VEĽKÁ MORAVA Starí Slovania Marko Kozánek, IV.A.
Príchod Slovanov Starí Slovania sa usadzovali najmä v povodí riek Moravy a Dyje, pri dolnom toku Váhu, v Ponitrí, pri Ipli aj v rovinatých častiach východného Slovenska. Najskôr teda osídľovali úrodné nížiny a až neskoršie prenikali pozdĺž tokov riek do hornatejších oblastí. Pestovali rôzne druhy poľnohospodárskych plodín, chovali dobytok, lovili zver v lesoch a chytali ryby v bohatých riekach. Žili v spoločnosti, o ktorej byzanský dejepisec Prokopios v 6. storočí n.l. napísal, že v nej nevládol jednotlivec, ale že jej príslušníci už oddávna žili v demokracii, a tak šťastie i nešťastie, úspech rovnako ako neúspech znášali .
Slovania a Avari Kým život starých Slovanov v ich novom prostredí, v karpatsko – dunajskej oblasti, spokojne plynul, zatiaľ sa z juhoruských stepí prebíjal k dolnému Dunaju bojovný turkotatársky kmeňový zväz Avarov, strhávajúci so sebou aj iné etnické skupiny. Byzanský cisár Justinián im roku 558 pridelil územie medzi dnešnými juhoslovanskými riekami Sávou a Drávou, lebo dúfal, že ak sa bojachtiví a rozpínaví kočovníci konečne usadia, prestanú znepokojovať okolité národy.
Boje Slovanov a Avarov Sila Avarov spočívala v prísnej vojenskej organizovanosti, na tú dobu modernej výzbroji a v taktike boja s dôrazom na jazdectvo, ktoré slabšie vyzbrojení Slovania, zvyknutí na boje pechoty, nemohli klásť účinný odpor bez prírodnej ochrany. Starí Slovania mali vojsko dvojakého druhu : domobranu jednotlivých kmeňov, ktoré sa mohli grupovať do vojska celého kmeňového zväzu a bojovnícku družinu vojenských náčelníkov, ktorá vystupovala ako jazdectvo.
Víťazstvo Slovanov V rokoch 622 – 623 vypuklo veľké povstanie podunajských Slovanov proti Avarskej nadvláde. V nasledujúcom, roku sa k nemu pridal franský kupec Samo so svojou dobre vyzbrojenou, karavánou. Za zásluhy v úspešnom protiavarskom hnutí si ho Slovania zvolili za kráľa. Povstanie vzbĺklo v priaznivom čase, keď časť avarských vojenských síl bola viazaná v bojoch s Byzanciou. Ale i po mieri Avarov s Byzantíncami dokázali slovanskí bojovníci klásť odpor avarským útokom a vo viacerých vojenských zrážkach presvedčivo zvíťazili. Tým položili základ k vytvoreniu prvého doloženého štátneho útvaru v našich dejinách – Samovej ríše.
Samova ríša (623 – 659) Samo sa usadil natrvalo na Slovensku a zriadil s našimi slovanskými predkami prvú nadkmeňovú spoločenskú organizáciu vojensko - obrannej povahy, ktorú postupne rozvinul do vtedajšej formy štátneho útvaru. Tento štát vošiel do dejín ako Samova ríša, alebo Samovo kráľovstvo. Centrom toho štátneho útvaru bolo územie okolo Bratislavy a Nitry.
Rozpad Samovej ríše r. 659 V roku 659, kráľ Samo, ktorý vládol 35 rokov umiera. Samova ríša bola kmeňovým zväzom, spojeným silnou osobnosťou vládcu, a po jeho smrti sa rozpadla. Slovenský Slovania už neboli schopní odolávať avarskej presile, preto upadli znova pod nadvládu Avarov.
Veľká Morava Od 8. storočia sa začínajú slovanské kmene opäť zjednocovať. V prvej polovici 9. storočia vznikajú dva nové útvary, Moravské kniežatstvo (na čele Mojmír I.) a Nitrianske kniežatstvo (na čele Pribina). V roku 833 vyhnal Mojmír I. Pribinu z Nitrianskeho kniežatstva a obe kniežatstvá spojil, čím vlastne vznikla Veľká Morava. Dovolil, aby sa z nemeckého prostredia šírila kresťanská kultúra.
Knieža Rastislav V roku 846 kráľ Ľudovít Nemec dosadil za vládcu Veľkej Moravy Mojmírovho synovca Rastislava. Rastislav sa vyhýbal účasti na bojoch, tým sa Veľká Morava stala pokojným miestom, kde často utekali osoby hľadajúce ochranu. Po jeho smrti roku 894 sa na trón dostáva jeho syn Mojmír II.
sv. Cyril a sv. Metod V roku 863 Rastislav požiadal byzantského cisára Michala III., aby mu poslal biskupa a učiteľov, ktorí by jeho ľudu hlásali kresťanstvo v jeho vlastnom jazyku. Cisár mu poslal misiu učiteľov na čele so solúnskymi bratmi Konštantínom (Cyrilom) a Metodom. Konštantín vytvoril nové písmo slovanov - hlaholiku (cyriliku) . Zaviedli staroslovienčinu a priniesli preklady biblických textov.
Knieža Svätopluk Svätopluk bol kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva a Rastislavovým spoluvládcom. Od roku 871 do roku 894 tretím a najvýznamnejším panovníkom Veľkej Moravy. Svätopluk zveril Nitrianske kniežatstvo pod ochranu Východofranskej ríše a Rastislavovi vypovedal poslušnosť. V roku 871 vypuklo veľkomoravské povstanie proti východofranským regentom. Svätoplukovo víťazstvo znamenalo definitívny koniec akejkoľvek východofranskej nadvlády vo Veľkej Morave.
Zánik Slovanskej ríše V marci roku 894 zomrel kráľ Svätopluk. Nástupcom Svätopluka sa stal jeho syn Svätopluk II., ale podľa iných prameňov to bol najstarší syn Rastislava Mojmír II., Medzi Mojmírom II. a Svätoplukom II. došlo k boju o trón, čo oslabilo odolnosť Slovanskej ríše . Nakoniec v roku 907 zaútočili kočovné kmene Maďarov pod velením Arpáda. Veľká Morava sa rozpadla a postupne sa stala súčasťou Uhorska.
Svätoplukova a Samova ríša
Rastislavova pevnosť Dowina – Devín ??? Názov „Devín“ by sme určite nenašli v záznamoch z 9.storočia, avšak na základe neskorších záznamov sa dá usúdiť, že ide o počiatky „Dowiny“
Ďakujem Vám za pozornosť Marko