Plnenie a udržateľnosť maastrichtských kritérií Ivan Šramko guvernér Bratislava 3. 3. 2008

Teória „Optimálnej menovej oblasti - Optimum Currency Area - OCA“ Ktoré sú základne črty tejto teórie? Stabilizovanie inflácie Silnejšia obchodná a ekonomická integrácia Väčšia mobilita kapitálu a pracovných síl Vyššia korelácia v prípade hospodárskych kríz 2

Aké sú ciele OCA? Stabilný rast HDP Rovnováha PB Zdravá konkurencieschopnosť Cenová stabilita – nízka inflácia Politický cieľ – požiadavka ďalšej integrácie, napr. finančného sektora Eliminovať prudké výkyvy výmenných kurzov 3

Vyššia zladenosť cyklov Rast HDP (v %) korelácia 0,9 Zdroj: Eurostat

Kde sú riziká? Maastrichtské kritériá perspektíva splnenia je v súčasnosti veľmi dobrá Kontinuita v štrukturálnych reformách nízka flexibilita trhu práce a nízka flexibilita celej ekonomiky môžu byť prekážkou v naplnení potenciálnych výhod zavedenia eura Technické prípravy vo všeobecnosti sú prípravy zatiaľ realizované v rámci plánu

Plnenie maastrichtských kritérií Kritérium Január 2008 Ref. hodnota Jar 2008 Ref. hodn. v r. 2008 Inflácia (priemer, %) 2,0 2,9 2,1 Úrokové miery (%) 4,5 6,5 6,4 Verejný dlh (% HDP) 30,4 60,0 30,6 Verejný deficit (% HDP) 3,7* 3,0 2,5 Stabilita kurzu ERM II od Nov. 05 očakáva sa * Rok 2006, deficit bez vplyvu dôchodkovej reformy bol 2,5% HDP. Zdroj: Eurostat, Európska Komisia, MF SR, NBS

Kritérium stability kurzu – udržateľnosť zhodnocovanie nominálneho kurzu je dôsledkom vysokého diferenciálu produktivity práce a nízkeho diferenciálu inflácie zhodnocovanie neohrozuje podnikovú sféru – rastie vývoz aj ziskovosť

Výmenný kurz a inflácia Zhodnocovanie výmenného kurzu má slabý vplyv Zdroj: NBS, ŠÚ SR

Vývoj referenčnej hodnoty a inflácie na Slovensku Vstup do EÚ zdroj: Eurostat

Výhľad vývoja inflácie Pod vplyvom negatívneho vývoja externých faktorov, predovšetkým ceny ropy a rýchlejšej dynamiky cien potravín sa inflácia v nasledujúcich rokoch zvýši. Podobný vývoj sa však očakáva aj v ostatných krajinách EÚ. Inflácia sa preto naďalej udrží pod referenčnou hodnotou. zdroj: NBS

Kritérium inflácie – udržateľnosť jadrová inflácia je dlhodobo relatívne nízka nepristupuje sa k znižovaniu nepriamych daní nedochádza k umelému poklesu regulovaných cien ceny energií sú na úrovni priemeru EÚ, prípadne vyššie neexistujú administratívne tlaky na posilnenie výmenného kurzu – kurz sa vyvíja v súlade s fundamentmi

Je to už isté? Splnenie maastrichtských kritérií je veľmi pravdepodobné, ale nie je ešte úplne isté 100 % istotu budeme mať až v júli 2008 (možno 99% istotu budeme mať v apríli 2008) Šanca na úspešné splnenie kritérií nikdy nebola lepšia než teraz finančné trhy aj medzinárodné inštitúcie (OECD, MMF, ratingové agentúry) sú presvedčené, že Slovensko zavedie euro v roku 2009

Výhody prevyšujú nevýhody dlhodobé zvýšenie HDP o 7-20 % * pre porovnateľnosť s trvalými vplyvmi sú jednorazové náklady na výmenu meny rozdelené na 5 rokov

Výhody a prínosy zavedenia € Priame (okamžité) výhody odstránenie kurzového rizika voči euru nižšie náklady kapitálu odstránenie niektorých transakčných nákladov lepšia odolnosť voči (kurzovým) krízam nižšie kurzové riziko voči doláru vyššia transparentnosť cien Nepriame (dlhodobé) výhody rast medzinárodného obchodu zvýšenie priamych zahraničných investícií rýchlejší hospodársky rast / zvýšenie životnej úrovne / pokrok v reálnej konvergencii

Náklady a nevýhody € technické náklady na výmenu meny: jednorazový náklad 0,3% HDP strata časti zisku a jednorazovo vyššie náklady bankového sektora strata nezávislej menovej politiky – strata nástroja na stabilizáciu ekonomiky pravdepodobne mierne vyššia inflácia

Očakávaný vplyv na podnikovú sféru Výsledky prieskumov medzi podnikmi: náklady na prechod na euro 0,1-0,3% obratu v priemere sú úspory z titulu eura na podobnej výške ako náklady menšie podniky budú mať relatívne vyššie náklady celkové náklady nefinančných korporácií približne 0,26% HDP okrem nákladov na prechod na euro nevidia podniky iné veľké nevýhody (ako je zvýšenie konkurencie alebo strata trhov) priestor na rast je hlavne pri podnikoch so stredne vysokou technologickou náročnosťou väčšina podnikov očakáva, že euro mierne zvýši ich obrat a zisk Poznámka: prieskumy ŠÚ SR a NBS uskutočnené v období marec-apríl 2006

Euro a obyvatelia euro by v priemere malo zvýšiť reálne príjmy domácností o 4,6% za 10 rokov a o 9,8% za 20 rokov najviac získajú zamestnaní jednotlivci a rodiny (vrátane živnostníkov) čistý „zisk“ dôchodcov je asi polovičný oproti pracujúcim (pri súčasnom valorizačnom mechanizme) nezamestnaní v sociálnej sieti nemusia pocítiť pozitíva eura – vláda má však možnosť to zmeniť

Povedie prepočet cien na euro k ich zvýšeniu? Možno, ale iba málo v súčasných krajinách eurozóny bol vplyv približne 0,2%, ale ľudia mali pocit oveľa vyššieho zvýšenia cien nástroje proti zvýšeniu cien: konkurencia v maloobchode povinné duálne oceňovanie pravidlá zaokrúhľovania dobrovoľné záväzky obchodov a tlak verejnosti zdroj: Eurostat

Prečo je vnímaná inflácia vyššia než skutočná? silnejšie vnímanie zmien tovarov každodennej spotreby (cenu pečiva si všímame častejšie ako cenu televízora) intenzívnejšie uvedomenie si rastu cien (rastu prisudzujeme zväčša 2 krát vyššiu hodnotu ako poklesu) porovnávanie s cenami z dávnej minulosti (porovnávanie s cenami pred 10 rokmi, nie pred rokom) prenos inflačných očakávaní do budúcnosti (súvislosť s bývalou extrémnou infláciou) + použitie nesprávneho alebo nesprávne zaokrúhleného konverzného kurzu pri prechode na euro

Spotrebný kôš pečivo ≈ 1% spotrebiče ≈ 1% Podiel skupín (v %) zdroj: ŠÚ SR

Porovnanie spotrebných košov Podiel skupín (v %) Slovensko krajiny s najnižšou infláciou v januári €-zóna zdroj: Eurostat

Vývoj referenčnej hodnoty inflačného kritéria Vstup Slovenska do EÚ Litva – krajina s najnižšou infláciou Referenčná hodnota Referenčná hodnota NL zdroj: Eurostat

Zvýši euro infláciu? Pravdepodobne áno Slovensko dobieha EÚ aj v cenovej hladine, po prijatí eura bude jediným kanálom inflácia Príjmy však porastú ešte rýchlejšie ako ceny zdroj: Eurostat

Bolo by výhodné počkať, kým koruna viac posilní? silnejšia koruna znamená viac € po výmene má to vplyv iba na nákupy v zahraničí domáce ceny sa na euro prepočítajú rovnakým kurzom ako majetok / príjmy / úspory má to vplyv iba na kúpnu silu úspor, nie bežných príjmov platy a dôchodky po zavedení eura nominálne porastú rýchlejšie – rovnaký vplyv na kúpyschopnosť ako posilnenie kurzu posilňovanie kurzu nie je isté dlhodobo nie je možné, aby sa kurz trvalo posilňoval a zároveň boli úspory „rozumne“ úročené odloženie zavedenia eura znižuje dôveryhodnosť SR v zahraničí a môže skôr oslabiť kurz

2€ 1€ 50, 20, 10 c 5, 2, 1 c Ďakujem za pozornosť