Hudobný klasicizmus

Klasicizmus je umelecký sloh, ktorý sa v hudbe prejavoval približne v rokoch 1730-1820. Hoci za koniec baroka je považovaná až smrť J. S. Bacha (1750), je nutné si uvedomiť, že bol v svojej dobe považovaný za nemoderného, pretože sa obdobie jeho vrcholnej tvorby prekrýva s tzv. galantným štýlom (v iných umeleckých odvetviach nazývané tiež rokoko) a najmä nastupujúca mladá generácia hudobníkov prinášala nový štýl hudby, ktorý sa dá charakterizovať ako 1: zjednodušenie barokovej prezdobenosti a komplikovanosti a 2: ustálenie pravidiel (týkajúcich sa viacerých oblastí v hudbe).

Konkrétne znaky hudobného klasicizmu: Reforma opery:  1: Ch. W. Gluck- zrovnoprávnenie hudobnej a dramatickej zložky opery. (V baroku začala značne prevažovať hudobná virtuozita nad  hereckou zložkou.) 2: G. B. Pergolessi- vznik komickej opery (opera buffa). (V baroku prevažovali antické námety- drámy a tragédie) Oratórium začalo používať aj svetské námety- napr. J. Haydn- Štvoro ročných období. V baroku bolo oratórium typickou chrámovou skladbou. Neskôr  si zachovalo iba vonkajšie znaky- viacčasťové vokálno-inštrumentálne dielo bez dramatickej zložky. Hromadné používanie klavíra- jeho predchodca bolo čembalo, ale neumožňovalo postupnú dynamiku. Bol to tiež klávesový nástroj, ale fungoval na princípe brnkacieho nástroja (klavír- úderový). Zavedenie postupnej dynamiky- teda crescendo a desrescendo. Predtým sa uplatňovala tzv. terasovitá dynamika (skoková), teda náhle zmeny sily zvuku. Táto zmena sa začala uplatňovať v Mannheimskej škole (J. V. Stamic). 

Ustálenie zloženia orchestra- zvyčajne 30-40 členov Ustálenie zloženia orchestra- zvyčajne 30-40 členov. Základ tvoriili sláčikové a drevené dychové nástroje. Z plechových len trúbky a lesné rohy, z bicích len kotly. L. van Beethoven (prechod k romantizmu) rozšíril orchester o nové nástroje a zvýšil počet členov. V baroku sa hudobné nástroje presne neurčovali- obsadenie bolo vždy podľa toho, akí hudobníci boli k dispozícii. Povýšenie komornej hudby na koncertnú úroveň- najmä sláčikové kvarteto (1+2 husle, viola, violončelo) a dychové kvinteto (priečna flauta, hoboj, klarinet, lesný roh, fagot). Predtým boli komorné skupiny používané prevažne v domácom, alebo amatérskom muzicírovaní. Nadvláda homofónie- jedna vedúca melódia sprevádzaná akordmi prevažne založenými na hlavných harm. funkciách (T, S, D), prípadne s prechodmi do príbuzných tónin (Paralelená, Rovnomenná, Dominantá, Subdominantná). Melódia (prevažne sviežeho charakteru a zreteľného členenia (motív, fráza, veta)) je hlavným nositeľom obsahu skladby.

TYPICKÉ HUDOBNÉ FORMY Symfónia- Orchestrálna skladba. Vznikla z talianskej sinfonie. V Mannheimskej škole zavedené pravidlá: 4 časti- Rýchla, Pomalá, Tanečná, Rýchla. V iných oblastiach sa ešte dlho komponovali trojčasťové symfónie podľa barokovej schémy R-P-R.   Sonáta- Skladba pre sólový nástroj, najčastejšie klavír, alebo husle so sprievodom klavíra (ale aj violončelo, hoboj a iné). Pravidlo 3 častí: Expozícia- Rozvedenie- Repríza, pričom expozícia je založená na dvoch navzájom kontrastných (charakter, tónina, tempo) melódiach- témach, v rozvedení sa jedna, alebo obidve témy spracúvajú a v repríze sa zopakuje expozícia, avšak bez kontrastu. V baroku nebol určený počet častí (hoci často bývali tri), takisto existovali sonáty pre rôzny počet sólových nástrojov, napr. triová sonáta- 2 nástroje + BC. Cyklická sonátová forma- rozsiahla (prevažne klavírna) skladba. Má rovnaké časti, ako symfónia. Samotná sonáta tvorí jej prvú časť.

Sólový koncert- vznikol z barokového concerta grossa Sólový koncert- vznikol z barokového concerta grossa. Skladba pre sólový nástroj (najčastejšie husle, klavír, trúbka, violončelo) so sprievodom orchestra.  Rondo- Cyklická skladba založená na opakovanom viac násobnom návrate hlavnej myšlienky- témy po jej striedaní s charakterovo odlišnými časťami- kupletmi. Variácie- Viacčasťová skladba založená na (zvyčajne) úvodnom predvedení témy, jej následnom viacnásobnom predvedení v zmenenej podobe (variácie- tempo, tónina, rytmus, presun melódie do iného hlasu, ....) a záverečnom zopakovaní pôvodnej témy.  Divertimento, Serenáda - voľnejšie (bez prísnych pravidiel, nie pomalšie) formy.

Hlavní predstavitelia Joseph Haydn (1732-1809)- rakúsky skladateľ kapelník kniežaťa Esterházyho, typický predstaviteľ klasicistickej symfónie zakladateľ sláčikového kvarteta nového štýlu (ako koncertné zoskupenie) podnikol aj dve umelecké cesty do Anglicka, počas jednej z nich ho na jeho vlastné odporúčanie zastupoval Jan Nepomuk Hummel ( rodák z Bratislavy, ktorého kvality sa dnes iba objavujú) Tvorba 104 symfónií ( Londýnska, Oxfordská, S úderom na kotly)  83 sláčikových kvartet  Iné komorné a vokálno- inštrumentálne skladby (Oratóriá: 4 ročné obdobia, 7 slov Vykupiteľových na kríži (a hudbu z neho aj ako sláč. kvarteto))

Wolfgang Amadeus Mozart     27. 1. 1756 Salzburg – 5. 12. 1791 Viedeň rakúsky skladateľ, klavírny virtuóz, jeden z najväčších hudobných géniov   v štyroch rokoch hrál na klavíri, v šiestich písal svoje prvé skladby a učil sa hrať na husle v detstve s otcom cestoval po Európe, spoločne so sestrou vystupovali ako zázračné deti bol veľmi obľúbený v Prahe, pre Prahu zložil operu Don Giovani, ktorú pri premiére dokonca sám dirigoval zomrel mladý, mal 35 rokov, ale stačil zložiť viac ako 600 skladieb DIELO opery ( Čarovná flauta, Figarova svadba, Don Giovani, ... )  serenáda Malá nočná hudba koncerty pre klavír, husle, flautu zádušná omša Requiem cirkevné skladby árie, piesne

Ludwig van Beethoven 9 symfónií (najmä Eroica, Osudová, Pastorálna) 5 klavírnych koncertov Husľový koncert D-dur op. 61, 1806 Trojkoncert pre klavír, husle a violončelo C-dur op. 56, 1804-1805 Opera (Fidelio resp. Leonóra), op. 72. Pre túto operu napísal štyri rôzne ouvertúry (tri ouvertúry Leonóra a jednu ouvertúru Fidelio) 1804-1814 Hudba k dráme „Egmont“ op. 84, 1809-1810 Balety

Klasicizmus na Slovensku Hlavným centrom bola Bratislava. Vytvárajú sa tu kapely: 40 členná kapela Alberta Tešinského, Erdédyho kapela, Grassalkovičova kapela (svetská), Baťányovská kapela (arcibiskupská kapela) Vznikali súkromné operné spoločnosti, obľúbený bol amaterizmus, kapely sa rozpadali a ich členovia potom zakladali kapely po celom SR, hrali sa diela od majstrov viedenských, českých. Komponovali sa symfónie, sonáty, koncerty, divertimentá, opery, melodrámy, duchovné diela.

Anton Zimmermann pôsobil u Baťányho, tvoril duchovné diela. Juraj Družecký trubkár, pôsobil u Grassalkoviča. Jozef Chudý u Erdédyho Ján Batka – mestský archivár Heinrich Clein, František Riegler Ján Nepumuk Hummel – narodil sa v BA, tvoril symfónie, klavírne diela, Rondá. Ján Matejovič, Heinrich Jozef Schenn. Cirkevná tvorba sa tvorila v kláštoroch - organisti: Eugen Jančík, Ľudovít Skalník. Johann Matthias Sperger bol vrcholný klasik, kontrabasista, napísal 32 symfónií.