Zdaňovanie v cestovnom ruchu Ing. Michal Hornok, PhD. Cestovný ruch je vo svete jedným z najdynamickejších odvetví a má predpoklady ním byť aj v 21. storočí. Objemom tržieb sa zaraďuje na tretie miesto za ropný a automobilový priemysel. Vo všeobecnosti sa považuje za ekonomický generátor, ktorý svojimi mnohonásobnými efektmi prispieva k finančnej bilancii štátu, zabezpečuje vyššiu zamestnanosť v podnikoch poskytujúcich služby cestovného ruchu. Vzhľadom na rastúci význam tohto odvetvia ako prispievateľa do štátneho rozpočtu v podobe daní, si problematika daňového zaťaženia podnikov cestovného ruchu zasluhuje náležitú pozornosť. Pri skúmaní daňového zaťaženia predpokladáme, že správanie podnikov cestovného ruchu vo vzťahu k daniam sa odlišuje od správania podnikov v iných odvetviach. Každé odvetvie má inú štruktúru podnikov z hľadiska veľkosti, lokalizácie, právnej formy, nákladovej štruktúry, postavenia na trhu, kapitálovej náročnosti, podielu cudzích a vlastných zdrojov a pod. Tieto faktory viac či menej vplývajú na výšku daňového zaťaženia. Banská Bystrica – 29. 3. 2011

Obsah prezentácie Daňový systém na Slovensku. Úloha daní v cestovnom ruchu. Vplyv daní na podnikanie v cestovnom ruchu. Daňové zaťaženie vybraných druhov daní. Daňové konanie ako zdroj informácií. Administratívna záťaž pri platení daní. Daňová kriminalita.

Daň povinná, zákonom určená neúčelová a neekvivalentná platba, ktorú daňové subjekty platia a odvádzajú v presne určenej výške a v stanovených lehotách do príslušného verejného rozpočtu. Predstavuje fiškálny vzťah medzi subjektom a štátom, ktorý vláda využíva na realizáciu svojich cieľov. Daň môžeme definovať z formálno-právnej stránky ako povinnú, zákonom určenú neúčelovú a neekvivalentnú platbu, ktorú daňové subjekty platia a odvádzajú v presne určenej výške a v stanovených lehotách do príslušného verejného rozpočtu. Z ekonomicko-finančného hľadiska daň predstavuje fiškálny vzťah medzi subjektom a štátom, ktorý vláda využíva na realizáciu svojich cieľov (Zubaľová, 2003, s.11). Podobne aj Šlosár (2002, s. 30) definuje dane ako povinné platby právnických a fyzických osôb, stanovené zákonmi, spravidla sa opakujúce. Odvádzajú ich daňovníci štátu v určenej výške a v stanovených lehotách. Slúžia ako nástroj hospodárskej politiky štátu. Široký (1994, s. 8) vyzdvihuje príjmovú úlohu daní do štátneho rozpočtu a ich prínos k realizácii fiškálnej politiky štátu. Podľa Kubátovej (1994b, s. 21) charakteristickou vlastnosťou daní je skutočnosť, že splnenie daňovej povinnosti nezakladá nárok na žiadne konkrétne plnenie zo strany prijímateľa, napr. pri poskytovaní určitého množstva verejných služieb. Protikladom dane sú poplatky. Poplatky predstavujú platby za konkrétne služby poskytované verejným sektorom. Väčšina autorov sa vo svojich definíciách zameriava na vyzdvihnutie neúčelnosti a zákonom danú povinnosť platiť daň. Táto kombinácia vytvára negatívny obraz daní. Ak je niekto povinný platiť a nevie na aký účel sa použijú zaplatené peniaze, snaží sa tejto povinnosti vyhnúť. Poukazuje na to aj Šlosár (2002, s. 30), keď svoju definíciu dopĺňa: Štát sa snaží prostredníctvom daní odčerpať čo najviac prostriedkov, aby zabezpečil svoju finančnú rovnováhu. Na druhej strane daňovníci sa snažia o minimalizáciu daní. Týmto tvrdením chce pravdepodobne poukázať na diametrálne odlišné postoje prijímateľov a platiteľov daní. Nemôžeme však súhlasiť s tvrdením o snahe štátu odčerpať čo najviac prostriedkov. Posúva to štát do úlohy vykorisťovateľa. Cieľom štátu môže byť pravý opak, a to znižovanie daňového zaťaženia v snahe zvýšiť atraktívnosť podnikateľského prostredia a zvýšiť tak investície a následne aj príjmy z daní, čoho sme svedkami na Slovensku.

Daň Občania platia dane ako protihodnotu za služby, ktoré im štát poskytuje tým, že chráni ich osoby a majetok. Lodovico Guetti Iný pohľad na dane mal už v 16. storočí taliansky autor Lodovico Guetti, ktorý použil na odôvodnenie oprávnenosti daní prvýkrát tézu, že občania platia dane ako protihodnotu za služby, ktoré im štát poskytuje tým, že chráni ich osoby a majetok (Zubaľová, 2003, s. 20). Pri takomto prístupe daň predstavuje akúsi zálohu od platiteľa dane za očakávané služby zo strany prijímateľa dane. Ak sa naplnia, narastá aj ochota platiteľa daň platiť a nesnaží sa daňovej povinnosti vyhnúť. Daň môže byť tak prostriedkom na akumuláciu zdrojov na naplnenie spoločných cieľov v podmienkach, keď iná dohoda nie je možná. Reálne je to v podmienkach miestnej samosprávy s využitím miestnych daní, ale aj na úrovni štátu, kde si to však vyžaduje širší konsenzus.

Dane sú nástrojom zásahov štátu do ekonomiky, narúšajú fungovanie trhového mechanizmu, pôsobia vždy nemotivačne, potláčajú podnikateľskú aktivitu, narúšajú ceny, narušujú súkromné vlastníctvo. Podľa Chrena a Roháča (2001, s. 25), negatívny postoj k daniam majú liberáli, ktorí tvrdia, že dane sú nástrojom zásahov štátu do ekonomiky, a preto musia narúšať fungovanie jemného trhového mechanizmu. Pôsobia vždy nemotivačne a tým potláčajú podnikateľskú aktivitu, ktorá je základom fungovania slobodných trhov. Narúšajú ceny, a tým informačné toky na trhoch. Zo svojej podstaty sú dane aktom násilia a narušením súkromného vlastníctva jednotlivcov – daňových poplatníkov, ktorí peniaze, získané ako odmenu za vlastnú prácu, nemôžu používať podľa vlastného uváženia. Liberáli však majú aj iný postoj k úlohe štátu v ekonomike. Ako uvádza Moreau (2004, s. 849), štát určuje pravidlá hry. Nevystupuje ako hráč, ale ako rozhodca. Štát zakladá inštitúcie, ktoré rozhodujú v sporoch, uvaľuje sankcie a vynucuje si ich plnenie.

Dane prerozdeľujú dôchodky, napĺňajú sociálnu funkciu štátu, vytvárajú zdroje pre poskytovanie verejných služieb. Protiargumentom je nutnosť prerozdeľovať dôchodky prostredníctvom daní, ktorou sa napĺňa sociálna funkcia štátu a nutnosť poskytovať služby, ktoré nie sú lukratívne pre súkromný sektor. Existujú pritom služby, ktoré je nutné poskytovať len prostredníctvom verejného sektora. Ako uvádza Vincúr (1997a, s. 91), úlohou vlády je aj financovať potreby, ktoré zabezpečujú štátne inštitúcie, napr. školstvo, bezpečnosť, armáda, preto si musí zabezpečiť príjmy. Tieto príjmy pochádzajú hlavne z daní. Faktom však ostáva, že daňová reforma v roku 2004 na Slovensku sa uskutočnila v duchu liberálnych princípov a daňový systém nesie základné prvky tejto teórie. Od tohto roku sa na Slovensku uplatňuje tzv. rovná daň vo výške 19 %, ktorá nahradila zdaňovanie progresívnou sadzbou pri dani z príjmu fyzických osôb. Daňové zaťaženie osôb s najnižšími príjmami sa nezmenilo, po tejto zmene si polepšili osoby s nadpriemernými príjmami. Rovnakou sadzbou sa zdaňujú aj právnické osoby. Podobne to bolo aj pri dani z pridanej hodnoty, ale od roku 2007 bola opätovne zavedená znížená sadzba dane na niektoré produkty.

Príjmy štátne rozpočtu Dane je možné rozdeliť do dvoch základných skupín, na priame a nepriame. Pri priamych daniach daňovú záťaž znáša platiteľ dane. Do tejto skupiny sa zaraďujú dane z príjmu, daň z majetku a niektoré miestne dane. Pri nepriamych daniach nenesie daňovú záťaž platiteľ dane – predávajúci, ale spotrebiteľ, ktorý ju zaplatí v cene tovaru a služieb, ktoré nakupuje. Do tejto skupiny daní patrí daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane ale aj daň za ubytovanie. Daňový systém je súbor všetkých daní, ktoré sú povinní platiť daňovníci a ktoré stanovuje zákon. Na území Slovenskej republiky daňový systém tvoria tieto národné dane: daň z príjmu, daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane a daň z motorových vozidiel. Od roku 2005 sú v daňovej sústave tieto miestne dane: daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie automaty, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie. Daňové príjmy z národných daní tvoria 80 % príjmov štátneho rozpočtu. Najväčší podiel na daňových príjmoch má daň z pridanej hodnoty. Podľa Vincúra (1997a, s. 144) daňové príjmy vždy závisia od konkrétnej situácie v ekonomike – od vývoja HDP, inflácie, nezamestnanosti, zahraničného obchodu, miezd, stability meny, úrovne devízových rezerv a pod. Výška daňových príjmov sa odvodzuje priamo od predpokladaného vývoja hrubého domáceho produktu.

Príjmy mesta Banská Bystrica Dane je možné rozdeliť do dvoch základných skupín, na priame a nepriame. Pri priamych daniach daňovú záťaž znáša platiteľ dane. Do tejto skupiny sa zaraďujú dane z príjmu, daň z majetku a niektoré miestne dane. Pri nepriamych daniach nenesie daňovú záťaž platiteľ dane – predávajúci, ale spotrebiteľ, ktorý ju zaplatí v cene tovaru a služieb, ktoré nakupuje. Do tejto skupiny daní patrí daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane ale aj daň za ubytovanie. Daňový systém je súbor všetkých daní, ktoré sú povinní platiť daňovníci a ktoré stanovuje zákon. Na území Slovenskej republiky daňový systém tvoria tieto národné dane: daň z príjmu, daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane a daň z motorových vozidiel. Od roku 2005 sú v daňovej sústave tieto miestne dane: daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie automaty, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie. Daňové príjmy z národných daní tvoria 80 % príjmov štátneho rozpočtu. Najväčší podiel na daňových príjmoch má daň z pridanej hodnoty. Podľa Vincúra (1997a, s. 144) daňové príjmy vždy závisia od konkrétnej situácie v ekonomike – od vývoja HDP, inflácie, nezamestnanosti, zahraničného obchodu, miezd, stability meny, úrovne devízových rezerv a pod. Výška daňových príjmov sa odvodzuje priamo od predpokladaného vývoja hrubého domáceho produktu.

Daňová harmonizácia Rovnaké typy daní. Harmonizovaný daňový základ. Harmonizované sadzby. Pozitívna harmonizácia. Negatívna harmonizácia. Priama harmonizácia. Nepriama harmonizácia. Daňová harmonizácia v prostredí Európskej únie je proces odstraňovania takých ustanovení daňovej legislatívy, ktoré sú prekážkou rozvoja vnútorného trhu. Proces začína definíciou daní, ktorých sa bude harmonizácia dotýkať, následne sa upravujú daňové predpisy tak aby boli rovnaké pravidlá pre výpočet daňového základu a následne sa určia spoločné daňové sadzby, prípadne interval sadzieb (ako je to pri DPH). Proces harmonizácie sa môže realizovať formou vzájomnej dohody medzi členskými štátmi EU, vtedy hovoríme o pozitívnej harmonizácii, alebo úprava môže nastať v konkrétnom štáte po rozsudku európskeho súdneho dvoru. Harmonizačný proces môže prebiehať priamou úpravou daňových zákonov, alebo nepriamo prostredníctvom úpravy iných právnych noriem (zákon o účtovníctve, obchodný zákonník)

Podiel daní na HDP v roku 2009 (%) Pri porovnávaní daňových systémov nie je smerodajné sledovanie daňových sadzieb, pretože tie vychádzajú z rozdielnych daňových základov. Každý štát má v daňovej legislatíve zapracované iné nezdaniteľné položky, rôzne definované daňové výdavky a príjmy. Sledovanie absolútnej výšky zaplatených daní zas nezohľadňuje ekonomickú silu štátu. Na porovnanie rôznych daňových systémov sa používa ukazovateľ daňovej kvóty (DK), ktorý meria podiel celkových daňových príjmov (DP) na hrubom domácom produkte (HDP) v bežných cenách. Podľa tohto ukazovateľa je podiel priamych a nepriamych daní v celej EU viac ako 25 %. Pričom podiel priamych a nepriamych daní je približne rovnaký. Slovenský daňový systém je podľa tohto porovnania je výrazne odlišný ako priemer EU. Podiel daní na HDP je len 16,1 % a priame dane tvoria len 5,5 %. Z naších susedov je na Slovensku najnižšie daňové zaťaženie, pričom Maďarsko a Rakúsko má vyššie daňové zaťaženie ako je priemer EU. Dane preto nemôžu byť považované za brzdu rozvoja cestovného ruchu ruchu. V Rakúsku je formou daní prerozdelených skoro 28 % Európska únia sa ako celok považuje za miesto s vysokým daňovým zaťažením. V roku 2007 bol podiel daní na hrubom domácom produkte v európskej dvadsať sedmičke na úrovni 39,8 %, čo je o 12 % viac ako v Spojených štátoch amerických a Japonsku. Európsky podiel daní na hrubom domácom produkte nie je vysoký len v porovnaní s týmito dvoma štátmi ale celkovo. Spomedzi významných mimoeurópskych členov OECD, len Nový Zéland má vyšší ako 35 % podiel daní na HDP (European Communities, 2007).

Dane uvalené na cestovný ruch Celosvetovo je 40 daní uvalených na cestovný ruch 30 daní platia návštevníci cestovného ruchu 10 daní platia podniky Cestovný ruch patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvia a tým sa stáva zaujímavým zdrojom daňových príjmov štátu a samosprávy. Podľa údajov Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO), bolo na odvetvie cestovného ruchu uvalených celkovo 40 rozdielnych daní. Väčšina je určená na zdaňovanie podnikov cestovného ruchu. Menšia časť zdaňuje priamo turistov. Zdaňovanie v cestovnom ruchu sa realizuje hlavne formou spotrebných daní, aj keď podniky cestovného ruchu sú zdanené aj priamymi daňami. Podnikateľské subjekty cestovného ruchu platia špeciálne dane (napr. daň za ubytovanie) a všeobecné dane (napr. daň z pridanej hodnoty). Cestovný ruch je jediné exportné odvetvie, ktoré je zdaňované domácimi daňami, pretože cez hranice neprúdia produkty ale spotrebitelia. Z tohto dôvodu zdaňovanie prebieha aj vtedy, keď nie sú uvalené špeciálne dane na cestovný ruch, a to formou všeobecných daní, ktoré zdaňujú aj domáce obyvateľstvo. V niektorých rozvojových štátoch je zaužívanou praxou rozdielne oceňovanie tovaru určeného pre domáce obyvateľstvo a inak pre návštevníkov v cestovnom ruchu. V takom prípade dochádza k vyššiemu daňovému zaťaženiu návštevníkov v cestovnom ruchu spotrebnými daňami ako domáceho obyvateľstva aj bez špeciálnych daní.

Pozitíva zdaňovania v cestovnom ruchu Daň je exportovaná mimo región. Nadpriemerný príjem účastníka CR. Spotreba verejných statkov účastníkmi CR. Zvýšenie blahobytu domáceho obyvateľstva. Obmedzenie vplyvu CR na životné prostredie. Zdaňovaním cestovného ruchu sa daň exportuje mimo región kde je daň uvalená, pretože dane platia dočasný návštevníci a nie domáce obyvateľstvo. Nie sú tak zdaňovaní voliči regionálnych politikov a je preto uvalenie dane na cestovný ruch politicky priechodnejšie. Inak je to však v turisticky atraktívnych miestach, kde príjmy z cestovného ruchu tvoria významnú časť celkových príjmov. Podniky cestovného ruchu ako významný zamestnávatelia v regióne môžu mať nezanedbateľný vplyv na rozhodovanie v daňových otázkach. Musíme si uvedomiť, že na podnik cestovného ruchu je uvalených hneď niekoľko miestnych daní, ktoré sa chtiac či nechtiac musia prejaviť na cene a tým na celkovom dopyte. Účastníci cestovného ruchu patria zväčša k skupine s priemernými a nadpriemernými príjmami a preto je pre nich ľahšie dodatočné daňové zaťaženie znášať. Tiež na dovolenke sa peniaze míňajú ľahkovážnejšie, preto prípadné zdanenie je vnímané s menším odporom ako v bežnom živote. Účastníci cestovného ruchu spotrebovávajú verejné statky, na financovaní ktorých sa musia patrične podieľať. Sú to náklady na bezpečnosť, verejné služby, ale aj na údržbu ciest, verejné osvetlenie a podobne. Príchod turistov zvyšuje potrebu financovať tieto statky a bez dodatočného zdanenia cestovného ruchu by ostala nutnosť financovať verejné služby na strane domáceho obyvateľstva. Zdanenie cestovného ruchu je z tohto pohľadu spravodlivé. Existujú zábavné parky alebo safari, kde turista priamo platí za poskytované služby. Vo väčšine prípadov je však financovanie prostredníctvom daní najjednoduchšia a najspravodlivejšia cesta. Vyššie daňové príjmy aj vďaka daňovým príjmom z cestovného ruchu môžu napomôcť k zvýšeniu blahobytu v krajine, napríklad vyššími výdavkami na zdravotnú starostlivosť, prípadne znížením daňového zaťaženia domáceho obyvateľstva. Takéto daňové príjmy môžu napomôcť aj zmene daňovej politiky, napríklad pri znižovaní spotrebných daní. V tradičných turistických krajinách tvoria príjmy z daní uložených na cestovný ruch od 10 % do 25 % celkových daňových príjmov. Na Bahamách je tento podiel až 50 %, na Maldivách okolo 40 %. Rozvojové štáty nevyužívajú naplno svoj potenciál zdanenia cestovného ruchu. Súvisí to hlavne s úrovňou poskytovaných služieb, ktorá je na veľmi nízkej úrovni a produkujú tak veľmi nízku pridanú hodnotu. Nevzniká tak priestor pre vyššie daňové príjmy. Rozvojové krajiny kompenzujú nižšiu kvalitu služieb, príťažlivejšou primárnou ponukou. Vo všeobecnosti platí, že čím je lákavejšia primárna ponuka, tak aj dopyt je menej elastický a tým menej reaguje na zvýšenie cien spôsobené zavedením alebo zvýšením daní. Krajiny s bohatou primárnou ponukou majú teda väčší priestor na zvyšovanie daní. Napríklad zavedenie dane za ubytovanie na Hawaii nemalo žiadny vplyv na príjmy hotelov. Neovplyvnilo to ani dĺžku pobytu. Pri skúmaní daňového zaťaženia však musíme brať do úvahy komplexnosť produktu cestovného ruchu a zohľadňovať skutočnosť, že každá zložka môže byť zdaňovaná inou daňou, prípadne súborom daní, alebo inou sadzbou. Tiež zdanenie jednej zložky, aj keď priamo neovplyvní jej spotrebu, môže spôsobiť spotrebu inej zložky, ktorá ani nemusí byť zaťažená daňou. Zvýšením nákladov na produkt cestovného ruchu spôsobené zdanením môže taktiež spôsobiť zníženie úspor, prípadne zníženie bežnej spotreby návštevníka. Mnoho rozvojových krajín vďaka valutám, ktoré prináša cestovný ruch, zabúdajú na negatívne vplyvy na životné prostredie. Skôr či neskôr sa budú musieť týmto problémom zaoberať. Existujú dve cesty ako regulovať príliv turistov a tým devastáciu životného prostredia. Buď sa vláda rozhodne pre reguláciu cestovného ruchu prostredníctvom regulačných nariadení, alebo zdanením vybraných produktov. Prvé riešenie môže spôsobiť výrazné narušenie ekonomického prostredia, čo naruší celú ekonomiku. V druhom prípade zásah nie je taký direktívny a ekonomika ho ľahšie absorbuje. Nezvyšuje sa ani tlak na rast korupcie, ktorá vzniká práve tam, kde sú priame zásahy štátu do ekonomiky a dodatočný daňový výnos navyše predstavuje zdroje na obnovu alebo rozvoj postihnutého územia. Je to cesta k trvalo udržateľnému rozvoju cestovného ruchu. Jednou z daní môže byť vstupná daň (vstupný poplatok). Pri jej zavedení z dôvodu regulácie masového turizmu musíme brať do úvahy aj negatíva, ktoré zo sebou prináša. Táto daň obmedzuje počet turistov a neobmedzuje len určitú činnosť. Vzdávame sa tak všetkých príjmov od turistu, ktorého vstupným poplatkom odradíme. Ak je vstupný poplatok jednorazový a vo fixnej výške odradzuje viac krátkodobý pobyt ako dlhodobý, ktorý je menej postihovaný. Vstupný poplatok väčšinou platia len turisti a nie domáci obyvatelia, ktorí sa svojou prítomnosťou podieľajú rovnakým dielom na devastácii prostredia.

Negatíva zdaňovania v cestovnom ruchu Obmedzenie príjmov z cestovného ruchu. Zvýšená administratívna náročnosť. Daňová záťaž pre podniky cestovného ruchu. Odvetné opatrenia. Uvalenie dane na cestovný ruch má negatívny vplyv na všetky odvetvia spolupracujúce s cestovným ruchom. Nie je to len vďaka výške sadzby dane ale aj vďaka byrokracií, ktorá s tým súvisí. Napríklad vstupné víza a potreba ich získania odrádzajú časť turistov od návštevy konkrétnych krajín do ktorých existuje vízová povinnosť. Neúčasťou časti turistov stráca potenciálna krajina nielen príjmy z daní, ale aj príjmy z tržieb. Negatívny vplyv zdanenia nezávisí ani tak od výšky sadzby dane, ale hlavne od rozvojovej politiky štátu. Štát sa môže snažiť podporovať rast odvetvia cestovného ruchu nižšími daňami, môže to však robiť aj investíciami do infraštruktúry a dotáciami. Na takúto podporu však potrebuje zdroje, ktoré získa aj vďaka vyšším daniam. Podstatné je aj postavenie cestovného ruchu v ekonomike štátu. Ak je významné, sú významné aj daňové príjmy z neho. Negatívny efekt daní v podobe zníženia účasti turistov závisí od elasticity dopytu po konkrétnej destinácii. Ak je elasticita dopytu vysoká, zavedenie dane, ktoré ovplyvní cenu produktu spôsobí niekoľko násobný pokles dopytu a tým aj celkový daňový výnos a tržby subjektov podnikajúcich v cestovnom ruchu. Elasticita dopytu po produktoch cestovného ruchu je podľa analýzy Deloitte & Touche z roku 1995 na úrovni až 2,5. To by znamenalo, že každé zavedenie alebo zvýšenie dane, ktoré sa prejaví na cene by spôsobilo dva a pol násobný pokles dopytu. Naopak iná štúdia odhadla elasticitu dopytu v Spojených štátoch len na úrovni 0,44. Môže to byť spôsobené aj tým že Veľká Británia je viac závislá na individuálnej a rodinnej turistike a v USA prevláda masový turizmus. To znamená, že dodatočné zdanenie v cestovnom ruchu ľahšie absorbujú podniky cestovného ruchu v zámorí a naopak vo Veľkej Británii by malo likvidačný charakter. Začiatkom osemdesiatich rokov zvýšil parlament v Írsku sadzbu dane z pridanej hodnoty z ubytovacích služieb na 23 %. Malo to za následok zatvorenie 10 % hotelov. V roku 1985 Írska hotelová federácia presadila zníženie tejto sadzby na 12,5 %. Od tohto okamihu začal prudký rast cestovného ruchu. V priebehu šiestich rokov od roku 1990 zaznamenal 107 % rast, kým v tom čase bol celoeurópsky priemerný rast odvetvia len 36 %. Na tento pozoruhodný rast vplývali aj iné faktory a vplyv zníženia dane z pridanej hodnoty sa nedá jednoznačne abstrahovať, je však nepopierateľný. Od okamihu keď došlo k zníženiu sadzby dane rástol aj počet ľudí zamestnaných v tomto odvetví z počiatočných 22 000 na 42 000 ľudí v roku 1996. Aj keď daňové príjmy z dane z pridanej hodnoty po ráznom znížení sadzby v roku 1985 krátkodobo klesli, v roku 1996 boli už štvornásobné. Príklad z Írska jednoznačne dokazuje pozitívny efekt zníženia daní na rozvoj odvetvia. Dane a poplatky môžu byť nástrojom odvetných opatrení jednej vlády voči druhej. Ak sa rozvinutá krajina rozhodne brániť proti prisťahovalectvu z rozvojovej krajiny, môže zaviesť vstupné víza. Rozvojová krajina, ako odvetu, môže použiť rovnaký postup. Dopad však nie je rovnaký aj keď ide o rovnaké opatrenie. Z pohľadu cestovného ruchu by mala z tohto kroku profitovať rozvojová krajina. Tradične viac ľudí cestuje za dovolenkou z vyspelého štátu do rozvojového štátu a nie naopak. Rozvojové štáty majú tiež zaujímavejšiu primárnu ponuku, ktorá spôsobuje menej elastický dopyt po produktoch cestovného ruchu, preto je dopad zavedenia víz pre rozvojový štát aj z tomto pohľadu nižší.

Vplyv daní na podnikanie v cestovnom ruchu Vplyv na ekonomické správanie subjektov. Vplyv na finančné rozhodovanie podnikateľských subjektov. Podnik cestovného ruchu je v podmienkach slovenského daňového systému zdaňovaný daňou z príjmu, daňou z pridanej hodnoty a vybranými miestnymi daňami. Priame dane ovplyvňujú nákladovú štruktúru podniku. Nepriame dane sa priamo premietajú do ceny za poskytované služby ubytovacieho zariadenia a ovplyvňujú postavenie na trhu a výšku výnosov. Ako uvádza Harumová (2002, s. 277) vplyv daní na rozvoj podnikateľskej sféry možno skúmať z viacerých pohľadov. V prvom rade je to vplyv na ekonomické správanie subjektov a následne vplyv daní na finančné rozhodovanie podnikateľských subjektov. Skúmanie priamych daní si vyžiada sledovanie nákladovej štruktúry ubytovacieho zariadenia, objemu majetku a rentability. Skúmanie nepriamych daní sa musí zamerať na stranu výnosov a hlavne na schopnosť podniku obstáť na trhu s cenou zvýšenou o skúmané dane, alebo ju znížiť, čo sa prejaví v jeho príjmoch. V obidvoch prípadoch sa zaujímame o pridanú hodnotu. Platenie jednej dane (napr. dane z pridanej hodnoty) môže mať za následok zníženie daňovej povinnosti z dane z príjmu. Poklesne však aj zisk a vlastné zdroje na budúce investície. Rôzna kombinácia priamych a nepriamych daní môže mať rôzny vplyv na podnik pri rovnakom daňovom výnose.

Vplyv daní na finančnú situáciu Dane musia byť predmetom záujmu finančného manažmentu. Daňové plánovanie. Daňová optimalizácia. Daň z príjmu priamo ovplyvňuje finančnú situáciu podniku, pretože znižuje disponibilné zdroje, ktoré by sa inak využili na rozvoj alebo na výplatu podielu na zisku vlastníkom. Záleží na podniku, či túto dodatočnú nákladovú položku premietne do ceny poskytovanej služby, upraví ostatné nákladové položky, prípadne uskutoční iné optimalizačné opatrenia, ktoré budú viesť k zníženiu daňovej povinnosti. Môže ísť napríklad o zvýšenie podielu cudzieho kapitálu, pretože úroky sú nákladovou položkou a zvyšuje sa tak rentabilita vlastného kapitálu. Tieto zmeny sa premietnu do finančnej situácie podniku. Ak je finančný manažment v podniku rozvinutý na náležitej úrovni, tak s daňami sa ráta už v procese plánovania a vďaka tomu je konečná daňová povinnosť v optimálnej výške. Snahou každého podniku ako uvádza Burák (2003, s. 1) je znižovať daňovú povinnosť, pretože dane priamo znižujú disponibilné zdroje subjektu. Na tejto snahe nie je nič zlé, ak prebieha legálnou cestou. V riadení podniku sa preto začína prejavovať daňové plánovanie. Daňové plánovanie je proces zameraný na úsporu daní s cieľom maximalizácie zisku podniku nielen pred, ale aj a najmä po zdanení. Daňové plánovanie môže byť dvojaké, a to domáce daňové plánovanie a zahraničné (resp. medzinárodné) daňové plánovanie. Podľa Stehlíkovej (2001, s. 118) ak daň splatná v účtovnom období tvorí sumu vyššiu, ako percento pre aktuálny rok dané legislatívou, znamená to, že nie všetky vynaložené náklady sú daňovo uznané.

Vplyv daní na dopyt Zmena ceny spôsobená daňou. Najvyšší úžitok pri najnižšom daňovom zaťažení. Nadmerné daňové bremeno. Daňový presun. Aj keď ide o nepriame dane a ubytovacie zariadenie nie je daňovníkom len odvádza daň, ktorú vyberie od hostí, zavedenie dane sa prejaví na správaní zákazníkov, ktorí budú reagovať na zmenu ceny. Ekonomické správanie subjektov pri zdanení je ovplyvnené dvoma efektmi, a to substitučným a dôchodkovým. Zmena v daniach má vplyv na správanie sa subjektov, ktoré sa snažia docieliť čo najvyšší úžitok s najnižším daňovým zaťažením, prípadne sa snažia plateniu daní vyhnúť. Z tohto dôvodu sa budú snažiť uskutočniť substitúciu, t.j. nahradiť zdaňovaný produkt, produktom ktorý je od dane oslobodený, výlet pobytom pri televízore, zmenou destinácie, kde sú nižšie dane. Aj keď subjekty znížia svoju daňovú povinnosť vďaka substitúcii, utrpia stratu úžitku, pretože sa vzdávajú zdaňovaného tovaru alebo práce. Takáto strata nie je prospešná ani štátu, ktorý daň zaviedol, preto sa takáto strata nazýva nadmerné daňové bremeno. Nadmerné je preto, že okrem straty úžitku, nesú poplatníci, ktorí daň platia, bremeno zaplatenej dane štátu. Nadmerné daňové bremeno znamená ďalší náklad spojený s daňovým systémom a spôsobuje neefektívnosť. Naopak skutočne zaplatená daň nekladie na spoločnosť ďalší náklad, ide len o transfer zo súkromného sektora do verejného sektora. S poklesom elasticity dopytu klesá aj nadmerné bremeno a pri nulovej elasticite celkom mizne. Malá elasticita dopytu znamená, že spotrebiteľ nereaguje príliš na zmenu ceny a pri jej raste neznižuje príliš spotrebované množstvo. Nepružný dopyt majú základné potraviny a predmety základnej potreby. Nadmerné bremeno rastie so štvorcom rastu dane. Dve malé dane prinášajú menšiu mŕtvu stratu než jedna veľká. Čím viac menších daní systém obsahuje, tým je možno očakávať menšiu neefektívnosť z dôvodu nadmerného daňového bremena. Prinesie to však vyššie administratívne náklady. Atraktívnosť primárnej ponuky významne vplýva na daňový výnos a daňové zaťaženie v cieľovom mieste. Turisti sú ochotní za „dokonalý“ zážitok priplatiť. Dopyt je minimálne elastický a preto zvýšenie ceny spôsobené dodatočným zdanením nespôsobí veľký pokles dopytu. Podniky cestovného ruchu môžu vo väčšom rozsahu presunúť daňové zaťaženie na návštevníkov v cestovnom ruchu a títo ľahšie akceptujú jeho zvýšenie.

Skutočný daňový dopad Zákonný dopad dane. Efektívny dopad dane. Elasticita ponuky a dopytu. Pred skúmaním vplyvu daní na ubytovacie zariadenie musíme určiť, kto v skutočnosti daň znáša t. j. na koho daň dopadá. Daň dopadá na ubytovacie zariadenie dvoma spôsobmi a to zo zákona, tzv. zákonný dopad dane alebo skutočný (po daňovom presune) - efektívny dopad dane (Kubátová, 1994a, s. 49). Z hľadiska daňovej praxe je dôležitý zákonný dopad, subjekty sú povinné daň riadne a včas platiť, inak sú vystavené sankciám. Z  ekonomického hľadiska je dôležitý efektívny dopad determinujúci ceny, výstupy a dôchodky. Efektívny dopad sa týka len jednotlivcov, dane platené spoločnosťami v konečnom dôsledku dopadajú vždy na jednotlivca. Veľkosť daňového presunu (podiel presunutej dane) na konkurenčnom trhu, závisí od cenovej elasticity dopytu a ponuky. Pri dani za ubytovanie, alebo dani z pridanej hodnoty sa daňový presun realizuje prostredníctvom ceny za prechodné ubytovanie. Aj keď v praxi odvádza tieto dane prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia, inkasuje ju od ubytovaného. Zákonný dopad daní je teda na ubytovanom spotrebiteľovi. Ten by znášal aj efektívny dopad dane v plnom rozsahu, ak by sa cena za prechodné ubytovanie zvýšila o sumu zaplatenej dane. V praxi sa to však nestáva, pretože poskytovateľ prechodného ubytovania v snahe neprísť o zákazníka, cenu v takom rozsahu nezvýši. Dochádza k daňovému presunu z kupujúceho na predávajúceho prostredníctvom ceny. Vďaka daňovému presunu je daňový dopad na obidve strany. Veľkosť daňového presunu závisí od toho, ako sa obidve strany, t.j. kupujúci a predávajúci dokážu zmenenému stavu, spôsobenému zavedením dane, prispôsobiť.

Skutočný daňový dopad Daňový dopad a daňový presun dane môžeme najjednoduchšie znázorniť prostredníctvom kriviek ponuky a dopytu. Po zavedení dane sa krivka ponuky posunie smerom hore a doľava. Doľava preto, že pri akejkoľvek trhovej cene budú teraz producenti ponúkať menej v dôsledku zavedenia dane a hore preto, že ak chceme, aby producenti priniesli na trh akékoľvek množstvo služieb, musíme im dať vyššiu trhovú cenu ako predtým, t.j. presne o výšku dane. Veľkosť daňového presunu závisí do sklonu kriviek ponuky a dopytu. Ak budeme krivku dopytu posúvať do vodorovnej polohy bude klesať daňový dopad návštevníka na úkor prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia, t. j. nastane daňový presun zo spotrebiteľa na prevádzkovateľa. Sklon kriviek je daný cenovou elasticitou a preto platí, čím väčšia je elasticita dopytu, tým menší je daňový presun z predávajúceho na kupujúceho a naopak, čím nižšia je elasticita dopytu, tým väčší je presun dane z predávajúceho na kupujúceho. Z predchádzajúceho tvrdenia vyplýva, že zavedením dane za ubytovanie sa sadzba dane v plnej výške nepremietne do ceny za ubytovanie. Ak dokonca bude elasticita dopytu väčšia, ako ponuky, bude väčšiu časť daňového dopadu znášať poskytovateľ služby, čo sa prejaví na jeho výnosoch.

Elasticita dopytu a ponuky Nadštandardné služby. Vysoká substitúcia. Časový faktor. Prečo je to tak? Elasticita meria v podstate schopnosť a ochotu kupujúceho alebo predávajúceho opustiť trh, pokiaľ sa podmienky na trhu stanú pre nich nepriaznivé. Malá elasticita dopytu znamená, že kupujúci nemajú veľa iných možností vzhľadom na spotrebu konkrétneho statku. Malá elasticita ponuky znamená, že predávajúci nemajú veľa iných alternatív na výrobu konkrétneho statku. Ak je služba zdanená, strana trhu s menším množstvom možností nemôže tento trh jednoducho opustiť, a preto musí niesť väčšiu váhu daňového dopadu (Zubaľová, 2003, s. 118). Aká je elasticita pri dopyte po ubytovacích službách? Elasticita ubytovacích služieb je vysoká z toho dôvodu, že nepatria do skupiny tovarov a služieb základnej potreby a človek sa ich môže zriecť bez toho, aby podstatne klesol úžitok. Väčšiu elasticitu majú služby, ktoré je možno substituovať. Ubytovacie služby medzi také patria, pretože je možné sa rozhodovať medzi zariadeniami s rôznym štandardom, alebo medzi rôznymi strediskami cestovného ruchu, regiónmi alebo štátmi. Na vysokú zmenu ceny je citlivá aj skupina tovarov a služieb, do ktorej patria aj ubytovacie služby, na ktoré sa vynakladá významná časť dôchodku. Na elasticitu dopytu má vplyv aj časový faktor. Zvýšenie cien v krátkodobom horizonte má nižší vplyv na dopyt ako v dlhodobom horizonte. Z uvedených skutočností môžeme usúdiť, že dopyt po ubytovacích službách je elastický a zníženie ceny o percento, vyvolá zvýšenie dopytu viac ako o jedno percento. Elasticita ponuky závisí hlavne od časového faktora. Čím je časový úsek dlhší, tým je aj elasticita ponuky vyššia. Ponuka nedokáže okamžite reagovať na prudký rast dopytu hlavne ak sa výrobné kapacity využívajú na maximum. Aj pri nevyužitých kapacitách je prípadná modifikácia ponuky s cieľom udržať si nestabilný dopyt nákladná. V dlhšom časovom horizonte sa ponuka prispôsobuje dopytu zefektívnením procesu pri poskytovaní služieb a investíciami. Aký bude daňový presun z dane za ubytovanie a z dane z pridanej hodnoty? Z predchádzajúceho textu vyplýva, že vzhľadom na elastický dopyt a menej elastickú ponuku na trhu ubytovacích služieb bude väčší daňový dopad na poskytovateľa služieb. Okrem daňového dopadu bude znášať aj administratívne náklady s platením dane, pretože musí viesť evidenciu hostí, podávať hlásenia o zaplatenej dani a uskutočňovať vyberanie a odvádzanie dane.

Právna forma v cestovnom ruchu Daň z príjmu PO Počet subjektov Právna forma A.S. S.R.O. Cestovné agentúry 41 % 59 % 2 % 98 % Reštaurácie 1 % 99 % Ubytovacie zariadenia 16 % 84 % 6 % 94 % Všetky odvetvia 45 % 55 % 4 % 96 % Štrukturálna analýza zariadení cestovného ruchu nám pomôže predpovedať možné reakcie prevádzkovateľov týchto zariadení na zmenu daňového zaťaženia a určiť dôsledky takéhoto kroku. Reakciu podnikateľského subjektu na zmenu daňového zaťaženia jednoznačne determinuje jeho veľkosť. Väčšie podniky sú schopné ľahšie absorbovať zmenu daňového zaťaženia, pretože: - majú dostatočné ľudské zdroje na vysporiadanie sa s administratívnou náročnosťou daňového konania a na daňovú optimalizáciu, - sú dostatočne kapitálovo silné na to, aby zvládli prípadný daňový presun, alebo absorbovali zmenu dopytu vyvolanú zmenou daňového zaťaženia, - majú dostatok zdrojov na vyváženú ponuku s vysokou pridanou hodnotou, ktorá alokuje dostatok zdrojov na úhradu daňovej povinnosti a investičné aktivity, - ponúkajú dostatočne atraktívny produkt, ktorý bude akceptovateľný aj po zmene daňového zaťaženia, ktoré vyvolá zmena ceny, ponúkajú produkt za cenu, ktorá je podstatne vyššia ako uvalená daň. Zvýšenie dane v takomto prípade nevyvolá výrazné zvýšenie ceny. Jedným z indikátorov veľkosti zariadenia cestovného ruchu je jeho právna forma. Vychádzame pritom z právnej úpravy v obchodnom zákonníku (minimálny vklad, orgány, oznamovacia povinnosť a pod.), ktorá usmerňuje podnikateľské subjekty vybrať si tú správnu právnu formu podľa rozsahu investície do podnikania. Tabuľka na dani z príjmu právnických osôb ukazuje závislosť právnej formy a daňovej povinnosti. 2 % podiel akciových spoločnosti prevádzkujúcich cestovné kancelárie sa podieľa na celkovej daňovej povinnosti až 41 %. A tiež 6 % podiel akciových spoločností prevádzkujúcich ubytovacie zariadeniach generuje 16 % daňovej povinnosti týchto zariadení.

Daňové zaťaženie ubytovacích zariadení Daňová povinnosť (DP) DP (%) FO (%) PO (%) Daň z príjmu 4,0 mil. Eur Právnické osoby 69 - 28 Fyzické osoby 31 72 Daň z pridanej hodnoty 18,6 mil. Eur Štvrťročný platitelia 16 48 52 Mesačný platitelia 84 18 82 Daň z ubytovania (odhad) 8,0 mil. Eur V ďalšej časti zameriame svoju pozornosť na ubytovacie zariadenia. Veľkosť ubytovacieho zariadenia je základným faktorom, aj podľa daňových zákonov, ktorý určuje veľkosť a formu zdanenia. Živnostník prevádzkujúci ubytovacie zariadenie, bez toho aby niekoho zamestnával platí daň z príjmu fyzických osôb. Má nárok na odpočítateľnú položku 4 025 Eur. (2009). Daň platí len z reálne prijatých platieb. Neplatí daň zo závislej činnosti ani daň z pridanej hodnoty. Neplatí daň z motorových vozidiel, ak nepoužíva motorové vozidlo na podnikanie. Daň z nehnuteľností by platil bez ohľadu na to, či by nehnuteľnosť využíval na poskytovanie ubytovania. Nevyhne sa plateniu dane za ubytovanie. Z tabuľky je zrejmé, že daňové zaťaženie je podstatne vyššie pri právnických osobách. Ubytovacie zariadenia síce vo väčšej miere prevádzkujú fyzické osoby, ale na daniach zaplatia kumulovane viac právnické osoby. Aj medzi platiteľmi dane z pridanej hodnoty je väčšina právnických osôb, pričom pri mesačných platiteľoch kde je až 5 násobne vyššie zaťaženie je podiel právnických osôb 82 %. Z regionálneho pohľadu najmenej ubytovacích zariadení je v Bratislavskom kraji. Tieto ubytovacie zariadenia však majú priemerne 40 izieb a tržby 288 tis. Eur. Prevádzkovať takéto zariadenia dokážu len veľké kapitálovo silné spoločnosti. Tieto spoločnosti vedú podvojné účtovníctvo a preto platia daň z fakturovaných tržieb. Takéto zariadenia by len s ťažkosťami mohol prevádzkovať živnostník. Tieto zariadenia sú automaticky platiteľmi dane z pridanej hodnoty a závislej činnosti. Protipólom je Žilinský kraj, v ktorom ubytovacie zariadenia utŕžia len o niečo menej Eur, ich počet je ale ďaleko vyšší. Priemerné ubytovacie zariadenie má 14 lôžok a tržby 47 tis. Eur. Z toho vyplýva, že sú to celkom iné ubytovacie zariadenia ako v Bratislavskom kraji. Hranica povinnosti platenia dane z pridanej hodnoty je vyššia ako priemerné tržby týchto zariadení. Nemusia nikoho zamestnávať a teda platiť daň zo závislej činnosti. Na prevádzkovanie takýchto zariadení postačuje živnosť. Ubytovacie zariadenia na Slovensku v roku 2009 odviedli na dani z príjmu 4,0 mil. Eur, na dani z pridanej hodnoty 18,6 mil. Eur a na dani z ubytovania (podľa nášho odhadu) 8,0 mil. Eur. Priame dane, ktoré priamo postihujú subjekt tvorili tak len 10 %. Podľa daňovej kvóty prezentovanej v úvode je podiel priamych daní v národnom hospodárstve na úrovni 1/3 celkového daňového zaťaženia. S časti má na to vplyv daň za ubytovanie, ktorú odvádzajú výhradne ubytovacie zariadenia a z časti, ako bude prezentované nižšie, nelichotivé hospodárenie týchto zariadení.

Analýza daňového zaťaženia PO Zdaňovacie obdobie 2005/2007 2007/2009 2005/2009 Ubytovacie zariadenia Počet subjektov * 126 % 115 % 145 % Daňová povinnosť (DP) 187 % 41 % 77 % DP / počet subjektov 148 % 36 % 53 % Všetky subjekty 124 % 121 % 150 % 130 % 86 % 113 % Pri analýze daňového zaťaženia fyzických osôb, ktoré platia daň z príjmu fyzických osôb nie je možné vychádzať z daňovej povinnosti vykázanej v daňovom priznaní. Podiel zdanených príjmov z podnikania je minimálny. Preto sa zameriame na analýzu daňového zaťaženia právnických osôb poskytujúcich ubytovanie, ktorú môžeme rozdeliť do dvoch období. Do predkrízového a krízového obdobia. V prvom období výrazne narástol počet subjektov podávajúcich daňové priznanie k dani z právnických, dôležitejšia je ale skutočnosť, že prudším tempom rástla ich celková daňová povinnosť. To malo za následok aj rast daňového zaťaženia. Počas nasledujúcich dvoch rokov 2008 a 2009 sa mierne zmiernil rast počtu subjektov. Tento vývoj však nekorešpondoval s výrazným poklesom daňovej povinnosť týchto subjektov. Táto skutočnosť mala za následok, že o 2/3 pokleslo daňové zaťažene. Rovnaké porovnanie pri všetkých subjektoch dokazuje podobný vývoj pri počte subjektoch. Rozdielny vývoj bol však pri daňovej povinnosti, kde vývoj bol podstatne miernejší. Vysvetlenie tohto poklesu je v poklese ziskovosti prevádzkovateľ ubytovacích zariadení. Kým v roku 2007 dosiahli tieto zariadenia kumulovaný zisk 19 mil. €, o dva roky neskôr to bola strata 17 mil. €. Táto skutočnosť mala za následok znížene daňového základu a daňový zákon umožňuje subjektom započítať si stratu z predchádzajúcich období do daňového základu a tým si znížiť daňovú povinnosť. Vzhľadom na vysokú stratovosť ubytovacích zariadení sa táto možnosť využíva. Analýzou sme zistili, že ubytovacím zariadeniam, ktoré prekonali obdobie strát, daňová povinnosť klesla o 50 %. * Podávajúcich daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb

Vývoj sadzieb DPH na Slovensku Stav od Znížená sadzba dane Základná sadzba dane 1.1.1993 5 23 1.8.1993 6 25 1.1.1996 1.7.1999 10 1.1.2003 14 20 1.1.2004 Žiadna 19 1.1.2007 1.4.2010 6 a 10 1.1.2011 Daň z pridanej hodnoty efektívne zaťažuje konečného spotrebiteľa, a to prostredníctvom ceny tovarov a služieb, ktorej je súčasťou. DPH sa vyznačuje vysokým stupňom daňovej spravodlivosti, nakoľko nerozlišuje o aký subjekt ide. Daňové bremeno je na všetkých rovnaké. DPH je neutrálna voči zahraničiu, čo je vyjadrené tým, že tovar pochádzajúci zo zahraničia je zaťažený pri jeho dovoze rovnako ako domáci tovar. Vývoj sadzieb dane z pridanej hodnoty v Slovenskej republike od jej vzniku smeroval k postupnému zbližovaniu zníženej sadzby dane so základnou sadzbou. Tento proces vyvrcholil v roku 2004 zrušením zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty. Jednu sadzbu dane malo okrem Slovenska v rámci EÚ už len Estónsko aj to však od roku 2000 zaviedlo zníženú sadzbu na vybrané druhy tovarov. Rovnako aj Slovensko od roku 2007 uplatňuje zníženú sadzbu 10 % na vybrané lieky a zdravotnícky materiál. Fakt, že znížená sadzba rástla rýchlejšie ako základná sadzba klesala, dokazuje snahu prenášať daňové zaťaženie na stranu nepriamych daní čo vytvorilo dostatočný priestor na radikálne zníženie daňového zaťaženia pri priamych daniach. Z tohto dôvodu je nutné prikladať dani z pridanej hodnoty väčší význam aj pri sledovaní vplyvu daňového zaťaženia na podnikanie v cestovnom ruchu. Aj keď prvé sadzby dane po rozdelení Česko - Slovenska a vzniku samostatných daňových systémov boli rovnaké, vývoj počas nasledujúcich dvanástich rokoch bol značne rozdielny. Polovičný počet zmien dane z pridanej hodnoty v Českej republike oproti Slovensku dokazuje vyššiu stabilitu českého daňového systému. Má to za následok jednoduchšie plánovanie zo strany podnikateľov a nižšie náklady na daňových poradcov. Na strane štátu neexistujú dodatočné administratívne náklady vyvolané potrebou implementácie zmien a pod. Znížená sadzba ostala počas sledovaného obdobia nezmenená na úrovni 5 % a základná mierne klesla. Celkové daňové zaťaženie z dane z pridanej hodnoty tak na rozdiel od Slovenska v Českej republike kleslo. Z pohľadu cestovného ruchu je však dôležitejšia skutočnosť existencie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty a jej uplatňovanie na vybrané služby poskytované v cestovnom ruchu. Ubytovanie v hoteloch je zdaňované v Českej republike 5 %-nou sadzbou a na Slovenku 19 %. Rovnaké sadzby má Česká republika a Slovensko na služby cestovných kancelárii a v reštauráciách a to 19 %.

Sadzby DPH vo vybraných štátoch Rok Služba SK CZ HU PL AT /IT LU SE DE 2007 Ubytovanie 19 5 20 7 10 3 12 Reštaurácie 25 2011 18 8 Najvyššia priemerná sadzba DPH na činnosti v cestovnom ruchu je na Slovensku a v Maďarsku. Najnižšie sú v Luxembursku, kde je väčšina služieb zdaňovaná trojpercentnou sadzbou. Jednotne základnou sadzbou sú zdaňované produkty cestovných kancelárii. Maximálna sadzba vo výške 25 % je v roku 2007 vo Švédsku. Poznámka: SK – Slovensko, CZ – Česko, HU – Maďarsko, AT – Rakúsko, LU – Luxembursko, SE – Švédsko, IT – Taliansko, DE – Nemecko.

Výnos z DPH od ubytovacích zariadení Najvyššiu priemernú daňovú povinnosť (2005 – 2010) na dani z pridanej hodnoty majú ubytovacie zariadenia v Bratislavskom a Prešovskom kraji. Nasleduje Žilinský kraj. Kumulovaná daňová povinnosť ostatných krajov nedosahuje ani výšku povinnosti Prešovského kraja.

Výnos z DPH od ubytovacích zariadení Kraj 2005 2010 Bratislava 35 % 27 % Žilina 16 % Prešov 22 % 32 % Ostatné 25 % Zaujímavejší ako priemerná daňová povinnosť pri DPH je jej vývoj za sledované obdobie. Bratislavsky kraj za šesť rokov stratil svoje dominantné postavenie. Na prvom mieste ho vystriedal Prešovský kraj. Nezmenenú pozíciu si udržal Žilinský kraj.

Vývoj daňovej povinnosti pri DPH Sledovanie daňovej povinnosti pri subjektoch poskytujúcich ubytovacie služby môže dokresliť obraz o sezónnosti odvetvia cestovného ruchu. Údaje čiastočne skresľuje fakt, že mesačnými platiteľmi sú subjekty dosahujúce obrat presahujúci 331 939,19 €. Z grafu je zrejmé, že podľa daňovej povinnosti sú počas roka štyri vrcholy. Najlepším mesiacom za posledné štyri roku bol jún, nasledovaný marcom a októbrom. Posledným úspešným mesiacom je december. Naopak neúspešnými mesiacmi je apríl, september a november.

Daň za ubytovanie Zdaňuje prechodné ubytovanie. Daňovníkom je ubytovaný návštevník. Platiteľom dane je prevádzkovateľ zariadenia. Základom dane je počet prenocovaní. Sadzba dane je na osobu a prenocovanie. Obec určí sadzbu dane a ostatné náležitosti. Daň za ubytovanie má predchodcu v kúpeľnom a rekreačnom poplatku. Kúpeľný poplatok (Kurtaxe) zaviedli ešte v Rakúsko – Uhorsku. Mal však v prevažnej väčšine krajín účelové použitie v cestovnom ruchu. Dodnes je to tak v Rakúsku, Nemecku a Švajčiarsku. Základné vymedzenie dane je uvedené v Zákone Národnej rady SR č. 582/2004 Z. z. Definovanie dane je však všeobecné a zákon jej implementáciu prenecháva samospráve, ktorá všeobecne záväzným nariadením konkretizuje všetko potrebné. Predmetom dane za ubytovanie podľa zákona č. 582/2004 Z. z., je prechodné ubytovanie fyzickej osoby za úhradu v zariadení poskytujúcom služby prechodného ubytovania. Daňovníkom je fyzická osoba, ktorá sa v zariadení prechodne ubytuje. Základom dane je počet prenocovaní a sadzba dane je na osobu a prenocovanie. Musí byť v eurách a stanovenie jej výšky prenecháva zákon obci. V zákone je definovaný spôsob vyberania dane, správca dane a poverenie správcu dane, aby ustanovil potrebné detaily ohľadom tejto dane vo všeobecne záväznom nariadení obce. Platiteľom dane je prevádzkovateľ zariadenia, ktorý poskytuje prechodné ubytovanie za úhradu a miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa zariadenie nachádza. Vo všeobecne záväznom nariadení obce, ktoré musí obec vydať podľa § 43 zákona č. 582/2004 Z. z., musí byť určená sadzba dane, rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, spôsob vyberania dane, náležitosti potvrdenia o zaplatení dane, lehoty a spôsoby jej odvodu obci, prípadne oslobodenia od tejto dane a podmienky na uplatnenie oslobodenia. Zásadné rozdiely sú vo výške sadzieb, stanovenie ktorých je vo výlučnej kompetencii samosprávy. Zákon neurčuje ani minimálnu, ani maximálnu sadzbu.

Vývoj sadzieb dane za ubytovanie Mesto 2011 2007 Bratislava 1,65 30 Trnava 0,66/0,33 20/10 Košice 1,00 25 Banská Bystrica 0,33 10 Prešov 0,66 20 Nitra 0,5 Žilina 0,70 Trenčín Vysoké Tatry 1 Bojnice 0,50/1,00 15 Poznámka: 2010 v €, 2007 v Sk. Zásadné rozdiely sú vo výške sadzieb, stanovenie ktorých je vo výlučnej kompetencii samosprávy. Zákon neurčuje ani minimálnu, ani maximálnu sadzbu. Rozdiely sú aj v spôsobe vyberania tejto dane, v ohlasovacej povinnosti pri vzniku povinnosti odvádzať daň a v spôsobe kontroly plnenia daňovej povinnosti na strane platiteľa dane. Ten vedie evidenciu hostí, mesačne alebo štvrťročne v závislosti od požiadaviek obce, podáva hlásenie o vybranej dani a v stanovenom termíne daň odvádza do miestneho rozpočtu. Pri zavádzaní každej dane je potrebné zvážiť jej opodstatnenosť, čo v konečnom dôsledku slúži na jej presadenie a hlavne na zvýšenie akceptovateľnosti zo stany daňovníkov. Dôvody pre zavedenie dane za ubytovanie môžu byť nasledovné: a) nízke administratívne náklady (málo platiteľov, jednoduchý výpočet, ľahká kontrola), b) zavedenie je vhodné pre oblasti s vysokou koncentráciou ubytovacích zariadení, c) väčšia frekvencia príjmov do rozpočtu ako pri daniach platených raz ročne, d) zdroj informácii o vývoji cestovného ruchu, e) daňový výnos flexibilne reaguje na zmeny na trhu. Zavedenie dane má však vplyv na ubytovacie zariadenia, ktoré ak sú významným zamestnávateľom v regióne, môžu mať výrazný vplyv na celkové zrušenie tejto dane alebo zníženie sadzby. Obranou proti takémuto vplyvu je argumentácia formou pripravenej stratégie na podporu rozvoja cestovného ruchu.

Podiel dane za ubytovanie na cene Ukazovateľ 1998 2002 2006 2010 Cena BA 385,0 Sk 714,0 Sk 1 350,0 Sk 36,2 € Cena BB 124,0 Sk 229,0 Sk 433,0 Sk 17,4 € Daň/Cena BA 3,9 2,1 0,9 4,5 Daň/Cena BB 12,1 6,6 2,8 1,9 Poznámka: BA – Bratislava, BB – Banská Bystrica, Sadzba – sadzba dane za ubytovanie, Cena – cena za ubytovanie Zákon č. 544/1990 Zb. z 27. novembra 1990 (predchodca dnes platného zákona o miestnych daniach), stanovil poplatok za pobyt vo výške Sk 15, -. Uskutočnili sme prieskum súčasných sadzieb v 69 mestách a zistili sme, že priemerná sadzba nedosahuje ani Sk 12, -. Môžeme jednoznačne konštatovať, že došlo k poklesu daňového zaťaženia o tri koruny na jedno prenocovanie. V absolútnom vyjadrení v cestovnom ruchu v podobe zníženia daní zostalo ročne viac ako 1 mil. €, ale to nestačilo na odvrátenie prepadu, ku ktorému došlo na prelome rokov 2003 a 2004. Tabuľka znázorňuje vývoj podielu dane z pridanej hodnoty na cene poskytovaných služieb. Sú zrejmé diametrálne odlišnosti v prístupe k tento dani.

Daňové príjmy mesta Vysoké Tatry Daňové príjmy v roku 2011 Suma 2011 2009 Daň z nehnuteľností 700,0 tis. € 28,3 % 28,1% Daň za ubytovanie 520,0 tis. € 21,0 % 25,5% Ostatné dane 82,1 tis. € 3,3 % 2,8% Podiel na dani z príjmov fyzických osôb 1 175,0 tis. € 47,4 % 43,6% Daňové príjmy bez príjmov zo štátneho rozpočtu 1 302,1 tis. € 52,6 % 56,4% Daňové príjmy - spolu 2 477,1 tis. € 100,0 % 100,0% Príjem z daní platených účastníkmi cestovného ruchu a podnikmi cestovného ruchu presahujú v meste Vysoké Tatry 50 %. Tabuľka obsahuje údaje o rozpočtovaných príjmoch na rok 2009 z ktorých vyplýva, že len podiel dane za ubytovanie presahuje 25 %. Do daní platených účastníkmi cestovného ruchu môžeme z veľkej časti zahrnúť daň za užívanie verejného priestranstva, daň za nevýherné hracie prístroje a daň za predajné automaty. Väčšina budov slúži v meste na poskytovanie služieb spojených s cestovným ruchom, preto aj veľký podiel z dane z nehnuteľností bude platený podnikmi cestovného ruchu. Túto daň platia aj domáci obyvatelia, ale sadzba dane pre fyzické osoby je podstatne nižšia ako pre právnické osoby. Rovnako to platí aj pre poplatok za komunálne odpady. Jediný daňový príjem, ktorý je nezávislý na cestovnom ruchu je podiel na príjmoch štátneho rozpočtu, ktorý predstavuje 43,6 % celkových daňových príjmov. Ak ho nezohľadníme podiel dane za ubytovanie v meste Vysoké Tatry dosiahne 30 % a daňové príjmy vyvolané prítomnosťou cestovného ruchu môžeme odhadnúť až na úrovni 90 %.

Daňové príjmy mesta Bojnice Daňové príjmy v roku 2011 Suma 2011 2009 Daň z nehnuteľností 225,0 tis. € 11,3% 11,2% Daň za ubytovanie 157,8 tis. € 7,9% 8,4% Ostatné dane 153,0 tis. € 7,7% Podiel na dani z príjmov fyzických osôb 1 454,0 tis. € 73,1% 72,5% Daňové príjmy bez príjmov zo štátneho rozpočtu 535,8 tis. € 26,9% 27,5% Daňové príjmy - spolu 1 989,8 tis. € 100,0% Pre porovnanie si môžete pozrieť rozpočet mesta Bojnice, kde vlastné daňové príjmy predstavujú len 27,5 %. Mesto Bojnice a Mesto Vysoké Tatry sú približne rovnaké. Vďaka cestovnému ruchu má však Mesto Vysoké Tatry o 1 mil € vyššie príjmy

Daňové konanie – zdroj informácií Register ubytovacích zariadení a kontaktné údaje. Štruktúra a kapacita ubytovacích zariadení. Počet ubytovaných hostí. Počet prenocovaní. Daňový výnos. Štandardizované spracovanie informácií z daňového konania pri dani za ubytovanie umožní zbierať potrebné informácie o ubytovacích zariadeniach, ich ubytovacej kapacite a jej využití a využívať ich na štatistické a vedecké účely. Správne aplikačné vybavenie dokáže generovať výstupy, ktoré sú navzájom porovnateľné a výsledky vyjadrujú aktuálnu situáciu. Tieto údaje umožnia budovať regionálny a aj nadregionálny komplexný produkt cestovného ruchu. Z registra ubytovacích zariadení je možné získať: - prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia, - názov ubytovacieho zariadenia, - kontaktné údaje ubytovacieho zariadenia, - typ ubytovacieho zariadenia, - kapacitu ubytovacieho zariadenia. Z hlásení k dani za ubytovanie je možné získať: - počet ubytovaných hostí, - počet prenocovaní, - veľkosť vybranej skupiny v prípade jej oslobodenia alebo uplatnenia úľavy na dani, - daňový výnos z dane za ubytovanie. Tieto informácie sú cenné nielen pre štatistické účely, ale aj pre rôzne výskumné organizácie. Pomôžu pri vypracovávaní štúdií týkajúcich sa cestovného ruchu, analýz a materiálov, ktoré sa môžu použiť pri žiadostiach o dotácie a granty na rôzne rozvojové projekty. Každá informácia, ktorá sprostredkuje reálny a aktuálny pohľad na rozvoj cestovného ruchu je v súčasnosti cenná, pretože neexistuje jednotný systém sledovania týchto informácií. Správne konanie vychádza zo zákona o správe daní a poplatkoch, a preto pri nepodaní hlásenia alebo pri poskytnutí neúplných a nepresných informácií prevádzkovateľom ubytovacích zariadení hrozia rovnaké sankcie ako pri celoštátnych daniach. Vymožiteľnosť týchto informácii je preto ľahšia. Štatistický úrad SR vykonáva výberové zisťovania, do daňového konania pri dani za ubytovanie však vstupujú všetky subjekty, ktoré poskytujú ubytovanie. Vyhnú sa mu len vtedy, ak sú od dane oslobodené. Tejto skutočnosti sa však snažíme vyhnúť, a preto navrhujeme oslobodenia nahradiť úľavami.

Administratívna záťaž Vedenie účtovníctva a potrebnej dokumentácie. Náklady na získanie potrebných informácií. Náklady na kontakt s daňovým orgánom. Náklady na daňového poradcu. Prípadné penále. Platenie daní zo sebou prináša aj dodatočné náklady, ktoré priamo alebo nepriamo s daňovou povinnosťou súvisia. Môžeme medzi zahrnúť: 1. vedenie účtovníctva a potrebnej dokumentácie (ak by subjekt nepoužíval evidenciu v zákonom rozsahu, keby by nebol nútený), 2. náklady na získanie potrebných informácií, 3. náklady na kontakt s daňovým orgánom (cestovné, administratívne), 4. náklady na daňového poradcu, ak sa ho subjekt rozhodne využiť, prípadné penále. Uvedené náklady môžu predstavovať len zlomok celkových nákladov firmy, môžu však prerásť do podstatnejších súm ak dôjde k pochybeniu zo strany daňovníka. Pre daňovníka, ktorý nezamestnáva žiadnu osobu, ale sa stará o administratívu firmy sám, zložité a zdĺhavé konanie, môže byť vážnou prekážkou v ďalšom podnikaní, ktorá odčerpáva čas aj finančné prostriedky. V súčasnosti môžeme pozorovať trend postupného odbúrania administratívnej náročnosti tohto procesu a snahu daňovej správy sprístupniť potrebné informácie subjektom. Snahy v tejto oblasti, ktoré sú popísané v tejto práci sú: 1. harmonizácia daňového práva v rámci Európskej únie, 2. úprava daňových zákonov v Slovenskej republike, 3. rýchlejšie spracovanie daňových priznaní v daňovej správe, 4. podávanie daňových priznaní cez internet, nový informačný portál daňovej správy,

Vzťah daňových subjektov k daniam Nepriznanie príjmov. Krátenie daní. Daňové nedoplatky. Najvážnejšou formou ekonomickej kriminality z pohľadu daní je absolútne vylúčenie akéhokoľvek kontaktu s daňovou správou, a nepriznanie žiadnych príjmov. V takomto prípade dochádza k nulovému daňovému zaťaženie a tým k získaniu konkurenčnej výhody. Vzniká samozrejme na trhu deformácia v rozsahu rovnajúcemu sa výške takejto čiernej ekonomiky. V súčasnosti je podiel tohto nelegálneho typu ekonomiky podľa odhadov Ministerstva financií Slovenskej republiky vo výške 10 % hrubého domáceho produktu. Z pohľadu cestovného ruchu je výskyt čiernej ekonomiky hlavne pri malých jednoosobových podnikateľských subjektoch, pretože v odvetví ktoré je založené na vysokom stupni propagácie svojich služieb, ťažko bude existovať subjekt, ktorý bude dostatočne nenápadný na to, aby sa nedostal do „zorného uhľa“ daňového úradu. Preto môžeme predpokladať že pôjde skôr o neoficiálne prenajímanie nehnuteľností na rekreačné účely fyzickými osobami nepodnikateľmi, alebo o príležitostné poskytovanie služieb (napríklad remeselníckych) v takzvanej sekundárnej sfére, teda sfére ktorá priamo nadväzuje na primárnu sféru závislú od cestovného ruchu v regióne. Druhým stupňom daňovej kriminality je úmyselné krátenie príjmov alebo fiktívne vykazovanie nákladov, ktoré spôsobí zníženie základu dane. Pri nepriamych daniach môže ísť o vykazovanie iného druhu tovaru, ako je v skutočnosti dovážaný a tým uplatnenie nižšej sadzby. Pri dani z pridanej hodnoty môže ísť o vykazovanie nadmerného odpočtu pri tovaroch na vstupe. Podobne ako pri absolútnom sa vyhýbaní daňovej povinnosti ide o získanie nelegálnej konkurenčnej výhody čo spôsobuje deformácie na trhu, pretože im to umožňuje ponúkať tovary a služby za výhodnejšie ceny a tým vytláčať konkurenciu. Na rozdiel od prvej formy dochádza pri tomto spôsobe ku kontaktu s daňovým úradom prostredníctvom priznania, údaje sú však nepravdivé. Každý údaj musí byť však podložený dokladom a musí byť preukázaný vystavovateľ tohto dokladu. V takýchto prípadoch ide o fiktívne subjekty. Z tohto dôvodu je potrebná forma určitej organizácie tejto nelegálnej činnosti a personálna a kapitálová vybavenosť, preto aj daňové úniky sú podstatne vyššie, aby profit prevyšoval existujúce riziko. Na základe tohto predpokladu môžeme usudzovať, že ak vyhýbanie sa daňovej povinnosti je doménou fyzických osôb, krátenie dane a daňové podvody je realizované právnickými osobami. Neuhrádzaním vyrubenej dane, sa môže dostať spoločnosť do konkurzu z dôvodu uplatňovania daňovej pohľadávky daňovým úradom a tým nastane pokles ponuky. Daňové nedoplatky môžu byť úmyselné alebo spôsobené prechodnou prípadne dlhotrvajúcou platobnou neschopnosťou. V prvom prípade ide hlavne o prípady, keď ide o dlhodobo plánovaný zámer, ktorý končí zväčša vytunelovaní daňového dlžníka jeho zakladateľom. Vo väčšine takýchto prípadov nedôjde k úspešnému vysporiadaniu dlhu. Takéto podnikateľské aktivity sú časovo ohraničené, môžu na strane ponuky spôsobiť cenové deformácie, avšak len v krátkodobom časovom horizonte, pretože zákon presne definuje spôsob a dĺžku procesu, ktorého výsledkom by malo byť získanie zadržiavaného nedoplatku od daného subjektu. Je to podobne ako pri úmyselnom krátení dane organizovaná činnosť, ktorú realizujú skôr väčšie kapitálovo a technicky zabezpečené podnikateľské subjekty.

Daňový potenciál - daňová mapa cestovného ruchu Ekonomická sila ubytovacích zariadení Na základe uskutočnených analýz je možné definovať kritéria, pomocou ktorých určíme daňový potenciál regiónov na Slovensku a s tým súvisiacu najvhodnejšiu výšku zdanenia, ktorá negatívne neovplyvní podnikanie v cestovnom ruchu. Zámerom je určením daňového potenciálu vytvoriť daňovú mapu, ktorá uľahčí rozhodovanie samosprávy v otázka zdanenia ovplyvňujúcich cestovný ruch. Regióny s vysokým potenciálom na rozvoj cestovného ruchu znášajú nemalé náklady vyvolané prítomnosťou návštevníkov v cestovnom ruchu, potrebujú aj ďalšie prostriedky na rozvoj a zvyšovanie kvality poskytovaných služieb a propagáciu. Významným zdrojom financií pre tieto aktivity by mali byť miestne rozpočty, napĺňané z miestnych daní. Daňový potenciál môžeme určiť na základe potenciálu regiónu na rozvoj cestovného ruchu, ale môžeme ho odvodiť aj od skutočnej daňovej povinnosti ubytovacích zariadení z dani z príjmu a z dani z pridanej hodnoty. Aj keď ubytovacie zariadenia tvoria len časť podnikov cestovného ruchu, niektoré ich charakteristiky vo vzťahu k daňovej povinnosti je možné aplikovať na celý cestovný ruch.

Potenciál cestovného ruchu Atraktivita a vybavenosť cieľového miesta. Pridaná hodnota produktu cestovného ruchu. Počet prenocovaní. Počet aktivít. Potenciál cestovného ruchu je hlavným kritériom pri určení daňového potenciálu cestovného ruchu v regióne. Atraktivita primárnej ponuky čiastočne motivuje návštevníkov v cestovnom ruchu, ktorí sú ochotní míňať viac a umožňujú tak podnikom cestovného ruchu, aby presunuli na nich časť daňovej povinnosti. Faktory, ktoré ovplyvňujú atraktivitu a vybavenosť cieľového miesta, budeme považovať aj za faktory, ktoré ovplyvnia schopnosť absorbovať vyššie daňové zaťaženie a určia daňový potenciál. Vysoká úroveň ubytovacích služieb znásobuje atraktivitu cieľového miesta. Od tejto úrovne tak závisí potenciálny daňový výnos a priestor pre daňovú politiku. Ak sú v regióne ubytovacie zariadenia len určitej kategórie, je zbytočné podľa nej určovať daňovú politiku. Jednotlivé formy cestovného ruchu a kategórie ubytovacích zariadení sa odlišujú výškou pridanej hodnoty. Výška pridanej hodnoty závisí aj od komplexnosti produktu cestovného ruchu v danom regióne. Najvyššiu pridanú hodnotu generuje kongresový cestovný ruchu. Aby bolo možné organizovať kongres je potrebné, aby bola vybudovaná infraštruktúra na zodpovedajúcej úrovni. Táto úroveň sa náležite premietne do ceny za služby cestovného ruchu a vďaka tomu sa generuje najvyššia pridaná hodnota a daňová povinnosť. Protipólom kongresového cestovného ruchu je vidiecky cestovný ruch. Pri vidieckom cestovnom ruchu majú návštevníci najnižšie výdavky, a preto citlivejšie vnímajú existenciu akejkoľvek dane, ktorú musia znášať. Služby vo vidieckom cestovnom ruchu poskytujú malé zariadenia, ktoré sa zväčša pohybujú na hranici ziskovosti, a preto citlivo znášajú akúkoľvek daňovú povinnosť. To znamená, že v regiónoch s vysokým potenciálom na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu je vhodné podpriemerné zdanenie. Predposledným kritérium je počet prenocovaní ako základ dane pri dani za ubytovanie. Ak je počet prenocovaní nízky, uplatňovanie dane je neefektívne, pretože daňový výnos dostatočne neprevyšuje administratívne náklady na strane správcu dane, ale ani platiteľa dane. Za podpriemerný daňový potenciál pokladáme  regióny s menším počtom prenocovaní ako 500 000. Priemerný daňový potenciál vzniká pri počte prenocovaní do 1 mil. V týchto regiónoch je potrebné pri stanovení sadzby dane brať ohľad na rovnováhu medzi nadmerným daňovým zaťažením a optimálnym daňovým výnosom. Nadpriemerný daňový potenciál ohodnotený dvoma bodmi je v regiónoch s počtom prenocovaní vyše 1 mil. V týchto regiónoch je potrebné dôsledne sledovať vplyv masového cestovného ruchu na ekológiu a spotrebu verejných statkov, aby na cestovný ruch nedoplatilo domáce obyvateľstvo. V týchto regiónoch sa musí brať do úvahy aj regulačná funkcia daní, t.j. zámerné zvýšenie daňového zaťaženia s cieľom obmedziť niektoré aktivity. Posledným kritériom je počet možných aktivít, ktoré môže región poskytnúť návštevníkovi. Medzi tieto aktivity môžeme zaradiť napríklad pobyt pri vode, pobyt v horách, kúpeľnú liečbu, poznávanie pamiatok a pod. Tieto aktivity ovplyvňujú atraktivitu regiónu a potenciál rozvoja do budúcnosti. Na Slovensku sú regióny, ktoré ponúkajú návštevníkom až 11 aktivít, ale aj také, kde je možné voľný čas tráviť len pri dvoch aktivitách

Ekonomická sila ubytovacích zariadení Štruktúra a ziskovosť ubytovacích zariadení. Výsledok hospodárenia ziskových ubytovacích zariadení. Štruktúra platiteľov dane z pridanej hodnoty. Malý počet, malá veľkosť, vysoká stratovosť ubytovacích zariadení budú indikovať nižšiu atraktivitu primárnej ponuky, prípadne ešte málo alebo neefektívne využívané benefity primárnej ponuky. Aj v druhom prípade je daňový potenciál nízky, pretože aby sa situácia zlepšila je potrebná podpora aj formou zníženia daňového zaťaženia. Ekonomicky silné ubytovacie zariadenia tiež budú ľahšie znášať zvýšenie daňového zaťaženia ako ubytovacie zariadenia na hranici ziskovosti. Hlavným indikátorom veľkosti ubytovacieho zariadenia je výška tržieb. Výška tržieb je aj podmienkou od ktorej sa odvíja registračná povinnosť pri dani z pridanej hodnoty a frekvencia plnenia si daňovej povinnosti. Ubytovacie zariadenie, ktoré má ročné tržby nižšie ako 1,5 mil. Sk nemusí daň z pridanej hodnoty platiť. Ak tento obrat prekročí, stáva sa štvrťročným platiteľom. Pri obrate nad 10 mil. Sk platí daň už mesačne. Na rozdiel od prvého hodnotenia regiónov podľa potenciálu cestovného ruchu sa medzi regióny s nadpriemerným a priemerným daňovým potenciálom nedostal Strednopovažský, ktorý nahradil Podunajský región. Zvyšných deväť regiónov sa zhoduje v obidvoch hodnoteniach. Pomocou obidvoch hodnotení sme určili daňový potenciál v 18-tich regiónoch. Potenciál zvyšných troch regiónov (Tatranského, Strednopovažského a Podunajského) záleží od toho, ktorému hodnoteniu priradíme väčšiu váhu.

Daňová mapa Regióny podľa daňového potenciálu budeme rozdeľovať do troch skupín: - regióny s podpriemerným daňovým potenciálom, majú aj malý potenciál cestovného ruchu, nízku úroveň služieb a podobne. V týchto regiónoch by mala byť snaha minimalizovať daňové zaťaženie podnikov cestovného ruchu s cieľom podporiť rozvoj aktivít v tejto oblasti. Dôvodom pre uplatnenie aspoň minimálnych sadzieb dane za ubytovanie je sledovanie počtu návštevníkov. Potrebné je venovať pozornosť administratívnym nákladom spojeným s procesom zdanenia. Daňový výnos by mal byť aspoň na úrovni týchto nákladov; - regióny s priemerným daňovým potenciálom. Sú to regióny s dostatočnou infraštruktúrou, atraktivitou prostredia (primárnou ponukou) a primeranou návštevnosťou. V týchto regiónoch sú podniky schopné generovať dostatočný daňový výnos na rozvojové aktivity. Musí však existovať politická vôľa takto získané peniaze do cestovného ruchu vrátiť. Samospráva nemusí mať k dispozícií dostatok relevantných informácii o podnikoch cestovného ruchu v regióne čo môže viesť k nekoncepčnému zdaňovaniu, ktoré môže mať za následok k neprimerané daňové zaťaženie. Priemerný daňový potenciál však znamená, že podniky cestovného ruchu sú schopné generovať dostatočný daňový výnos, ale sú aj citlivé na zmeny v daňovom zaťažení. Nemusia byť preto schopné takéto zmeny absorbovať; - regióny s nadpriemerným daňovým potenciálom. Sú to regióny medzinárodného významu s vysokou návštevnosťou. V týchto regiónoch musí začať daň plniť aj regulačnú funkciu vzhľadom na možné negatívne dôsledky masového cestovného ruchu. Spotreba verejných statkov zo strany návštevníkov je vysoká čo vyžaduje nadpriemerné daňové príjmy. Rizikom môže byť prílišný optimizmus pri zdaňovaní zo strany samosprávy, čo môže viesť k neprimeranému daňovému zaťaženiu. To môže mať za následok k obchádzanie daňovej povinnosti a tým v konečnom dôsledku zníženie daňového výnosu.

Ďakujem za pozornosť Dane boli, sú a budú. Daňový výnos sa však musí efektívne spotrebovať, prípadne investovať, aby sme mohli daň ľahšie akceptovať.