Energetická bezpečnosť EÚ a Slovensko Ing. Ján Hudacký, poslanec EP Člen výboru pre priemysel, výskum a energetiku

Prečo téma energetickej bezpečnosti? Aktuálnosť Pre Slovensko aj celú EÚ Nedávne odstavenie dodávok plynu z Ruska do Európy – téma naberá na dôležitosti Hospodárska a finančná kríza Dôležitosť Energetická situácia/bezpečnosť je prepojená s národnou bezpečnosťou, ekonomikou, životnou úrovňou...

Čo je energetická bezpečnosť? „Stav garancie bezpečného prístupu k zdrojom energie“ Zdroje sú obmedzené → riziká a konflikty Vyčerpanie zdroja Politická nestabilita a manipulácia Útoky na zdroje alebo infraštruktúru Nehody alebo prírodné katastrofy Rast cien energií Odstavenie dodávok energie

Energetická situácia a Európska energetická politika Európska Únia Energetická situácia a Európska energetická politika

Stav energií v EÚ27 EÚ je svetovým lídrom v dovoze ropy (82%) a zemného plynu (57%) Závislosť EÚ na dovoze uhľovodíkov sa neustále prehlbuje V referenčnom scenári závislosti vzrastie energetická závislosť EÚ do roku 2030 od Dovozu celkovej spotreby energie z 50% na 65% Dovozu zemného plynu z 57% na 84% Dovozu ropy z 82% na 93%

Energetická závislosť EÚ27, 2006 53,8% 64%

Európska energetická politika Európska energetická politika: jednanie Rady EÚ v októbri 2005 v Londýne Cieľ EÚ: nízko uhľovodíková ekonomika, konkurencieschopnosť na trhu s energiami, bezpečnosť dodávok, energetická účinnosť, zamestnanosť Posledný vývoj: December 2008: Energeticko-klimatický balíček 2009: Druhý balíček strategického preskúmania energetickej politiky 2009: návrh Komisie využiť 5 miliárd EUR na projekty v oblasti energetiky

Európska energetická politika Druhý balíček strategického preskúmania energetickej politiky Pôvodný návrh podpory 6 infraštruktúrnych projektov: Južný plynárenský koridor (presná podoba nie je ešte definovaná) Diverzifikácia využívania skvapalneného plynu (LNG) budovaním nových dovozných terminálov Prepojenie elektrických sieti s pobaltským regiónom Stredomorský energetický okruh Severo - južné prepojenie plynovodov a elektrických sieti v strednej a východnej Európe Severomorská a Severozápadná pobrežná elektrická sieť (VE)

Európska energetická politika Druhý balíček strategického preskúmania energetickej politiky Návrh schválený Európskou Radou (19.-20.3. 2009): Projekty plynovej a elektrickej infraštruktúry – prepojenie sieti (2,295 mld. Eur) Projekty pobrežnej veternej energie (505 mil. Eur) Projekty pre zachytávanie a uskladňovanie CO2 ( 1,2 mld. Eur)

Európska energetická politika Druhý balíček strategického preskúmania energetickej politiky Projekty s účasťou Slovenska: Projekt v oblasti plynárenskej infraštruktúry – prepojenie sieti medzi Slovenskom a Maďarskom (Veľký Krtíš – Balassaqyarmat): 30 mil. Eur Projekt v oblasti plynárenskej infraštruktúry – prepojenie sieti medzi Slovenskom a Poľskom: 20 mil. Eur Projekt zlepšenia infraštruktúry a technických zariadení pre reverzný tok plynu v prípade krátkodobých výpadkov (SK-ČR, SK-AT): 80 mil. Eur

Energetická situácia a predpoklady riešenia energetickej závislosti Slovensko Energetická situácia a predpoklady riešenia energetickej závislosti

Čísla a fakty – energia a Slovensko Situácia dlhodobo neudržateľná Vysoká energetická náročnosť Extrémne vysoká závislosť od dovozu primárnych zdrojov energie (64%) Závislosť od monopolného dodávateľa, ktorý sa ukázal ako nespoľahlivý (viac ako 90%) Nízky podiel OZE na energetickom mixe (asi 6%)

Dovoz ropy: 99% dodávok z Ruska Zdroj: IEA, 2005

Dovoz plynu: 98% dodávok z Ruska Zdroj: IEA, 2005

Porovnanie EÚ27 a Slovenska

Smerom k energetickej bezpečnosti SR Tri hlavné ciele SR: Energetické bezpečnosť: zabezpečenie dodávok Ekonomická stabilita a efektívnosť: zabezpečenie konkurencieschopnosti ekonomiky a dostupnosti cenovo prístupnej a bezpečnej energie Ekológia: podpora trvalo udržateľného rozvoja

Aspekty energetickej bezpečnosti

↕ Stabilné prostredie Rusko Európa Vzájomná závislosť: Zdroj a tranzit dodávok energie cez rizikové oblasti ↓ Znižovanie dodávok energie z rizikových oblastí? – Iné alternatívy... Katar, Irán? Rusko nemožno ignorovať Inštitucionalizovaný dialóg s Ruskom (október 2000), Nový prístup k Energetickej charte Vzájomná závislosť: Rusko ↕ Európa

Stabilné prostredie Vzájomná koordinácia: Stabilné, transparentné a predvídateľné legislatívne prostredie a regulačný rámec, nezávislosť ÚRSO ↓ Vstup nových investorov, vyššia konkurencia v sektore, investície do nových kapacít a technickej infraštruktúry Tlak na ceny, lepšie služby, diverzifikácia dodávok energií, vyššia bezpečnosť dodávok Vzájomná koordinácia: Vláda Energetické firmy ÚRSO

Partnerstvo a spolupráca Slabá pozícia Slovenska v energetických otázkach, vysoká miera energetickej závislosti ↓ Spolupráca v rámci EÚ (posilnenie pozície, možnosť finančnej pomoci) Posilnenie pozície SR ako spoľahlivého partnera pri dodávkach ropy a zemného plynu do Európy

Diverzifikácia energetických zdrojov Globálny energetický mix: 80% fosílne palivá SR: OZE na celkovej spotrebe energie: asi 6% podiel OZE pri výrobe elektrickej energie: asi 17% podiel Cieľ: 6%→14% (2020) 17%→19% (2010) Prehodnotenie prístupu k jadrovej energetike

Potenciál využívania OZE na Slovensku Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR, 2004

Diverzifikácia energetických trás (plyn) Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR

Diverzifikácia energetických trás (ropa) Zdroj: Transpetrol, a.s.

Energetická efektívnosť - účinnosť Energetická intenzita slovenskej ekonomiky je 1,9 násobne vyššia ako priemer krajín EÚ Priority energetickej účinnosti SR sú súčasťou celkovej energetickej politiky: Dôraz na zlepšenie energetickej účinnosti vo výrobe, prenose a distribúcii Zlepšenie energetickej účinnosti na strane spotreby Zvážiť vytvorenie stimulovaného trhu energetickej účinnosti ako prostriedok na riešenie hospodárskej krízy

Energetická efektívnosť - účinnosť Cieľ (Koncepcia energetickej efektívnosti) 2008-2016: dosiahnuť kumulovanú hodnotu úspor vo výške 9% Energetická efektívnosť v oblasti: Spotrebiče (3%) Verejný sektor (3%) Budovy (11%) - EPBD Doprava (22%) Priemysel a poľnohospodárstvo (30%) Horizontálne opatrenia (31%)

Boj proti klimatickým zmenám Globálne zmeny klímy ↓ Priority medzinárodných energetických vzťahov musia smerovať k bez karbónovej energii za účelom redukcie emisií skleníkových plynov Ciele (20-20-20) EÚ do roku 2020 (oproti 1990): Zníženie emisií skleníkových plynov o 20% Zvýšenie energetickej efektívnosti o 20% Zvýšenie podielu OZE o 20%

Udržanie ekonomického rastu Rastúce ceny energií, vysoká energetická náročnosť hospodárstva, pokles zamestnanosti ↓ Diverzifikácia zdrojov a dovozných trás, investície do výskumu a vývoja, zvyšovanie energetickej účinnosti, zvyšovanie konkurencieschopnosti, diverzifikácia obchodu Vytváranie nových pracovných miest, udržanie ekonomického rastu

Na záver „Veľké ciele je možné dosiahnuť jedine ak sa spojí mnoho ľudí dohromady.“ (John C. Maxwell)

Ďakujem za pozornosť www.hudacky.sk A celkom na záver Ďakujem za pozornosť www.hudacky.sk