 4.hodnotenie obsahu, jazyka a textových prvkov.

Vyhľadávanie určitých informácií vyhľadanie explicitne uvedenej informácie vyžaduje nielen pochopenie textu, ale aj tiež pochopenie toho, ako dané informácie súvisia s hľadanou informáciou. Správnou odpoveďou tohto typu úloh býva konkrétne slovo, veta, fráza alebo explicitne uvedená myšlienka. Žiak lokalizuje informáciu, ktorá je v texte priamo vyjadrená.

Vyvodzovanie záverov Čitateľ vyvodzuje informácie a myšlienky alebo súvislosti medzi nimi, ktoré napriek tomu, že nie sú explicitne formulované, z textu priamo vyplývajú. Vyvodzovanie záverov umožňuje čitateľom doplniť „medzery“ vo význame, ktoré sa v textoch zvyknú vyskytovať. čitateľ prepojí dve alebo viac informácií, ktoré sú v texte priamo uvedené, napríklad: definovanie určitej povahovej črty postavy z príbehu na základe jej činov; vyvodenie kauzálnych vzťahov medzi prvkami deja; popis vzťahu medzi dvomi postavami z príbehu a iné.

Interpretovanie a integrovanie myšlienok a informácií Čitateľ konštruuje význam nad rámec textu, pri interpretácii nachádza medzi myšlienkami textu súvislosti, pričom využíva svoje predchádzajúce poznatky, vedomosti a skúsenosti; Príklady úloh: vyjadrenie komplexného odkazu z textu, zhodnotenie alternatív konania postáv z príbehu, interpretácia aplikácie informácie z textu v každodennom živote a iné.

Hodnotenie obsahu, jazyka a textových prvkov Čitateľ presúva pozornosť od vytvárania významu ku kritickému posúdeniu textu. Kriticky hodnotí prečítaný text - jeho obsah a formu, čo zahŕňa aj reflektovanie: štruktúry textu, jazykových prostriedkov, literárnych útvarov, autorovho osobného pohľadu a štýlu - hodnotí spôsob, akým autor textu prezentuje svoje myšlienky, čitateľ pri tom využíva svoje vedomosti o svete, znalosti jazyka a jazykových konvencií, opiera sa o svoje predošlé skúsenosti s čítaním textov. Hodnotí obsah textu z hľadiska jeho celkovej hodnoty, hodnovernosti, alebo jeho významu pre čitateľa.

Porovnanie PIRLS so ŠVP Vzdelávací štandard predmetu slovenský jazyk a literárna výchova konkretizuje obsah vzdelávania a výkony žiakov (ISCED 1), z ktorého vyberáme príklady na čítanie s porozumením. PL

Príklady úloh na jednotlivé procesy porozumenia Informačný text: Harmanecká jaskyňa

Úlohy na vyhľadávanie informácií Napíš 6 prírodných útvarov, ktoré môžeš v Harmaneckej jaskyni vidieť. Akú dĺžku má prehliadková trasa? Ktoré slová opisujú výzdobu jaskyne?

Úlohy na vyvodzovanie záverov O koľkej hodine odchádzajú z jaskyne poslední návštevníci v júni? Môžu 3 osoby ako samostatná skupina navštíviť jaskyňu? Odpoveď zdôvodni. Zisti, či je celá jaskyňa sprístupnená návštevníkom. Svoju odpoveď vysvetli. Miško hľadal na mape SR Bielu jaskyňu. Prečo ju nenašiel? V ktorej časti prehliadkovej trasy sa nachádza najväčšie jazero. Ktorá časť jaskyne nie je označená na mape?

Úlohy na integráciu a interpretáciu Načo slúžila Harmanecká jaskyňa v minulosti a načo slúži dnes? Podľa čoho mohli byť pomenované časti ‒ Biely dóm, Klenotnica, Izbica? Koľko by stálo vstupné pre 4-člennú rodinu, ktorú tvoria rodičia a dve deti vo veku 8 a 12 rokov a otec chce v jaskyni fotiť? Vymysli iný názov pre vstupný priestor a zdôvodni svoj návrh. Čo znamená dóm v jaskyni? Podčiarkni správnu odpoveď: dom, chrám, veľký priestor.

Hodnotenie obsahu a formy textu Prečo by si pozval kamaráta do Harmaneckej jaskyne? Napíš názov dómu, ktorý ťa najviac zaujal a zdôvodni, prečo podľa teba dostal tento názov. Čo nové a dôležité pre teba si sa dozvedel z textu? Načo môžeš využiť mapku, ktorá je priložená k opise jaskyne?

Zhrnutie Čitateľská gramotnosť je v modeloch gramotnosti pomenovaná pojmom funkčná gramotnosť, ktorú charakterizuje schopnosť spracovať textové informácie. Požiadavky na funkčnú (čitateľskú) gramotnosť boli transformované do koncepcie obsahovej reformy školstva v Slovenskej republike a vyjadrené v kľúčových kompetenciách žiaka, v cieľoch vzdelávacích oblastí a predmetov slovenský jazyk a literatúra, prírodoveda, vlastiveda. Teoretické východiská o funkčnej gramotnosti boli aplikované do metodiky medzinárodného výskumu PIRLS, ktorý zisťuje úroveň 4 procesov porozumenia, (vyhľadávanie informácií, vyvodzovanie záverov, integrácia a interpretácia myšlienok a informácií, hodnotenie obsahu, jazyka a textových prvkov) potrebných na úplné porozumenie informačného a literárneho textu.

Metodika tvorby úloh, ktoré budú hodnotiť čitateľskú gramotnosť žiakov Učiteľ – facilitátor má pripraviť podmienky pre aktívne učenie sa žiaka, ktorého podstatou je objavovanie poznatkov, a to aj prostredníctvom textových zdrojov. Pri takomto prístupe učiteľa je spracovanie informácií z textu prirodzenou a logickou súčasťou učenia sa žiaka, ktorého výstupom má byť zisk žiaka v podobe vedomostí, zručností a formujúcich sa postojov.

Funkcia textu v učení sa žiaka Práca s textom je súčasťou istého systému v učení sa žiaka, v ktorom plní funkciu zdroja učenia pri dosahovaní vzdelávacích cieľov. Práca s textom nemá byť samoúčelná, formálna, žiaci majú pracovať s textom „pre niečo“. 28

Typy textov podľa cieľov čítania Čítanie pre literárny zážitok súvisí s čítaním literárnych textov (beletrie), v ktorých sa čitateľ stretáva s fiktívnymi hrdinami, udalosťami, či prostredím, kde sa príbeh odohráva. Žánre literárnych textov sú určené v ŠVP (ISCED 1) – rozprávka, povesť, bájka, komiks a príbehy zo života detí spracované v poviedkach.

Čítanie na získavanie informácií sprostredkované rôznymi druhmi informačných (faktografických) textov, v ktorých sa čitateľ stretáva s aspektmi reálneho sveta, dozvedá sa o podstate a príčinách fungovania javov. Sú to prevažne náučné články o veciach, ľuďoch, udalostiach, návody, príručky o tom, ako veci fungujú, ktoré často dopĺňajú pomocné mapy, schémy, tabuľky, grafy a iné.

Výber textov Zdrojom poznatkov pre žiakov škole sú prevažne učebné texty v učebnici. Učiteľ má možnosť vybrať aj iný text ako zdroj učenia pre žiaka podľa toho, ako súvisí s učivom, ktoré je naplánované. Odporúčame: využívať texty, ktoré sú obsahovým zameraním blízke záujmom žiakov, odrážajú praktické situácie, javy, ktoré sú vhodné na vyvodenie poznatku alebo jeho precvičenie. využívať rôzne médiá, ktoré publikujú články, správy a reportáže, úryvky z kníh aj zo súčasného života detí. Zdroje zverejnené na internete využiť aj na to, aby sa žiak učil s týmto obľúbeným médiom zmysluplne pracovať.

Kritériá výberu textu Text by mal plniť základné kritériá: Indikátorom (ukazovateľom) zrozumiteľnosti textu je slovná zásoba textu. Text by mal obsahovať slová a slovné spojenia, ktoré žiak pozná.

Obťažnosť textu posudzujeme podľa toho, či jeho obsah je v súlade so vzdelávacím štandardom vyučovacieho predmetu. Pri výbere rešpektujeme základné učivo, to znamená, že text by mal súvisieť s obsahom učiva. lexikálno-syntaktickú obťažnosť – stavba viet, štýl textu rozsah textu štruktúra textu hustota informácií Čitateľnosť textu - typ a veľkosť písma

Metodika práce s textom Na vyučovaní žiak pracuje s textom preto, aby sa učil - získaval nové vedomosti, zručnosti a postoje. Učiť sa znamená porozumieť. V čítaní s porozumením potrebuje žiak takú podporu, ktorá mu pomôže, ako zistiť vzťahy medzi informáciami v texte, nájsť a pomenovať súvislosti a na základe toho porozumieť novému poznatku. Do tejto podpory patria otázky a úlohy k textu.

Požiadavky na tvorbu otázok a úloh Pri tvorbe úloh k textu sa riadime učivom a cieľmi. Úlohy majú obsahovať aktívne sloveso (majú byť operacionalizované), aby boli zrozumiteľne a jednoznačne formulované. Príklad: porozmýšľajte..., myslíte si, že.... opíšte, vysvetlite, rozhodnite...

Úlohy na porozumenie textu K úplnému porozumeniu textu potrebuje žiak úlohy na : vyhľadávanie informácií, vyvodzovanie záverov, integrácia a interpretácia myšlienok a informácií, hodnotenie obsahu, jazyka a textových prvkov.

Hodnotenie čitateľskej gramotnosti žiakov Ako sa darí našim žiakom v čítaní s porozumením? Príprava nástroja hodnotenia – testu ↓ Ako sa mi darí, načo sa mám zamerať? Podnety pre vyučovanie

Formy testových úloh Zatvorené úlohy s výberom odpovede (polytomické) Otvorené úlohy so stručnou odpoveďou – produkčné

Zatvorené úlohy s výberom odpovede (polytomické) Položka s výberom odpovede obsahuje dve časti: otázku alebo neúplnú vetu (kmeň položky), zoznam ponúkaných odpovedi, z ktorých jedna je správna alebo najlepšia, ostatne sú nesprávne a nazývajú sa distraktory. testovaná osoba správnu odpoveď zakrúžkuje, podčiarkne alebo inakšie označí podľa pokynov v teste.

Zásady pri tvorbe zatvorených úloh s výberom odpovede správna odpoveď je jednoznačná, ale hodnoverne musia byť aj všetky ponúkané nesprávne odpovede (tzv. distraktory), t. j. nemali by byť ľahko jednoznačne odmietnuté; optimálny počet odpovedi je 5, najmenší akceptovateľný počet odpovedi sú 4; správna odpoveď nie je zjavná na prvý pohľad. Ponúkané odpovede majú mať rovnaký gramaticky tvar, približne rovnaký počet slov (dĺžku); negatívne formulácie v zadaní úloh sa používajú obmedzene (ak sa použijú, tak ich v texte treba zvýrazniť použitím iného typu písma, podčiarknutím a pod.);

ponúkajú práve jednu správnu odpoveď, ktorá je binárne hodnotená (1 alebo 0 bodov). Psychologicky a pedagogicky je neakceptovateľne strhnúť za nesprávnu odpoveď bod, vhodne je len neprideliť bod za nesprávnu odpoveď; správne odpovede sú v teste rovnomerne zastúpené na všetkých pozíciách. ponúkané odpovede majú byť rovnorodé, to znamená, že sa vzťahujú na rovnakú množinu javov.

Otvorené úlohy so stručnou odpoveďou – produkčné Zvyčajne majú tvar otázky, na ktorú je veľmi krátka odpoveď (slovo, slovné spojenie, veta, číslo, vzorec, značka a pod.).

medzi úlohami nesmú existovať také súvislosti, aby riešenie jednej úlohy umožňovalo riešenie niektorej z ďalších úloh, treba sa vyhýbať dvojzmyselným úlohám, tzv. chytákom, text úlohy má byť správny z ortografického hľadiska, v texte sa nemajú vyskytovať zložité a nejasné slová.

Chyby vo formulácii testových úloh Nejasná formulácia Dvojité riešenie Nápovedný signál Neznáme slová Nelogické distraktory

Odporúčania Učiteľ zhodnotí text, uvedomí si jeho hodnotu, pomenuje hlavnú myšlienku, jeho posolstvo. Pochopenie hlavnej myšlienky v literárnom texte je prejavom porozumenia textu. K tomu smerujeme činnosť žiakov – úlohy, ktoré mu pomôžu pochopiť obsah a formu textu. ukážka

Kde boli dedko a Jakubko? Zakrúžkujte správnu odpoveď. Dedko a Jakubko boli: pri potoku. na rybačke. na výlete. pri jazere.

Čo navrhol dedko Jakubkovi, keď videl, že je netrpezlivý? Zakrúžkujte správnu odpoveď: Dedko navrhol hru - telefonovanie rybám preto, aby dedkovi nebolo dlho, aby prilákali veľa rýb, aby Jakubkovi nebolo dlho, aby sa porozprávali s rybami.

Akú vlastnosť ukázal v príbehu Jakubko? Jakubko povedal aj tieto vety: „Tak sa zdá, dedko, že kapor nie je doma.“ Ryby išli na dovolenku. Akú svoju vlastnosť tým prejavil?: Bol odvážny. Bol trpezlivý. Bol vtipný. Bol múdry.

Ako dedko a Jakubko spolu vychádzali? Ktorá veta najlepšie vyjadruje, ako dedko a Jakubko spolu v príbehu vychádzali? Jakubko dedka poslúchal. Dedko sa o Jakubka staral. Dedko a Jakubko sa hádali. Jakubko a dedko si rozumeli.

Iné formy úloh Tak sa zdá, dedko, že kapor nie je doma.“ bol vtipný Priraďte vlastnosti Jakubka a dedka zo stĺpca B k tým vetám v stĺpci A, ku ktorým patria. Tak sa zdá, dedko, že kapor nie je doma.“ „Skús iné číslo.“ bol vtipný Bol trpezlivý Bol odvážny

Aké miesto má čitateľská gramotnosť v školskom vzdelávaní? Žiak sa učí, získava poznatky učením. Jedným zo zdrojov poznatkov je text, ktorý žiak prečíta. Číta preto, aby sa učil. Podľa konštruktivistov učiť sa znamená porozumieť učivu, pretože porozumenie si vytvára žiak sám. Konštruovanie poznania, a teda i porozumenia, je aktívny proces u žiaka, ktorý smeruje k získavaniu poznatkov. Čitateľská gramotnosť je prostriedkom učenia sa, resp. učenie sa potrebuje čitateľsky gramotného žiaka. Na druhej strane čitateľská gramotnosť je schopnosť, ktorú žiak dosiahne učením sa. Z tohto pohľadu je čitateľská gramotnosť cieľom aj prostriedkom učenia sa.

Ďakujem za pozornosť! Prajem vám veľa trpezlivosti v podpore čitateľskej gramotnosti žiakov!