ŠIKANOVANIE V ŠKOLSTVE Doc. PaedDr. Jozef Vook, CSc., KŠÚ v Košiciach Zádielska 1, 040 78 Košice 055/ 7245 442 vook.jozef@ksuke.sk

1. Šikanovanie – pojem, definícia Čo je šikanovanie? Pôvod pojmu šikanovanie, šikana, šikanovať má korene vo francúzskom jazyku (fr.. chicaner – prekrúcať právo). Aká je podstata, príčiny, okolnosti, miesto a spôsoby prejavu, vekové a pohlavné rozdielnosti tejto činnosti páchanej mládežou a na mládeži, jeho aktérov, t.j. agresorov a obetí? V šikanovani ide o ubližovanie, ponižovanie slabšícjh jedincov (obeti) silnejššími (agresormi) v istých societach (škola, internát, kasarne). Definícia. I. Škodová: Šikanovanie je “úmyselná snaha získať psychologickú alebo spoločenskú výhodu medzi inými jedincami prostredníctvom ublíčovania, hrozieb, výsmechu az astrašovania”. Sú aj iné jednoduché, popisne definície, zahrňajúce okrem ubližovania, horozieb aj poškodzovanie, krádež vecí, lúpež sexuálne obťažovanie a pod.

Odhalenie, znaky, prejavy. Neklamné znaky, symptomy pomocou ktorých môže vnímavý rodič, pedagóg, psychológ, príbuzný, či iný dospelý človek odhaliť šikanovanie, je správanie sa obete, napr. smútok, uzavretosť, únik do samoty, učiteľ zhoršenie prospechu, správania, výkonov. V prípade fyzického ubližovania obeti môžu byť aj vonkajšie znaky ako škrabance, modriny a pod. Šikanovanie podľa trvania môže byť náhodilé, príležitostné, krátkodobé, alebo dlhodobé, neznesiteľné, s vážnejšími dôsledkami. Vážnejšie je dlhodobé šikanovanie, ale principiílne je neprijateľná každá forma a prejav, jeho samotná podstata. Šikanovanie sa odhaľuje a odstraňuje ťažko. Ak pedagóg, rodič zistia šikoanovanie, dôležitý je správny a včasný postup. Prax v školstve žiaľ býva aj taka, že problém rieši obeť odchodom, zmenou prostredia, školy, ale akteri šikanovania zostávajú ďalej v škole, často nepotrestaní.

Motivácia. Sklony. Príčiny. Pre odpoveď na otázku kto šikanuje,stačí bežná empíria: agresormi, násilníkmi sú spravidla telesne zdatníejší, obratní jedinci, s túžbou dominovať, predviesť, vystatovať sa a ovládať iných. Z hľadiska intelektu to také jednozančné nie je. Sú to jedinci bez empatie, aj individua pomerne inteligentné, s bohatou fantáziou, ale s nevhodnou výchovou, vzorom správania. Šikanovanie je viac medzi chlapcami, mladíkmi, ktorí si za obeť vyberajú často iných chlapcov, výnimočne dievčatá. Šikanovanie medzi dievčatami, kde násilníkom, agresom je dievča, mladá deva sa nedeje formou fyzického násilia, ublžovania, ale skrytými, rafinovanejšími formami.Obeť cíti psychické násilie, vylúčovania z kolektívu, kde úlohu zohrávajú pletky, intrigy, klebety. Vzhľadom na vek, psychiku mladých ľudí to môže mať horšie dôsledky, než hrubé fyzické násilie.

Cesty riešenia cez školskú legislatívu Školská legislatíva má nástroje riešenia výchovných problémov: 1) Hodnotením a klasifikáciou správania 4 stupňami: 1(výborné), 2 (uspokojivé), (menej uspokojivé) 4 (neuspokojivé), 2) Využitím výchovných opatrení na posilnenie disciplíny ( triedny učiteľ, riaditeľ): napomenutie, pokarhanie, pokarhanie s výstrahou, vylúčenie (10-ročná povinná školská dochádzka). Existujú riešenia aj v zložitých prípadoch, kde to nestačí, nepomáha. ”Pri výkone rodičovských práv sú rodičia podľa par. 28 ods. 1 písm, a) zákona č. 36/2005 o rodine povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby mu zabezpečiili všeostranný rozvoj“ , Tu sa môžu dostať do rozporu s uvedeným, ustanovením zákona o rodine. Je tu krajné riešenie, keď škola, či. poradenské zariadenie by mohlo využiť uvedený právny prostriedok proti rodičom a pri umiestnení dieťa do škôl, či školských zariadení, vyžadujúce špeciálno-pedagogické potreby, ktoré sa ím v bežných školách nedostávajú. Mimoriadne situácie vyžadujú aj mimoriadne prostriedky a postuy.

2. Šikanovanie – nevinný žart, alebo trestný čin? Trestné právo sa deli na: 1) hmotné 2) procesné. 1) Hmotné trestné právo vymedzuje čo je trestný čin, podmienky trestnej zodpovednosti, druhy nápravno-výchovných opatrení a skutkové podstaty jednotlivých trestných činov. 2) Procesné trestné právo upravuje postup pri vyšetrovaní a stíhaní trestných činov. Trestný čin sa definuje ako “pre spoločnosť nebezpešný čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone. Atribútmi trestného činu je podstata činu vymedzeného v jednotlivých paragrafoch Trestného zákona. Páchateľom trestného činu je “kto trestný čin spáchal sám ( (par. 9 ods. 1), Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch, alebo viacerých osôb, zodpovedá sa každá z nich akoby trestný čin spíchala sama (spolupáchatelia) (pr. 9 ods. 2).

Aký trestný čin? Podľa par. 10, ods. 1 Trestného zákona účastníkom trestného činu je kto úmyselne zosnoval, alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor), naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca), alebo poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu (pomocník). Trestná zodpovednosť sa netýka osoby, ktorá v čase spáchania trestného činu nedovrší 15. rok a v čase spáchania trestného činu je nepríčetná. O znížení veku pre trestnú zodpovednosť z 15 na 14 rokov sa v poslednej dobe hovorí v spooločnosti dosť intenzívne.

Mladiství. Osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých sú uvedenú v Siedmej hlave Trestného zákona (4) Pojmy deti, mládež, mladiství v pedagogike a vývinovej psychológií sú plne v zhode s ich chápaním aj pre oblasť práva, resp. trestného práva. Ak spácha trestný čin mladistvý, t.j. osoba, ktorá nedovršila 18 rokov veku je pri posudzovaní účelu trestu ako aj trestnej sadzby zohľadnená, upravená táto skutočnosť. Rovnako pri trestných činoch mladistvých sa môže upustiť od potrestania mladistvého a podľ1a pr. 84 ods. 1 Trestného zákona nariadiť ochranná výchova, najmä ak : a) o jeho výchovu nie je primerane postárané b) jeho doterajšia výchova bola zanedbaná c) si to vyžaduje prostredie, v ktorom mladistvý žije, vyrásta.

Ochranná výchova Ochranná výchova sa podľa par. 85 ods. 1 Tr. zákona vykonáva v osobitných výchovných zariadeniach a ak to vyžaduje zdravotný stav chovanca v liečebnom ústave. Chovanec sa pod riadnym pedagogickým vedením pripravuje na budúce povolanie (par. 85, ods. 2). Posúdenie nariadenia ochrannej výchovy mladistvého sa ukladá spravidla orgánu poverenému starostlivosťou o mládež. Rozhodnutím súdu, alebo opatrením Úradu práce sociálnych vecí a rodiny sa umiestňujú mladiství do výchovných zariadení, ktorými sú najmä Centrá reedukácie pre detí a mládež. Tie sú súčasťu školského výchovno-vzdelávacieho systému.

Právne poňatie šikanovania Šikanovanie sa môže spájať s násilnou, mravnostnou, ako aj inou trestnou činnosťou,len malokedy s ekonomickou, alebo majetkovou trestnou činnosťou. Šikanovanie vo svojej podstate sa priamo dotýka par. 235 a 237 Trestného zákona v jeho ôsmej hlave, kde sú uvedené skutkové podstaty trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti. Je nedostakom našej teórie a praxe, že tento fenomén netvorí samostatný trestný čin, ale je tak sprostredkovane definovaný.

Súvisiace skutky So šikanovaním úzko súvisí aj vydieranie, ktoré je v par. 235 T.z. definované ako trestný čin, ktorého sa dopušťa ten, kto iného násilím, hrozbou násilia hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul, alebo trpel. Mhohé formy šikanovania je možné postihovať práve cez vydieranie, kým obmedzovanie slobody a ponižovanie ľudskej dôstojnosti je viac všeobecné, platonické, menej použiteľné. Šikanovanie medzi trestnými činmi a v trestnom poriadku je späté aj s takým činom ako je útlak, ktorého podľa par. 237 T.z. sa dopušťa ten, kto iného núti zneuživajúc jeho tieseň, alebo závisloisť, aby niečo konal, opomenul, alebo trpel. Zato môže nasledovať finančný trest, alebo trest odňnatia slobody. Šikanovania môže byť posúdené aj prostredníctvom útlaku v ojedinelých prípadoch, u istých foriem dlhodobé šikanovanie s následkami na psychiku, vedomie a pod.

3. Závery a odporúčania pre školskú prax Každý pedagóg potvrdí, že na každom stupni, druhu a type škôl v poslednom období existujú mnohé problémy, javy, označované pojmom sociálna patológia. K takým môžeme právom zaradiť aj šikanovanie, známe v minulosti viac z prostredia armády, základnej vojenskej služby, dnes bežné medzi žiakmi základných a stredných škôl, chovancov zariadení, internátov, vrátane špeciálneho školstvam, ktoré učí a vychváva žiakov so špeciálno-pedagogickými problemami. Okrem rôznych druhov postihnutí(mentálne, zmyslové, telesné, kombinované) sem patria aj poruchy učenia a správania, komunikácie, deviantné správanie a pod.

Závery a odporúčania pre školskú prax - pokračovanie Školská legislative pozná odpoveď aj na zložité a ťažko riešiteľné situácie a problémy, ktoré dnes rieši škola, vrátane šikanovania. Odhaleniu šikanovania podľa uvedených symptomov a atributov správania pomôže rozhovor s obeťou šikanovania, kde zároveň zisťujeme aj motív násilníkov. Ak má byť pedagóg úspešný v boji s týmto nežiadúcim javom, obeť musí pochopiť, že sme schopní a ochotní jej pomúcť, že sa problem odstráni, nie naopak, že si tým nespôsobí ďalšie a ešte väčšie problémy. Je dobré, ak šikanované dieťa, mladého človeka presvedčíme, že učiteľ s vedením školy sú takou autoritou, že majú dosť síl a prostriedkov riešiť problém. Nájdenie vhodného miesta, času a formy pre rozhovor, výpoveď obete, získame jej dôvery. K tomu sa žiada najmä ochota, rutina a pedagogický takt.

Závery a odporúčania - záver Rozhovor s obeťou je dôležitý, ale nie definitívny úkon na ceste riešenia. Spôsob vedenia rozhovoru s násilníkmi býva náročnejší, ťažší ako spontánna výpoveď, vyžalovanie sa obete. V tomto rozhovore sa musia títo jedinci uistiť, že v škole je taka atmosfera, že učitelia a vedenie školy sú jednotní, majú silu a vôľu riešiť problem. Obeť a násilník majú pochopiť, že sa o šikanovaní nielen vie. Uvedomiť si, že v škole, bydlisku, prostredí, spoločnosti je dosť výchovných (pedagogických, didaktických), ale aj trestno-právnych a iných prostriedkov jeho zabránenia, či eliminácie.

Celkom na záver Ďakujem za pozornosť. STOP šikanovaniu a iným sociálno-patologickým javom. A buďme sebavedomí a asertívni. Ďakujem za pozornosť.