Pedosféra 1. Základné poznatky o pedosfére 2. Vznik pôdy a jej vlastnosti 3. Vybrané pôdne typy str. Európy a Slovenska 4. Zákonitosti rozšírenia pôd 5. Starostlivosť o pôdu a jej ohrozenie

1. Základné poznatky o pedosfére Pedosféra – pôdny pokryv Zeme, je najmladšou časťou FGS, vznikla po osídlení súše živými organizmami Pedogeografia – veda, kt. skúma pôdu ako súčasť krajiny, skúma rozšírenie pôd, ich vzťah k ostatným zložkám krajiny Pôda – ľubovoľná časť pedosféry od jej povrchu až po podložnú horninu Význam pôdy: je základný výrobný prostriedok v poľnohospodárstve a lesníctve ovplyvňuje hydrologické pomery – napomáha vytvárať zásoby podzemnej vody spolu s rastlinstvom napomáha regenerácii ovzdušia

2. Vznik pôdy a jej vlastnosti Vývoj pôdy je dlhodobý proces Pôdotvorný činiteľ – je všetko to, čo pôsobí na vznik, vývoj, vlastnosti a rozšírenie pôd (materská hornina, klíma, georeliéf, živé organizmy, podzemná voda, človek) Pôdotvorný proces – vzniká pôsobením pôdotvorných činiteľov – je to súbor fyzikálnych, chemických a biologických javov, kt. prebiehajú v pôde (dochádza k rozkladu látok, premiestňovaniu a vzniku nových látok) Pôdne horizonty – vrstvy, vytvorené pôdotvorným procesom, odlišujú sa farbou a vlastnosťami Pôdny profil – kolmý rez pôdou (asi 120 - 150 cm), môžeme na ňom sledovať pôdne horizonty Pôdny typ – určitý pôdny typ je veľká skupina pôd, kt. vznikli pôsobením približne rovnakej kombinácie pôdotvorných činiteľov

Schéma vzniku pôd pôdotvorné činitele pôdotvorý proces pôdne horizonty pôdny profil pôdny typ PÔDA Vznik pôdy je spojený s rozpadom a rozkladom hornín pri zvetrávaní. Poznáme: 1. mechanické zvetrávanie hornín – prebieha hlavne pôsobením klimatických činiteľov (teplotné zmeny) 2. chemické zvetrávanie – prebieha medzi pôdnymi časticami, pôdnou vodou a slabými kyselinami – dochádza tu pomocou chemických reakcií k vzniku nových látok v pôde 3. biologické zvetrávanie – pôsobením živých organizmov – rozkladajú, rozpúšťajú, premiešavajú pôdu

Pôdotvorný proces

Horizonty sa označujú písmenami A, B, C horizont A – humusový, má hrúbku 10-30 cm, hnedú až čiernu farbu, bohatý na živiny horizont B – nachádza sa pod horizontom A – obohatený alebo iluviálny horizont, vnútropôdne zvetrávanie, obsahuje menej organických látok, možný výskyt jemných ílovitých častíc, kt. boli premiestnené presakujúcou vodou z horizontu A, žltá až hnedá farba horizont C – pôdotvorný substrát, tvorený zvetranou materskou horninou

Zloženie pôdy Pôda sa skladá z neživej a živej zložky – korene rastlín, pôdny edafón = pôdne organizmy (baktérie, plesne, huby, červy, hlodavce,...) neživá zložka je tvorená anorganickou a organickou časťou Anorganickú časť tvorí pevný (minerálne a horninové časti), kvapalný (pôdna voda) a plynný (pôdny vzduch) podiel. Pôdna voda a pôdny vzduch sú vo voľných priestoroch – pôdnych póroch Organickú časť tvorí humus – vzniká premenou odumretých rastlín a živočíchov, veľkú časť humusu tvorí uhlík a dusík, ovplyvňuje úrodnosť pôdy Neživá zložka Živá zložka Pevný podiel Kvapalný Plynný humus biomasa Anorganická zložka Organická zložka

1.fyzikálne (zrnitosť a štruktúra) 2.chemické (reakcia pôdy) Vlastnosti pôdy 1.fyzikálne (zrnitosť a štruktúra) 2.chemické (reakcia pôdy) 3.biologické (úrodnosť) zrnitosť – veľkosť minerálnych a horninových častíc, častice väčšie ako 2mm tvoria skelet, menšie ako 2mm jemnozem (íl, prach, prachový piesok) podľa zrnitosti určujeme pôdne druhy – používa sa napr. Novákova klasifikačná stupnica – podľa obsahu ílových častíc (častice menšie ako 0,01 mm) v pôde rozlišujeme: Kategória zrnitosti Obsah častíc < 0,01 mm pôdy ľahké - piesočnaté (0 - 10%) - hlinitopiesočnaté (10 - 20%) pôdy stredne ťažké - piesočnatohlinité (20 - 30%) - hlinité (30 - 45%) pôdy ťažké - ílovitohlinité (45 - 60%) pôdy veľmi ťažké - ílovité (60 - 75%) - íly (> 75%)

Pôdne druhy 1. Ľahké - piesočnaté pôdy – obsahujú veľa zŕn piesku, vznikli napr. v Záhorskej a Východoslovenskej nížine na naviatych pieskoch a riečnych náplavoch. Majú medzi zrnami piesku veľa vzduchu a ľahko vysychajú. Ľahko prepúšťajú vodu čím sa odplavujú živiny do hlbších vrstiev, preto sú málo úrodné.

2. Stredne ťažké - hlinité pôdy – obsahujú veľa prachových častíc 2. Stredne ťažké - hlinité pôdy – obsahujú veľa prachových častíc. Vyvinuli sa napr. na sprašiach Podunajskej nížiny, Juhoslovenskej kotliny a Východoslovenskej nížiny. Vyskytujú sa aj na sopečných horninách. Sú to najlepšie poľnohospodárske pôdy, pretože sa z nich neodplavujú živiny v takej veľkej miere ako z piesočnatých pôd.

3. Ťažké - ílovité pôdy – sa nachádzajú na ílovitých horninách, ktoré vznikli usadzovaním jemného bahna na dne morí a jazier v minulosti. Vyskytujú sa v podhorských častiach nížin a v kotlinách. Za sucha tvrdnú a pukajú, nasiaknuté vodou sú mazľavé. Ťažko sa obrábajú a sú menej úrodné.

pôdna štruktúra - schopnosť pôdnych častíc (zrnká pôdy) zhlukovať sa alebo rozpadávať sa na štruktúrne agregáty, od nej závisí úrodnosť pôdy, najvhodnejšia je drobnohrudková štruktúra – medzi jednotlivými agregátmi je dostatok voľného priestoru, má špongiovitý charakter reakcia pôdy – neutrálna(pH=7), kyslá(pH<7), zásaditá(pH>7), ovplyvňuje procesy v pôde úrodnosť - schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojiť ich požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch počas celého vegetačného obdobia. Môže byť prirodzená – bez zásahu človeka (lesné pôdy) a kultúrna úrodnosť – vznikla obrábaním, hnojením,...prirodzených pôd.

Štruktúra pôdy

3. Vybrané pôdne typy strednej Európy a Slovenska Najvýznamnejší vplyv na pôdu tu majú nadmorská výška, materská hornina, vegetácia a voda Výsledkom pôsobenia týchto činiteľov je pestrá skladba pôd Z nich najviac sa vyskytujú: v nížinách: černozem, hnedozem v kotlinách: ilimerizovaná pôda a oglejené pôdy v pohoriach: hnedé lesné pôdy, rendziny, podzoly, rankre pri vodných tokoch: nivné pôdy, glejové pôdy, čiernice

Černozeme – najúrodnejšie, v suchých a teplých oblastiach nížin, vznikli na sprašiach, úrodné Hnedozeme – lemujú černozeme, pôdy mierne teplého a vlhkého podnebia, prebieha proces ilimerizácie – mechanický presun ílovitých častíc presakujúcich vodou z hornej časti pôdy do spodnej, kde sa hromadia, sú úrodné Ilimerizované pôdy (luvizeme) – lemujú hnedozeme vo vyšších a vlhkejších oblastiach, intenzívny ilimerizačný proces, vznikli hlavne pod dubovo-hrabovými lesmi, menej úrodné Pseudogleje (oglejené pôdy) – v najvlhších častiach nížin a kotlín, presakujúca zrážková voda narazí v hĺbke niekoľko dm pod povrchom na málo priepustný horizont, horná časť sa tým periodicky zamokruje, málo úrodné pôdy

Hnedé lesné pôdy (kambizeme) – typické pôdy vrchovín, sú prevládajúcim pôdnym typom strednej Európy, v lesnatých oblastiach na nekarbonátových horninách, chemické zvetrávanie primárnych minerálov uvoľňuje Fe, ktorého zlúčeniny sfarbujú pôdu do hneda, vhodné pre lesné hospodárstvo Rendziny – horské pôdy na vápenatých horninách, hromadenie humusu, skeletnaté,  neúrodné Podzolové pôdy – podzolizačný proces, oblasť ihličnatých lesov a kosodreviny, neúrodné Nivné  (fluvizeme) a lužné pôdy (čiernice) – pôdy okolia riek a potokov, čiernice patria medzi najúrodnejšie Glejové pôdy – lokálny výskyt v miestach blízko ležiacej podzemnej vody, vrchná časť je mokrá alebo vlhká, poľnohospodársky ich možno využiť len po odvodnení

Vybrané pôdne profily - 1 černozem kambizem podzol rendzina

Vybrané pôdne profily - 2

4. Zákonitosti rozšírenia pôd Hlavné pôdne typy Zeme sa menia s geografickou šírkou od rovníka k pólom a s nadmorskou výškou od úpätí k vrcholom Horizontálna zonálnosť – prejavuje sa mimo pohorí, je to zákonité rozčlenenie pedosféry na pásma (zóny), podmienené zmenou makroklimatických podmienok (teplota, zrážky) v súvislosti so zmenou geografickej šírky alebo dĺžky Vertikálna zonálnosť - pôdne typy sa menia so stúpajúcou nadmorskou výškou od úpätí k vrcholom (klesanie teplôt, pribúdanie zrážok) Azonálne pôdy - nevyvinuté, alebo veľmi málo vyvinuté pôdy, ktoré sa vyskytujú v rôznych bioklimatických zónach či pásmach (nivné pôdy, rendziny,...)

Horizontálna zonálnosť

5. Starostlivosť o pôdu a jej ohrozenie V poľnohospodársky obrábanej pôde je prirodzený kolobeh látok, kt. prebieha v pôde, narušený činnosťou človeka. Zozbieraním úrody plodiny dochádza k strate väčšej časti biomasy. Stráca sa tu prirodzený zdroj živín, ktoré je potrebné nahradiť umelo - hnojením. Hnojením sa dodávajú do pôdy minerálne a organické látky tak, aby sa vyrovnali straty vzniknuté odobraním časti biomasy. Hnojenie sa musí prispôsobiť potrebám konkrétnej plodiny, pretože každá má iné nároky Hnojivá možno rozdeliť na prírodné (kravský hnoj, slepačí trus, močovka, kompost) a umelé (obsahujú koncentrované minerálne soli s obsahom dôležitých biogénnych prvkov)

Zelené hnojenie Pod zeleným hnojením rozumieme spôsob organického hnojenia, pri ktorom sa do pôdy zaoráva vyprodukovaná hmota rastlín pestovaných na tento účel (ďatelina, lucerna, hrach, ...) s cieľom obohatiť pôdu o organickú hmotu a živiny. Takto realizované organické hnojenie má mnohostranný účinok na pôdu a pestované rastliny

Kompostovanie je prírode najbližší spôsob, ako naložiť s organickými zbytkami. Slama, tráva, seno, burina, kvety, lístie, šupky z ovocia a zeleniny a iné zvyšky z kuchyne a záhradky môžu byť mikroorganizmami rozložené a vytvoria kvalitný humus, ktorý je prírodným hnojivom, bohatým na živiny. Pôde tak vrátime to, čo sme pri pestovaní plodín z nej odčerpali.

Ohrozenie pôdy Pôdu v súčasnosti ohrozujú viaceré nepriaznivé faktory. Medzi najvýznamnejšie patria: pôdna erózia (vodná a veterná) zmenšovanie rozlohy kvalitnej pôdy (výstavba miest, komunikácií, ...) zmena kvality pôdy neúmerným používaním umelých hnojív a prostriedkov na ochranu rastlín znečistenie životného prostredia (znečistenie ťažkými kovmi, ropnými produktmi, rádioaktivitou, ...) kyslé dažde (zmena pôdnej reakcie)

Ohrozenie pôdy hospodárskymi aktivitami

Príklady erózie pôdy v rôznych oblastiach