Didaktika jazykovej a literárnej výchovy slovo v detskej reči Mgr. Katarína Vužňáková, PhD. Katedra komunikačnej a literárnej výchovy

porozumenie významu slova ohýbanie slov slovnodruhová charakteristika slov vyslovovanie slov slovo v detskej reči tvorenie slov porozumenie významu slova

Výslovnosť slov Dieťa na začiatku slová zjednodušuje: vysloví prvú, poslednú, prípadne prvú a poslednú slabiku slova (de – dedo, imy – čižmy, žafka – žirafka), vynecháva hlásky (cicit – cvičiť, opta – lopta), nahrádza hlásku inou (kabletka – tabletka, odchod – obchod, dombík – gombík).

Výslovnosť najťažších hlások v slovenčine   Zvyčajne dieťa vyslovuje najprv tupé sykavky, a to aj v pozíciách, v ktorých majú byť ostré – žima (zima), vádže (vládze), noš (nos), puša (pusa), kočka (kocka), mašo (maslo) dievčatko v 2 rokoch vie vysloviť l (niekedy ho vynechá, ale nie často), síce vysloví nezreteľné r, ale nie je to ráčkovanie, 4-ročný chlapček v 4 rokoch nevie vysloviť r, ani l. Namiesto r a l používa j (Pozji, ma to pjušky. Čo to je?; Maji zme v škojke na djuhe jedlo hajušky.

Logopédi určujú nasledujúce kritériá Do 3 rokov by malo dieťa vysloviť hlásky: n, m, p, h, t, k. Do 4 rokov by malo dieťa vysloviť hlásky: f, v, g, b, j, d. Neskôr by malo dieťa vysloviť: tupé sykavky – č, š, ž, dž; ostré sykavky – c, s, z, dz. Medzi 4. a 7. rokom sa objavujú v slovenčine najťažšie hlásky: r, l. Do 7. roku sa odchýlky vo výslovnosti a zajakávanie považujú za normálne, po 7. roku sa vnímajú za poruchu reči – dysláliu.

Postupnosť krokov vo vývine zvukovej stránky detskej reči schopnosť zrakového a sluchového vnímania (počúvanie) motorika hovoridiel (artikulácia) najprv dieťa získava zásobu zvukov, až neskôr používa a tvorí slová a po nich vety

OHÝBANIE SLOV Prechod od prvých izolovaných slov k ich skutočnému ohýbaniu sa realizuje v jednotlivých etapách. Prvotné ohýbanie slov je odrazom vývinu detského myslenia (budovanie pamäti, vnímanie vzťahov, priestoru, času). Osvojovanie pravidiel jazyka sa spája s hypergeneralizáciami.

Jednotlivé etapy vývinu: 1. porozumenie slovám + gestá, 2. vyslovovanie prvých slov, 3. používanie dvojslovných spojení (podstatné meno + citoslovce → podstatné meno + sloveso),  4. prvé ohýbanie slov (skloňovanie a časovanie), 5. rozširovanie slovnej zásoby o podstatné mená, slovesá a ďalšie slovné druhy.

Prechod k ohýbaniu slov jednoslovné výpovede  dvojslovné spojenie  druhá časť spojenia sa mení na sloveso „ž-ž“  „Ima ž-ž“  „Ema išua“

Prvotné ohýbanie slov „Chodím po vane.“; Prídeš v utorku?“ „Bežím na mamku.“; „Kde si bola? Ku fontánke.“; Idem do ihriska.“ „Kreslím s ceruzkom. Papám chlebík s maslom a pomazánkom.“ „Kde ide teta s taškom?“ „Dáme čajík bábätkovi.“ „Tam sú trpaslíky.“ „Hrajme sa na vojacov.“„Čo mamka pečla (piekla)?“ „Sypám piesok.“ „Umyjám ruky.“; Deti viu písať.“; „Nakres snehuliaka!“ „Neštek ma!“ „Vysvet mi!“ Uhryz ma! „

SLOVNÉ DRUHY V DETSKEJ REČI slovné druhy na základe ich osvojovania dieťaťom a frekvencie ich výskytu v reči na začiatku ontogenézy slovné druhy na základe frekvencie výskytu v dialogickej komunikácii dieťaťa mladšieho školského veku 1. citoslovcia (vôľové), podstatné mená 1. zámená (ja, ty, on, tam, tu) 2. slovesá 3. zámená 3. podstatné mená 4. prídavné mená, predložky 4. spojky 5. spojky 5. častice 6. príslovky 6. predložky 7. číslovky 7. prídavné mená 8. častice 8. príslovky 9. číslovky 10. citoslovcia

POROZUMENIE VÝZNAMU SLOV Ak deti nepoznajú presný význam slov, môžu vzniknúť zaujímavé komunikačné situácie: Pani učiteľka povedala, že máme doniesť glóbus. Glóbus? Takú knihu, čo je v nej glóbus. Afrika a černosi. Aha, ty myslíš atlas, knihu, v ktorej je mapa. Porovnajte významy slov „glóbus“ a „atlas“. Čo majú spoločné a v čom je rozdiel? Glóbus je ................................. ........... Atlas je ................................. ........... Teraz porovnajte svoje hodnotenie s údajmi v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Čo sa stane, keď dieťa nemá dostatočné skúsenosti s používaním týchto slov? POROZUMENIE VÝZNAMU SLOV

Čo sa stalo v danom dialógu? Dieťa nepoznalo slovo „atlas“, a tak namiesto neho použilo slovo „glóbus“, resp. spojenie „glóbus v knihe“, ktorým označilo (pre dospelého netradične) žiadaný predmet. Aj keď dieťa nepoznalo presný význam slov (mapa – zmenšený obraz zemského povrchu; glóbus – guľa znázorňujúca zemský povrch), resp. nebralo do úvahy sémantický znak, ktorým sa odlišuje mapa od glóbusu, t. j. plošnosť, došlo k porozumeniu. Dieťa totiž vychádzalo zo spoločných čŕt, ktorými sú v tomto prípade „obraz zemského povrchu“. Prečo sa v detskej reči objavujú vyjadrenia tohto typu? Dieťa recipuje slová/lexikálne jednotky a  postupne sa dopracúva k ich obsahu. Potrebuje si vytvoriť trvalú pamäťovú stopu (medzi formou a obsahom slova, ktorá vzniká na základe skúsenosti so slovom, a poznať súvislosti medzi lexikálnymi jednotkami i javmi, ktoré sú lexikálnymi jednotkami označované.

Rozvoj slovnej zásoby a vývin detskej reči SEMAZIOLOGICKÝ ONOMAZIOLOGICKÝ POSTUP POSTUP

OSVOJOVANIE SLOVNEJ ZÁSOBY SEMAZIOLOGICKÝ POSTUP ONOMAZIOLOGICKÝ POSTUP OD FORMY K OBSAHU OSVOJOVANIE VÝZNAMU SLOV OD OBSAHU K FORME TVORENIE SLOV - OKAZIONALIZMOV

SLOVÁ (LEXIKÁLNE JEDNOTKY) V DETSKEJ REČI foneticky vydeliteľné časti s „prázdnym obsahom“: napr. „Deti sú vonku. Majú prázdniny. – Kde sú prázdniny?“; slová so širokou extenziou a veľmi úzkou intenziou, t. j. slová s minimálnym počtom dištinktívnych príznakov: napr. tata – každý muž, s ktorým sa dieťa stretne; lopta – všetko okrúhle); slová s nepresným, neúplným významom – slová s nedostatočným počtom alebo absenciou nevyhnutných dištinktívnych príznakov: napr. žaba – to, čo je zelené a má veľké oči; glóbus – každé zobrazenie zemského povrchu; vlastné slová, okazionalizmy: napr. hajka „vankúš, na ktorom sa hajá“; zameták „to, čím sa zametá“; slová, ktorých použitie zodpovedá tomu, ako s nimi narábajú dospelí.

Zhŕňame – medzníky vo vývine reči Výslovnosť – do 5. roku vývinová dyslália, 5. – 7. rok predĺžená dyslália, po 7. roku dyslália. Ohýbanie slov – dieťa má implicitne osvojené pravidlá skloňovania a časovania do 4. roku, hypergeneralizácie pretrvávajú aj po tomto období, po 4. – 5. roku dysgramatizmus . Tvorenie slov – dieťa má implicitne osvojené pravidlá slovotvorby do 6. roku, o vývinové okazionalizmy sa objavujú aj v mladšom školskom veku. Slová zásoba – osvojovanie prebieha celý život (v období 24 mesiacov aspoň 50 slov).

Biologický vek a vývin reči V súčasnosti sa zdôrazňuje, že vek je veľmi všeobecný jav, ktorým sa treba riadiť pri sledovaní vývinu detskej reči. Dôležitejšie je biologické dozrievanie, teda skutočný stupeň vývinu, ktorý dieťa momentálne dosiahlo. Nie je možné vynechať žiadny vývinový stupeň. Kalendárny vek dieťaťa je iba veľmi všeobecným meradlom, dôležitejšie sú skutočné schopnosti dieťaťa.

ÚLOHA: Čo hovorí výpoveď šesťročného dieťaťa – „Keď si ja doma nechcem poupratovať, tak si hovorím, že som zbabelá.“ – o  tom, ako chápe význam slova „zbabelý“? Prečo ho dieťa nepoužilo správne? Do ktorej skupiny slov vzhľadom na osvojovanie významu ho môžeme zaradiť? Navrhnite edukačné aktivity založené na prototypovej teórii, ktorými by si dieťa osvojilo význam lexikálnych jednotiek „zbabelý“/„zbabelec“.

Kde nájsť ďalšie informácie o detskej reči a ukážky projektov Kapalková, S. – Mikulajová, M. – Horňáková,.: Kniha o detskej reči VUŽŇÁKOVÁ, K. Morfológia, vývin detskej reči a materská škola. In: Slovo o slove. Zborník Katedry komunikačnej a literárnej výchovy Pedagogickém fakulty Prešovskej univerzity. 15. 2009, s. 55 – 69. KESSELOVÁ, J.: Morfológia v komunikácii detí. Prešov: Anna Nagyová 2003, 149 s. Liptáková, Ľ. – Vužňáková, K.: Dieťa a slovotvorba Harčaríková, P. – Klimovič, M.: Naratíva v detskej reči Liptáková, Ľ. a kol.: Integrovaná didaktika slovenského jazyka a literatúry pre primárne vzdelávanie http://indi.pf.unipo.sk – projekt Prečo stonožka volá stonožka, keď nemá sto nôh (mladší školský vek)