Kapitola 5 Účtovné zásady a práce na konci účtovného obdobia Princípy účtovníctva

Hlavné témy Základné pravidlá účtovníctva Základné predpoklady účtovníctva Účtovné zásady Práce na konci účtovného obdobia V predchádzajúcej časti sme sa zaoberali zaznamenávaním účtovných prípadov počas účtovného obdobia. Vysvetlili sme si, ako sa údaje dostávajú do účtovníctva prostredníctvom denníka a (ostatných) účtovných kníh. Hlavnými cieľmi v tejto fáze vedenia účtovníctva je zabezpečiť, aby - všetky zaznamenané údaje boli relevantné z hľadiska popisu finančnej situácie a finančnej výnosnosti podniku (účtovnej jednotky), - popis každého účtovného prípadu bolo možné doložiť účtovným dokladom, - štruktúra údajov v účtovných knihách zodpovedala potrebám manažmentu pri rozhodovaní, - z účtovných kníh bolo možné na periodickej báze rýchlo získať presné a významné údaje. Aby sa uvedené ciele naplnili, je potrebné riadiť sa pri vedení účtovníctva istými zásadami, ktoré platia pre účtovníkov na celom svete. V tejto kapitole sa budeme zaoberať týmito zásadami. Jedným z nástrojov používaných v účtovníctve sú účtovné obdobia. Sú nevyhnutné z hľadiska plnenia jednej z dvoch hlavných úloh účtovníctva, ktorou je vyhodnocovať a vykazovať zainteresovaným osobám v pravidelných intervaloch stav a výnosnosť podniku. Delenie svojou podstatou nepretržitej činnosti podniku na obdobia však prináša so sebou pre účtovníctvo osobitné problémy, a to najmä s priraďovaním nákladov a výnosov do jednotlivých účtovných období. Preto druhou témou tejto kapitoly sú práce, ktoré je potrebné vykonať na konci účtovného obdobia. Poznámka: Pri spracovaní tejto časti sme podstatne čerpali z knihy A.Šlosárová a kol.: Analýza účtovnej závierky Princípy účtovníctva

Základné pravidlá účtovníctva Aby účtovníctvo mohlo plniť svoje poslanie, musí mať stanovené “pravidlá hry”. Základnými pravidlami účtovníctva sú účtovné zásady Pomenovanie a konkrétna formulácia účtovných zásad sa líši v závislosti od autorov a krajín V krajinách postavených na tradícii rímskeho práva sú účtovné zásady obsiahnuté v legislatíve. V krajinách so zvykovým právom (common law) sa sila týchto zásad odvodzuje od všeobecného súhlasu (konsenzu) v rámci účtovníckej profesie a podnikateľského sveta Súhrn prijatých zásad v konkrétnej krajine sa označuje ako miestne GAAP (od Generally Accepted Accounting Principles) Snahou je dosiahnuť stav, keď bude existovať len jeden medzinárodne akceptovaný systém GAAP. V súčasnosti stále ešte existujú dva hlavné systémy GAAP, a to US GAAP podporované americkými regulačnými orgánmi pre finančný trh a IFRS/IAS GAAP odrážajúce názory širokej medzinárodnej komunity používateľov. Je však snaha o konvergenciu týchto systémov My budeme vychádzať z formulácie účtovných zásad používanej na Slovensku. Slovenské GAAP sa postupne približujú IFRS/IAS GAAP Ako sme už viackrát uviedli, aby účtovníctvo mohlo plniť svoje poslanie, musia byť preň stanovené a dodržiavané “pravidlá hry”. Ich úlohu plnia v prvom rade základné pravidlá účtovníctva nazývané účtovnými zásadami. Pomenovanie a konkrétna formulácia týchto zásad sa líši v závislosti od autorov a krajín, namiesto slova “zásada” sa používajú aj slová princíp (principle), “koncept” (concept), “konvencia” (convention), “predpoklad” (assumption). V krajinách postavených na tradícii rímskeho práva sú tieto zásady obsiahnuté v legislatíve o podnikaní alebo v legislatíve upravujúcej účtovníctvo. Príkladom takýchto krajín je Belgicko, Francúzsko, Švajčiarsko a aj Slovensko. V krajinách so zvykovým právom (common law), príkladom sú anglosasské krajiny, sa sila týchto zásad odvodzuje od všeobecného súhlasu (konsenzu) v rámci účtovníckej profesie a podnikateľského sveta. Súhrn prijatých zásad v konkrétnej krajine sa označuje ako miestne GAAP (od Generally Accepted Accounting Principles). V rámci tejto konvencie sa hovorí o US GAAP, o nemeckých GAAP a pod. Snahou je dosiahnuť stav, keď bude existovať len jeden medzinárodne akceptovaný systém GAAP. V súčasnosti stále ešte existujú dva hlavné systémy GAAP, a to US GAAP podporované americkými regulačnými orgánmi pre finančný trh a IFRS/IAS GAAP odrážajúce názory širokej medzinárodnej komunity používateľov. Je však snaha o konvergenciu týchto systémov. My budeme vychádzať z formulácie účtovných zásad používanej na Slovensku. Slovenské GAAP sa postupne približujú k IFRS/IAS GAAP. Princípy účtovníctva

Základné predpoklady účtovníctva V rámci pravidiel účtovníctva možno ako osobitnú skupinu vyčleniť pravidlá nazývané základné predpoklady účtovníctva K základným predpokladom účtovníctva patria vymedzenie účtovnej jednotky (entity concept) meranie pomocou peňažnej jednotky (money measurement) účtovné obdobie (accounting period) preukázateľnosť účtovníctva Tieto pravidlá sa často zaraďujú medzi účtovné zásady, my ich však uvedieme osobitne Základné predpoklady účtovníctva V rámci pravidiel, ktorými sa účtovníctvo riadi a ktorých základom sú účtovné zásady, možno ako osobitnú skupinu vyčleniť pravidlá, ktoré sa zvyknú označovať ako základné predpoklady účtovníctva. Tieto sa často zaraďujú medzi účtovné zásady, my ich však uvedieme osobitne. K základným predpokladom účtovníctva patria - vymedzenie účtovnej jednotky (entity concept) - meranie pomocou peňažnej jednotky (money measurement) - účtovné obdobie (accounting period) - preukázateľnosť účtovníctva Princípy účtovníctva

Vymedzenie účtovnej jednotky Účtovníctvo zobrazuje procesy a javy za určitý ekonomický celok, ktorý sa označuje pojmom účtovná jednotka Účtovná jednotka musí v súlade s príslušnou legislatívou viesť účtovníctvo a na konci účtovného obdobia zostavovať účtovnú závierku (= predpísané finančné výkazy, v našom prípade súvahu a výkaz ziskov a strát a poznámky) Účtovnými jednotkami podľa zákona o účtovníctve sú všetky právnické osoby so sídlom na území SR zahraničné osoby, ak na území Slovenska podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane podľa zákona o dani z príjmov (s výnimkou fyzických osôb, ktoré vedú daňovú evidenciu podľa osobitného predpisu) Vymedzenie účtovnej jednotky sa prejaví v troch rovinách: účtovná jednotka vedie účtovníctvo a zostavuje účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok dôsledne sa oddeľuje majetok a záväzky účtovnej jednotky od majetku a záväzkov vlastníka účtovnej jednotky účtovná jednotka je zodpovedná za vedenie účtovníctva a zostavenie a predloženie účtovnej závierky, a to aj v prípade, ak poverí vedením účtovníctva inú právnickú alebo fyzickú osobu Vymedzenie účtovnej jednotky Účtovníctvo zobrazuje procesy a javy za určitý ekonomický celok, ktorý sa označuje pojmom účtovná jednotka. Účtovná jednotka je fyzická alebo právnická osoba, ktorá musí v súlade s príslušnou legislatívou viesť účtovníctvo a na konci účtovného obdobia zostavovať účtovnú závierku (= predpísané finančné výkazy, v našom prípade súvahu a výkaz ziskov, a poznámky). Podľa slovenského zákona o účtovníctve sú účtovnými jednotkami všetky právnické osoby (podľa Občianskeho zákonníka - právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon ), ktoré majú sídlo na území SR, zahraničné osoby (podľa Obchodného zákonníka - zahraničnou osobou sa rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia SR), ak na území Slovenska podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane podľa zákona o dani z príjmov (s výnimkou fyzických osôb, ktoré vedú daňovú evidenciu podľa osobitného predpisu - § 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Vymedzenie účtovnej jednotky sa prejaví v troch rovinách: - účtovná jednotka vedie účtovníctvo a zostavuje účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok, - dôsledne sa oddeľuje majetok a záväzky účtovnej jednotky od majetku a záväzkov vlastníka účtovnej jednotky. Účtovná jednotka účtuje a vykazuje len majetok, ktorý jej patrí (resp. ho používa – pozri zásada prednosti podstaty pred formou) a záväzky, ktoré vznikli z jej činnosti, - účtovná jednotka je zodpovedná za vedenie účtovníctva a zostavenie a predloženie účtovnej závierky, a to aj v prípade, ak poverí vedením účtovníctva inú právnickú alebo fyzickú osobu. Princípy účtovníctva

Meranie pomocou peňažnej jednotky Všetky skutočnosti, o ktorých sa účtuje, sa musia oceniť – musia byť vyjadrené v peniazoch Na Slovensku je meracou jednotkou na oceňovanie skutočností, o ktorých sa účtuje, Euro (od 1.1.2009) Skutočnosti, ktoré sa nedajú spoľahlivo oceniť v peniazoch, je možné uviesť v poznámkach k finančným výkazom aj s približným finančným vyjadrením. Príklad: dlh voči životnému prostrediu, ktorý vznikol z používania azbestu v minulosti Uvedením takýchto skutočností v poznámkach sa dosiahne ich potrebné zverejnenie, pričom sa finančné výkazy neznehodnotia nepresnými peňažnými vyjadreniami. Používateľ si interpretuje ich možný dopad na finančnú situáciu podniku a vyvodí dôsledky pre svoje rozhodovanie Meranie pomocou peňažnej jednotky Všetky skutočnosti, o ktorých sa účtuje, sa musia oceniť – musia byť vyjadrené v peniazoch. Na Slovensku je meracou jednotkou na oceňovanie skutočností, o ktorých sa účtuje, Euro (od 1.1.2009, dovtedy to bola slovenská koruna). Skutočnosti, ktoré sa nedajú (v danom momente) spoľahlivo oceniť v peniazoch, je možné uviesť v poznámkach k finančným výkazom aj s približným finančným vyjadrením. Napríklad možno rámcovo oceniť dlh voči životnému prostrediu, ktorý vznikol z používania azbestu v minulosti (ak by sa dôsledkami povedzme zaoberal súd). Uvedením takýchto skutočností v poznámkach sa dosiahne ich potrebné zverejnenie, pričom sa finančné výkazy neznehodnotia nepresnými peňažnými vyjadreniami. Je na každom používateľovi, aby si interpretoval ich možný dopad na finančnú situáciu podniku a vyvodil dôsledky pre svoje rozhodovanie. Princípy účtovníctva

Účtovné obdobie Účtovná jednotka musí zostavovať účtovnú závierku v pravidelných intervaloch, t.j. za účtovné obdobie. Účtovná závierka sa zostavuje vždy k poslednému dňu účtovného obdobia Pred zostavením účtovnej závierky musí účtovná jednotka účtovnými zápismi uzavrieť účtovné knihy. Na začiatku bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia musí účtovné knihy účtovnými zápismi otvoriť Účtovná jednotka účtuje a vykazuje skutočnosti v účtovnom období, s ktorým časovo a vecne súvisia Účtovným obdobím na Slovensku môže byť kalendárny rok alebo hospodársky rok (12 mesiacov po sebe) Účtovné obdobie Účtovná jednotka musí zostavovať účtovnú závierku v pravidelných intervaloch, t.j. za účtovné obdobie. Účtovná závierka sa zostavuje vždy k poslednému dňu účtovného obdobia. Pred zostavením účtovnej závierky musí účtovná jednotka účtovnými zápismi uzavrieť účtovné knihy. Na začiatku bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia musí účtovné knihy účtovnými zápismi otvoriť. Účtovná jednotka účtuje a vykazuje skutočnosti v účtovnom období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Ak nemožno zaúčtovať nejakú skutočnosť v období, s ktorým časovo a vecne súvisí, účtovná jednotka zaúčtuje a vykáže skutočnosť v účtovnej závierke v tom účtovnom období, v ktorom sa skutočnosť zistí, a informáciu o tom uvedie v poznámkach. Účtovným obdobím na Slovensku môže byť kalendárny rok alebo hospodársky rok, čo je obdobie 12 mesiacov idúcich nepretržite po sebe. Princípy účtovníctva

Preukázateľnosť účtovníctva Účtovníctvo sa musí viesť ako sústava účtovných záznamov. Účtovnými záznamami sú najmä účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, účtový rozvrh, účtovná závierka a výročná správa. Súhrn všetkých účtovných záznamov tvorí účtovnú dokumentáciu Každú informáciu uvedenú v účtovnej závierke musí účtovná jednotka dokázať zdokumentovať Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak sú preuká-zateľné všetky účtovné záznamy a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu Preukázateľný účtovný záznam je taký účtovný záznam, ktorého obsah priamo alebo nepriamo dokazuje predmetnú skutočnosť. Napríklad výpis z bankového účtu priamo dokazuje stav peňažných prostriedkov na príslušnom účte v banke. Súvaha cez položku “účty v bankách”, dokazuje stav peňažných prostriedkov nepriamo pomocou účtovných dokladov Preukázateľnosť účtovníctva sa zabezpečuje aj vykonaním inventarizácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Inventarizáciou sa overuje vecná správnosť účtovníctva Preukázateľnosť účtovníctva Účtovníctvo sa musí viesť ako sústava účtovných záznamov. Súhrn všetkých účtovných záznamov tvorí účtovnú dokumentáciu účtovnej jednotky. Každú informáciu uvedenú v účtovnej závierke musí účtovná jednotka dokázať zdokumentovať. Účtovný záznam je údaj, ktorý je nositeľom informácie dotýkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu vedenia účtovníctva. Účtovný záznam môže mať písomnú alebo technickú formu. Účtovnými záznamami sú najmä účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, účtový rozvrh, účtovná závierka a výročná správa. Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak sú preukázateľné všetky účtovné záznamy a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu. Preukázateľný účtovný záznam je taký účtovný záznam, ktorého obsah priamo alebo nepriamo dokazuje predmetnú skutočnosť. Napríklad výpis z bankového účtu priamo dokazuje stav peňažných prostriedkov na príslušnom účte v banke. Účtovný záznam súvaha, ktorá obsahuje súvahovú položku “účty v bankách”, dokazuje stav peňažných prostriedkov nepriamo pomocou účtovných dokladov. Okrem preukázateľných účtovných záznamov sa preukázateľnosť účtovníctva zabezpečuje aj vykonaním inventarizácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Inventarizáciou sa overuje vecná správnosť účtovníctva a je základnou uzávierkovou činnosťou v každej účtovnej jednotke. Princípy účtovníctva

Účtovné zásady Základnou zásadou účtovníctva je zásada verného a pravdivého zobrazenia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva (true and fair view) Ak použité účtovné postupy nevedú k vernému a pravdivému zobrazeniu skutočností, musí účtovná jednotka tento nedostatok odstrániť, a to aj za cenu nedodržania niektorých iných zásad, pokiaľ ich dodržanie spôsobuje tento nedostatok Zásada verného a pravdivého zobrazenia skutočností je nadradená všetkým ostatným zásadám a možno ju označiť za najvyšší princíp podvojného účtovníctva. Tento princíp sa prakticky napĺňa dodržiavaním všetkých ostatných účtovných zásad aplikovaných v podmienkach účtovnej jednotky Poznámka: Koncepčný rámec IASB spomína charakteristiku „true and fair view“, ale explicitne uvádza, že sa priamo s takýmito pojmami nezaoberá Účtovné zásady Základnou zásadou účtovníctva je zásada verného a pravdivého zobrazenia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva (true and fair view). Všetky ostatné zásady sú podriadené zásade verného a pravdivého zobrazenia skutočností. Ak účtovná jednotka zistí, že ňou použité účtovné postupy nevedú k vernému a pravdivému zobrazeniu skutočností, musí tento nedostatok odstrániť, a to aj za cenu nedodržania niektorých iných zásad, pokiaľ ich dodržanie spôsobuje tento nedostatok. Zásada verného a pravdivého zobrazenia skutočností je nadradená všetkým ostatným zásadám a možno ju označiť za najvyšší princíp podvojného účtovníctva. Tento princíp sa prakticky napĺňa dodržiavaním všetkých ostatných účtovných zásad aplikovaných v podmienkach účtovnej jednotky. Ostatné účtovné zásady nie je možné hierarchicky zoradiť, všetky sú rovnocenné, pretože každá je zameraná na inú oblasť. Poznámka: Koncepčný rámec IASB spomína charakteristiku „true and fair view“, ale explicitne uvádza, že sa priamo s takýmito pojmami nezaoberá. Za všeobecne akceptovateľné však možno považovať tvrdenie, že aplikáciou všeobecne uznávaných účtovných zásad pri vedení účtovníctva a zostavovaní finančných výkazov sa požadované “true and fair view” dosiahne. Princípy účtovníctva

Prehľad účtovných zásad Za základné všeobecne uznávané účtovné zásady sa považujú zásada bilančnej kontinuity kontinuita v používaní účtovných zásad a účtovných metód (consistency) prednosť podstaty pred formou (substance over form) zákaz kompenzácie (vzájomného vyrovnávania) majetku a záväzkov, nákladov a výnosov, príjmov a výdavkov (no offsetting) zohľadnenie všetkých nákladov a výnosov v účtovnom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa, alebo na deň vyrovnania iným spôsobom (accrual basis) nepretržitosť pokračovania v činnosti (going concern) oceňovacie zásady (basis of valuation) zásada opatrnosti (prudence) vecné a časové priraďovanie nákladov k výnosom (matching) princíp vysvetľovania (objasňovania, osvetľovania) hodnoty Za základné všeobecne uznávané účtovné zásady sa považujú tieto: - zásada bilančnej kontinuity - kontinuita v používaní účtovných zásad a účtovných metód (consistency) - prednosť podstaty pred formou (substance over form) - zákaz kompenzácie (vzájomného vyrovnávania) majetku a záväzkov, nákladov a výnosov, príjmov a výdavkov (no offsetting) - zohľadnenie všetkých nákladov a výnosov v účtovnom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa, alebo na deň vyrovnania iným spôsobom (accrual basis) - nepretržitosť pokračovania v činnosti (going concern) - oceňovacie zásady (basis of valuation) - zásada opatrnosti (prudence) - vecné a časové priraďovanie nákladov k výnosom (matching) - princíp vysvetľovania (objasňovania, osvetľovania) hodnoty Princípy účtovníctva

Zásada bilančnej kontinuity Konečné zostatky účtov, ktoré sa vykazujú v súvahe k poslednému dňu účtovného obdobia, musia byť zhodné so začiatočnými stavmi týchto účtov k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia Na Slovensku sa táto zásada technicky zabezpečuje prostredníctvom uzávierkových účtov, a to: Konečného účtu súvahového k poslednému dňu účtovného obdobia Začiatočného účtu súvahového k prvému dňu nasledujúceho účtovného obdobia Zásada bilančnej kontinuity Podľa tejto zásady konečné zostatky účtov, ktoré sa vykazujú v súvahe k poslednému dňu účtovného obdobia, musia byť zhodné so začiatočnými stavmi týchto účtov k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia. Na Slovensku sa táto zásada technicky zabezpečuje prostredníctvom uzávierkových účtov, a to Konečného účtu súvahového k poslednému dňu účtovného obdobia a Začiatočného účtu súvahového k prvému dňu nasledujúceho účtovného obdobia. Princípy účtovníctva

Kontinuita v používaní účtovných zásad a účtovných metód Informácie v účtovných závierkach zostavených v bezpro-stredne za sebou nasledujúcich účtovných obdobiach musia byť porovnateľné Kontinuita v používaní účtovných zásad a účtovných metód sa prejavuje v zabezpečení formálnej kontinuity – ide o rovnaké usporiadanie položiek účtovnej závierky a ich rovnakú prezentáciu v každom účtovnom období v zabezpečení vecnej kontinuity – ide o používanie rovnakej právnej úpravy a používanie rovnakých spôsobov oceňovania a postupov účtovania počas celého účtovného obdobia a v po sebe idúcich účtovných obdobiach Ak v dôsledku uplatnenia zásady verného a pravdivého zobra-zenia skutočností účtovná jednotka zmení používané účtovné zásady a účtovné metódy, musí tieto používať od prvého dňa účtovného obdobia. O zmene informuje v poznámkach Kontinuita v používaní účtovných zásad a účtovných metód Podľa tejto zásady musia byť informácie v účtovných závierkach zostavených v bezprostredne za sebou nasledujúcich účtovných obdobiach porovnateľné. Požiadavka kontinuity v používaní účtovných zásad a účtovných metód sa prejavuje v dvoch smeroch: - v zabezpečení formálnej kontinuity – ide o rovnaké usporiadanie položiek účtovnej závierky a ich rovnakú prezentáciu v každom účtovnom období, - v zabezpečení vecnej kontinuity – ide o používanie rovnakej právnej úpravy a používanie rovnakých spôsobov oceňovania a postupov účtovania počas celého účtovného obdobia a v dvoch po sebe idúcich účtovných obdobiach. Ak v dôsledku uplatnenia zásady verného a pravdivého zobrazenia skutočností účtovná jednotka zmení používané účtovné zásady a účtovné metódy, musí tieto používať od prvého dňa účtovného obdobia. O zmene informuje v poznámkach. Princípy účtovníctva

Prednosť podstaty pred formou Ak majú informácie v účtovnej závierke zobrazovať transakcie a udalosti verne a pravdivo, musia sa vykazovať podľa ich podstaty a ekonomickej reality, a nie len podľa právnej formy Príklad: o majetku účtuje a vykazuje ho účtovná jednotka, ktorá majetok využíva, bez ohľadu na to, kto je jeho vlastníkom (napríklad auto prenajaté formou finančného prenájmu od lízingovej spoločnosti má v účtovníctve nájomca, hoci ho vlastní prenajímateľ, teda lízingová spoločnosť). Je potrebné odlíšiť vlastnícke právo k majetku a prinášanie ekonomického úžitku Prednosť podstaty pred formou Ak majú informácie v účtovnej závierke zobrazovať transakcie a udalosti verne a pravdivo, musia sa vykazovať podľa ich podstaty a ekonomickej reality, a nie len podľa právnej formy. Podľa tejto zásady napríklad o majetku účtuje a vykazuje ho účtovná jednotka, ktorá majetok využíva, bez ohľadu na to, kto je jeho vlastníkom (napríklad auto prenajaté formou finančného prenájmu od lízingovej spoločnosti má v účtovníctve nájomca, hoci ho vlastní prenajímateľ, teda lízingová spoločnosť). Je potrebné odlíšiť vlastnícke právo k majetku a prinášanie ekonomického úžitku. Princípy účtovníctva

Zákaz kompenzácie (vzájomného vyrovnávania) majetku a záväzkov, nákladov a výnosov, príjmov a výdavkov Vzájomná kompenzácia (započítanie) účinkov rôznych transakcií môže zakryť niečo z toho, čo by účtovníctvo malo vykázať Kompenzácia skrýva v sebe riziká a nevedie k vernému a pravdivému obrazu. Vo všetkých účtovných knihách musia byť zaznamenané všetky podrobnosti transakcií, bez vzájomných kompenzácií. Cieľom účtovníctva nie je len vykázať aká je finančná situácia podniku, ale aj zaznamenať a archivovať, ako sa podnik do tejto situácie dostal Príklad: Podnik má bankový účet v jednej banke s kladným zostatkom 1 000 CU a druhý bankový účet v druhej banke so záporným zostatkom 400 CU. Pri použití kompenzácie by sa na účte zodpovedajúcom peňažným prostriedkom v bankách vykázal kladný zostatok 600 CU. Zásada zákazu kompenzácie vyžaduje, aby v súvahe bol kladný zostatok vykázaný na strane majetku a záporný zostatok vykázaný na strane záväzkov Zákaz kompenzácie (vzájomného vyrovnávania) majetku a záväzkov, nákladov a výnosov, príjmov a výdavkov Vzájomná kompenzácia (započítanie) účinkov rôznych transakcií môže zakryť niečo z toho, čo by účtovníctvo malo vykázať. Takýto postup skrýva v sebe riziká a nevedie k vernému a pravdivému obrazu. Napríklad: prečerpanie na bankovom účte v jednej banke a kladný zostatok na bankovom účte v inej banke môže v súčte dávať nulový alebo aj kladný výsledok, ale riziká, ktoré táto situácia prináša a signály, ktoré vyvoláva, určite nezodpovedajú situácii, keby k prečerpaniu nedošlo. Z uvedeného vyplýva zásada uvedená v § 32 štandardu IAS 1, ktorá hovorí, že majetok a záväzky a výnosy a náklady nemožno kompenzovať, ak to nevyžaduje alebo nepovoľuje štandard alebo interpretácia. Z uvedeného dôvodu musia byť vo všetkých účtovných knihách zaznamenané všetky podrobnosti transakcií, bez vzájomných kompenzácií. Cieľom účtovníctva nie je len vykázať aká je finančná situácia podniku, ale aj zaznamenať a archivovať, ako sa podnik do tejto situácie dostal. Je to dôležité pre lepšie porozumenie toho, čo bolo v činnosti podniku dobré a čo zlé a vyvodenie dôsledkov pre budúcnosť. Príklad 1: Predpokladajme, že podnik má bankový účet v Acme Bank s kladným zostatkom 1 000 CU a druhý bankový účet v Everyone Thrift Bank so záporným zostatkom 400 CU. Pri použití kompenzácie by sa na účte zodpovedajúcom peňažným prostriedkom v bankách vykázal kladný zostatok 600 CU. Zásada zákazu kompenzácie vyžaduje, aby v súvahe bol kladný zostatok vykázaný na strane majetku a záporný zostatok vykázaný na strane záväzkov. Príklad 2: Ak podnik dlží dodávateľovi 5 000 CU a zároveň má nárok na ten istý objem od toho istého dodávateľa (napríklad ako výsledok zálohovej platby v rámci inej objednávky), nedáva zmysel kompenzovať tieto dve udalosti, pretože sa dotýkajú dvoch rôznych záležitostí. Dlh bude vykazovaný ako záväzok a pohľadávka voči dodávateľovi ako majetok. Princípy účtovníctva

Zohľadnenie všetkých nákladov a výnosov v účtovnom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa, alebo na deň vyrovnania iným spôsobom (akruálna báza) Akruálna báza znamená, že sa transakcie a udalosti vykazujú v čase ich vzniku (a nie v čase príjmu alebo výdavku peňažných prostriedkov alebo ich ekvivalentov) a sú vykázané v účtovnom období a vo finančných výkazoch obdobia, s ktorým súvisia Táto zásada odlišuje moderné účtovníctvo od účtovníctva na hotovostnej báze (cash basis accounting), v ktorom sa transakcie a udalosti zaznamenávajú v čase peňažného toku, ktorý vyvolajú Zohľadnenie všetkých nákladov a výnosov v účtovnom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa, alebo na deň vyrovnania iným spôsobom Podľa tejto zásady sa transakcie a udalosti vykazujú v čase ich vzniku (a nie v čase príjmu alebo výdavku peňažných prostriedkov alebo ich ekvivalentov) a sú vykázané v účtovnom období a vo finančných výkazoch obdobia, s ktorým súvisia. Táto zásada odlišuje moderné účtovníctvo od účtovníctva na hotovostnej báze (cash basis accounting), v ktorom sa transakcie a udalosti zaznamenávajú v čase peňažného toku, ktorý vyvolajú. V akruálnom účtovníctve sa časovo rozlišuje vykazovanie výnosov a nákladov a ich peňažných dôsledkov. Princípy účtovníctva

Nepretržitosť pokračovania v činnosti Účtovná jednotka je povinná použiť účtovné zásady a účtovné metódy spôsobom, ktorý vychádza z predpokladu, že bude nepretržite pokračovať vo svojej činnosti Ak má účtovná jednotka informácie o tom, že nastáva skutočnosť, ktorá by ju obmedzovala v činnosti, musí použiť tomu zodpovedajúci spôsob účtovania a informovať o tejto skutočnosti v poznámkach Nepretržitosť pokračovania v činnosti Účtovná jednotka je povinná použiť účtovné zásady a účtovné metódy spôsobom, ktorý vychádza z predpokladu, že bude nepretržite pokračovať vo svojej činnosti. Ak má informácie o tom, že nastáva skutočnosť, ktorá by ju obmedzovala v činnosti, musí použiť tomu zodpovedajúci spôsob účtovania a informovať o tejto skutočnosti v poznámkach. Princípy účtovníctva

Oceňovacie zásady Základnou zásadou je ocenenie v historickej cene Historické ceny sa vzťahujú na obdobie, keď bol majetok kúpený, vytvorený vlastnou činnosťou alebo vznikol iným spôsobom a na obdobie, keď vznikol záväzok Ide o prvotné ocenenie majetku a dňom ocenenia je deň uskutočnenia účtovného prípadu Historická cena majetku pri kúpe sa rovná obstarávacej cene pri vytvorení vlastnou činnosťou sa rovná vlastným nákladom pri pohľadávkach sa rovná menovitej hodnote v stanovených prípadoch (napríklad pri bezodplatnom nadobudnutí alebo pri preradení z osobného vlastníctva do podnikania) sa rovná reprodukčnej obstarávacej cene (teda cene, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje) Historická cena záväzkov sa rovná ich menovitej hodnote Oceňovacie zásady Základnou zásadou, ktorá sa aplikuje pri oceňovaní majetku a záväzkov, je ocenenie v historickej cene (princíp historickej ceny). Historické ceny sa vzťahujú na obdobie, keď bol majetok kúpený, vytvorený vlastnou činnosťou alebo vznikol iným spôsobom a na obdobie, keď vznikol záväzok. V tomto prípade ide o prvotné ocenenie majetku a dňom ocenenia je deň uskutočnenia účtovného prípadu. Princíp historickej ceny sa aplikuje nasledovne: - majetok je ocenený peňažnou sumou určenou nasledovne: - ak bol obstaraný kúpou, ocení sa obstarávacou cenou - ak bol vytvorený vlastnou činnosťou, ocení sa vlastnými nákladmi - pohľadávky sa pri ich vzniku ocenia menovitou hodnotou - v stanovených prípadoch sa majetok ocení reprodukčnou obstarávacou cenou (to jest cenou, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje) - záväzky sa pri ich vzniku ocenia menovitou hodnotou. Princípy účtovníctva

Oceňovacie zásady (2) Nevýhodou historických cien je, že konzervujú minulosť. Neberú do úvahy vplyv zmien cien a pokles kúpnej sily peňazí (infláciu) Výhodou historických cien je preukázateľnosť V súvahe sa historické ceny objavujú v stĺpci „brutto“ Prvotné ocenenie sa upravuje na účtovné ceny (označované tiež aj ako účtovné hodnoty) uplatňovaním ďalších účtovných zásad ku dňu ocenenia, ktorým je deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (finančné výkazy) iný deň v priebehu účtovného obdobia, ak sa to vyžaduje podľa osobitného predpisu V súvahe sa účtovné ceny pri majetku uvádzajú v stĺpci „netto“ Vybrané druhy majetku (napríklad majetok nadobudnutý vkladom) a záväzkov sa oceňujú reálnou hodnotou (trhová cenu alebo ocenenie znalcom) Nevýhodou historických cien je, že konzervujú minulosť. Neberú do úvahy vplyv zmien cien a pokles kúpnej sily peňazí (infláciu). Ich výhodou je preukázateľnosť. V súvahe sa historické ceny objavujú v stĺpci „brutto“. Poznámka: Súvaha podľa slovenskej legislatívy obsahuje na strane aktív 4 stĺpce: „brutto“, „korekcia“, „netto“ (za bežné účtovné obdobie) a „netto“ (za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie). V stĺpci „brutto“ sa uvádzajú historické ceny majetku, v stĺpci „korekcie“ sa uvádzajú úpravy historických cien (odpisy, opravné položky) a stĺpci „netto“ sa uvádzajú upravené ceny. Uplatňovaním ďalších účtovných zásad ku dňu ocenenia, ktorým je - deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (finančné výkazy) - iný deň v priebehu účtovného obdobia, ak sa to vyžaduje podľa osobitného predpisu sa prvotné ocenenie upravuje na účtovné ceny (označované tiež aj ako účtovné hodnoty). V súvahe sa tieto ceny pri majetku uvádzajú v stĺpci „netto“. Úprava historickej ceny na účtovnú cenu sa riadi predovšetkým zásadou opatrnosti, na základe ktorej sa upravuje ocenenie majetku smerom dolu a ocenenie záväzkov smerom hore. Vybrané druhy majetku a záväzkov (napríklad majetok nadobudnutý vkladom) sa oceňujú reálnou hodnotou (nazýva sa aj objektívnou hodnotou – ide o trhovú cenu alebo ocenenie kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca). Princípy účtovníctva

Zásada opatrnosti Pri zostavovaní finančných výkazov sa vyskytujú neistoty (inkasovateľnosť pochybných pohľadávok, počet záručných reklamácií) Opatrnosť znamená postupovať s istou obozretnosťou pri tvorbe odhadov v neistých podmienkach, aby majetok alebo výnosy neboli nadhodnotené a záväzky alebo náklady neboli podhodnotené Nie je však povolené vytváranie skrytých rezerv alebo nadmerných rezerv, úmyselné podhodnotenie majetku alebo výnosov alebo úmyselné nadhodnotenie záväzkov alebo nákladov Zásada opatrnosti v praxi znamená, že nemožno vopred vykazovať zisk. Príklad: Predaj sa neúčtuje na základe objednávky, ale až keď tovar bol dodaný a fakturovaný Zásada opatrnosti Pri zostavovaní finančných výkazov sa vyskytujú neistoty, ktoré sú nevyhnutne spojené s mnohými udalosťami a okolnosťami, ako je inkasovateľnosť pochybných pohľadávok, pravdepodobná doba použiteľnosti budov a zariadení a počet záručných reklamácií, ktoré sa môžu vyskytnúť. Opatrnosť znamená postupovať s istou obozretnosťou pri rozhodovaní spojenom s tvorbou požadovaných odhadov v takýchto neistých podmienkach tak, aby majetok alebo výnosy neboli nadhodnotené a záväzky alebo náklady neboli podhodnotené. S odvolaním sa na dodržiavanie opatrnosti však nie povolené napríklad vytváranie skrytých rezerv alebo nadmerných rezerv, úmyselné podhodnotenie majetku alebo výnosov alebo úmyselné nadhodnotenie záväzkov alebo nákladov, pretože finančné výkazy by neboli neutrálne, a preto by nespĺňali požiadavku spoľahlivosti. (Koncepčný rámec IASB § 37). Zásada opatrnosti v praxi znamená, že nemožno vopred vykazovať zisk. Nemožno napríklad zaúčtovať predaj na základe obdržania objednávky, ale až keď tovar bol dodaný a fakturovaný. Princípy účtovníctva

Zásada opatrnosti (2) Pri stratách sa uplatňuje opačný postup ako pri ziskoch (imparitný princíp) Príklad: Ak predajná cena nejakej položky zásob klesá pod hodnotu obstarávacej ceny alebo výrobných nákladov, musí byť strata hodnoty ihneď zaúčtovaná, a to aj v prípade, keď položka nie je predaná Realizačný princíp: rozdiel medzi historickou cenou majetku a jeho možnou vyššou predajnou cenou sa prejaví ako zisk až pri predaji (realizácii) majetku. Výnosy zo zvýšenia hodnoty majetku sa uznávajú až v tom účtovnom období, v ktorom bol majetok predaný Predpokladané riziká, straty a zníženia hodnoty majetku a záväzkov sa vyjadrujú pomocou rezerv, opravných položiek a odpisov Opatrnosť je, podobne ako historická cena pri oceňovacích základoch, všeobecne akceptovanou, ale niekedy spornou, zásadou, pretože existuje veľa situácií, v ktorých je jeho užitočnosť diskutabilná, napríklad v niektorých prípadoch oceňovania cenných papierov Opačný postup sa uplatňuje pri stratách. Ak napríklad predajná cena nejakej položky zásob klesá pod hodnotu obstarávacej ceny alebo výrobných nákladov, musí byť strata hodnoty ihneď zaúčtovaná, a to aj v prípade, keď položka nie je predaná. Takýto prístup sa nazýva imparitný (nerovnaký) princíp. Aplikácia zásady opatrnosti sa zabezpečuje aj realizačným princípom, na základe ktorého rozdiel medzi historickou cenou, ktorou je majetok ocenený v účtovníctve a jeho možnou predajnou cenou, ktorá je ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka vyššia ako historická cena, sa prejaví ako zisk až pri predaji (realizácii) majetku. Podľa realizačného princípu sa výnosy zo zvýšenia hodnoty majetku uznávajú až v tom účtovnom období, v ktorom bol majetok predaný. Predpokladané riziká, straty a zníženia hodnoty majetku a záväzkov sa vyjadrujú pomocou rezerv, opravných položiek a odpisov (pozri ďalej). Opatrnosť je, podobne ako historická cena pri oceňovacích základoch, všeobecne akceptovanou, ale niekedy spornou, zásadou, pretože existuje veľa situácií, v ktorých je jeho užitočnosť diskutabilná. Princípy účtovníctva

Vecné a časové priraďovanie nákladov k výnosom Ide o princíp súmerateľnosti výnosov a nákladov, ktorý predpokladá priraďovanie nákladov k výnosom týkajúcim sa daného účtovného obdobia Účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v tom účtovnom období, s ktorým časovo a vecne súvisia a za toto účtovné obdobie vyčísli porovnaním zaúčtovaných nákladov a výnosov výsledok hospodárenia Z uvedeného vyplýva: ak v účtovnom období vznikol náklad, účtovná jednotka je povinná zaúčtovať výnos, ktorý s ním súvisí. Napríklad, ak účtovná jednotka poskytuje poradenské služby a počas účtovného obdobia v súvislosti s nimi vznikli náklady (spotreba materiálu, energie, atď.), je povinná v súmerateľnej výške v tomto účtovnom období účtovať výnosy (bez ohľadu na to, či ich fakturovala alebo inkasovala) ak v účtovnom období vznikol výnos, účtovná jednotka je povinná zaúčtovať náklad, ktorý s ním súvisí. Napríklad, ak účtovná jednotka predáva tovar a v tejto súvislosti účtuje výnosy (tržby), je povinná v súmerateľnej výške zaúčtovať aj náklady v podobe predaného tovaru oceneného v obstarávacej cene Vecné a časové priraďovanie nákladov k výnosom Podstatu uvedenej zásady tvorí princíp súmerateľnosti výnosov a nákladov, ktorý predpokladá priraďovanie nákladov k výnosom týkajúcim sa daného účtovného obdobia. Účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v tom účtovnom období, s ktorým časovo a vecne súvisia a za toto účtovné obdobie vyčísli porovnaním zaúčtovaných nákladov a výnosov výsledok hospodárenia. Z uvedeného vyplýva: - ak v účtovnom období vznikol náklad, účtovná jednotka je povinná zaúčtovať výnos, ktorý s ním súvisí. Napríklad, ak účtovná jednotka poskytuje poradenské služby a počas účtovného obdobia v súvislosti s nimi vznikli náklady (spotreba materiálu, energie, atď.), je povinná v súmerateľnej výške v tomto účtovnom období účtovať výnosy (bez ohľadu na to, či ich fakturovala alebo inkasovala). - ak v účtovnom období vznikol výnos, účtovná jednotka je povinná zaúčtovať náklad, ktorý s ním súvisí. Napríklad, ak účtovná jednotka predáva tovar a v tejto súvislosti účtuje výnosy (tržby), je povinná v súmerateľnej výške zaúčtovať aj náklady v podobe predaného tovaru oceneného v obstarávacej cene. Princípy účtovníctva

Vecné a časové priraďovanie nákladov k výnosom (2) Prakticky sa princíp súmerateľnosti výnosov a nákladov aplikuje dvoma spôsobmi: za základ sa berú výnosy a k nim sa priraďujú náklady, ktoré s nimi súvisia. Takýto postup sa aplikuje v IAS a US GAAP za základ sa berú náklady a k nim sa priraďujú výnosy, ktoré s týmito nákladmi súvisia (takýto prístup sa uplatňuje v SR) Rozdiel medzi týmito dvoma prístupmi je v tom, čo je pri zisťovaní výsledku hospodárenia určujúce ak sú určujúce náklady, ide o koncepciu založenú na vyprodukovanom (vyrobenom) výsledku hospodárenia ak sú určujúce výnosy, ide o koncepciu založenú na realizovanom (predanom, odovzdanom) výsledku hospodárenia Rozdiel koncepcií založených na vyprodukovanom a realizovanom výsledku hospodárenia sa prejavuje predovšetkým v oblasti účtovania a vykazovania zásob vlastnej výroby Prakticky sa princíp súmerateľnosti výnosov a nákladov aplikuje dvoma spôsobmi: 1. za základ sa berú výnosy a k nim sa priraďujú náklady, ktoré s nimi súvisia. Takýto postup sa aplikuje v IAS a US GAAP. 2. za základ sa berú náklady a k nim sa priraďujú výnosy, ktoré s týmito nákladmi súvisia. Takýto prístup sa uplatňuje v SR. Rozdiel medzi týmito dvoma prístupmi je v tom, čo je pri zisťovaní výsledku hospodárenia určujúce. Ak sú určujúce náklady, ide o koncepciu založenú na vyprodukovanom (vyrobenom) výsledku hospodárenia. O náklady na nepredané produkty za zvýšia zásoby a toto zvýšenie sa súvzťažne účtuje výnos na účet príslušnej zmeny stavu zásob (nedokončená výroba, polotovary , hotové výrobky). Ak sú určujúce výnosy, ide o koncepciu založenú na realizovanom (predanom, odovzdanom) výsledku hospodárenia. O náklady na nepredané produkty za zvýšia zásoby a toto zvýšenie sa súvzťažne účtuje znížením príslušných nákladov. Pre priraďovanie výnosov k nákladom a nákladov k výnosom v danom účtovnom období je rozhodujúci stupeň dokončenia transakcie. Rozdiel koncepcií založených na vyprodukovanom a realizovanom výsledku hospodárenia sa prejavuje predovšetkým v oblasti účtovania a vykazovania zásob vlastnej výroby. Princípy účtovníctva

Princíp vysvetľovania (objasňovania, osvetľovania) hodnoty V účtovnej závierke sa uvádzajú informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje Medzi dňom, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje a dňom jej skutočného zostavenia môžu nastať udalosti, ktoré: poskytujú dôkaz o stave, ktorý existoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (takéto udalosti vyžadujú úpravu v účtovnej závierke) hovoria o stave, ktorý vznikol po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (takéto udalosti nevyžadujú úpravu účtovnej závierky) Udalosti, ktoré poskytujú dôkaz o stave, ktorý existoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka si môžu vyžadovať úpravu pôvodných súm (napríklad rezerv, opravných položiek – úprava sa realizuje pomocou tzv. upravujúcich závierkových účtovných prípadov) si takúto úpravu nevyžadujú a uvedú sa preto len v poznámkach Udalosti, ktoré hovoria o stave, ktorý vznikol po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ak sú významné, uvádzajú sa v poznámkach Princíp vysvetľovania (objasňovania, osvetľovania) hodnoty V účtovnej závierke sa uvádzajú informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Medzi dňom, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje a dňom jej skutočného zostavenia môžu nastať udalosti, ktoré: - poskytujú dôkaz o stave, ktorý existoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (takéto udalosti vyžadujú úpravu v účtovnej závierke), - hovoria o stave, ktorý vznikol po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (takéto udalosti nevyžadujú úpravu účtovnej závierky). Udalosti, ktoré poskytujú dôkaz o stave, ktorý existoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, si môžu vyžadovať úpravu pôvodných súm (napríklad rezerv, opravných položiek) alebo si takúto úpravu nevyžadujú a uvedú sa preto len v poznámkach. Udalosti, ktoré hovoria o stave, ktorý vznikol po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ak sú významné, uvádzajú sa v poznámkach. V dôsledku uplatnenia princípu osvetľovania hodnoty účtovná jednotka uvedie v poznámkach informácie o skutočnostiach, ktoré nastali v čase odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, do dňa jej zostavenia spolu s odôvodnením zmien, ktoré na ich základe uskutočnila. Princípy účtovníctva

Účtovné zásady, účtovné metódy a kvalitatívne charakteristiky finančných výkazov Pri vedení účtovníctva musia účtovné jednotky dodržiavať účtovné zásady a účtovné metódy, o ktorých musia v požadovaných prípadoch informovať v poznámkach účtovnej závierky Účtovné metódy sú spôsoby a postupy, ktoré účtovné jednotky využívajú na zabezpečenie dodržania účtovných zásad. Účtovné metódy sa dotýkajú napríklad oblasti oceňovania a účtovania zásob Účtovná jednotka musí dodržať každú účtovnú zásadu, pričom si sama volí účtovnú metódu. Voľba účtovnej metódy je obmedzená právnymi predpismi Účtovné zásady a účtovné metódy nie sú upravené samostatnou právnou úpravou. Na Slovensku sú zakomponované do zákona o účtovníctve a opatrení ministerstva financií Účtovné zásady nemožno zamieňať s kvalitatívnymi charakteristikami finančných výkazov kvalitatívne charakteristiky finančných výkazov (zrozumiteľnosť, relevantnosť, spoľahlivosť a porovnateľnosť) sú vlastnosti finančných výkazov, ktoré robia informácie v nich užitočnými pre používateľov účtovné zásady sú pravidlá, ktoré uplatňuje účtovná jednotka tak, aby účtovná závierka bola v súlade s právnou úpravou a poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach pre používateľov Účtovné zásady, účtovné metódy a kvalitatívne charakteristiky finančných výkazov Pri vedení účtovníctva musia účtovné jednotky dodržiavať účtovné zásady a účtovné metódy, o ktorých musia v požadovaných prípadoch informovať v poznámkach účtovnej závierky. Účtovné metódy sú spôsoby a postupy, ktoré účtovné jednotky využívajú na zabezpečenie dodržania účtovných zásad. Účtovné metódy sa dotýkajú napríklad oblasti oceňovania a účtovania zásob. Účtovná jednotka si vo viacerých oblastiach môže vybrať z niekoľkých metód oceňovania. Napríklad úbytok zásob zaobstaraných za rôzne obstarávacie ceny sa môže oceniť individuálnymi cenami, cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom alebo systémom FIFO. Iný príklad: Hmotný majetok s použiteľnosťou viac ako rok, ale s cenou menšou ako 1700 € možno účtovať do nákladov alebo ako dlhodobý hmotný majetok a odpisovať ho. Účtovná jednotka musí dodržať každú účtovnú zásadu, pričom si sama volí metódu, ktorou zabezpečí dodržanie tejto zásady. Voľba účtovnej metódy je však obmedzená právnymi predpismi. Účtovné zásady a účtovné metódy nie sú upravené samostatnou právnou úpravou. Na Slovensku sú zakomponované do zákona o účtovníctve a opatrení ministerstva financií. Sú zhodné s účtovnými zásadami a účtovnými metódami, ktorými sa riadi účtovníctvo vo svete. Účtovné zásady nemožno zamieňať s kvalitatívnymi charakteristikami finančných výkazov. Je medzi nimi zásadný rozdiel. Kvalitatívne charakteristiky finančných výkazov (zrozumiteľnosť, relevantnosť, spoľahlivosť a porovnateľnosť) sú vlastnosti účtovnej závierky, ktoré robia informácie v nej užitočné pre používateľov. Účtovné zásady sú pravidlá, ktoré uplatňuje účtovná jednotka tak, aby účtovná závierka bola v súlade s právnou úpravou a poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach pre používateľov. Princípy účtovníctva

Tiché rezervy Príkladom použitia účtovných metód súvisiacich s oceňovaním je vytváranie tichých rezerv. Môžu sa v účtovnej jednotke vytvárať neúmyselne aj úmyselne. Ich názov pochádza z toho, že sa nedajú zistiť priamo zo súvahy Tiché rezervy sú nástrojom manažmentu a vytvárajú sa pred zostavením účtovnej závierky. Ovplyvňujú výsledok hospodárenia. Vo všeobecnosti platí, že sa vytvárajú podhodnotením majetku alebo nadhodnotením záväzkov V účtovnom období, v ktorom sa tiché rezervy vytvoria, znižujú výsledok hospodárenia. Tiché rezervy možno v inom účtovnom období využiť na zníženie nákladov, a tak zase výsledok hospodárenia zlepšiť Tiché rezervy sa obyčajne neuznávajú ako náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov pri vyčísľovaní základu dane z príjmov, a preto daň neovplyvnia Príkladom použitia účtovných metód súvisiacich s oceňovaním je vytváranie tichých rezerv. Môžu sa v účtovnej jednotke vytvárať neúmyselne aj úmyselne. Ich názov pochádza z toho, že sa nedajú zistiť priamo zo súvahy. Tiché rezervy sú nástrojom manažmentu a vytvárajú sa pred zostavením účtovnej závierky. Ovplyvňujú výsledok hospodárenia. Vo všeobecnosti platí, že sa vytvárajú podhodnotením majetku alebo nadhodnotením záväzkov. V účtovnom období, v ktorom sa vytvoria, znižujú výsledok hospodárenia. Tiché rezervy možno v inom účtovnom období využiť na zníženie nákladov a tak zase výsledok hospodárenia zlepšiť. Tiché rezervy sa obyčajne neuznávajú ako náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov pri vyčísľovaní základu dane z príjmov a preto daň neovplyvnia. Princípy účtovníctva

Práce na konci účtovného obdobia Činnosť podniku je vo väčšine prípadov svojou povahou nepretržitá a jej delenie do účtovných období vyvoláva nutnosť osobitných účtovných postupov, aby sa zachovala zásada verného zobrazenia Z účtovných zásad vyplýva potreba presne vedieť, čo patrí do príslušného účtovného obdobia. Niektoré udalosti zasahujú do dvoch účtovných období a je potrebné ich medzi ne rozdeliť Na zistenie, čo patrí do ktorého účtovného obdobia je potrebné mať vhodné postupy Ďalším problémom môže byť ocenenie niektorých druhov majetku. Ak ich trhová hodnota klesla pod ich ocenenie v účtovníctve, musí sa upraviť Aby sa získal verný obraz finančnej situácie podniku na konci príslušného účtovného obdobia a verný obraz výnosnosti podniku za príslušné účtovné obdobie, je pred zostavením účtovnej závierky na konci účtovného obdobia potrebné vykonať viacero prác Pri prácach na konci účtovného obdobia nadobúdajú zvýšenú dôležitosť účtovné zásady. Aplikácia týchto zásad si vyžaduje práce účtovníkov aj starostlivé úvahy manažmentu. Aj tento fakt potvrdzuje, že účtovníctvo nemožno považovať za exaktnú matematickú disciplínu Práce na konci účtovného obdobia Činnosť podniku je vo väčšine prípadov svojou povahou nepretržitá a jej delenie do účtovných období vyvoláva nutnosť osobitných účtovných postupov, aby sa zachovala zásada verného zobrazenia. Z účtovných zásad vyplýva potreba presne vedieť, čo patrí do príslušného účtovného obdobia. Niektoré udalosti zasahujú do dvoch účtovných období a je potrebné ich medzi ne rozdeliť (napríklad zaplatenie poistného na auto na rok dopredu povedzme v októbri). Na zistenie, čo patrí do ktorého účtovného obdobia je potrebné mať k dispozícii vhodné postupy. Ďalším problémom môže byť ocenenie zásob a niektorých druhov majetku. Ak ich trhová hodnota klesla pod ich ocenenie v účtovníctve, musí sa upraviť. Dlhodobý majetok musí byť odpisovaný, atď. Aby sa získal verný obraz finančnej situácie podniku na konci príslušného účtovného obdobia a verný obraz výnosnosti podniku za príslušné účtovné obdobie, je pred zostavením účtovnej závierky na konci účtovného obdobia potrebné vykonať viacero prác. Pri prácach na konci účtovného obdobia nadobúdajú zvýšenú dôležitosť účtovné zásady. Aplikácia týchto zásad si vyžaduje práce účtovníkov aj starostlivé úvahy manažmentu. Aj tento fakt potvrdzuje, že účtovníctvo nemožno považovať za exaktnú matematickú disciplínu. Princípy účtovníctva

Účtovná uzávierka a účtovná závierka V slovenskom účtovníctve sa práce na konci účtovného obdobia delia na dve relatívne samostatné časti: účtovnú uzávierku zostavenie účtovnej závierky Účtovná uzávierka je činnosť spojená s uzavretím účtov v účtovných knihách za predmetné účtovné obdobie. Ide o pomerne rozsiahlu prácu a možno ju ďalej rozdeliť na prípravné práce, ktoré sa uskutočňujú pred uzavretím účtovných kníh uzavretie účtovných kníh V slovenskom prostredí sa práce na konci účtovného obdobia delia na dve relatívne samostatné časti: - účtovnú uzávierku, - zostavenie účtovnej závierky. Účtovná uzávierka je činnosť spojená s uzavretím účtov v účtovných knihách za predmetné účtovné obdobie. Ide o pomerne rozsiahlu prácu a možno ju ďalej rozdeliť na: - prípravné práce, ktoré sa uskutočňujú pred uzavretím účtovných kníh, - uzavretie účtovných kníh. Princípy účtovníctva

Prípravné práce pred uzavretím účtovných kníh Prípravné práce, ktoré sa uskutočňujú pred uzavretím účtovných kníh sú nasledovné: inventarizácia preskúmanie zhody syntetických účtov a analytickej evidencie kontrola zásady bilančnej kontinuity kontrola účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní dodržanie akruálneho princípu prepočet majetku a záväzkov v cudzej mene na slovenskú menu zaúčtovanie účtovných prípadov na účtoch, ktoré nesmú mať konečný zostatok, odložená daň z príjmov zabezpečenie zásady opatrnosti (zohľadnenie rizík, strát a znehodnotení) doúčtovanie ostatných účtovných prípadov bežného obdobia (úplnosť) upresnenie štruktúry výsledku hospodárenia výpočet výsledku hospodárenia, výpočet a zaúčtovanie splatnej dane z príjmov kontrola formálnej správnosti účtovných zápisov (predvaha) Prípravné práce, ktoré sa uskutočňujú pred uzavretím účtovných kníh sú nasledovné: - inventarizácia, - preskúmanie zhody syntetických účtov a analytickej evidencie, - kontrola zásady bilančnej kontinuity, - kontrola účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní, - dodržanie akruálneho princípu, - prepočet majetku a záväzkov v cudzej mene na slovenskú menu, - zaúčtovanie účtovných prípadov na účtoch, ktoré nesmú mať konečný zostatok, - odložená daň z príjmov, - zabezpečenie zásady opatrnosti (zohľadnenie rizík, strát a znehodnotení), - doúčtovanie ostatných účtovných prípadov bežného obdobia (úplnosť), - upresnenie štruktúry výsledku hospodárenia, výpočet výsledku hospodárenia, výpočet a zaúčtovanie splatnej dane z príjmov, kontrola formálnej správnosti účtovných zápisov (predvaha). Princípy účtovníctva

Inventarizácia Inventarizácia je základným prvkom všetkých uzávierkových činností – zabezpečuje sa ňou preukázateľnosť účtovníctva Inventarizáciou sa overuje, či stav majetku, záväzkov a vlastného imania zachytený v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Rozhodujúci je skutočný stav Inventarizácia sa vždy robí ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka Základom inventarizácie je inventúra, ktorou sa zisťuje skutočný stav majetku, záväzkov a vlastného imania. Inventúra sa člení na inventúru fyzickú, dokladovú a kombinovanú Po skončení inventúry sa vyhotoví inventúrny súpis. Porovnania stavov v inventúrnom súpise a v účtovníctve sa uvedie v inventarizačnom zápise. Vzniknuté rozdiely sa nazývajú inventarizačnými rozdielmi, ktoré môžu mať podobu manka, schodku – skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve prebytku – skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve Prebytok sa zaúčtuje na 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti, manká a škody majú osobitné účty (549, 569) Pri inventarizácii sa posudzuje aj reálnosť ocenenia majetku, záväzkov a vlastného imania – v prípade potreby sa účtujú tzv. závierkové účtovné prípady (napríklad opravné položky, rezervy a pod.) Inventarizácia Inventarizácia je základným prvkom všetkých uzávierkových činností – zabezpečuje sa ňou preukázateľnosť účtovníctva. Inventarizáciou sa overuje vecná správnosť účtovníctva, teda či stav majetku, záväzkov a vlastného imania zachytený v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Rozhodujúci je skutočný stav a účtovníctvo sa mu musí prispôsobiť. Zákon upravuje inventarizáciu len rámcovo, organizácia si musí vypracovať vnútorný predpis, ktorý konkretizuje postup pri inventarizácii. Inventarizácia sa vždy robí ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Základnou činnosťou pri inventarizácii je inventúra, ktorou sa zisťuje skutočný stav majetku, záväzkov a vlastného imania. Inventúra sa člení na inventúru fyzickú, dokladovú a kombinovanú. Po ukončení inventúry sa vyhotoví inventúrny súpis. Porovnania stavov v inventúrnom súpise a účtovníctve sa uvedie v inventarizačnom zápise. Vzniknuté rozdiely, ktoré sa nedajú doložiť žiadnymi účtovnými záznamami, sa nazývajú inventarizačnými rozdielmi, ktoré môžu mať podobu manka (skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve – pri peňažných prostriedkoch a ceninách hovoríme o schodku), alebo prebytku, ak je to naopak. Inventarizačný rozdiel zaúčtuje účtovná jednotka do obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overoval stav. Prebytok sa účtuje na 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti, manká a škody majú osobitné účty (549, 569). Pri inventarizácii sa posudzuje aj reálnosť ocenenia majetku, záväzkov a vlastného imania. Z toho vyplynie potreba účtovania txv. závierkových účtovných prípadov (napríklad opravné položky, rezervy a pod.). Rozdiely, ktoré vyplynú z posúdenia reálnosti ocenenia majetku, záväzkov a vlastného imania, sa neposudzujú ako inventarizačné rozdiely. Poznámka: Ako vyplýva z uvedeného, inventarizácia nie je to isté čo inventúra. Inventúra je je užší pojem ako inventarizácia. Inventúra je zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a vlastného imania. Inventarizácia je overenie vecnej správnosti účtovníctva. V rámci inventarizácie sa porovnávajú výsledky inventúry s tým, čo je zachytené v účtovníctve a v prípade potreby sa rozdiely zaúčtujú. Princípy účtovníctva

Ďalšie prípravné práce pred uzavretím účtovných kníh Preskúmanie zhody syntetických účtov a analytickej evidencie Zhody syntetických účtov a analytických účtov sa kontroluje automaticky softvérom. U iných foriem analytickej evidencie sa kontrola uskutoční v rámci inventarizácie (inventárne karty dlhodobého majetku, skladové karty) Kontrola princípu bilančnej kontinuity Kontroluje sa, či konečné zostatky účtov, ktoré sa vykazujú v súvahe, boli na konci predchádzajúceho účtovného obdobia rovnaké ako na začiatku uzatváraného účtovného obdobia. Kontrola účtu 431 Účet 431 - Výsledok hospodárenia v schvaľovaní musí mať pri uzatváraní účtovných kníh nulový zostatok. Slúži na zaúčtovanie rozdelenia zisku (alebo vyrovnania straty). Ak sa počas roka nerozhodlo o rozdelení zisku alebo o vyrovnaní straty, zaúčtuje sa 431 na 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo 429 – Neuhradená strata minulých rokov Preskúmanie zhody syntetických účtov a analytickej evidencie Zhody syntetických účtov a analytických účtov sa kontroluje automaticky softvérom (ak je účtovníctvo vedené v počítači). U iných foriem analytickej evidencie sa kontrola uskutoční v rámci inventarizácie. Analytickou evidenciou sú aj inventárne karty dlhodobého majetku, skladové karty a pod. Kontrola princípu bilančnej kontinuity Kontroluje sa, či konečné zostatky účtov, ktoré sa vykazujú v súvahe, boli na konci predchádzajúceho účtovného obdobia rovnaké ako na začiatku uzatváraného účtovného obdobia. Začiatočné stavy súvahových účtov sa pri otvorení účtovných kníh účtujú podvojnými zápismi súvzťažne s účtom 701 – Začiatočný účet súvahový. Výsledok hospodárenia, ktorý sa účtoval ako vyrovnávajúca položka medzi účtami 710 – Účet ziskov a strát a 702 – Konečný účet súvahový, sa k prvému dňu bezprostredn nasledujúceho účtovného obdobia zaúčtuje na účet 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní (súvzťažne s účtom 701) Kontrola účtu 431 Na začiatku účtovného obdobia, pri otváraní účtovných kníh, sa na účet 431 prevedie zisk za predchádzajúce účtovné obdobie (v prospech účtu 431) alebo strata za predchádzajúce účtovné obdobie (na ťarchu účtu 431). Účet 431 - Výsledok hospodárenia v schvaľovaní musí mať pri uzatváraní účtovných kníh nulový zostatok. Slúži na zaúčtovanie rozdelenia zisku (alebo vyrovnania straty). Ak sa počas roka nerozhodlo o rozdelení zisku alebo o vyrovnaní straty, zaúčtuje sa 431 na 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo 429 – Neuhradená strata minulých rokov. Princípy účtovníctva

Dodržanie akruálneho princípu Akruálny princíp znamená, že transakcie a udalosti sa vykazujú v čase ich vzniku (a nie v čase príjmu alebo výdavku peňažných prostriedkov alebo ich ekvivalentov) = časové rozlíšenie v užšom slova zmysle sú vykázané v účtovnom období a vo finančných výkazoch obdobia, s ktorým súvisia = časové rozlíšenie v širšom slova zmysle Na konci účtovného obdobia je potrebné overiť, či všetky zaúčtované výnosy a náklady súvisia s týmto účtovným obdobím Počas účtovného obdobia v podniku vznikajú náklady a výnosy, ktoré nesúvisia s bežným účtovným obdobím, ale s nasledujúcim, alebo naopak, účtujú sa náklady alebo výnosy, ktoré už vznikli v minulosti, ale časovo a vecne sa vzťahujú na bežné účtovné obdobie. Takéto prípady si vyžadujú “prenos” nákladov a výnosov medzi účtovnými obdobiami Štandardne sa o časovom rozlíšení nákladov a výnosov hovorí v súvislosti s porovnávaním vzniku nákladov so vznikom výdavkov a vzniku výnosov so vznikom príjmov Na časové rozlíšenie nákladov a výnosov má účtovníctvo k dispozícii viacero mechanizmov, medzi nimi účty 381 – Náklady budúcich období (A), 384 – Výnosy budúcich období (P), 383 – Výdavky budúcich období (P) a 385 – Príjmy budúcich období (A) Dodržanie akruálneho princípu Akruálny princíp hovorí, že sa transakcie a udalosti vykazujú v čase ich vzniku (a nie v čase príjmu alebo výdavku peňažných prostriedkov alebo ich ekvivalentov) a sú vykázané v účtovnom období a vo finančných výkazoch obdobia, s ktorým súvisia. Prvá časť akruálneho princípu sa označuje tiež ako časové rozlíšenie v užšom slova zmysle a druhá časť ako časové rozlíšenie v širšom slova zmysle. Počas účtovného obdobia sa náklady a výnosy účtujú v účtovnej jednotke tak, ako postupne vznikajú. Na konci účtovného obdobia, pri vyčíslovaní výsledku hospodárenia, je potrebné overiť, či všetky zaúčtované výnosy a náklady súvisia s účtovným obdobím, za ktoré sa hospodárenie vyčísľuje, pretože podnik je povinný vykazovať vo výkaze ziskov a strát za dané účtovné obdobie len náklady a výnosy, ktoré časovo a vecne súvisia s príslušným účtovným obdobím. Počas účtovného obdobia však v podniku vznikajú náklady a výnosy, ktoré nesúvisia s bežným účtovným obdobím, ale s nasledujúcim, alebo naopak, účtujú sa náklady alebo výnosy, ktoré už vznikli v minulosti, ale časovo a vecne sa vzťahujú na bežné účtovné obdobie. Takéto prípady si vyžadujú “prenos” nákladov a výnosov medzi účtovnými obdobiami. Štandardne sa o časovom rozlíšení nákladov a výnosov hovorí v súvislosti s porovnávaním vzniku nákladov so vznikom výdavkov a vznik výnosov so vznikom príjmov. Súhrnná charakteristika: Náklady a výnosy účtuje účtovná jednotka v tom účtovnom období, s ktorým časovo a vecne súvisia, bez ohľadu na to, kedy vznikajú výdavky a príjmy vzťahujúce sa na tieto náklady a výnosy. Na časové rozlíšenie nákladov a výnosov má účtovníctvo k dispozícii viacero mechanizmov, medzi nimi sú aj účty 381 – Náklady budúcich období, 384 – Výnosy budúcich období, 383 – Výdavky budúcich období a 385 – Príjmy budúcich období. Využitie týchto účtov si vyžaduje splnenie 3 podmienok: vecné vymedzenie účtovanej sumy výška účtovanej sumy časové obdobia, na ktoré sa suma vzťahuje – tieto účty si vyžadujú, aby bolo jasné, že sa účtovný prípad dotýka rôznych účtovných období (tým sa napríklad odlíši účtovanie prípadu ako výdavku budúcich období od jeho účtovania ako záväzku) Princípy účtovníctva

Účet 381 – Náklady budúcich období Na účte 381 – Náklady budúcich období sa účtujú výdavky bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú nákladov v budúcich obdobiach, napríklad vopred platené nájomné Náklady budúcich období sa zúčtujú v období, s ktorým vecne súvisia. V našom príklade sa náklady zaúčtujú na účet 518 – Ostatné služby Popis účtovného prípadu – účtovné obdobie X1 MD D Nájomné zaplatené z bankového účtu vopred na nasledujúce účtovné obdobie (účtované na základe bankového výpisu) 381 221 Popis účtovného prípadu – účtovné obdobie X2 MD D Zúčtovanie nájomného plateného vopred v účtovnom období X1 do nákladov obdobia X2 (účtované na základe interného účtovného dokladu) 518 381 Na účte 381 – Náklady budúcich období sa účtujú výdavky bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú nákladov v budúcich obdobiach, napríklad vopred platené nájomné alebo predplatné novín. Náklady budúcich období sa zúčtujú v období, s ktorým vecne súvisia. V našom prípade pôjde o zúčtovanie nákladov na účet 518 – Ostatné služby Princípy účtovníctva

Účet 384 – Výnosy budúcich období Na účte 384 – Výnosy budúcich období sa účtujú príjmy v bežnom účtovnom období, ktoré vecne patria do výnosov v budúcich obdobiach, napríklad nájomné prijaté vopred. Výnosy budúcich období sa zúčtujú v období, s ktorým vecne súvisia. V našom príklade sa výnosy zaúčtujú na účet 602 – Tržby z predaja služieb Popis účtovného prípadu – účtovné obdobie X1 MD D Nájomné prijaté na bankový účet vopred na nasledujúce účtovné (účtované na základe bankového výpisu) 221 384 Popis účtovného prípadu – účtovné obdobie X2 MD D Zúčtovanie nájomného prijatého vopred v účtovnom období X1 do výnosov obdobia X2 (účtované na základe interného účtovného dokladu). 384 602 Na účte 384 – Výnosy budúcich období sa účtujú príjmy v bežnom účtovnom období, ktoré vecne patria do výnosov v budúcich obdobiach, napríklad nájomné prijaté vopred. Výnosy budúcich období sa zúčtujú v období, s ktorým vecne súvisia. V našom prípade pôjde o zúčtovanie výnosov na účet 602 – Tržby z predaja služieb. Princípy účtovníctva

Účet 383 – Výdavky budúcich období Na účte 383 – Výdavky budúcich období sa účtujú náklady, ktoré súvisia s bežným účtovným obdobím, avšak výdavok, ktorý sa na ne vzťahuje, sa uskutoční až v nasledujúcom účtovnom období. Účtuje sa tu napríklad nájomné platené pozadu. Zúčtovanie výdavkov budúcich období sa zaúčtuje pri uskutočnení výdavku. Popis účtovného prípadu – účtovné obdobie X1 MD D Nájomné účtované do nákladov v účtovnom období X1 (účtované na základe zmluvy a interného účtovného dokladu) 518 383 Popis účtovného prípadu – účtovné obdobie X2 MD D Úhrada nájomného plateného pozadu v účtovnom období X2 (účtované na základe výpisu z bankového účtu) 383 221 Na účte 383 – Výdavky budúcich období sa účtujú náklady, ktoré súvisia s bežným účtovným obdobím, avšak výdavok, ktorý sa na ne vzťahuje, sa uskutoční až v nasledujúcom účtovnom období. Účtuje sa tu napríklad nájomné platené pozadu. Zúčtovanie výdavkov budúcich období sa zaúčtuje pri uskutočnení výdavku. Princípy účtovníctva

Účet 385 – Príjmy budúcich období Na účet 385 – Príjmy budúcich období sa účtujú výnosy, ktoré súvisia s bežným účtovným obdobím, ale príjem, ktorý sa na ne vzťahuje, sa uskutoční až v nasledujúcom účtovnom období. Príklad: prijímateľ nájomného si tu účtuje nájomné prijaté pozadu. Zúčtovanie príjmov budúcich období sa zaúčtuje pri inkase peňažných prostriedkov. Popis účtovného prípadu – účtovné obdobie X1 MD D Nájomné účtované do výnosov v účtovnom období X1 (účtované na základe zmluvy a interného účtovného dokladu) 385 602 Popis účtovného prípadu – účtovné obdobie X2 MD D Inkaso nájomného plateného pozadu v účtovnom období X2 (účtované na základe výpisu z bankového účtu) 221 385 Na účet 385 – Príjmy budúcich období sa účtujú výnosy, ktoré súvisia s bežným účtovným obdobím, ale príjem, ktorý sa na ne vzťahuje, sa uskutoční až v nasledujúcom účtovnom období. Príklad: prijímateľ nájomného si tu účtuje nájomné prijaté pozadu. Zúčtovanie príjmov budúcich období sa zaúčtuje pri inkase peňažných prostriedkov. Princípy účtovníctva

Ďalšie prípravné práce pred uzavretím účtovných kníh Prepočet majetku a záväzkov v cudzej mene na slovenskú menu Majetok (napríklad pohľadávky) a záväzky v cudzej mene sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, prepočítajú na slovenskú menu (€) podľa kurzového lístka NBS z toho dňa Zaúčtovanie účtovných prípadov na účtoch, ktoré nesmú mať konečný zostatok Zostatky niektorých účtov musia byť ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nulové (napríklad účty 111 – Obstaranie materiálu a 131 – Obstaranie tovaru). Ak tieto účty majú zostatky, musia sa preúčtovať na iné účty v súlade s existujúcim stavom Odložená daň z príjmov Odložená daň z príjmov sa účtuje pri dočasných rozdieloch medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou záväzkov vykázanou v súvahe a ich daňovou základňou. Odložená daň nemá žiadny vplyv na povinnosť platiť ani na výšku štandardnej dane z príjmov – je to len účtovná kategória na dosiahnutie lepšieho zobrazenia situácie a výnosnosti firmy. Príklad: Pri kúpe auta za 20 000 €, ktoré sa podnik rozhodne účtovne odpisovať 8 rokov sa za prvý rok účtovne odpíše 2 500 €, daňovo 5 000 €. Na základe toho podnik v prvom roku zaplatí nižšiu daň (v porovnaní s daňou odvodenou z účtovného zisku). Po 4 rokoch však auto bude daňovo odpísané a podnik začne platiť vyššiu daň. Teda v prvých 4 rokoch si podnik dane „odkladal“ a od 5. roku ich bude splácať. Konkrétne: V prvom roku sme daňovo odpísali z auta 5 000 € a účtovne len 2 500 €, zaplatili sme nižšiu daň o (5000-2500)x0,19 = 475 €. Toto je hodnota odloženej dane, ktorá sa zaúčtuje na 592/481 Prepočet majetku a záväzkov v cudzej mene na slovenskú menu Majetok (napríklad pohľadávky) a záväzky v cudzej mene sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, prepočítajú na slovenskú menu podľa kurzového lístka NBS z toho dňa. Ak sme napríklad 5.12. zaúčtovali faktúru vo výške 1000 USD splatnú v januári nasledujúceho roku, pri jej zaúčtovaní sme použili aktuálny kurz dolára. K 31.12. musíme hodnotu záväzku prepočítať podľa kurzu k 31.12. a prípadný rozdiel zaúčtovať ako kurzový zisk alebo kurzovú stratu. Zaúčtovanie účtovných prípadoch na účtoch, ktoré nesmú mať konečný zostatok V prípade, ak účtovná jednotka používa spôsob A účtovania zásob a počas roka využíva kalkulačné účty 111 – Obstaranie materiálu a 131 – Obstaranie tovaru, musí zostatky týchto účtov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, preúčtovať na iný účet, pretože tieto účty nesmú mať konečný zostatok. Ak účtovná jednotka má faktúru, ale zásoby neboli ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ešte prevzaté na sklad, účtuje sa to na 119 – Materiál na ceste resp. 139 – Tovar na ceste. Ak má dodávku, ale nemá doklad, na základe ktorého by mohla zaúčtovať záväzok na 321 – Dodávatelia, tak - ak vie presnú sumu nevyfakturovanej dodávky učtuje ju na 326 – Nevyfakturované dodávky alebo na 476 – Dlhodobo nevyfakturované dodávky - ak nevie presnú sumu záväzku, stanovuje ju odhadom a účtuje ako rezervu na 323 – Krátkodobé rezervy alebo na účty skupiny 45 – Rezervy Odložená daň z príjmov Odložená daň z príjmov sa vzťahuje na účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom. Ostatné účtovné jednotky rozhodujú o účtovaní odloženej dane podľa vlastného rozhodnutia. Odložená daň z príjmov sa účtuje pri dočasných rozdieloch medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou záväzkov vykázanou v súvahe a ich daňovou základňou. Odložená daň nemá žiadny vplyv na povinnosť platiť ani na výšku štandardnej dane z príjmov – je to len účtovná kategória na dosiahnutie lepšieho zobrazenia situácie a výnosnosti firmy. Odložený daňový záväzok sa účtuje ako náklad na účet 592 resp. 594 (odložená daň z príjmov z bežnej resp. z mimoriadnej činnosti) a v prospech účtu 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka. Ak sme v našom príklade daňovo odpísali v prvom roku z auta 5 000 € a účtovne len 2 500 €, zaplatili sme nižšiu daň o (5000-2500)x0,19 = 475 €. Toto je hodnota odloženej dane, ktorá sa zaúčtuje na 592/481 Princípy účtovníctva

Zabezpečenie zásady opatrnosti V účtovnej závierke sa musia zohľadniť predpokladané riziká, straty a znehodnotenia, ktoré sa dotýkajú majetku a záväzkov a ktoré sú známe ku dňu zostavenia účtovnej závierky Ak je hodnota majetku v účtovníctve vyššia ako je jeho hodnota po zohľadnení predpokladaných rizík, strát a znížení, účtujú sa v prípade trvalého zníženie hodnoty v dôsledku opotrebenia – odpisy dlhodobého majetku mimoriadny odpis pohľadávky alebo iného majetku v dôsledku škody – škoda = neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku. v prípade prechodného zníženia hodnoty – opravné položky. Opravné položky sa zrušia, ak zanikne riziko, ktoré vyvolalo ich vznik. Účtujú sa ako náklad a ich zrušenie sa účtuje ako zníženie nákladu Ak je hodnota záväzkov v účtovníctve nižšia ako je ich hodnota po zohľadnení predpokladaných rizík a strát, účtujú sa rezervy (teda rezervy sú záväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo výškou). Rezervy sa zrušia keď pominie dôvod ich vzniku. Účtujú sa podvojne do nákladov a ich zrušenie sa účtuje ako zníženie nákladu Zabezpečenie zásady opatrnosti (zohľadnenie rizík, strát a znehodnotení) V účtovnej závierke sa musia zohľadniť predpokladané riziká, straty a znehodnotenia, ktoré sa dotýkajú majetku a záväzkov a ktoré sú známe ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Ak je hodnota majetku v účtovníctve vyššia ako je jeho hodnota po zohľadnení predpokladaných rizík, strát a znížení, účtujú sa - v prípade trvalého zníženie hodnoty - v dôsledku opotrebenia – odpisy dlhodobého majetku - mimoriadny odpis pohľadávky alebo iného majetku - v dôsledku škody – škoda = neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku. - v prípade prechodného zníženia hodnoty – opravné položky. Opravné položky sa vytvárajú pri prechodnom znížení hodnoty majetku a zrušia sa, ak zanikne riziko, ktoré vyvolalo ich vznik. Účtujú sa ako náklad a ich zrušenie sa účtuje ako zníženie nákladu. Ak je hodnota záväzkov v účtovníctve nižšia ako je ich hodnota po zohľadnení predpokladaných rizík a strát, účtujú sa rezervy (teda rezervy sú záväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo výškou). Rezervy sa zrušia keď pominie dôvod ich vzniku. Účtujú sa podvojne do nákladov a ich zrušenie sa účtuje ako zníženie nákladu. Princípy účtovníctva

Úprava hodnoty dlhodobého majetku Dlhodobým hmotným majetkom sa rozumie hmotný majetok, ktorý podnik vlastní na výrobu tovaru alebo poskytovanie služieb, na prenajímanie alebo na administratívne účely a očakáva sa, že bude používaný viac ako jedno účtovné obdobie Dlhodobý majetok sa zavedie do účtovníctva v jeho obstarávacej cene obsahujúcej aj náklady súvisiace s jeho obstaraním Hodnota dlhodobého majetku v účtovníctve (účtovná hodnota - book value) je periodicky upravovaná pomocou odpisov, aby sa vykázalo jeho opotrebovávanie zapríčinené používaním jeho technologické zastarávanie Obstarávacia cena a odpisy sa v účtovníctve vedú oddelene K zníženiu hodnoty dlhodobého majetku môže prísť aj z iných dôvodov ako zachytávajú štandardné odpisy – príkladom je škoda (= neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku) Škoda sa súvzťažne k účtu 082 účtuje na ťarchu účtu 549 – Manká a škody, v prípade škody spôsobenej mimoriadnou udalosťou, napríklad živelnou pohromou, na ťarchu účtu 582 - Škody Úprava hodnoty dlhodobého majetku Dlhodobým hmotným majetkom sa podľa štandardu IAS 16 rozumie hmotný majetok, ktorý podnik vlastní na výrobu tovaru alebo poskytovanie služieb, na prenajímanie alebo na administratívne účely a očakáva sa, že bude používaný viac ako jedno účtovné obdobie. Na začiatku je dlhodobý hmotný majetok vedený v súvahe v jeho obstarávacej cene zahŕňajúcej aj náklady súvisiace s jeho obstaraním. Hodnota dlhodobého majetku v účtovníctve (účtovná hodnota - book value) je periodicky upravovaná pomocou odpisov, aby sa vykázalo jeho opotrebovávanie zapríčinené používaním (znamenajúce znižovanie jeho potenciálu vytvárať prúd budúcich ekonomických úžitkov), ako aj jeho technologické zastarávanie. Na tento účel sa používa odpisovanie majetku, teda postupné „rozpúšťanie” jeho hodnoty do nákladov. Vo väčšine účtovných systémov sa nepovoľuje vzájomná kompenzácia obstarávacej ceny a odpisov, inak povedané, priame znižovanie obstarávacej ceny majetku o jeho odpisy. Obstarávacie ceny majetku sa v účtovníctve vedú oddelene od jeho akumulovaných odpisov (akumulované odpisy = „nasčítané“ odpisy od začiatku odpisovania). Na vedenie odpisov slúži osobitný účet „protiúčet majetku“ („contra asset“ account), v slovenskej terminológii účet oprávok. Tento účet sa uvádza na ľavej strane súvahy, ale jeho nárasty (teda odpisy) sa účtujú na stranu D. Na osobitnom vedení obstarávacích nákladov a odpisov majú záujem aj používatelia pretože je rozdiel, ak sa o majetku dozvedia len jeho zostatkovú cenu (teda rozdiel obstarávacej ceny a odpisov), alebo oba uvedené údaje. Uvedenie len jednej hodnoty týkajúcej sa napríklad budovy môže totiž zodpovedať menšej novej modernej budove, alebo veľkej, starej opotrebovanej stavbe, čo z jednej hodnoty nevidno, ale osobitné uvedenia obstarávacích nákladov a odpisov môže používateľov na to skôr upozorniť. K zníženiu hodnoty dlhodobého majetku môže prísť aj z iných dôvodov ako zachytávajú štandardné odpisy. Príkladom je škoda, ktorou sa rozumie neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku. Škoda sa súvzťažne k účtu 082 štandardne účtuje na ťarchu účtu 549 – Manká a škody, v prípade škody spôsobenej mimoriadnou udalosťou, napríklad živelnou pohromou, na ťarchu účtu 582 - Škody Princípy účtovníctva

Príklad na účtovanie odpisov Zaúčtovanie odpisu počítača s obstarávacou cenou 2 000 € vedeného ako dlhodobý hmotný majetok: Na účtovanie o dlhodobom majetku sú určené účty triedy 0, na dlhodobý hmotný majetok sa používajú účty skupiny 02 a počítač bude v obstarávacej cene 2 000 € vedený na účte 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí. Predpokladajme životnosť počítača 5 rokov s ročným odpisom 20 % jeho obstarávacej ceny. Ročný odpis budeme účtovať jednak ako náklad, a to na účet 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného a dlhodobého hmotného majetku a jednak na účet oprávok 082 – Oprávky k samostatným hnuteľným veciam a k súboru hnuteľných vecí Popis účtovného prípadu € MD D Odpis počítača (účtované na základe interného účtovného dokladu) 400 551 082 Príklad na účtovanie odpisov Ako príklad uvedieme zaúčtovanie odpisu počítača s obstarávacou cenou 2 000 € vedeného ako dlhodobý hmotný majetok. V rámcovej účtovej osnove sú na účtovanie o dlhodobom majetku určené účty triedy 0, na dlhodobý hmotný majetok sa používajú účty skupiny 02 a počítač bude v obstarávacej cene 2 000 € vedený na účte 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí. Predpokladajme životnosť počítača 5 rokov s ročným odpisom 20 % jeho obstarávacej ceny. Ročný odpis budeme účtovať jednak ako náklad, a to na účet 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného a dlhodobého hmotného majetku a jednak na účet oprávok 082 – Oprávky k samostatným hnuteľným veciam a k súboru hnuteľných vecí. Princípy účtovníctva

Úprava hodnoty obežného majetku Aj u obežného majetku sa na konci roku overuje, či jeho hodnoty zaznamenané počas roka zodpovedajú skutočnosti na konci roku. Ak hodnota presahuje najnižšiu trhovú cenu, upravuje sa na najnižšiu trhovú cenu Uplatnenie tohto pravidla na jednotlivé druhy obežného majetku: u peňažných prostriedkov problém nevzniká u zásob hotových výrobkov sa v prípade potreby ich hodnota znižuje na najnižšiu trhovú cenu u materiálu používaného na výrobu sa na základe výrobného programu overuje, či sa vykazovaná hodnota zásob materiálu vráti po jeho spotrebe vo výrobe prostredníctvom tržieb za hotové výrobky u pohľadávok sa skúma pravdepodobnosť, či budú inkasované vo výške vedenej v účtovníctve. Zisťuje sa napríklad nasledovné: spochybnil odberateľ platnosť pohľadávky ? vrátil alebo reklamoval odberateľ dodávku ? je pohľadávka po dobe splatnosti ? sú nejaké indikácie, že odberateľ má finančné ťažkosti ? vrátila sa nejaká korešpondencia adresovaná na odberateľa ako nedoručiteľná ? Prípadná strata hodnoty obežného majetku, ktorá má prechodný charakter, sa účtuje vo forme tzv. opravných položiek v prospech účtov opravných položiek (podobne ako v prípade odpisov, vrátane uplatňovania zákazu kompenzácie) a na ťarchu príslušných účtov nákladov. Keď sa pominú dôvody straty hodnoty, účtuje sa táto skutočnosť na ťarchu účtov opravných položiek a v prospech príslušného účtu nákladov Úprava hodnoty obežného majetku Aj u obežného majetku sa na konci roku overuje, či jeho hodnoty zaznamenané počas roka zodpovedajú skutočnosti na konci roku. Ak je to nutné, vykoná sa úprava hodnoty obežného majetku tak, aby hodnota nepresiahla najnižšiu trhovú cenu. V prípadoch, keď cena nejakého obežného majetku na trhu je nižšia ako hodnota evidovaná v účtovníctve, je potrebné túto hodnotu upraviť na najnižšiu trhovú cenu. Uplatnenie tohto pravidla na jednotlivé druhy obežného majetku: - u peňažných prostriedkov problém nevzniká, - u zásob hotových výrobkov stojí otázka tak, či sú predateľné aspoň za hodnotu evidovanú v účtovníctve. Ak je odpoveď áno, nie je potrebné ich hodnotu meniť. V opačnom prípade je ju potrebné znížiť na trhovú cenu. U materiálu používaného pre výrobu sa na základe výrobného programu overuje, či sa vykazovaná hodnota zásob materiálu vráti po jeho spotrebe vo výrobe prostredníctvom tržieb za hotové výrobky, - u pohľadávok sa skúma pravdepodobnosť, či budú inkasované vo výške vedenej v účtovníctve. U jednotlivých odberateľov sa zisťuje napríklad nasledovné: - spochybnil odberateľ platnosť pohľadávky ? - vrátil alebo reklamoval odberateľ dodávku ? - je pohľadávka po dobe splatnosti ? - sú nejaké indikácie, že odberateľ má finančné ťažkosti ? - vrátila sa nejaká korešpondencia adresovaná na odberateľa ako nedoručiteľná ? Prípadná strata hodnoty obežného majetku, ktorá má prechodný charakter, sa účtuje vo forme tzv. opravných položiek v prospech účtov opravných položiek (podobne ako v prípade odpisov, vrátane uplatňovania zákazu kompenzácie) a na ťarchu príslušných účtov nákladov. Keď sa pominú dôvody straty hodnoty, účtuje sa táto skutočnosť na ťarchu účtov opravných položiek a v prospech príslušného účtu nákladov. Princípy účtovníctva

Príklad na účtovanie opravných položiek Zaúčtovanie prechodnej straty hodnoty tovaru na sklade vedeného v účtovnej hodnote 8 000 € v objeme 10 % v dôsledku vývoja na trhu na konci účtovného obdobia X1 a čiastočné zvýšenie hodnoty v účtovnom období X2: Použije sa účet 196 – Opravná položka k tovaru, účet 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám Popis účtovného prípadu € MD D Prechodné zníženie hodnoty tovaru (účtované na základe interného účtovného dokladu v roku X1) 800 505 196 Zvýšenie hodnoty tovaru – čiastočné zníženie opravnej položky (účtované na základe interného účtovného dokladu v roku X2) 480 Príklad na účtovanie opravných položiek Ako príklad uvedieme zaúčtovanie prechodnej straty hodnoty tovaru na sklade vedeného v účtovnej hodnote 8 000 € v objeme 10 % v dôsledku vývoja na trhu na konci účtovného obdobia X1 a čiastočné zvýšenie hodnoty v účtovnom období X2. Využijeme na to účet 196 – Opravná položka k tovaru a účet 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám Princípy účtovníctva

Doúčtovanie ostatných účtovných prípadov bežného účtovného obdobia (úplnosť) Účtovná jednotka je povinná uvádzať v účtovnej závierke informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, a to aj v prípade, že sa o nich dozvedela až po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka Príklady účtovných prípadov, ktoré sa vzťahujú k bežnému účtovnému obdobiu, ale zistili sa až po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (nazývajú sa upravujúce závierkové účtovné prípady): účtovanie zúčtovacej a výplatnej listiny za posledný mesiac (robí sa až začiatkom januára) účtovanie výpisov bankových účtov k poslednému dňu účtovného obdobia doúčtovanie povinností vzťahujúcich sa na jednotlivé daňové zákony zaúčtovanie odhadovaných súm pohľadávok, ktoré spĺňajú podmienky na zaúčtovanie (napríklad pohľadávka voči poisťovni v dôsledku poistnej udalosti v prípade, keď ešte nebola poskytnutá náhrada a poisťovňa nepotvrdila k dátumu, ku ktorému sa vzťahuje účtovná závierka, presnú sumu náhrady) Doúčtovanie ostatných účtovných prípadov bežného účtovného obdobia (úplnosť) Účtovná jednotka je povinná uvádzať v účtovnej závierke informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, a to aj v prípade, že sa o nich dozvedela až po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Príklady účtovných prípadov, ktoré sa vzťahujú k bežnému účtovnému obdobiu, ale zistili sa až po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka: - účtovanie zúčtovacej a výplatnej listiny za posledný mesiac (robí sa až začiatkom januára) - účtovanie výpisov bankových účtov k poslednému dňu účtovného obdobia - doúčtovanie povinností vzťahujúcich sa na jednotlivé daňové zákony zaúčtovanie odhadovaných súm pohľadávok, ktoré spĺňajú podmienky na zaúčtovanie (napríklad pohľadávka voči poisťovni v dôsledku poistnej udalosti v prípade, keď ešte nebola poskytnutá náhrada a poisťovňa nepotvrdila k dátumu, ku ktorému sa vzťahuje účtovná závierka, presnú sumu náhrady) Účtovné prípady, ktoré sa vzťahujú k bežnému účtovnému obdobiu, ale zistili sa až po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa nazývajú upravujúcimi závierkovými účtovnými prípadmi. Princípy účtovníctva

Upresnenie štruktúry výsledku hospodárenia Výsledok hospodárenia sa musí vyčísliť vo vzťahu k činnostiam, v ktorých skutočne vznikol, a to v členení na hospodársku činnosť finančnú činnosť mimoriadnu činnosť V rámci upresnenia možno robiť presuny nákladov a výnosov zaúčtovaných počas roka Na presun sa použijú prevodové účty 597 – Prevod nákladov na hospodársku činnosť, 598 – Prevod finančných nákladov, 697 – Prevod výnosov z hospodárskej činnosti, 698 – Prevod finančných výnosov. Prevod výnosov a nákladov v súvislosti s upresnením štruktúry výsledku hospodárenia sa uskutočňuje napríklad pri ukončení nejakej zložky hospodárskej činnosti Upresnenie štruktúry výsledku hospodárenia Výsledok hospodárenia sa musí vyčísliť vo vzťahu k činnostiam, v ktorých skutočne vznikol, a to v členení na hospodársku činnosť, finančnú činnosť a mimoriadnu činnosť. Hospodárska činnosť je - prevádzková činnosť, ktorá súvisí s predmetom podnikania (ktorý má účtovná jednotka zapísaný v obchodnom registri) - činnosť vykonávaná na podporu prevádzkovej činnosti okrem finančných činností a mimoriadnych činností Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti je rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtových skupín 60 až 65 a na účte 697 – Prevod výnosov z hospodárskej činnosti a nákladov účtovaných na účtoch účtových skupín 50 až 55 a na účte 597 – Prevod nákladov na hospodársku činnosť. Finančná činnosť je činnosť, ktorá súvisí s finančnými operáciami. Výsledok hospodárenia z finančných činností je rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtových skupín 66 a 67 a na účte 698 – Prevod finančných výnosov a nákladov účtovaných na účtoch účtových skupín 56 a 57 a na účte 598 – Prevod finančných nákladov. Hospodárska činnosť spolu s finančnou činnosťou sa považuje za bežnú činnosť. Mimoriadna činnosť spôsobuje vznik nákladov a výnosov, ktoré nesúvisia s bežnou činnosťou a preto sa nepredpokladá, že sa budú opakovať často alebo pravidelne. Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti vzniká napríklad v dôsledku a) ostatných účtovných prípadov mimoriadneho charakteru vzhľadom na bežnú činnosť, najmä výsledok z postúpenia a ukončenia hospodárskej činnosti alebo časti hospodárskej činnosti účtovnej jednotky, b) škody spôsobenej živelnou pohromou. Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti je rozdiel medzi výnosmi účtovanými na účtoch účtovej skupiny 68 a nákladmi účtovanými na účtoch účtovej skupiny 58. V rámci upresnenia možno robiť presuny. Na presun sa použijú prevodové účty 597 – Prevod nákladov na hospodársku činnosť, 598 – Prevod finančných nákladov, 697 – Prevod výnosov z hospodárskej činnosti, 698 – Prevod finančných výnosov. Prevod výnosov a nákladov v súvislosti s upresnením štruktúry výsledku hospodárenia sa uskutočňuje napríklad pri ukončení nejakej zložky hospodárskej činnosti. Napríklad v prospech účtu 597 sa účtujú náklady pôvodne vykázané na hospodársku činnosť so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 588 – Ostatné mimoriadne náklady alebo na ťarchu účtov skupiny 56 – Finančné náklady, ak chceme pôvodné náklady na hospodársku činnosť previesť na mimoriadne alebo finančné náklady (napríklad v súvislosti s ukončením činnosti v danej oblasti) Princípy účtovníctva

Výpočet výsledku hospodárenia, výpočet a zaúčtovanie splatnej dane z príjmov Výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov sa vypočíta ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch triedy 6 – Výnosy a nákladov účtovaných na účtoch triedy 5 – Náklady okrem účtov 591 – Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti, 592 – Odložená daň z príjmov z bežnej činnosti, 593 – Splatná daň z príjmov z mimoriadnej činnosti, 594 – Odložená daň z príjmov z mimoriadnej činnosti, 595 – Dodatočné odvody dane z príjmov Bežná činnosť je súčet hospodárskej činnosti a finančnej činnosti Výsledok hospodárenia pred zdanením sa MIMO SÚSTAVY účtovníctva upravuje na základ dane a vypočíta sa daň (v súlade so zákonom o dani z príjmov sa výsledok hospodárenia zvyšuje a znižuje o niektoré položky) Vypočítaná daň (v roku 2014 rovná 22 % základu) sa zaúčtuje ako náklad oproti účtu 341 – Daň z príjmov. Na strane nákladov sa musí rozdeliť na 591 – Splatná daň z bežnej činnosti a 593 – Splatná časť z mimoriadnej činnosti Výpočet výsledku hospodárenia, výpočet a zaúčtovanie splatnej dane z príjmov Výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov sa vypočíta ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch triedy 6 – Výnosy a nákladov účtovaných na účtoch triedy 5 – Náklady okrem účtov 591 – Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti, 592 – Odložená daň z príjmov z bežnej činnosti, 593 – Splatná daň z príjmov z mimoriadnej činnosti, 594 – Odložená daň z príjmov z mimoriadnej činnosti, 595 – Dodatočné odvody dane z príjmov Bežná činnosť je súčet hospodárskej činnosti a finančnej činnosti. Výsledok hospodárenia pred zdanením sa MIMO SÚSTAVY účtovníctva upravuje na základ dane (teda o úprave výsledku hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov na základ dane sa neúčtuje) a vypočíta sa daň (v súlade so zákonom o dani z príjmov sa výsledok hospodárenia zvyšuje a znižuje o niektoré položky). Určená daň (v roku 2014 22 % základu) sa zaúčtuje ako náklad oproti účtu 341 – Daň z príjmov. Na strane nákladov sa musí rozdeliť na 591 – Splatná daň z bežnej činnosti a 593 – Splatná časť z mimoriadnej činnosti. Ak niekde výjde záporná splatná daň a celkovo je kladná, tá záporná sa účtuje v prospech príslušného nákladového účtu 591 resp. 593 a na ťarchu 341. Princípy účtovníctva

Výpočet výsledku hospodárenia, výpočet a zaúčtovanie splatnej dane z príjmov (2) Účtovné jednotky, ktoré účtujú aj odloženú daň z príjmov, zaúčtujú odloženú daň na účet 592 – Odložená daň z príjmov z bežnej činnosti, na účet 594 - Odložená daň z príjmov z mimoriadnej činnosti a podvojne na účet 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka. Domeranie dane z príjmov za predchádzajúce účtovné a zdaňovacie obdobie a vrátenie dane z príjmov za predchádzajúce účtovné a zdaňovacie obdobie sa účtujú na účte 595 – Dodatočné odvody dane z prímov Výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmov – účtovný výsledok hospodárenia sa vypočíta ako rozdiel výnosov na účtoch triedy 6 a nákladov zaúčtovaných na účtoch účtovnej triedy 5 Domeranie dane z príjmov za predchádzajúce účtovné a zdaňovacie obdobie a vrátenie dane z príjmov za predchádzajúce účtovné a zdaňovacie obdobie sa účtujú na účte 595 – Dodatočné odvody dane z prímov. Účtovné jednotky, ktoré sú povinné účtovať aj odloženú daň z príjmov (alebo sa pre toto účtovanie sami rozhodnú) zaúčtujú odloženú daň vypočítanú na podklade daňovej analýzy v rámci uzávierkových prác do nákladov a podvojne na účet 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka. Pri účtovaní do nákladov sa odložená daň rozdelí na časť vzťahujúcu sa na výsledok hospodárenia z bežnej činnosti – táto sa účtuje na účte 592 – Odložená daň z príjmov z bežnej činnosti a na časť vzťahujúcu sa na výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti, ktorá sa účtuje na účte 594 - Odložená daň z príjmov z mimoriadnej činnosti. Výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmov – účtovný výsledok hospodárenia sa vypočíta ako rozdiel výnosov na účtoch triedy 6 a nákladov zaúčtovaných na účtoch účtovnej triedy 5. Princípy účtovníctva

Úprava výsledku hospodárenia na daňový základ Daňovými výdavkami nie sú (a teda sa pre účely výpočtu základu dane nezahŕňajú medzi náklady) napríklad: výdavky na pracovné cesty presahujúce limit stanovený osobitným predpisom nie sú daňovým výdavkom (sledovanie na analytickom účte k účtu 512 – Cestovné) výdavky na spotrebu pohonných látok prevyšujúce priemernú prepočítanú spotrebu podľa technického preukazu O tieto položky sa výsledok hospodárenia pre účely určenia základu dane zvyšuje Do základu dane sa nezahrnú napríklad nasledovné sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia: kladný rozdiel medzi daňovými a účtovnými odpismi: ak si podnikateľ kúpi auto na konci novembra, účtovné odpisy za daný rok budú predstavovať podstatne nižšiu čiastku ako daňové. O rozdiel daňových a účtovných odpisov si podnikateľ môže znížiť základ dane Od základu dane si môže účtovná jednotka za podmienok ustanovených zákonom odpočítať daňovú stratu z minulých rokov O tieto položky sa výsledok hospodárenia pre účely určenia základu dane znižuje. Poznámka: zákon sa nazýva „o dani z príjmov” a hovorí o „daňových výdavkoch”, ale v prípade podvojného účtovníctva pre podnikateľov ide vlastne o „daň z o zisku, teda z rozdielu výnosov a nákladov” a o „daňové náklady” Položky, o ktoré sa upravuje výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov na základ dane, stanovuje zákon o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v ňom osobitne § 19 a ďalšie). Správne vyčíslenie základu dane z príjmov si vyžaduje preštudovanie tohto zákona. Ako príklad uvedieme niektoré položky, o ktoré sa zvyšuje a znižuje výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov pri jeho transformácii na základ dane. Daňovými výdavkami nie sú (a teda sa pre účely výpočtu základu dane nezahŕňajú medzi náklady)napríklad: - výdavky na pracovné cesty presahujúce limit stanovený osobitným predpisom nie sú daňovým výdavkom (sledovanie na analytickom účte k účtu 512 – Cestovné) výdavky na spotrebu pohonných látok prevyšujúce priemernú prepočítanú spotrebu podľa technického preukazu O tieto položky sa výsledok hospodárenia pre účely určenia základu dane zvyšuje (lebo sa znižujú náklady) Naopak, do základu dane sa nezahrnú napríklad nasledovné sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia: - kladný rozdiel medzi daňovými a účtovnými odpismi: ak si podnikateľ kúpi auto na konci novembra, účtovné odpisy za daný rok budú predstavovať podstatne nižšiu čiastku ako daňové. O rozdiel daňových a účtovných odpisov si podnikateľ môže znížiť základ dane od základu dane si môže účtovná jednotka za podmienok ustanovených zákonom odpočítať daňovú stratu z minulých rokov. O tieto položky sa výsledok hospodárenia pre účely určenia základu dane znižuje. Poznámka: zákon sa nazýva „o dani z príjmov” a hovorí o „daňových výdavkoch”, ale v prípade podvojného účtovníctva pre podnikateľov ide vlastne o „daň zo zisku, teda z rozdielu výnosov a nákladov” a o „daňové náklady”. Princípy účtovníctva

Záver prípravných prác pred uzavretím účtovných kníh Na záver prípravných prác pred uzavretím účtovných kníh sa uskutoční kontrola formálnej správnosti účtovných zápisov zostavením predvahy Predvahu možno pokladať za spájajúci článok medzi bežným účtovníctvom a účtovnou závierkou PO VYKONANÍ PRÍPRAVNÝCH PRÁC MOŽE ÚČTOVNÁ JEDNOTKA UZAVRIEŤ ÚČTOVNÉ KNIHY A ZOSTAVIŤ ÚČTOVNÚ ZÁVIERKU Na záver prípravných prác pred uzavretím účtovných kníh sa uskutoční kontrola formálnej správnosti účtovných zápisov zostavením predvahy. Predvahu možno pokladať za spájajúci článok medzi bežným účtovníctvom a účtovnou závierkou. PO VYKONANÍ PRÍPRAVNÝCH PRÁC MOŽE ÚČTOVNÁ JEDNOTKA UZAVRIEŤ ÚČTOVNÉ KNIHY A ZOSTAVIŤ ÚČTOVNÚ ZÁVIERKU. Princípy účtovníctva

Uzavretie účtovných kníh a účtovná závierka Pri uzavretí účtovných kníh sa postupuje nasledovne: zistia sa obraty strán Má dať a strán Dal jednotlivých účtov zistia sa konečné stavy výsledkových účtov a konečné zostatky súvahových účtov zaúčtujú sa konečné stavy účtov nákladov v prospech týchto účtov a na ťarchu účtu 710 – Účet ziskov a strát a konečné stavy účtov výnosov na ťarchu týchto účtov a v prospech účtu 710 – Účet ziskov a strát. Tým sa výsledkové účty sa vynulujú zaúčtujú sa konečné zostatky účtov majetku v prospech týchto účtov a na ťarchu účtu 702 – Konečný účet súvahový a konečné zostatky účtov záväzkov a vlastného imania na ťarchu týchto účtov a v prospech účtu 702 – Konečný účet súvahový. Tým sa súvahové účty vynulujú zistí sa výsledok hospodárenia ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 a účtuje sa, ak ide o účtovný zisk, na ťarchu účtu 710 – Účet ziskov a strát a v prospech účtu 702 – Konečný účet súvahový, ak ide o účtovnú stratu v prospech účtu 710 – Účet ziskov a strát a na ťarchu účtu 702 – Konečný účet súvahový Uzavretie účtovných kníh a účtovná závierka Pri uzavretí účtovných kníh sa postupuje nasledovne: - Zistia sa obraty strán Má dať a strán Dal jednotlivých účtov. Obrat strany účtu je súčet súm zaúčtovaných na príslušnú stranu počas účtovného obdobia. Začiatočný stav sa do obratu nezapočítava. - Zistia sa konečné stavy výsledkových účtov a konečné zostatky súvahových účtov. Poznámka: u výsledkových účtov hovoríme o konečných stavoch, u súvahových účtov hovoríme o konečných zostatkoch – súvisí to s tým, že zostatky súvahových účtov sa prenášajú, ale stavy výsledkových účtov sa nulujú. - Zaúčtujú sa konečné stavy účtov nákladov v prospech týchto účtov a na ťarchu účtu 710 – Účet ziskov a strát a konečné stavy účtov výnosov na ťarchu týchto účtov a v prospech účtu 710 – Účet ziskov a strát. Dá sa povedať, že výkaz ziskov a strát vrátane dane z príjmov „sa prenesie” na účet 710 – Účet ziskov a strát a výsledkové účty sa vynulujú. Zaúčtujú sa konečné zostatky účtov majetku v prospech týchto účtov a na ťarchu účtu 702 – Konečný účet súvahový a konečné zostatky účtov záväzkov a vlastného imania na ťarchu týchto účtov a v prospech účtu 702 – Konečný účet súvahový. Dá sa povedať, že na konečnom účte súvahovom sa vytvorí „obraz” súvahy. - Zistí sa výsledok hospodárenia ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 (teraz je medzi nimi aj splatná daň z príjmu) a účtuje sa, ak ide o účtovný zisk, na ťarchu účtu 710 – Účet ziskov a strát a v prospech účtu 702 – Konečný účet súvahový, ak ide o účtovnú stratu v prospech účtu 710 – Účet ziskov a strát a na ťarchu účtu 702 – Konečný účet súvahový. Princípy účtovníctva

Uzavretie účtovných kníh a účtovná závierka (2) Zaúčtovanie výsledku hospodárenia po zdanení daňou z príjmov (ktorý sa nazýva účtovným ziskom alebo účtovnou stratou) je posledný účtovný zápis bežného účtovného obdobia. Po jeho vykonaní sú účtovné knihy uzatvorené a môže sa zostaviť účtovná závierka Účty 710 – Účet ziskov a strát a 702 – Konečný účet súvahový sú výsledným produktom uzatvorenia výsledkových a súvahových účtov Zaúčtovanie výsledku hospodárenia po zdanení daňou z príjmov (ktorý sa nazýva účtovným ziskom alebo účtovnou stratou) je posledný účtovný zápis bežného účtovného obdobia. Po jeho vykonaní sú účtovné knihy uzatvorené a môže sa zostaviť účtovná závierka. Účty 710 – Účet ziskov a strát a 702 – Konečný účet súvahový sú výsledným produktom uzatvorenia výsledkových a súvahových účtov. Princípy účtovníctva

Zostavenie účtovnej závierky Účtovná závierka obsahuje údaje identifikujúce podnik, dátum, ku ktorému sa závierka zostavuje a obdobie, za ktoré sa zostavuje predpísané finančné výkazy poznámky Súčasný slovenský zákon o účtovníctve vyžaduje ako súčasť účtovnej závierky finančné výkazy súvahu a výkaz ziskov a strát Podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre rôzne typy účtovných jednotiek ustanovujú opatrenia ministerstva financií V ďalšom uvedieme informácie z opatrenia pre podnikateľov Účtovná závierka obsahuje, okrem všeobecných náležitostí ako sú údaje identifikujúce podnik, dátum, ku ktorému sa závierka zostavuje a obdobie, za ktoré sa zostavuje, predpísané finančné výkazy a poznámky. Súčasný slovenský zákon o účtovníctve vyžaduje ako súčasť účtovnej závierky finančné výkazy súvahu a výkaz ziskov a strát. Podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre rôzne typy účtovných jednotiek ustanovujú opatrenia ministerstva financií. V ďalšom uvedieme informácie z opatrenia pre podnikateľov. Princípy účtovníctva

Účtovná závierka pre podnikateľov Na podnikateľské účtovné jednotky sa vzťahuje opatrenie s názvom Opatrenie z 31. marca 2003 č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení .... Opatrenie obsahuje aj vzor súvahy, vzor výkazu ziskov a strát a obsahové vymedzenie poznámok Údaje z individuálnej účtovnej závierky sa zverejňujú v plnom rozsahu Zostavená účtovná závierka sa predkladá v jednom vyhotovení daňovému úradu v termínoch pre podávanie daňových priznaní Súvaha a výkaz ziskov a strát sa zostavuje na základe konečných zostatkov resp. stavov účtov z rámcovej účtovej osnovy a účtov vytvorených účtovnou jednotkou, ktoré má uvedené vo svojom účtovom rozvrhu Účtovná jednotka si môže vytvoriť v rámci existujúcich účtových skupín aj vlastné syntetické účty, ktoré však musia nadväzovať na ekonomický obsah príslušnej účtovej skupiny, pričom sa takémuto účtu priradí trojmiestny číselný kód a slovné označenie Na podnikateľské účtovné jednotky sa vzťahuje opatrenie s názvom Opatrenie z 31. marca 2003 č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 11. decembra 2003 č. 25 167/2003-92, opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 24. novembra 2004 č. MF/10069/2004-74 a opatrenia z 14. decembra 2005 č. MF/26670/2005-74. Prívlastok „individuálna” znamená, že ide o účtovnú závierku len za príslušnú účtovnú jednotku. V prípadoch vymedzených zákonom zostavuje účtovná jednotka aj tzv. konsolidovanú účtovnú závierku, ktorá poskytuje informácie o tzv. konsolidovanom celku, ktorý tvorí materská účtovná jednotka a jej dcérske účtovné jednotky. Účtovná jednotka je materskou vo vzťahu k nejakej inej účtovnej jednotke – obchodnej spoločnosti (ktorá je potom dcérskou účtovnou jednotkou) ak ju ovláda niektorým zo spôsobov vymedzených v zákone, napríklad má väčšinu hlasovacích práv v účtovnej jednotke. Opatrenie obsahuje aj vzor súvahy, vzor výkazu ziskov a strát a obsahové vymedzenie poznámok. Údaje z individuálnej účtovnej závierky sa zverejňujú v plnom rozsahu. Zostavená účtovná závierka sa predkladá v jednom vyhotovení miestne príslušnému daňovému úradu v termínoch pre podávanie daňových priznaní. Súvaha a výkaz ziskov a strát sa zostavuje na základe konečných zostatkov účtov (u súvahových účtov) resp. stavov (u výsledkových účtov) z rámcovej účtovej osnovy a účtov vytvorených účtovnou jednotkou, ktoré má uvedené vo svojom účtovom rozvrhu. Účtovná jednotka si môže vytvoriť v rámci existujúcich účtových skupín aj vlastné syntetické účty, ktoré však musia nadväzovať na ekonomický obsah príslušnej účtovej skupiny, pričom sa takémuto účtu priradí trojmiestny číselný kód a slovné označenie. Princípy účtovníctva

Súvaha pre podnikateľov Súvaha pozostáva zo 6 stĺpcov. Stĺpce 1 až 4 tvoria stranu aktív a stĺpce 5 a 6 stranu pasív. Stĺpce 1 až 3 a 5 venované údajom za bežné účtovné obdobie a stĺpce 4 a 6 údajom za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie Obsahy jednotlivých stĺpcov: v stĺpci 1 (brutto) sa vykazujú položky strany aktív bez oprávok a opravných položiek k týmto položkám. v stĺpci 2 (korekcia) sa vykazujú oprávky a opravné položky v stĺpci 3 (netto) sa vykazuje rozdiel medzi stĺpcami 1 a 2 v stĺpci 4 (netto) sa vykazujú netto položky strany aktív za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie v stĺpci 5 sa vykazujú položky strany pasív za bežné účtovné obdobie v stĺpci 6 sa vykazujú položky strany pasív za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie Účty, na ktoré sa počas účtovného obdobia účtuje pohľadávka aj záväzok, napríklad účty 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia, 341 – Daň z príjmov, 343 – Daň z pridanej hodnoty, sa vykazujú na strane aktív alebo na strane pasív, podľa charakteru konečného zostatku. Nerobí sa pritom kompenzácia Pohľadávky a záväzky sa v súvahe vykazujú ako dlhodobé alebo krátkodobé podľa zostatkovej doby ich splatnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Časť dlhodobého záväzku a časť dlhodobej pohľadávky, ktorých splatnosť nie je dlhšia ako jeden rok odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa vykazuje v súvahe ako krátkodobý záväzok alebo krátkodobá pohľadávka Súvaha pozostáva zo 6 stĺpcov. Stĺpce 1 až 4 tvoria stranu aktív súvahy a stĺpce 5 a 6 stranu pasív. Výkaz ziskov a strát pozostáva z 2 stĺpcov. V súvahe sú stĺpce 1 až 3 a 5 venované údajom za bežné účtovné obdobie a stĺpce 4 a 6 údajom za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. V stĺpci 1 (brutto) sa vykazujú položky strany aktív, v ktorých nie sú zahrnuté oprávky a opravné položky vytvorené k týmto položkám. Oprávky a opravné položky sa vykazujú v stĺpci 2 (korekcia). V stĺpci 3 (netto) sa vykazuje rozdiel medzi stĺpcami 1 a 2. V stĺpci 4 (netto) sa vykazujú netto položky strany aktív za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. V stĺpci 5 sa vykazujú jednotlivé položky strany pasív za bežné účtovné obdobie a v stĺpci 6 sa vykazujú jednotlivé položky strany pasív za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Účty, na ktoré sa počas účtovného obdobia účtuje pohľadávka aj záväzok – ide predovšetkým o účty 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia, 341 – Daň z príjmov, 342 – Ostatné priame dane, 343 – Daň z pridanej hodnoty, 345 – Ostatné dane a poplatky, 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu, 347 – Ostatné dotácie – sa vykazujú na strane aktív alebo na strane pasív, podľa charakteru konečného zostatku (označujú sa ako účty s premenlivým zostatkom). Poznámka: Nerobí sa pritom kompenzácia – v súvahe je napríklad jedna položka na všetky daňové záväzky a pohľadávky (je to riadok 110 na strane pasív a riadok 054 na strane aktív) na stranu aktív idú súčty zostatkov na ľavých stranách daňových syntetických účtov (ak takéto zostatky existujú) a na stranu pasív idú súčty zostatkov na pravých stranách daňových syntetických účtov (ak takéto zostatky existujú). Ak napríklad účet 341 – Daň z príjmov, vykazuje ako zostatok záväzok 1000 a účet 343 – Daň z pridanej hodnoty vykazuje ako zostatok pohľadávku 400, neurobí sa v rámci skupiny 34 – Zúčtovanie daní a dotácií kompenzácia, ktorej výsledok by bol záväzok 600, ale v riadku 54 sa vykaáže pohľadávka 400 a v riadku 110 sa vykáže záväzok 1000. Pohľadávky a záväzky sa v súvahe vykazujú ako dlhodobé alebo krátkodobé podľa zostatkovej doby ich splatnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Časť dlhodobého záväzku a časť dlhodobej pohľadávky, ktorých splatnosť nie je dlhšia ako jeden rok odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa vykazuje v súvahe ako krátkodobý záväzok alebo krátkodobá pohľadávka. Ak napríklad má učtovná jednotka dlhodobý záväzok vo výške 1000 a v najbližšom účtovnom období má z neho splatiť 300, vykáže sa týchto 300 ako krátkodobý záväzok a zvyšných 700 ako dlhodobý záväzok. Princípy účtovníctva

Ukážka časti súvahy – strana aktív Ozna-čenie a Strana aktív b Číslo riadku c Brutto 1 Korekcia 2 Netto 3 Netto 4   SPOLU MAJETOK r. 002 + r. 003 + r. 032 + r. 062 001 A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie (353) 002 B. Neobežný majetok r. 004 + r. 013 + r. 023 003 B.I. Dlhodobý nehmotný majetok súčet (r. 005 až 012) 004 B.I.1. Zriaďovacie náklady (011) - /071, 091A/ 005 2. Aktivované náklady na vývoj (012) - /072, 091A/ 006 3. Softvér (013) - /073, 091A/ 007 4. Oceniteľné práva (014) - /074, 091A/ 008 5. Goodwill (015) - /075, 091A/ 009 6. Ostatný dlhodobý nehmotný majetok (019, 01X) - /079, 07X, 091A/ 010 7. Obstarávaný dlhodobý nehmotný majetok (041) - 093 011 Technické vysvetlivky k súvahe 1. Písmeno „X“ v označení účtu uvedené v riadku súvahy vyjadruje účet doplnený do účtového rozvrhu podľa potrieb účtovnej jednotky. 2. Ak je v riadku súvahy účet označený písmenom „A“ za číslom účtu, ide o analytický účet. 3. Za znamienkom mínus (–) sú v súvahe uvedené čísla účtov, ktoré sa uvádzajú v stĺpci 2. 4. Suma položky súvahy v riadku 001 v stĺpcoch 3 a 4 sa rovná sume položky súvahy v riadku 065 v stĺpcoch 5 a 6. 5. Položky súvahy v nulovej hodnote za bežné účtovné obdobie a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sa nevypĺňajú. Princípy účtovníctva

Ukážka časti súvahy – strana pasív Predchádza-júce účtovné obdobie 6 Ozna-čenie a Strana pasív b Číslo riadku c Bežné účtovné obdobie 5 Predchádza-júce účtovné obdobie 6   SPOLU VLASTNÉ IMANIE A ZÁVÄZKY r. 066 + r. 086 + r. 116 065 A. Vlastné imanie r.067 + r.071 + r.078 + r.082 + r.085 066 A.I. Základné imanie súčet (r. 068 až 070) 067 A.I.1. Základné imanie (411alebo +/- 491) 068 2. Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely (/-/252) 069 3. Zmena základného imania +/- 419 070 A.II. Kapitálové fondy súčet (r. 072 až 077) 071 A.II.1. Emisné ážio (412) 072 Ostatné kapitálové fondy (413) 073 Zákonný rezervný fond ( Nedeliteľný fond) z kapitálových vkladov (417, 418) 074 Princípy účtovníctva

Ukážka časti výkazu ziskov a strát Ozna- čenie a Text b Číslo riadku c Bežné účtovné obdobie 1 Bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie 2 I. Tržby z predaja tovaru (604) 01   A. Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru ( 504) 02 + Obchodná marža r. 01- r. 02 03 II. Výroba r. 05 + r. 06 + r. 07 04 II.1. Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb (601, 602) 05 2. Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob ( +/- účtová skupina 61) 06 3. Aktivácia (účtová skupina 62) 07 B. Výrobná spotreba r. 09 + r. 10 08 B.1. Spotreba materiálu, energie a ostatných neskladovateľných dodávok (501, 502, 503) 09 Služby (účtová skupina 51) 10 Pridaná hodnota r. 03 + r. 04 - r. 08 11 Vo výkaze ziskov a strát v stĺpci 1 sa vykazujú náklady a výnosy za bežné účtovné obdobie a v stĺpci 2 sa vykazujú náklady a výnosy za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Suma položky výkazu ziskov a strát v riadku 64 v stĺpcoch 1 a 2 sa rovná sume položky súvahy v riadku 085 v stĺpcoch 5 a 6. Princípy účtovníctva