Sviatosť birmovania Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok "sviatostí uvádzania do kresťanského života". Jednota tohto celku sa musí zachovať. Veriacim treba teda vysvetliť, že prijatie sviatosti birmovania je potrebné pre zavŕšenie krstnej milosti.
Sviatostný znak (charakter, sfragij) Tri sviatosti: krst, birmovanie a posvätenie kňazstva udeľujú okrem milosti aj sviatostný znak, "charakter", ktorým sa kresťan podieľa na Kristovom kňazstve a stáva sa súčasťou Cirkvi. Ním sa pripodobňuje Kristovi. Toto znamenie uskutočňuje Duch Svätý a je nezmazateľné, zostáva kresťanovi navždy ako pozitívna vloha pre milosť, ako prísľub a záruka Božej ochrany a ako pozvanie k Božiemu kultu a do služieb Cirkvi. Tieto sviatosti možno prijať len raz v živote.
Birmovanie ako zocelenie "Vskutku, sviatosť birmovania ich dokonalejšie spája s Cirkvou, obohacuje ich zvláštnou silou Ducha Svätého, takže sú vo zvýšenej miere zaviazaní, ako praví svedkovia Kristovi, šíriť a brániť vieru slovom a skutkom.
Sväté Písmo Vo Svätom Písme nachádzame dve stopy po odovzdávaní Pánovho Ducha: Pomazanie olejom Vkladanie rúk
Pomazanie Mesiáš – Mashiah, Xristoj – znamená „Pomazaný“. Pomazanie olejom bolo symbolom Božieho požehnania, vyvolenia a posvätenia. Pomazanie bol spôsob ustanovenia kráľov, kňazov i prorokov. Vyvrcholenie celého Starého Zákona malo byť v Pánovom Pomazanom, ktorý dostane plnosť Božieho vyvolenia a posvätenia.
Plnosť Ducha – mesiášsky ľud Táto plnosť Ducha nemala však ostať iba pre Mesiáša, ale sa mala odovzdať celému mesiášskemu ľudu. Kristus viackrát prisľúbil toto vyliatie Ducha a tento sľub najprv v deň Veľkej noci a potom oveľa zjavnejším spôsobom v deň Turíc.
Vkladanie rúk Tí, čo uverili kázaniu apoštolov a dali sa pokrstiť, dostali tiež dar Ducha Svätého (Sk 2,38). "Odvtedy apoštoli, aby splnili Kristovu vôľu, vkladaním rúk odovzdávali novopokrsteným dar Ducha Svätého, ktorým sa završuje krstná milosť.
Dve tradície – Východ a Západ krizmácia (muron), pomazanie zdôrazňuje jednotu iniciačných sviatostí Západ konfirmácia (birmovanie), potvrdenie zdôrazňuje jasnejšie spoločenstvo nového kresťana s jeho biskupom, ručiteľom a služobníkom jednoty svojej Cirkvi, jej katolicity a jej apoštolskosti, a tým aj spojenie s apoštolským pôvodom Kristovej Cirkvi
Krstná prax V prvých storočiach sa birmovanie udeľovalo obyčajne pri jednom slávení spolu s krstom, s ktorým podľa vyjadrenia sv. Cypriána vytváralo "dvojitú sviatosť". Medzi inými dôvodmi zvýšenie počtu krstov detí, a to vo všetkých obdobiach roka, ďalej rozmnoženie (vidieckych) farností a tým aj zväčšenie diecéz, už neumožňovalo prítomnosť biskupa na všetkých sláveniach krstov. V snahe rezervovať pre biskupa zavŕšenie krstu, sa na západe zaviedlo časové oddelenie dvoch sviatostí. Východ si zachoval dve sviatosti spojené, takže birmovanie udeľuje kňaz, ktorý krstí. Ale aj on to môže urobiť len s krizmou, ktorú posvätil biskup.
Pomazanie na Západe Zvyk rímskej Cirkvi uľahčil rozvoj západnej praxe, a to dvojitým pomazaním svätou krizmou po krste: prvé pomazanie, ktoré na novokrstencovi vykonal už kňaz pri výstupe z krstného kúpeľa, je zavŕšené druhým pomazaním, ktoré vykonal biskup na čele každého novopokrsteného. Prvé pomazanie svätou krizmou, ktoré udeľuje kňaz, ostalo súčasťou krstného obradu; znamená účasť pokrsteného na prorockom, kňazskom a kráľovskom poslaní Krista. Keď sa krst udeľuje dospelému, dáva sa mu iba jedno pomazanie po krste a to pomazanie, ktoré je súčasťou birmovania.
Znaky a obrad birmovania Význam pomazania: Pomazanie malo v biblickej a antickej symbolike množstvo významov: olej je znakom hojnosti a radosti, očisťuje (pomazanie pred kúpelom a po ňom), robí pružným (pomazanie atlétov a zápasníkov); je znamením uzdravenia, lebo lieči pomliaždeniny a rany a spôsobuje, že človek žiari krásou, zdravím a silou. Špecifickosť birmovného pomazania: Birmovaním sa kresťania, čiže tí, čo sú pomazaní, stávajú viac účastnými na poslaní Ježiša Krista a na plnosti Ducha Svätého, ktorým je on naplnený, aby celý ich život vydával "Kristovu ľúbeznú vôňu" (2 Kor 2,15). Týmto pomazaním birmovanec dostáva "znak", pečať Ducha Svätého. Pečať je symbolom osoby, znakom jej autority, jej vlastníckych práv nad nejakým predmetom (preto sa označovali vojaci pečaťou svojho veliteľa a otroci znakom svojho pána). Pečať robí hodnoverným právny akt alebo dokument a prípadne ho robí tajným. Táto pečať Ducha Svätého označuje úplnú príslušnosť ku Kristovi, vstup do jeho služby navždy, ale aj prísľub Božej ochrany vo veľkej eschatologickej skúške.
Olej - krizma Dôležitým momentom, ktorý predchádza slávenie birmovania, ale je určitým spôsobom jeho súčasťou, je posvätenie svätej krizmy. Svätí ju biskup počas omše svätenia olejov na Zelený štvrtok pre celú svoju diecézu. Biskup pri svätení oleja dýchne na olej, čím naznačí Ducha Svätého zostupujúceho na olej.
Podstatný obrad sviatosti Západ V latinskom obrade sa sviatosť birmovania udeľuje pomazaním krizmou na čele, čo sa deje vkladaním rúk a slovami: "Príjmi znak Daru Ducha svätého!" Východ Vo východných Cirkvách sa pomazanie krizmou (myronom) udeľuje po modlitbe epiklézy na najvýznamnejších častiach tela: na čele, na očiach, na nose, na ušiach, na perách, na prsiach, na chrbte, na rukách a na nohách, a každé pomazanie je doprevádzané formulou: "Pečať daru, ktorým je Duch Svätý.“ Bozk pokoja, ktorým sa ukončuje obrad sviatosti, je znakom a prejavom cirkevného spoločenstva s biskupom a so všetkými veriacimi.
Účinky birmovania Zo slávenia sviatosti birmovania vyplýva, že jej účinok spočíva v plnom vyliatí Ducha Svätého, ako sa ho kedysi dostalo apoštolom v deň Turíc. Birmovanie teda prináša vzrast a prehĺbenie krstnej milosti: plnšie nás zakoreňuje do Božieho synovstva, v ktorom voláme "Abba, Otče!"(Rim 8,15) pevnejšie nás spája s Kristom rozmnožuje v nás dary Ducha Svätého dokonalejšie nás spája s Cirkvou dáva nám zvláštnu silu Ducha Svätého, aby sme šírili a bránili vieru slovom a skutkom ako praví Kristovi svedkovia, aby sme odvážne vyznávali Kristovo meno a nikdy sa nehanbili za jeho na kríž Podobne ako krst, ktorého je zavŕšením, aj birmovanie sa udeľuje iba raz. Vtláča totiž do duše nezmazateľný duchovný znak, "charakter" Tento znak (charakter) zdokonaľuje všeobecné kňazstvo veriacich, ktoré prijali pri krste a birmovaný dostáva silu verejne vyznávať vieru v Krista a akoby z poverenia
Kto môže prijať túto sviatosť? Každý pokrstený, ktorý ešte nebol birmovaný, môže a má prijať sviatosť birmovania. Keďže krst, birmovanie a Eucharistia tvoria jednotu, z toho vyplýva, že "veriaci sú povinní prijať túto sviatosť vo vhodnom čase", lebo bez birmovania a Eucharistie je sviatosť krstu síce platná a účinná, ale uvedenie do kresťanského života ostáva neúplné.
Kedy prijať túto sviatosť? Latinská tradícia udáva "vek užívania rozumu", ako orientačný bod pre prijatie birmovania. V nebezpečenstve smrti treba však birmovať aj také deti, ktoré ešte tento vek nedosiahli. Ide o "sviatosť kresťanskej zrelosti", ale nemal by sa pri tom zamieňať vek dospelosti vo viere s dospelým vekom prirodzeného rastu. Pastoračný problém: birmovná katechéza sa má usilovať o prebudenie vedomia príslušnosti ku Kristovej Cirkvi, a to tak k Cirkvi všeobecnej ako aj k farskému spoločenstvu
Birmovný rodič Pre birmovanie podobne ako aj pre krst je vhodné, aby kandidáti hľadali o duchovnú pomoc birmovného otca alebo matky. Je vhodné, aby to bola tá istá osoba ako pri krste, aby sa lepšie zdôraznila jednota obidvoch sviatostí.
Vysluhovateľ birmovania Prvotným vysluhovateľom birmovania je biskup. Kňaz Východ: obyčajne kňaz, ktorý krstí, ktorý hneď udeľuje aj birmovanie počas jedného a toho istého slávenia. Robí to však so svätou krizmou, ktorú posvätil patriarcha alebo biskup. Západ: biskup môže z vážnych dôvodov dať kňazom poverenie vysluhovať sviatosť birmovania Nebezpečenstvo smrti: Ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, birmovanie mu má udeliť hociktorý kňaz. Cirkev totiž chce, aby žiadne z jej detí, hoci aj najmenšie, neodišlo z tohto sveta bez toho, aby nebolo zdokonalené Duchom Svätým prostredníctvom daru plnosti Krista.