Prednáška č.3 Anna Bandlerová, Katedra práva Vecné práva Prednáška č.3 Anna Bandlerová, Katedra práva

OBČIANSKE PRÁVO Je to právne odvetvie, ktoré upravuje: majetkové vzťahy a s nimi súvisiace osobné a osobno-majetkové vzťahy, pričom subjekty týchto vzťahov majú rovnaké postavenie a dispozičnú autonómiu

Občianske právo Občianske právo hmotné : Sústava právnych noriem ,ktoré stanovia ako sa majú ľudia chovať v spoločnosti bez toho, aby takéto chovanie vyžadovalo zásah štátneho orgánu Občianske právo procesné : upravuje chovanie ľudí v konaní pred štátnymi orgánmi pri realizácii práva hmotného, ako aj chovanie štátneho orgánu, ktoré realizuje práva

Systém Občianskeho páva 1.Všeobecná časť – sú to ustanovenia spoločné pre všetky ostatné súčasti občianskeho práva (patrí sem najmä právna úprava :Subjektov občianskeho práva, právnych skutočností ,právnych úkonov)

2.Vecné práva -vzťahujú sa na určitú vec a nie na subjekty tohto vzťahu (ako je to napr. pri záväzkovom práve ) - sem patria napr. vlastnícke právo, držba, vecné bremeno, záložné právo (majetkové vzťahy) majetkové vzťahy sem patria vzťahy týkajúce sa majetku a maj. hodnôt, teda najmä vzťahy vlastníctva, disponovania majetkom atď

3.Dedičské právo 4.Záväzkové právo Vo svojej všeobecnej časti sa zameriava na vznik a zánik záväzkov Vo svojej osobitnej časti upravuje konkrétne záväzkové vzťahy -zmluvy

5.Osobné a osobno majetkové právo, -zahrňuje práva spojené priamo s osobou , právo na život, smrť, s tvorivou duševnou činnosťou ..)

Vecné práva (Druhá časť OZ §123 až 151v sú práva , ktoré sa vzťahujú na určitú vec a nie na subjekty tohto vzťahu ako je to napr. pri záväzkovom práve.

Vecné práva delíme na : A)Vlastnícke práva(§§123 až 151 OZ) B)Práva k cudzím veciam (§§151a až 151v)

A )Vlastnícke právo Je právom vecným,upravené je v §§123 až 151 Vlastniť,znamená právo vlastníka v medziach zákona predmet vlastníctva: držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti . Všetkým vlastníkom sa poskytuje rovnaká právna ochrana. Subjektom vlastníctva môže byť : FO PO Štát

Povinnosti vlastníka : Vlastníkovi sa zakazuje: Ohroziť susedovu stavbu Nechať chovné zvieratá vnikať na susediaci pozemok Obťažovať susedov hlukom, prachom,popolčekom,dymom plynmi,parami, svetlom odpadom nad mieru primeranú pomerom

Povinnosti vlastníka : Nešetrne, v nevhodnej ročnej dobe odstrániť zo svojej pôdy korene alebo vetvy stromu Vlastníkovi sa prikazuje: Strpieť aby bola jeho vec za úhradu použitá v stave núdze a v naliehavom verejnom záujme

Vyvlastnenie Vyvlastnenie –jeho podmienky sú stanovené rámcovo v ÚSTAVE SR v čl. 20 ods.4- vyvlastnenie je možné iba: V nevyhnutnej miere Vo verejnom záujme Na základe zákona Za primeranú náhradu Všetky podmienky musia byť splnené súbežne

Podľa občianskeho zákonníka: vo verejnom záujme je možné vec vyvlastniť , alebo právo vlastnícke obmedziť a to ak nie je možné dosiahnuť účel inak . Vyvlastnenie je možné iba v medziach zákona a za náhradu

Podrobnosti o vyvlastnení určuje stavebný zákon. Vyvlastniť je možné na základe 15 dôvodov ( napr. verejnoprospešné stavby, diaľnice, vodohospodárskeho diela a pod.) Pred vyvlastnením musí prísť k pokusu o dohodu ,ak nedôjde, tak sa pristúpi k vyvlastňovaciemu konaniu. Ak do dvoch rokov sa nevyužíva predmet vyvlastnenia na účel na čo bol vyvlastnený je nárok na zrušenie vyvlastnenia

Spôsob nadobudnutia vlastníctva Vznik vlastníctva

Spôsob nadobudnutia vlastníctva 1.Derivatívne 2.Originálne 1.Derivatívne: a)medzi živými b) pre prípad smrti

Spôsob nadobudnutia vlastníctva a)Medzi živými : Prevodom (kúpna zmluva, Darovacia, Zámenna, zmiešaná z.) Prechodom(Rozhodnutím št.orgánov,zo zákona- vydržaním )

Spôsob nadobudnutia vlastníctva b) pre prípad smrti Dedením

Spôsob nadobudnutia vlastníctva 1. Kúpnou zmluvou 2. Darovacou zmluvou 3. Inou zmluvou 4.dedením 5.rozhodnutím št.orgánu 6. Vydržaním 7.Na základe iných skutočností

Vznik vlastníctva Pri hnuteľných veciach Pri nehnuteľných veciach

Základný predpokladom prevodu vlastníckeho práva je uplatnenie antickej rímskej zásady „nikto nemôže previesť na iného viac práv než má sám“

Zánik vlastníckeho práva na základe právneho úkonu - zmluva udalosťou – zánikom veci – smrťou vlastníka – stratou veci – uplynutím vydržacej doby na základe rozhodnutia štátneho orgánu– súd (PS, stavba) – správny orgán Nadobúdanie VP rozhodnutím štátneho orgánu - súd – napr. zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pri neoprávnenej stavbe - správny orgán – napr. rozhodnutie o vyvlastnení Vlastnícke právo sa nadobúda dňom určeným v rozhodnutí alebo v deň právoplatnosti rozhodnutia. Nadobúdanie VP na základe iných skutočností ustanovených zákonom vydržaním – musia byť splnené 2 predpoklady a to: - spôsobilý predmet vydržania a - oprávnená držba Režim stratených, skrytých a opustených vecí Stratou veci sa vlastníctvo zásadne nestráca. Ak niekto nájde stratenú vec je povinný ju vrátiť vlastníkovi. Ak nie je známy musí ju odovzdať príslušnému štátnemu orgánu, ak sa do 1 roka neprihlási, vec pripadne štátu, nálezca má nárok na nálezné – 10% hodnoty veci K opusteniu veci (derelikcii), na rozdiel od straty veci, dochádza z vôle vlastníka. Opustená vec sa nevydáva vlastníkovi, vlastnícke právo k nej nadobúda štát. prírastky k veci – patria vlastníkovi hlavnej veci spracovanie veci – kto dobromyseľne spracuje cudziu vec a vytvorí z nej vec novú stáva sa jej vlastníkom ten, koho podiel na veci je väčší, je však povinný vydať vlastníkovi to o čo sa jeho majetok zmenšil.

Držba ( §129 občianskeho zákonníka) Držiteľ je ten , kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Je to oprávnenie vlastníka . Držba môže byť : oprávnená- neoprávnená

Vydržanie §134 OZ Vydržanie je spôsob nadobudnutia vlastníctva takým spôsobom , že oprávnený držiteľ má veci nepretržite v držbe u hnuteľných vecí po dobu 3 rokov a u nehnuteľných vecí po dobu 10 rokov.(do tejto doby sa započíta aj doba po ktorú mal v držbe vec právny predchodca)

Predpoklad vydržania: Spôsobilý predmet vydržania Oprávnená držba Nepretržitá držba (3r, 10r)

Nie je možné nadobudnúť vlastníctvo vydržaním : K veciam ,ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva K veciam,ktoré môžu byť iba vo vlastníctve štátu alebo ktoré môžu byť iba vo vlastníctve zákonom určených PO

Vznik vlastníctva k nehnuteľnostiam Vlastníctvo k nehnuteľnostiam vzniká: Vkladom do katastra nehnuteľností V prípade ak sa nadobúda vlastníctvo rozhodnutím štátneho orgánu, vzniká vlastníctvo dňom určeným v rozhodnutí alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Vlastníctvo poznáme: Výlučné vlastníctvo Spoluvlastníctvo

Spoluvlastníctvo b)bezpodielové spoluvlastníctvo a)podielové spoluvlastníctvo(medzi FO,medzi FO a PO,medzi FO a PO a štátom) b)bezpodielové spoluvlastníctvo

Podielové spoluvlastníctvo §137 obč. zákonníka Podiel vyjadruje mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci . Ak nie je stanovené právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak ,sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké

Práva a povinnosti spoluvlastníkov Sú oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne O hospodárení rozhodujú podľa väčšiny veľkosti podielov,pri rovnosti podielov rozhodne súd Pri prevode spoluvl.podielu majú spoluvlastníci predkupné právo

Spôsob zrušenia spoluvlastníctva Dohodou Rozhodnutím súdu Možnosti : reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa podielov Prikázanie veci za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom Nariadenie predaja spoločnej veci

Bezpodielové spoluvlastníctvo(§143) Môže vzniknúť výlučne iba medzi manželmi Miera účasti manželov na právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM nie je vyjadrená podielom Jeho existencia je závislá len na existencii manželstva .

Bezpodielové spoluvlastníctvo(§143) Do bezpodielového spoluvlastníctva patrí: -všetko čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorí z manželov za trvania manželstva s výnimkou : Vecí získaných dedením , darom Vecí ,ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov Vecí vydaných v rámci reštitúcii

BSM vzniká : B) Ku dňu zániku manželstva A) uzatvorením manželstva B) Ku dňu zániku manželstva (§143a ods .2 OZ) - Koakvizícia (dohoda o vzniku BSM ku dňu zániku manželstva)

Rozšírenie alebo zúženie bezpodielového spoluvlastníctva za existencie manželstva Počas manželstva je možné dohodou rozšíriť alebo zúžiť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva Dohoda musí mať formu NOTÁRSKEJ ZÁPISNICE Dohodu je možné uzatvoriť : Len za trvania manželstva Len do budúcna Len medzi manželmi

Na použitie majetku z BSM potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela

Bezpodielové spoluvlastníctvo zaniká: A)Zánikom manželstva B)Rozhodnutím súdu za trvania manželstva

A )Zánikom manželstva Rozvodom Vyhlásením manželstva za neplatné Smrťou jedného z manželov Právoplatným Rozsudkom vyhlásením manžela za mŕtveho

B) Za trvania manželstva Zo zákona( vyhlásením konkurzu, uložením trestu prepadnutia majetku) Súdnym rozhodnutím( na návrh jedného z manželov z dôvodov uvedených v zákone zruší bezpodielové spoluvlastníctvo.

Vysporiadanie bezpodielového vlastníctva §149 Dohodou Rozhodnutím súdu –na návrh niektorého z manželov Ak nedôjde do 3 rokov k vysporiadaniu, platí pre hnuteľné veci : Stav v akom veci užívajú U ostatných veci a veci nehnuteľných vzniká podielové spoluvlastníctvo

§150- zásady pre vyporiadanie BSM Podiely oboch manželov sú rovnaké Každý z manželov je oprávnený požadovať aby sa mu uhradilo to,čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok Každý z manželov je povinný nahradiť, čo zo spoločného vynaložil na jeho majetok Prihliada sa na potreby maloletých detí

Súdna ochrana vlastníckeho práva 1. Žaloba na vydanie veci –vindikačná 2.Žaloba na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva- zapieracia 3.Žaloba na určenie vlastníckeho práva

Práva z vecného bremena sú spojené: buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe

B) Práva k cudzím veciam §151a a nasl. 1.Záložné právo (§151a) Založenie pohľadávky (§151 h) Podzáložné právo (§151k) 2.Vecné bremená (§151n) 3.Zádržné právo (§151s)

Vecné bremená § 151 n a nasl. OZ Je to obmedzenie práva vlastníka nehnuteľnej veci v prospech tretej osoby tak, že je povinný niečo : trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať Vecné bremeno sa viaže iba na nehnuteľnosť

Vznik vecného bremena: Vecné bremeno vzniká : Na základe písomnej zmluvy Na základe závetu Schválenou dohodou dedičou Rozhodnutím príslušného orgánu Zo zákona Vydržaním

Nadobudnutie práva z vecného bremena: Je potrebný vklad do katastra nehnuteľností

Zánik vecného bremena: Rozhodnutím príslušného orgánu Zo zákona Ak nastanú trvalé zmeny tak, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby Ak je viazané na určitú osobu- zaniká jej smrťou Zánik vecného bremena- vklad do katastra

Záložné právo §151 a Účel a funkcia: Slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva Umožňuje aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečovaná nebude riadne a včas splnená

Záložným právom sa zabezpečuje pohľadávka : Peňažná Nepeňažná(hodnota musí byť určitá ,alebo kedykoľvek určiteľná Záložné právo je vždy viazané na existenciu pohľadávky

Predmet záložného práva bandler: Dlhopisy nie sú prevoditelné Predmet záložného práva Vec (ak to zmluva nevylúči aj príslušenstvo,a prírastky,ale z plodov iba tie, ktoré nie sú oddelené) Právo (pohľadávka)alebo majetková hodnota ,ktorá je prevoditeľná (duševné vlastníctvo aj cenné papiere- aj na výnosy zo založeného cenného papiera , obchodný podiel, podnik, jeho časť) Predmet záložného práva patrí záložcovi resp. záložca ho nadobudne v budúcnosti

Zriadenie a vznik záložného práva Rozdieľ medzi zriadením a vznikom Zriadenie-vytvorenie takého právneho stavu, ktorý umožňuje vznik záložného práva ale sám o sebe nevyvoláva právne účinky ktoré zákon spája so vznikom záložného práva

Zriadenie záložného práva Písomnou zmluvou Písomnou dedičskou dohodou o vysporiadaní dedičstva (dohoda musí byť schválená súdom) Rozhodnutím súdu (sudcovské zál.právo k nehnuteln ) alebo správneho orgánu (správca dane,colný orgán) Zo zákona

Zriadenie záložného práva na základe záložnej zmluvy Písomná forma(výnimka-hnuteľná vec ak sa odovzdáva) Podstatná náležitosť: určenie pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje (najvyššia hodnota istiny po ktorú sa pohľadávka zabezpečuje

Vznik záložného práva A)registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv B) zápisom do katastra nehnuteľností C)zápisom do registrov vedených Úradom priemyselného vlastníctva SR(

Vznik záložného práva D)zápisom do Obchodného registra E)registráciou v osobitnej evidencii založených cenných papierov F)odovzdaním zálohu záložnému veriteľovi G)odovzdaním zálohu do úschovy tretej osobe H)prevedením záložného listu alebo vydaním tovarového záložného listu I)zápisom do námorného registra

Vznik záložného práva registráciou záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv Záložné právo sa registruje v NOTÁRSKOM CENTRÁLNOM REGISTRI ZÁLOŽNÝCH PRÁV,(NCRzp) vedie ho Notárska komora prostredníctvom notárskych úradov v SR Registruje notár Žiadosť v prípade zmluvného záložného práva dáva: záložca –inak záložný veriteľ,

Vznik záložného práva zápisom do registrov vedených Úradom priemyselného vlastníctva register patentov, register užitkových vzorov, register dizajnov, register topografii, Register ochranných známok

Vznik záložného práva zápisom do obchodného registra Založenie obchodného podielu Návrh dáva záložca alebo záložný veriteľ (predložiť zmluvu o zriadení záložného práva

Vznik záložného práva registráciou v osobitnej evidencii založených cenných papierov Register vedie centrálny depozitár pre cenné papiere ,ktoré eviduje v registri emitenta

Práva a povinnosti záložcu Sú určené v zmluve , v Občianskom zákonníku , v osobitných predpisoch Napr. : Záložca môže záloh používať, musí poistiť záloh, musí sa zdržať všetkého čím by sa zmenšovala jeho hodnota , chrániť pred poškodením

Poradie záložných práv Rozhodujúce je poradie v akom boli zapísané v centrálnom notárskom registri záložných práv Prednosť- ten v prospech koho bolo právo zapísané skôr

Výkon záložného práva Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi aj dlžníkovi –ak záložca a dlžík nie je tá istá osoba . Výkon záložného práva je možný: predajom zálohu na dražbe , núteným predajom iným spôsobom dohodnutým v zmluve

Zrušenie a zánik záložného práva Zrušenie záložného práva je možné: A)dohodou medzi veriteľom a záložcom (ak to bolo dohodnuté v zmluve o zriadení záložného práva) B)Rozhodnutím súdu, ktorý ho zriadil C)Rozhodnutím správneho orgánu ktorý ho zriadil

Zánik záložného práva Zánikom zabezpečenej pohľadávky Zánikom zálohu Ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva Uplynutím času na ktorý bolo záložné právo zriadené Vrátením veci záložcovi –ak vzniklo záložné právo odovzdaním veci

Ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania .... Iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva

Zádržné právo (§151 s) Je spôsobom zabezpečenia splatnej peňažnej pohľadávky . Ten kto je povinný vydať hnuteľnú vec môže ju zadržať aby tým zabezpečil splatnú pohľadávku voči tomu ,komu by inak bol povinný vec vydať Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní a o dôvodoch zadržania

Veriteľ má zádržné právo aj voči nesplatnej pohľadávke v prípade ak je vyhlásený konkurz alebo je zistená voči dlžníkovi platobná neschopnosť . Zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábezpeky

Založenie pohľadávky Ak predmetom plnenia je vec, právo alebo iná majetková hodnota ,je možné založiť pohľadávku. Záložné právo k pohľadávke vznikne písomnou zmluvou medzi záložným veriteľom a záložcom, ktorý je veriteľom pohľadávky použitej na zabezpečenie.

Záložné právo je účinné voči poddlžnikovi iba v prípade ak poddlžnika o tom písomne upovedomí záložca ,alebo ak vznik záložného práva mu preukáže záložný veriteľ.