10A Dane a ekonomická úloha štátu Daň – povinná, zákonom určená, spravidla sa opakujúca platba, ktorú odvádzajú fyzické a právnické osoby štátu v určenej výške a v stanovenej lehote.

Prečo štát vyberá dane? Základným dôvodom na vyberanie daní je hlavne krytie výdavkov štátu - obrana, štátne úrady, školstvo, zdravotníctvo, kultúra, poskytovanie verejných statkov. Ďalšie dôvody pre výber daní: Dane sa tiež používajú na zamedzenie činností, o ktorých je štát presvedčený, že sú škodlivé. Napríklad daň za cigarety a alkoholické nápoje (takzvané dane “za hriechy”), boli zavedené kvôli získaniu finančných zdrojov, ale aj preto, aby ľudí odlákali od fajčenia a požívania alkoholických nápojov. Niekedy sú dane zavedené na ochranu vybraných domácich producentov. Sú to dane v podobe cla. Ich zavedením ide štátu o to, aby niektoré importované výrobky neboli na našom trhu lacnejšie ako domáce. .

Prečo štát vyberá dane? Dane sa tiež používajú na podporu vybraných aktivít. Štát chce napríklad podporiť podniky pri zvyšovaní produktivity, pri riešení zamestnanosti v niektorých regiónoch, alebo vyjadriť podporu zahraničným investíciám, ponúkne podnikom zníženie daní alebo takzvané daňové prázdniny firmám, ktoré sú ochotné pristúpiť na podmienky štátu. Štát môže ešte pomocou daní regulovať úroveň ekonomickej aktivity. Tým, že štát reguluje výšku daní, priamo ovplyvňuje množstvo peňazí, ktoré majú firmy a spotrebitelia k dispozícii. Všetky uvedené dôvody – okrem krytia verejných výdavkov – sú z pohľadu čoraz väčšieho množstva ekonómov kritizované.

Rast verejných výdavkov verejný sektor tvoria ŠR, rozpočty VÚC a obcí, mimorozpočtové fondy (nemocenské, dôchodkové, zdravotné...) výdavky verejného sektora sa v poslednom storočí vo všetkých krajinách zvyšovali (z priemeru 10% na cca 40%). Rástol význam verejných statkov vo vyspelých spoločnostiach a intenzívnejšie prerozdeľovanie nezanedbateľný vplyv majú aj tlaky záujmových skupín a bujnenie byrokracie

Daňová sústava Daňová sústava je súhrn daní, ktoré sa vyberajú na území štátu v určitom období. Jej úlohou je zabezpečenie príjmov na krytie všetkých potrebných výdavkov štátu. Daňová sústava SR sa skladá: - z priamych daní – platia subjekty za seba zo svojho príjmu alebo majetku a odvádzajú ich priamo, - z nepriamych daní – platia subjekty v cene výrobkov alebo služieb, ale odvádzajú ich prostredníctvom inej osoby t.j. nepriamo.

Delenie daní Priame dane 1. Príjmové dane (dôchodkové) a) daň z príjmov fyzickej osoby b) daň z príjmov právnickej osoby 2. Majetkové dane (miestne) a) daň z nehnuteľností b) daň za psa c) daň za užívanie verejného priestranstva .....

Delenie daní Nepriame dane 1. Daň z pridanej hodnoty 2. Spotrebné dane - z vína - z piva - z liehu - z tabakových výrobkov - z minerálneho oleja - z elektriny, uhlia a zemného plynu

Typy daní Progresívna - vyššie príjmy sú zdaňované vyššou sadzbou a naopak http://www.podnikajte.sk/prevadzka-firmy/c/816/category/dane-a- odvody/article/novela-zakona-o-dani-zprijmov-1-1-2013.xhtml Degresívna - odčerpáva väčšie percento z nižšieho príjmu a naopak, nižšie percento z príjmu vyššieho. Hoci daň z pridanej hodnoty nie je založená na príjmoch, má degresívny účinok Proporcionálna (lineárna, rovná) daň - je spôsob zdanenia, ktorý uplatňuje na všetky subjekty rovnakú sadzbu. "Skutočná rovná daň" ( true flat tax) pokrýva všetky priame aj nepriame dane v ekonomike, pričom nepozná nezdaniteľné minimum (nezdaniteľnú časť základu dane). Takýto systém zdaňovania nemá žiadna krajina v Európe. Najčastejšie sa rovná daň uplatňuje na dane z príjmu, pričom býva väčšinou spojená s inštitútom nezdaniteľného minima. To rovnú daň približuje k progresívnej dani.

Typy daní Najviac sa k "skutočnej rovnej dani" priblížilo Slovensko v roku 2004, keď schválilo jednotnú sadzbu 19% na daň z príjmu fyzických osôb, právnických osôb a DPH. Daňový systém SR platný od roku januára 2005 obsahoval inštitút jednotného nezdaniteľného minima, ktoré sa nezdaňovalo vôbec, všetky príjmy nad zdaniteľné minimum sa zdaňovali jednou sadzbou 19%. Nezdaniteľné minimum bolo jednotné pre všetky úrovne príjmu fyzických osôb. Po korekciách slovenského daňového systému od roku 2007 sa Slovensko vzdialilo od rovnej dani. Sadzba dane z príjmu fyzických a právnických osôb síce zostala rovnaká 19%, ale výška nezdaniteľného minima sa znižuje s rastom základu dane daňovníka (tzv. milionárska daň). Jeho výška sa odvíja od platného životného minima. Takto stanovené zdaňovanie má charakter progresívneho zdaňovania. Od 1. januára 2011 sa zvýšila sadzba DPH z 19% na 20%. DPH na knihy a lieky vo výške 10% ostáva aj naďalej nezmenená.

Aká výška zdanenie je optimálna? Prípadová štúdia: Pani Nováková pracuje na skrátený úväzok. Šéf firmy jej ponúka, aby si úväzok predĺžila o 3 hodiny, čo by zvýšilo jej mesačnú mzdu o 160€. Vyzerá to lákavo – ale potom začne p. Nováková počítať: z dodatočného príjmu bude musieť zaplatiť 13,4%, teda 21,44€ na poistenia. Zo zvyšných 138,56€ bude musieť zaplatiť 19% daň z príjmu, čo činí 26,32€. Zostane jej teda 112,23€. Pani Nováková porovná túto dodatočnú čistú mzdu s obetovanými 2 hodinami času, ktoré by musela každý deň tráviť v práci a rozhodne sa ponuku neprijať. Má deti a tri hodiny času denne sú pre ňu cennejšie než dodatočných 112,23 € mesačne. pozri: Deň daňovej slobody

Aká výška zdanenie je optimálna? Ľudia porovnávajú čistú mzdu s obetovanými príležitosťami. Vysoké dane potlačujú podnety k pracovným výkonom. Obdobne – vysoké dane potlačujú motiváciu podnikateľom k investovaniu. Podnikateľ porovnáva riziko investície s čistým výnosom po zdanení. – firmy prevádzajú kapitál z krajín s vysokými daňami do krajín s nízkymi daňami. Krajiny s vysokými daňami trpia odlivom kapitálu do zahraničia.

Dane a tieňová ekonomika Tieňová ekonomika – zahŕňa tie ekonomické aktivity, z ktorých sa neodvádzajú dane. Patria tu najmä naturálne protislužby a najrôznejšie daňové úniky (práca načierno, na výplatnej páske má zamestnanec len minimálnu mzdu a zvyšok dostáva na ruku). Keď sú dane vysoké, vyplatí sa riskovať daňový únik. Tieňová ekonomika prekvitá najviac v krajinách s vysokými daňami.

Lafferova krivka Keď miera zdanenia rastie, daňové príjmy rastú stále menej. Arthur Laffer - predstaviteľ ekonómie ponuky. Skúmal vzťah daňových sadzieb a výnosov z daní. Rast daňovej záťaže môže vyvolať negatívny dopad na ekonomický rast.