Pôvod a vývoj človeka.

Prezentace na téma: "Pôvod a vývoj človeka."— Transkript prezentace:

1 Pôvod a vývoj človeka

2 Systematické zaradenie človeka
živočíchy skupina: Druhoústovce Kmeň: Chordáty podkmeň: Stavovce trieda: Cicavce (Mammalia) podtrieda: Živorodce (Theria) nadrad: Placentovce (Eutheria) rad: Primáty (Primates)

3 Základné systematické zaradenie
Rad: primáty (Primates) Podrad: vyššie primáty (Simiae) (Anthropoidea) Nadčeľaď: Hominoidea Čeľaď: hominidi (Hominidea) Rody: Ramapithekus † Parapithecus † Australopithecus † Druh Homo: Homo habilis † Homo erectus † Homo sapiens

4 Vývoj človeka Primáty: - vývoj pred 75 miliónov rokov
- pred 50 miliónmi r. → poloopice - odčlenenie nadčeľade Hominoidea - pred 32 miliónmi r. → vyššie primáty - všeobecný predok ľudoopíc: Aegyptopithecus - najstaší zástupca čeľade hominidi rod: Ramapithecus (pred mil., Ázia, Afrika)

5

6 - pred 3- 1 mil. (pleistocén)
Australopithecus ("južná opica") sem zaraďujeme r. Australopithecus Paranthropus Australopithecus africanus - 140 cm, kg, vzpriamený, bipédia, lepka ± 500 cm3, chrup hominidný, konkávny profil tváre, veľké čelové oblúky, bez bradovitého výčnelku. - používali nástroje +úprava

7 Hominizácia (poľudšťovanie)
Hlavnými prejavmi hominizácie sú zmeny, pri ktorých sa podstatnejšie zmenila stavba tela: vzpriamovanie tela a zmeny v tvare nôh a panvy zdokonaľovanie stavby horných končatín a ich uvoľňovanie na prácu splošťovanie tváre, zväčšovanie mozgu, vyklenutie mozgovej časti lebky, zmeny v tvare chrupu Do tohto obdobia patria rody: rod: Ramapitek (Ramapithecus) rod: Australopitek (Australopithecus) rod: Človek (Homo)

8 Sapientácia (zmúdrenie)
Termínom sapientácia sa označuje prechod od človeka vzpriameného k človeku rozumnému. Väčšina zmien sa týkala lebky a mozgu, ale badateľné boli aj zmeny na končatinách, chrbtici a panve. (= zmeny v rámci homo). Najdôležitejšie z nich sú: rozvoj mozgových pologúľ (najmä ich kôry) a predného mozgu zvýšenie čela skrátenie zubných oblúkov zmenšenie nadočnicového valu dokonalé vzpriamenie tela Do tejto etapy vývoja človeka zahrňujeme: rod: Človek (Homo) druh: Človek rozumný (Homo sapiens) poddruh: Človek neandertálsky (H. sapiens ssp. neandertalensis) poddruh: Človek rozumný dnešný (H. sapiens ssp. sapiens)

9 rod Homo najstaršie nálezy z územia Afriky, pred 2- 1,4 mil. r.
Homo habilis (č. zručný) - vzpriamený, bipédia, používanie nástrojov (= skoro dokonalá ruka), cm, mohutné nadočnicové oblúky, čelusť bez výbežku, lepka cm3

10 Homo erectus (čl. vzpriamený)
nálezy Ázia, Afrika, Európa pred 1 mil r. (niekedy označovaný ako Pithecantropus, Sinanthropus, Atlanthropus) H.erectus pekinensis H. erectus heidelbergensis dokonale vzpriamený, cm, silné nadočnicové oblúky, mohutné čeluste, ale chrup dnešného človeka, lepka cm3

11 Homo sapiens- človek rozumný
→ paleolit = neandertálci Homo sapiens neanderthalensis 1. ľudia staršieho paleolitu- podobný nám= zberači, lovci- sťahovali sa 2. ľudia mladšieho paleolitu- pred tis. r.- stavali si krátkodobé sídla, keramika + oheň existujú 2 morfologické typy mladopaleolitného človeka: s úzkou tvárou Compe-Capelle so širokou tvárou Cro-Magnon

12

13 Ľudské plemená Rozširovanie ľudských osídiel s odlišnou klímov viedlo k vzniku ľudských rás- plemien a antropologických typov. Dnes rozlišujeme rasy: žltú čiernu bielu Ľudské plemená vznikli v holocéne (pred r.) = cez spoločného predka H.s. neanderthalensis (Aleš Hrdlička)

14 Spodné časové hranice v miliónoch rokov Kozmické-astrálne obdobie
Útvar Spodné časové hranice v miliónoch rokov Kenozoikum štvrtohory holocén 0,01 pleistocén 2 treťohory 5 miocén 22 oligocén 38 eocén 54 paleocén 65 Mezozoikum druhohory krieda 135 jura 190 trias 225 Paleizoikum prvohory mladšie perm 280 karbón 345 staršie devón 395 silúr 430 ordovik 500 kambrium 580 Protetozoikum starohory 2500 Archaikum prahory 3800 Kozmické-astrálne obdobie 4750 Stratigrafická tabuľka vývoja zemskej kôry

15 Ekológia - základné pojmy
ekológia skúma vzťahy medzi organizmami v ich životnom prostredí, environmentalistika sa zaoberá ochranou životného prostredia a je to antropocentrická veda. Základné rozdelenie ekológie: všeobecná ekológia - zaoberá sa základnými procesmi, kolobehmi, biomami špeciálna ekológia - študuje vybrané ekosystémy syntetická ekológia - krajinná ekológia, skúma zásahy technológií do prírody aplikovaná ekológia - rieši globálne problémy ochrany prírody, starostlivosti o človeka ekologická technológia - zaoberá sa problematikou recyklácie surovín ekologická osveta - vedie ľudí k ekologickému mysleniu

16 Podľa toho, čo presne skúma ekológia sa člení na niekoľko typov:
autekológia - skúma jednotlivé druhy na úrovni jedinca demekológia - skúma populácie (súbor jedincov toho istého druhu) synekológia - skúma spoločenstvá, biocenózy krajinná ekológia - skúma interakcie medzi jednotlivými zložkami krajiny globálna ekológia - rieši ekologické otázky na celosvetovej úrovni

17 Ekologické pojmy: druh- je definovaný ako skupina organizmov schopných krížiť sa a dávať životaschopné plodné potomstvo. Jedince rovnakého druhu majú relatívne rovnaký karyotyp. Súbor jedincov rovnakého druhu, ktoré žijú v určitom čase na určitom mieste sa nazýva populácia, ktorá obýva areál. Súbor rôznych populácii sa nazýva spoločenstvo (cenóza). Spoločenstvá možno rozlišovať podľa typu organizmov, na ktorý sa zameriavame: fytocenóza - spoločenstvo rastlín zoocenóza - spoločenstvo živočíchov mikrobiocenóza (mikróbna cenóza) - spoločenstvo mikroorganizmov

18 Biotop je súbor všetkých činiteľov (živých aj neživých), ktoré vzájomným spolupôsobením vytvárajú životné prostredie daného jedinca, druhu, populácie alebo spoločenstva. Topologicky vymedzený biotop sa nazýva stanovište (habitat). Menší biotop sa nazýva synúzia. Organizmy, ktoré obývajú konkrétny objekt tvoria konzorcium. Ekosystém je tvorený anorganickou i organickou hmotou. Je to otvorený systém, čo znamená, že v ňom dochádza k výmene látok a energie. Pre ekosystémy je charakteristická schopnosť samoregulácie, sebaobnovovania a schopnosť vyvíjať sa v čase. Ekosystém má dve zložky: biocenózu prostredie, v ktorom biocenóza žije, čiže biotop. Súbory podobných ekosystémov sa nazývajú biomy a súhrn všetkých ekosystémov na Zemi je biosféra.

19 Pojem ekologická valencia (tolerancia) označuje súbor podmienok, v ktorých je organizmus schopný existovať.

20 Ak má pre daný faktor úzku ekologickú valenciu, používa sa predpona steno- a ak širokú eury-, potom vznikajú takéto dvojice termínov: ekologický faktor úzka valencia široká valencia potrava stenofágne euryfágne teplota stenotermné eurytermné Kozmopolity majú širokú ekologickú valenciu. Sú to často synantropné organizmy, čiže žijú v blízkosti človeka. Sú to napr. pŕhľava dvojdomá, myš domáca. Endemity majú úzku ekologickú valenciu, vyskytujú sa len na určitom malom území. Môžu sa použiť ako bioindikátory, pretože rýchlo reagujú na akúkoľvek zmenu podmienok, napr. lišajníky, salamandra škvrnitá

21 V priebehu fylogenézy sa živočíchy takmer dokonale
prispôsobili prostrediu = adaptácia - ide o výsledok prírodného výberu. Zmeny môžu byť : pozitívne, neutrálne alebo negatívne. U druhov, ktoré vznikli z toho istého predka, došlo v priebehu evolúcie k divergencii (rozbiehavosti) určitých znakov a neskôr až k morfologickej rozmanitosti. Opakom je konvergencia, ktorá súvisí s vývojom podobných znakov u druhovo vzdialených jedincov

22 konvergencia divergencia

23 ABIOTICKÉ FAKTORY PROSTREDIA
Abiotické faktory predstavujú neživé zložky prostredia. Sú to podmienky vyjadriteľné ekologickou valenciou pre určitý druh organizmu. K neživým zložkám prostredia patria: slnečné žiarenie teplota atmosféra hydrosféra pedosféra

24 Atmosféra - plynný obal Zeme
Skladá sa z troposféry (najspodnejšia vrstva, v ktorej je sústredený život), stratosféry, mezosféry, termosféry a exosféry. Atmosféra obsahuje 78% dusíka, 21% kyslíka, asi 0,03% oxidu uhličitého, ozón, vodné pary, prachové častice a rôzne nečistoty.

25 Nečistoty sa v atmosfére objavujú v čoraz väčšom
rozsahu a pôsobia negatívne na jedincov i celé ekologické systémy. Emisie sú kvapalné, tuhé i plynné látky, ktoré unikajú z určitého zdroja (oxid siričitý, oxidy dusíka, oxid uhoľnatý, fluór, chlór, zlúčeniny olova, rôzne organické zlúčeniny). Niektoré spôsobujú kyslé dažde alebo majú mutagénny účinok. Imisie vznikajú vzájomnými reakciami medzi rôznymi nečistotami v ovzduší, pri styku s pôdou alebo s vodou, pričom dochádza k ich chemickým zmenám.

26 Biotické faktory POTRAVNÉ FAKTORY
Podľa spôsobu výživy rozlišujeme tri základné skupiny organizmov: Autotrofné organizmy sú schopné si organické látky potrebné na ich existenciu vytvoriť z anorganických látok (fotosyntéza (zelené rastliny) alebo chemosyntéza (sírne, železnaté, amónne baktérie). Heterotrofné (holozoické) organizmy prijímajú hotové organické látky. Mixotrofné organizmy sú charakteristické oboma druhmi výživy. (Patria sem napr. niektoré prvoky, mäsožravé rastliny).

27 Biofágia je spôsob výživy prijímaním
potravy: fytofágia - prijímanie rastlinnej potravy - rastlinožravé (herbivorné) živočíchy zoofágia - prijímanie mäsitej potravy - mäsožravé (karnivorné) živočíchy všežravé (omnivorné) živočíchy - prijímajú rastlinnú aj mäsitú potravu Nekrofágia predstavuje požieranie mŕtvych tiel iných živočíchov.

28 CHARAKTERISTIKA POPULÁCIE
Populácia je súbor jedincov jedného druhu všetkých vývinových stupňov, ktoré žijú v spoločnom ohraničenom priestore v určitom čase a ktoré sú vzájomne viazané predovšetkým reprodukčnými vzťahmi (môžu si vymieňať genetické informácie). Vnútrodruhové vzťahy nepôsobia na samostatne (solitérne) žijúce druhy. Môžu byť kladné (synergistické) alebo neprospešné (antagonistické). Vzťahy v populácii a medzi populáciami skúma demekológia. Populácia je otvorený živý systém, ktorý je schopný samoregulácie, má vlastný spôsob života, časovo sa mení, rastie, diferencuje sa a starne. Sú v nej zahrnuté všetky vekové skupiny živočíchov. Je charakteristická dvoma typmi prvkov: formálne prvky - hustota, rozptyl, veková skladba, podiel pohlaví, zdravotný stav funkčné prvky - správanie, konštitúcia, plodnosť, úmrtnosť

29 HUSTOTA POPULÁCIE Hustota populácie sa vyjadruje počtom jedincov na jednotku priestoru alebo plochy. Hustota sa mení vplyvom vonkajších a vnútorných vplyvov. Hovoríme o dynamike populácie. ROZPTYL POPULÁCIE Nazýva sa aj distribúcia populácie. Pod pojmom disperzia máme na mysli vzďaľovanie sa jedincov od iných jedincov (napr. potomkov od rodičov). Poznáme niekoľko typov priestorovej štruktúry populácie: rovnomerná distribúcia náhodná distribúcia zhlukovitá distribúcia

30 Zhlukovaním jedincov populácie vznikajú rôzne society či kasty
Zhlukovaním jedincov populácie vznikajú rôzne society či kasty. Nepohlavne sa rozmnožujúce živočíchy tvoria trsy alebo kolónie (pŕhlivce, koralovce).

31 VEKOVÁ SKLADBA Veková skladba populácie sa nazýva etilita (alebo aetilita). Predstavuje súhrn všetkých vývinových a vekových stupňov v jednej populácii. Rozlišuje sa niekoľko základných stupňov: tvar pyramídový - najviac sú zastúpené mladé jedince, takáto populácia sa bude rýchlo rozvíjať tvar zvonovitý - charakteristický pre vyrovnanú, ustálenú populáciu tvar urnovitý - veľký podiel starých jedincov naznačuje upadajúcu populáciu

32 PODIEL POHLAVÍ ZDRAVOTNÝ STAV SPRÁVANIE KONŠTITÚCIA PLODNOSŤ ÚMRTNOSŤ
Pomer pohlaví alebo sexilita sa vyjadruje podielom samcov a samíc v populácii. Tento index má význam v reprodukčnej časti populácie ako tzv. reprodukčná sexilita. ZDRAVOTNÝ STAV Každé odchýlenie od normálneho priebehu životne dôležitých procesov sa označuje ako choroba. SPRÁVANIE Správanie je súhrnom rozmanitých konaní, reakcií živočíchov na rozličné podnety. Etológia KONŠTITÚCIA Konštitúcia je schopnosť jedinca - vrodená alebo získaná - podávať fyziologické výkony. Individuálny prejav je kondícia. PLODNOSŤ Reprodukcia je základným prejavom všetkých živých organizmov. Plodnosť, alebo inak natalita. ÚMRTNOSŤ Úmrtnosť, alebo iným slovom mortalita, je podiel hynutia jedincov v populácii za časovú jednotku.

33 MEDZIDRUHOVÉ VZŤAHY Sú to veľmi dôležité vzťahy, ktoré regulujú nadmerné kolísanie početnosti a udržujú homeostázu. Predácia Je vzťah dravca (predátora) a jeho koristi . Parazitizmus Populácia parazita je väčšia ako populácia hostiteľa, ale parazity sú menšie ako hostiteľ. ektoparazity - žijú na povrchu hostiteľa endoparazity - žijú v tele hostiteľa Parazit môže byť: obligatórny - trvalo sa vyživuje ako parazit fakultatívny - za určitých podmienok alebo v niektorom štádiu svojho vývinu neparazituje

34 SPOLOČENSTVO Heterotypické spoločenstvo, ktoré je zložené z populácií
rôznych druhov a poprepájané vzájomnými zložitými medzidruhovými vzťahmi, označujeme pojmom biocenóza. Je to živý systém so schopnosťou autoregulácie. Štúdiom cenóz sa zaoberá biocenológia. Podľa typu organizmov, ktoré biocenológia skúma, rozlišujeme: fytocenológia - študuje rastlinné spoločenstvá zoocenológia - študuje živočíšne spoločenstvá Viaceré spoločenstvá sú ovplyvnené človekom. Podľa stupňa ovplyvnenia rozoznávame spoločenstvá: pôvodné - nie sú ovplyvnené človekom prirodzené - podobajú sa na pôvodné, ale sú ovplyvnené človekom umelé - vytvorené človekom

35 EKOSYSTÉM ekosystém = biocenóza + biotop
Ekosystém je základná jednotky prírody, v ktorom prebieha trvalá výmena hmoty a energie. Tvorí ho spoločenstvo všetkých jeho organizmov (biocenóza), ktoré žijú na určitom území (biotop). Teda: ekosystém = biocenóza + biotop Podrobnejšie členenie ekosystému rozlišuje štyri základné zložky: biotop - všetky neživé súčasti prírody, ktoré vytvárajú prostredie pre zložky biotické producenty - všetky autotrofné organizmy produkujúce hmotu konzumenty - heterotrofné makrokonzumenty živiace sa hmotou vyprodukovanou producentami reducenty (dekompozitory) - heterotrofné mikrokonzumenty rozkladajúce odumreté organické časti dotvárajúc tak kolobeh hmoty a energie

36 V každom ekosystéme sú tieto zložky: .
- anorganické látky zapojené do obehu, - organické látky (bielkoviny, sacharidy, tuky, huminové látky atd'., na rozhraní medzi živou a neživou castou ekosystému), - klimatický režim (teplota, vlhkost' a ďalšie fyzikálne faktory), - producenty (autotrofné organizmy, prevažne zelené rastliny), - konzumenty 1., 2. a 3. rádu (heterotrofné organizmy, prevažne živočíchy), - dekompozítory ciže rozkladači (heterotrofné organizmy, najmä huby a mikroorganizmy).

37 Potravový reťazec Potravový reťazec predstavuje prenos látok
Rozlišujeme tri základné typy potravových reťazcov: pastevno-koristnícky - založený na vzťahu predátor-korisť parazitický - založený na vzťahu parazit-hostiteľ dekompozičný (detritový) - vedie od odumretých tiel k mikroorganizmom.

38 Vývoj ekosystému 1. stupeň: omladenie ekosystému
= po veľkých zmenách (horotvorné procesy), = rozpadnutie ekosystému, → vývoj nových foriem  adaptácia druhov na nové podmienky (malý počet druhov), jednoduché ekologické vzťahy: potrava → spotrebiteľ

39 2 stupeň: vyzrievanie ekosystému
- obdobie postupnej stabilizácie, rozrastanie druhov, vzťahy sa komplikujú (+parazity, saprofyty) 3. stupeň: vrcholové štádium ekosystému -nastáva dominancia špecializovaných druhov, preto i pri malých zmenách môže nastať rozpad ekosystému - súčasné vymieranie neexistuje, "náhle vymieranie trvá milióny rokov. (napr. dinosaury 2 milióny rokov, v porovnaní s ich existenciou asi 120 miliónov rokov, je to krátka doba).

40 Čistota vodného toku I.a veľmi čistá voda svetlomodrá I.b čistá voda
označenie akosť vody označenie farbou I.a veľmi čistá voda svetlomodrá I.b čistá voda modrá II. znečistená voda zelená III. silne znečistená voda žltá IV. veľmi silne znečistená voda červená

41 Koniec