Teória lexikálnej motivácie

Semiotický status lexémy semiotický trojuholník (Richards – Ogden)

Semiotický status lexémy upravený semiotický trojuholník (Ondrus – Horecký – Furdík)

Semiotický status lexémy upravený semiotický trojuholník (návrh)

Semiotický status lexémy arbitrárnosť a motivovanosť jazykový znak je arbitrárny deskriptívna argumentácia: ak by bola nevyhnutná väzba medzi F a O, tá istá forma by znamenala vždy to isté a naopak historická argumentácia: ak by bola nevyhnutná väzba medzi F a O, nemohlo by dochádzať k zmene významu komparatívna argumentácia: ak by bola nevyhnutná väzba medzi F a O, rozličné jazyky by nemohli mať odlišné slová na vyjadrenie toho istého významu

Semiotický status lexémy nevyhnutnosť – pri arbitrárnosti nie je nevyhnutná vnútorná spätosť medzi F a O, ale len konvenciou objektivizovaný asociačný vzťah arbitrárnosť sa dáva do opozície k motivovanosti (arbitrárnosť – motivovanosť), vedie to k takejto nepresnej interpretácii: arbitrárnosť (ľubovoľnosť) – motivovanosť (nie ľubovoľnosť, nevyhnutnosť)

Semiotický status lexémy opakom nevyhnutnosti je však náhodnosť, teda obsahom arbitrárnosti (nie nevyhnutnosti) je to, že F je náhodná, povaha F nesúvisí s povahou O nie náhodnosť (motivovanosť) napr. v slovách gagotať, cililink však neznamená nevyhnutnosť

Semiotický status lexémy „Ak hovoríme, že forma slova je motivovaná, mienime tým to, že nie je náhodné, že táto forma je taká, aká je, ale nie je ani nevyhnutné, aby takou bola (mohla by byť aj inou formou, môže sa zmeniť)“ (Dolník) náhodné (arbitrárne) – nenáhodné (motivované) – nevyhnutné

Semiotický status lexémy izolovanosť – neizolovanosť „O absolútnej arbitrárnosti označujúceho vo vzťahu k označovanému môžeme hovoriť len v súvislosti s izolovaným jazykovým znakom, t. j. vtedy, keď abstrahujeme od súvzťažných znakov.“ (Dolník, 2003, s. 122). neizolovaný jazykový znak- > minimálna (elementárna) motivovanosť

Semiotický status lexémy „Motiváciou slova sa rozumie priamy kauzálny vzťah medzi jeho formálnou (výrazovou, materiálnou, zvukovou) a významovou (ideálnou) zložkou, ako aj nepriamy vzťah, ktorý je podmienený vzťahom slova k paradigmaticky súvzťažným slovám“ (Dolník, 2003, s. 123). múr -> murár murár – remeselník; stolár, debnár, elektrikár, klampiar; malta, kelňa, betón; stavať, miešať...

Semiotický status lexémy vzťah medzi paradigmaticky súvzťažnými lexémami (napr. vzťah medzi synonymami) – vzťah minimálnej motivácie potreba diferenciácie jednotiek v rámci istých paradigiem: „To, čo je na slove dôležité, nie je samotný zvuk, ale zvukové rozdiely umožňujúce slovo rozlíšiť od všetkých ostatných slov“ (Saussure, 1989, s. 145)

Semiotický status lexémy lexikálna jednotka ako priesečník vzťahov

Semiotický status lexémy „Štruktúrne vzťahy určujú charakter daného slova; dávajú slovu zmysel čiže motív jeho existencie. Preto na rozdiel od tradičného chápania slovného znaku ako arbitrárneho (ľubovoľného) je možné chápať slovo naopak ako mnohonásobne motivované. Slovo ako jednotka lexikálnej zásoby je teda vždy mnohonásobne motivované. Výsledkom takéhoto pohľadu je chápanie slovnej zásoby ako súboru jednotiek daných konfiguráciou a interakciou lexikálnych motivácií.“ (Furdík, 2000)

Lexikálna motivácia tradične: 3 typy motivácie Furdík: 17 typov

Paradigmatická motivácia neizolovanosť, zapojenosť do lexikálnych paradigiem ruka: telo, noha, dlaň, plece... ruka: ručný, ručička, rúčka, rukáv... ruka: horná končatina, packa, laba, paprča... ruka: muka, suka, šťuka

Slovotvorná motivácia lexikálne jednotky, ktoré vznikli z iných lexikálnych jednotiek na báze zmeny morfematickej štruktúry veža -> vežička kázať -> kazateľ soľ -> soľnička rad stĺpov -> stĺporadie veľký film -> veľkofilm

Fónická motivácia príznakovosť na úrovni vonkajšej formy onomatopoickosť: čľup, bú, mé, kikirikí angl. cock-a-doodle-doo, maď. kukurikú, franc. cocorico, špan. quiquiriquí, holand. kukeleku, jap. kokekokkoo prevzatosť geometria, matematika, Shakespeare expresívnosť chmuľo, schmatnúť, frflať, frndžalica

Sémantická motivácia sekundárne významy viacvýznamovej lexémy utvorené na základe derivačnej polysémie: gorila 1. „jedna z najväčších opíc, kt. sú vývinovo najbližšie k človeku“ 2. hovor. „osobný strážca“

Morfologická motivácia lexikálne jednotky vzniknuté slovnodruhovým prechodom bez morfematickej zmeny vyučujúci (ver, akt part) -> vyučujúci (sub) žiaľ (sub, nom sg) -> žiaľ (part) v + závislosti + od (prep+sub+prep) -> v závislosti od (prep)

Syntaktická motivácia viacslovné pomenovania medzi komponentmi sa realizujú syntaktické vzťahy plážový volejbal, vysoká škola, dať prednosť od nevidím do nevidím, Augiášov chliev sedieť na dvoch stoličkách, sľubovať hory-doly Šaty robia človeka. Aká matka, taká Katka.

Frazeologická motivácia frazémy (nadslovné, obrazné, expresívne LJ) zbaliť si kufre, nachytať niekoho na hruškách od buka do buka, posledný mohykán Jablko nepadá ďaleko od stromu. do aleluja, na Adama len aby, že či, veď preto

Onymická motivácia vlastné mená Ján, Peter, Andrea, Lenka; Ján Oravec, Peter Ďurčo Slovensko, Prešov, Banská Bystrica, Hron, Kráľova hoľa Doprastav, Prešovská univerzita, Národná banka Slovenska ŠK Slovan Bratislava, Adidas, Puma, Milk Agro

Interlingválna motivácia prevzaté lexikálne jednotky celebrita, firhang, Montreal, CD, P. S.

Abreviačná motivácia skratky MHD, MTV, PC, mld., doc., prof.

Expresívna motivácia prejav subjektívneho, emočno-vôľového princípu v jazyku expresivizmy, prostredníctvom ktorých človek do jazyka explicitnejšie či implicitnejšie vnáša svoj subjektívny postoj gniaviť, frflať, chmuľo papať, hryzkať, bežkať debil, somár, hovado, pako

Registrová motivácia register – situačne podmienený spôsob jazykového prejavu hovorové slová, kolokvializmy (šušťáky, vodičák, kecať) konfesionalizmy (celebrovať, Duch Svätý, noviciát) administrativizmy (matrika, obežník, ad acta) žurnalizmy (míting, multilaterálny, bašta)

Terminologická motivácia odborné termíny dôsledok princípu presnosti v jazyku okvetie, chlorid sodný, paradigma, cesta prvej triedy

Sociolektická motivácia dôsledok vplyvu spoločenských faktorov sociolektizmy – lexémy typické pre používanie istou spoločenskou skupinou. napr. IT pracovníci, rybári, kartári, tínedžeri, vojaci argotizmy, slangizmy, profesiolekty matika, slovina, prachy, bezďák, buzerák, intro, handka

Teritoriálna motivácia dôsledok areálového (priestorového) princípu dialektizmy, nárečové lexémy bandurky, trimac śe, valal, takoj

Temporálna motivácia dôsledok časového, temporálneho princípu časovo príznakové lexémy lexikálni seniori (historizmy, archaizmy) bukéta, počty a merba, šesták, iskrička, pracovná sobota lexikálni juniori (neologizmy) internetista, bluetooth, korčuliar (v hypermarkete)

Individualizačná motivácia dôsledok tvorivého princípu v jazyku okazionalizmy, autorské lexémy/lexie zaliftbojčiť si (na chvíľu sa stať liftbojom) pomalík (osobný vlak) naprinceznovať sa (veľakrát hrať princeznú) nohaviciarka (žena, ktorá často strieda mužov; analógia k slovu sukničkár) čučoriedka (mladé pekné dievča; J. Satinský)

Typy lexikálnej motivácie Paradigmatická Slovotvorná Fónická Sémantická Morfologická Syntaktická Frazeologická Onymická

Typy lexikálnej motivácie Interlingválna Abreviačná Expresívna Registrová Terminologická Sociolektická Temporálna Teritoriálna Individualizačná