Pôvod a vývoj človeka

Systematické zaradenie človeka živočíchy skupina: Druhoústovce Kmeň: Chordáty podkmeň: Stavovce trieda: Cicavce (Mammalia) podtrieda: Živorodce (Theria) nadrad: Placentovce (Eutheria) rad: Primáty (Primates)

Základné systematické zaradenie Rad: primáty (Primates) Podrad: vyššie primáty (Simiae) (Anthropoidea) Nadčeľaď: Hominoidea Čeľaď: hominidi (Hominidea) Rody: Ramapithekus † Parapithecus † Australopithecus † Druh Homo: Homo habilis † Homo erectus † Homo sapiens

Vývoj človeka Primáty: - vývoj pred 75 miliónov rokov - pred 50 miliónmi r. → poloopice - odčlenenie nadčeľade Hominoidea - pred 32 miliónmi r. → vyššie primáty - všeobecný predok ľudoopíc: Aegyptopithecus - najstaší zástupca čeľade hominidi rod: Ramapithecus (pred 14- 12 mil., Ázia, Afrika)

- pred 3- 1 mil. (pleistocén) Australopithecus ("južná opica") sem zaraďujeme r. Australopithecus Paranthropus Australopithecus africanus - 140 cm, 35- 45 kg, vzpriamený, bipédia, lepka ± 500 cm3, chrup hominidný, konkávny profil tváre, veľké čelové oblúky, bez bradovitého výčnelku. - používali nástroje +úprava

Hominizácia (poľudšťovanie) Hlavnými prejavmi hominizácie sú zmeny, pri ktorých sa podstatnejšie zmenila stavba tela: vzpriamovanie tela a zmeny v tvare nôh a panvy zdokonaľovanie stavby horných končatín a ich uvoľňovanie na prácu splošťovanie tváre, zväčšovanie mozgu, vyklenutie mozgovej časti lebky, zmeny v tvare chrupu Do tohto obdobia patria rody: rod: Ramapitek (Ramapithecus) rod: Australopitek (Australopithecus) rod: Človek (Homo)

Sapientácia (zmúdrenie) Termínom sapientácia sa označuje prechod od človeka vzpriameného k človeku rozumnému. Väčšina zmien sa týkala lebky a mozgu, ale badateľné boli aj zmeny na končatinách, chrbtici a panve. (= zmeny v rámci homo). Najdôležitejšie z nich sú: rozvoj mozgových pologúľ (najmä ich kôry) a predného mozgu zvýšenie čela skrátenie zubných oblúkov zmenšenie nadočnicového valu dokonalé vzpriamenie tela Do tejto etapy vývoja človeka zahrňujeme: rod: Človek (Homo) druh: Človek rozumný (Homo sapiens) poddruh: Človek neandertálsky (H. sapiens ssp. neandertalensis) poddruh: Človek rozumný dnešný (H. sapiens ssp. sapiens)

rod Homo najstaršie nálezy z územia Afriky, pred 2- 1,4 mil. r. Homo habilis (č. zručný) - vzpriamený, bipédia, používanie nástrojov (= skoro dokonalá ruka), 12- 140 cm, mohutné nadočnicové oblúky, čelusť bez výbežku, lepka 590- 690 cm3

Homo erectus (čl. vzpriamený) nálezy Ázia, Afrika, Európa pred 1 mil.- 350 000 r. (niekedy označovaný ako Pithecantropus, Sinanthropus, Atlanthropus) H.erectus pekinensis H. erectus heidelbergensis dokonale vzpriamený, 155- 170 cm, silné nadočnicové oblúky, mohutné čeluste, ale chrup dnešného človeka, lepka 850- 1050 cm3

Homo sapiens- človek rozumný → paleolit = neandertálci Homo sapiens neanderthalensis 1. ľudia staršieho paleolitu- podobný nám= zberači, lovci- sťahovali sa 2. ľudia mladšieho paleolitu- pred 40- 10 tis. r.- stavali si krátkodobé sídla, keramika + oheň existujú 2 morfologické typy mladopaleolitného človeka: s úzkou tvárou Compe-Capelle so širokou tvárou Cro-Magnon

Ľudské plemená Rozširovanie ľudských osídiel s odlišnou klímov viedlo k vzniku ľudských rás- plemien a antropologických typov. Dnes rozlišujeme rasy: žltú čiernu bielu Ľudské plemená vznikli v holocéne (pred 10 000 r.) = cez spoločného predka H.s. neanderthalensis (Aleš Hrdlička)

Spodné časové hranice v miliónoch rokov Kozmické-astrálne obdobie Útvar Spodné časové hranice v miliónoch rokov Kenozoikum štvrtohory holocén 0,01 pleistocén 2 treťohory 5 miocén 22 oligocén 38 eocén 54 paleocén 65 Mezozoikum druhohory krieda 135 jura 190 trias 225 Paleizoikum prvohory mladšie perm 280 karbón 345 staršie devón 395 silúr 430 ordovik 500 kambrium 580 Protetozoikum starohory   2500 Archaikum prahory 3800 Kozmické-astrálne obdobie 4750 Stratigrafická tabuľka vývoja zemskej kôry

Ekológia - základné pojmy ekológia skúma vzťahy medzi organizmami v ich životnom prostredí, environmentalistika sa zaoberá ochranou životného prostredia a je to antropocentrická veda. Základné rozdelenie ekológie: všeobecná ekológia - zaoberá sa základnými procesmi, kolobehmi, biomami špeciálna ekológia - študuje vybrané ekosystémy syntetická ekológia - krajinná ekológia, skúma zásahy technológií do prírody aplikovaná ekológia - rieši globálne problémy ochrany prírody, starostlivosti o človeka ekologická technológia - zaoberá sa problematikou recyklácie surovín ekologická osveta - vedie ľudí k ekologickému mysleniu

Podľa toho, čo presne skúma ekológia sa člení na niekoľko typov: autekológia - skúma jednotlivé druhy na úrovni jedinca demekológia - skúma populácie (súbor jedincov toho istého druhu) synekológia - skúma spoločenstvá, biocenózy krajinná ekológia - skúma interakcie medzi jednotlivými zložkami krajiny globálna ekológia - rieši ekologické otázky na celosvetovej úrovni

Ekologické pojmy: druh- je definovaný ako skupina organizmov schopných krížiť sa a dávať životaschopné plodné potomstvo. Jedince rovnakého druhu majú relatívne rovnaký karyotyp. Súbor jedincov rovnakého druhu, ktoré žijú v určitom čase na určitom mieste sa nazýva populácia, ktorá obýva areál. Súbor rôznych populácii sa nazýva spoločenstvo (cenóza). Spoločenstvá možno rozlišovať podľa typu organizmov, na ktorý sa zameriavame: fytocenóza - spoločenstvo rastlín zoocenóza - spoločenstvo živočíchov mikrobiocenóza (mikróbna cenóza) - spoločenstvo mikroorganizmov

Biotop je súbor všetkých činiteľov (živých aj neživých), ktoré vzájomným spolupôsobením vytvárajú životné prostredie daného jedinca, druhu, populácie alebo spoločenstva. Topologicky vymedzený biotop sa nazýva stanovište (habitat). Menší biotop sa nazýva synúzia. Organizmy, ktoré obývajú konkrétny objekt tvoria konzorcium. Ekosystém je tvorený anorganickou i organickou hmotou. Je to otvorený systém, čo znamená, že v ňom dochádza k výmene látok a energie. Pre ekosystémy je charakteristická schopnosť samoregulácie, sebaobnovovania a schopnosť vyvíjať sa v čase. Ekosystém má dve zložky: biocenózu prostredie, v ktorom biocenóza žije, čiže biotop. Súbory podobných ekosystémov sa nazývajú biomy a súhrn všetkých ekosystémov na Zemi je biosféra.

Pojem ekologická valencia (tolerancia) označuje súbor podmienok, v ktorých je organizmus schopný existovať.

Ak má pre daný faktor úzku ekologickú valenciu, používa sa predpona steno- a ak širokú eury-, potom vznikajú takéto dvojice termínov: ekologický faktor úzka valencia široká valencia potrava stenofágne euryfágne teplota stenotermné eurytermné Kozmopolity majú širokú ekologickú valenciu. Sú to často synantropné organizmy, čiže žijú v blízkosti človeka. Sú to napr. pŕhľava dvojdomá, myš domáca. Endemity majú úzku ekologickú valenciu, vyskytujú sa len na určitom malom území. Môžu sa použiť ako bioindikátory, pretože rýchlo reagujú na akúkoľvek zmenu podmienok, napr. lišajníky, salamandra škvrnitá

V priebehu fylogenézy sa živočíchy takmer dokonale prispôsobili prostrediu = adaptácia - ide o výsledok prírodného výberu. Zmeny môžu byť : pozitívne, neutrálne alebo negatívne. U druhov, ktoré vznikli z toho istého predka, došlo v priebehu evolúcie k divergencii (rozbiehavosti) určitých znakov a neskôr až k morfologickej rozmanitosti. Opakom je konvergencia, ktorá súvisí s vývojom podobných znakov u druhovo vzdialených jedincov

konvergencia divergencia

ABIOTICKÉ FAKTORY PROSTREDIA Abiotické faktory predstavujú neživé zložky prostredia. Sú to podmienky vyjadriteľné ekologickou valenciou pre určitý druh organizmu. K neživým zložkám prostredia patria: slnečné žiarenie teplota atmosféra hydrosféra pedosféra

Atmosféra - plynný obal Zeme Skladá sa z troposféry (najspodnejšia vrstva, v ktorej je sústredený život), stratosféry, mezosféry, termosféry a exosféry. Atmosféra obsahuje 78% dusíka, 21% kyslíka, asi 0,03% oxidu uhličitého, ozón, vodné pary, prachové častice a rôzne nečistoty.

Nečistoty sa v atmosfére objavujú v čoraz väčšom rozsahu a pôsobia negatívne na jedincov i celé ekologické systémy. Emisie sú kvapalné, tuhé i plynné látky, ktoré unikajú z určitého zdroja (oxid siričitý, oxidy dusíka, oxid uhoľnatý, fluór, chlór, zlúčeniny olova, rôzne organické zlúčeniny). Niektoré spôsobujú kyslé dažde alebo majú mutagénny účinok. Imisie vznikajú vzájomnými reakciami medzi rôznymi nečistotami v ovzduší, pri styku s pôdou alebo s vodou, pričom dochádza k ich chemickým zmenám.

Biotické faktory POTRAVNÉ FAKTORY Podľa spôsobu výživy rozlišujeme tri základné skupiny organizmov: Autotrofné organizmy sú schopné si organické látky potrebné na ich existenciu vytvoriť z anorganických látok (fotosyntéza (zelené rastliny) alebo chemosyntéza (sírne, železnaté, amónne baktérie). Heterotrofné (holozoické) organizmy prijímajú hotové organické látky. Mixotrofné organizmy sú charakteristické oboma druhmi výživy. (Patria sem napr. niektoré prvoky, mäsožravé rastliny).

Biofágia je spôsob výživy prijímaním potravy: fytofágia - prijímanie rastlinnej potravy - rastlinožravé (herbivorné) živočíchy zoofágia - prijímanie mäsitej potravy - mäsožravé (karnivorné) živočíchy všežravé (omnivorné) živočíchy - prijímajú rastlinnú aj mäsitú potravu Nekrofágia predstavuje požieranie mŕtvych tiel iných živočíchov.

CHARAKTERISTIKA POPULÁCIE Populácia je súbor jedincov jedného druhu všetkých vývinových stupňov, ktoré žijú v spoločnom ohraničenom priestore v určitom čase a ktoré sú vzájomne viazané predovšetkým reprodukčnými vzťahmi (môžu si vymieňať genetické informácie). Vnútrodruhové vzťahy nepôsobia na samostatne (solitérne) žijúce druhy. Môžu byť kladné (synergistické) alebo neprospešné (antagonistické). Vzťahy v populácii a medzi populáciami skúma demekológia. Populácia je otvorený živý systém, ktorý je schopný samoregulácie, má vlastný spôsob života, časovo sa mení, rastie, diferencuje sa a starne. Sú v nej zahrnuté všetky vekové skupiny živočíchov. Je charakteristická dvoma typmi prvkov: formálne prvky - hustota, rozptyl, veková skladba, podiel pohlaví, zdravotný stav funkčné prvky - správanie, konštitúcia, plodnosť, úmrtnosť

HUSTOTA POPULÁCIE Hustota populácie sa vyjadruje počtom jedincov na jednotku priestoru alebo plochy. Hustota sa mení vplyvom vonkajších a vnútorných vplyvov. Hovoríme o dynamike populácie. ROZPTYL POPULÁCIE Nazýva sa aj distribúcia populácie. Pod pojmom disperzia máme na mysli vzďaľovanie sa jedincov od iných jedincov (napr. potomkov od rodičov). Poznáme niekoľko typov priestorovej štruktúry populácie: rovnomerná distribúcia náhodná distribúcia zhlukovitá distribúcia

Zhlukovaním jedincov populácie vznikajú rôzne society či kasty Zhlukovaním jedincov populácie vznikajú rôzne society či kasty. Nepohlavne sa rozmnožujúce živočíchy tvoria trsy alebo kolónie (pŕhlivce, koralovce).

VEKOVÁ SKLADBA Veková skladba populácie sa nazýva etilita (alebo aetilita). Predstavuje súhrn všetkých vývinových a vekových stupňov v jednej populácii. Rozlišuje sa niekoľko základných stupňov: tvar pyramídový - najviac sú zastúpené mladé jedince, takáto populácia sa bude rýchlo rozvíjať tvar zvonovitý - charakteristický pre vyrovnanú, ustálenú populáciu tvar urnovitý - veľký podiel starých jedincov naznačuje upadajúcu populáciu

PODIEL POHLAVÍ ZDRAVOTNÝ STAV SPRÁVANIE KONŠTITÚCIA PLODNOSŤ ÚMRTNOSŤ Pomer pohlaví alebo sexilita sa vyjadruje podielom samcov a samíc v populácii. Tento index má význam v reprodukčnej časti populácie ako tzv. reprodukčná sexilita. ZDRAVOTNÝ STAV Každé odchýlenie od normálneho priebehu životne dôležitých procesov sa označuje ako choroba. SPRÁVANIE Správanie je súhrnom rozmanitých konaní, reakcií živočíchov na rozličné podnety. Etológia KONŠTITÚCIA Konštitúcia je schopnosť jedinca - vrodená alebo získaná - podávať fyziologické výkony. Individuálny prejav je kondícia. PLODNOSŤ Reprodukcia je základným prejavom všetkých živých organizmov. Plodnosť, alebo inak natalita. ÚMRTNOSŤ Úmrtnosť, alebo iným slovom mortalita, je podiel hynutia jedincov v populácii za časovú jednotku.

MEDZIDRUHOVÉ VZŤAHY Sú to veľmi dôležité vzťahy, ktoré regulujú nadmerné kolísanie početnosti a udržujú homeostázu. Predácia Je vzťah dravca (predátora) a jeho koristi . Parazitizmus Populácia parazita je väčšia ako populácia hostiteľa, ale parazity sú menšie ako hostiteľ. ektoparazity - žijú na povrchu hostiteľa endoparazity - žijú v tele hostiteľa Parazit môže byť: obligatórny - trvalo sa vyživuje ako parazit fakultatívny - za určitých podmienok alebo v niektorom štádiu svojho vývinu neparazituje

SPOLOČENSTVO Heterotypické spoločenstvo, ktoré je zložené z populácií rôznych druhov a poprepájané vzájomnými zložitými medzidruhovými vzťahmi, označujeme pojmom biocenóza. Je to živý systém so schopnosťou autoregulácie. Štúdiom cenóz sa zaoberá biocenológia. Podľa typu organizmov, ktoré biocenológia skúma, rozlišujeme: fytocenológia - študuje rastlinné spoločenstvá zoocenológia - študuje živočíšne spoločenstvá Viaceré spoločenstvá sú ovplyvnené človekom. Podľa stupňa ovplyvnenia rozoznávame spoločenstvá: pôvodné - nie sú ovplyvnené človekom prirodzené - podobajú sa na pôvodné, ale sú ovplyvnené človekom umelé - vytvorené človekom

EKOSYSTÉM ekosystém = biocenóza + biotop Ekosystém je základná jednotky prírody, v ktorom prebieha trvalá výmena hmoty a energie. Tvorí ho spoločenstvo všetkých jeho organizmov (biocenóza), ktoré žijú na určitom území (biotop). Teda: ekosystém = biocenóza + biotop Podrobnejšie členenie ekosystému rozlišuje štyri základné zložky: biotop - všetky neživé súčasti prírody, ktoré vytvárajú prostredie pre zložky biotické producenty - všetky autotrofné organizmy produkujúce hmotu konzumenty - heterotrofné makrokonzumenty živiace sa hmotou vyprodukovanou producentami reducenty (dekompozitory) - heterotrofné mikrokonzumenty rozkladajúce odumreté organické časti dotvárajúc tak kolobeh hmoty a energie

V každom ekosystéme sú tieto zložky: . - anorganické látky zapojené do obehu, - organické látky (bielkoviny, sacharidy, tuky, huminové látky atd'., na rozhraní medzi živou a neživou castou ekosystému), - klimatický režim (teplota, vlhkost' a ďalšie fyzikálne faktory), - producenty (autotrofné organizmy, prevažne zelené rastliny), - konzumenty 1., 2. a 3. rádu (heterotrofné organizmy, prevažne živočíchy), - dekompozítory ciže rozkladači (heterotrofné organizmy, najmä huby a mikroorganizmy).

Potravový reťazec Potravový reťazec predstavuje prenos látok Rozlišujeme tri základné typy potravových reťazcov: pastevno-koristnícky - založený na vzťahu predátor-korisť parazitický - založený na vzťahu parazit-hostiteľ dekompozičný (detritový) - vedie od odumretých tiel k mikroorganizmom.

Vývoj ekosystému 1. stupeň: omladenie ekosystému = po veľkých zmenách (horotvorné procesy), = rozpadnutie ekosystému, → vývoj nových foriem  adaptácia druhov na nové podmienky (malý počet druhov), jednoduché ekologické vzťahy: potrava → spotrebiteľ

2 stupeň: vyzrievanie ekosystému - obdobie postupnej stabilizácie, rozrastanie druhov, vzťahy sa komplikujú (+parazity, saprofyty) 3. stupeň: vrcholové štádium ekosystému -nastáva dominancia špecializovaných druhov, preto i pri malých zmenách môže nastať rozpad ekosystému - súčasné vymieranie neexistuje, "náhle vymieranie trvá milióny rokov. (napr. dinosaury 2 milióny rokov, v porovnaní s ich existenciou asi 120 miliónov rokov, je to krátka doba).

Čistota vodného toku I.a veľmi čistá voda svetlomodrá I.b čistá voda označenie akosť vody označenie farbou I.a veľmi čistá voda svetlomodrá I.b čistá voda modrá II. znečistená voda zelená III. silne znečistená voda žltá IV. veľmi silne znečistená voda červená

Koniec