OZÓN, SKLENÍKOVÝ EFEKT, KYSLÉ DAŽDE RNDr. Ľudmila Dvorščáková

Obsah Ozón Kde vzniká ozón Ozónová diera Skleníkový efekt Kyslé dažde Hlavné zložky kyslých dažďov Poškodzovanie prírody kyslými dažďami Ako môžeme pomôcť všetci Zoznam použitej literatúry Kontakt

Ozón ozón O3 kyslík O2

Kde vzniká ozón STRATOSFÉRA TROPOSFÉRA - 10-50km nad nami - vzniká prirodzene v tejto časti atmosféry vytvára tzv. ozónovú vrstvu. ochranný štít proti ultrafialovému žiareniu - ozónová vrstva - životne dôležitá TROPOSFÉRA - časťou atmosféry medzi zemským povrchom a stratosférou najviac ozónu v najspodnejšej časti, do výšky 1km nad zemským povrchom 2 príčiny vzniku : ► existencia ozónu, ktorý vzniká v stratosfére ► ľudská aktivita

Ozónová diera - veľká oblasť intenzívneho ztenšenia vrchnej vrstvy v stratosfére - vrchná ozónová vrstva tvorí pruh široký 25km - prvky, ktoré spôsobujú poškodenie ozónovej vrstvy : chlorouhľovodíky (freóny)   oxid dusný (rajský plyn)

Skleníkový efekt - proces, pri ktorom atmosféra spôsobuje ohrievanie planéty tým, že absorbuje dopadajúce slnečné žiarenie a zároveň bráni jeho spätnému odrazu do priestoru - skleníkovými plynmi označujeme také, ktoré majú jednu pozoruhodnú vlastnosť: pohlcujú teplo priamo zo Slnka alebo zo zemského povrchu, ktorý sa už predtým ohrial práve od slnečného žiarenia (napr. oxid uhličitý a vodné pary)

Kyslé dažde + vzdušná vlhkosť + vzdušná vlhkosť oxid siričitý oxid dusíka + vzdušná vlhkosť + vzdušná vlhkosť = kyselina siričitá = kyselina dusičná kyseliny + zrážky = kyslé dažde

Hlavné zložky kyslých dažďov Síra a oxid siričitý 1kg uhlia = 10g síry v ovzduší 1l spálenej nafty alebo petroleja = 2g síry v ovzduší rok 1991, Európa – spálených ► 1 065 miliónov ton ropy +  768 miliónov ton zemného plynu = 20 miliónov ton síry v ovzduší Oxidy dusíka 1l nafty použitej na vykurovanie = 3-5 gramov oxidov dusíka v ovzduší 1km autom = 2 gramy oxidov dusíka v ovzduší rok 1991- do atmosféry uniklo nad Európou 23 miliónov ton oxidov dusíka

Poškodzovanie prírody kyslými dažďami Lesy pôda sa stane kyslou korene odumierajú odolnosť stromov voči chorobám klesá opadávanie listov a ihličia, suché vrcholce a presvetlené koruny stromov Sladká voda smrť rýb pridáva sa vápnik, aby sa znížila kyslosť vody a ryby sa zachránili

Stavby Ľudia - poškodzujú predmety z kovov a kameňa - hrdzavenie výrazne urýchľujú kyseliny - kyslé dažde vymývajú vápenaté spojivo a kamene sa pomaly drobia. Ľudia - znečistenie vysoké - dýchame zmes plynov, ktoré nám ničia pľúca - kyslá voda môže rozpúšťať meď v medenom vodovodnom potrubí, a tak pijeme vodu, ktorá obsahuje veľa medi

Ako môžeme pomôcť všetci Nepoužívaj auto v meste pre svoje pohodlie Šetri energiu ako len môžeš Recykluj čo najviac odpadu, vyhni sa plastom Vysádzaj stromy a chráň ich Nepoužívaj freóny Podporuj organické poľnohospodárstvo, ktoré odmieta chemikálie, znečisťujúce vody

Zoznam požitej literatúry 1. Čeman, M.(preložil z anglického originálu Air Pollution Project Europe). 1999. Modré z neba. Bratislava: Strom života. 1999. 2. Kováčová, A. 2001. Projekt Ozón. Bratislava: Strom života. 2001. ISBN 80- 88688-24-8 3. Pauliniová, Z. 1991. Ako zachrániť Zem. Bratislava: Perex K+K. 1991. Internetové stránky 1. www.infovek.sk 2. www.ekostranka.host.sk 3. www.ekoskola.sk

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ Kontakt: vychovnyporadca@pobox.sk