NÁRODNÝ JAZYK

Národný jazyk - súhrn výrazových a významových prostriedkov, ktoré používajú ako nástroj myslenia a dorozumievania príslušníci jedného národa alebo etnickej skupiny, pričom ich spája historická, spoločenská, kultúrna a politická spolupatričnosť. NÁRODNÝ JAZYK spisovná forma štandardná forma subštandardná forma (spisovný jazyk) (nárečia) miestne dobové sociálne

Spisovná forma záväzná forma národného jazyka, ktorá sa používa na oficiálnej úrovni. jazyk štátnych a iných dokumentov, jazyk používaný v školstve, v elektronických i tlačených médiách, v odbornej a zvyčajne aj v umeleckej literatúre. plní celospoločenskú funkciu. norma spisovného jazyka je súbor záväzných pravidiel, ustálených predpismi. základné kodifikačné príručky spisovnej slovenčiny: Pravidlá slovenského pravopisu Pravidlá slovenskej výslovnosti Slovník slovenského jazyka

Štandardná forma forma jazyka, ktorá sa používa v bežnej komunikácii vyznačuje sa menej dôsledným dodržiavaním normy rešpektuje gramatiku spisovnej slovenčiny, ale napr. porušuje niektoré zásady spisovnej výslovnosti, vyskytujú sa v nej nespisovné väzby, skratkové a príležitostné slová, ktoré vznikajú spontánne využíva veľa cudzích slov, najmä z angličtiny vyskytuje sa hlavne v hovorenej podobe

Subštandardná forma má celonárodnú platnosť, ale využíva veľa nárečových prvkov, takže hovoríme o jej západoslovenskom, stredoslovenskom a východoslovenskom variante nespisovná forma – charakterizujú ju nespisovné výrazy, nesprávna výslovnosť jej osobitnou formou sú nárečia (miestne, dobové, sociálne) miestne nárečia sa používajú iba na určitom jazykovom území sociálne nárečia používajú rôzne spoločenské vrstvy (slang, argot, žargón) dobové nárečia sa používajú v istom historickom období

napr. tvary slov sú ovplyvnené zemepisným nárečím /zájdeme do krstných, dám sebe malinovku/ používa sa nespisovný prízvuk /nie na 1. slabike slova/ nerešpektuje sa rytmické krátenie /plúcá/ predlžovanie krátkej samohlásky /útorok/ alebo nepoužívanie dĺžky /vola mama/ nárečové slová /Fčil tu bol!/

Západoslovenské nárečia: záhorské, trnavské, považské, stredonitrianske, juhonitrianske, dolnotrenčianske, hornotrenčianske - Raz na Velkú noc tiéš prišla taká velká búrka, taká špatná švárenica, špatná búrka to bola. Véter ból silní, diéšč padal, vodi sa lálo po ceste, ani prejdzit sa nedalo. To bolo jako súnní den.

Stredoslovenské nárečia: hornonitrianske, tekovské, turčianske, hontianske, oravské, liptovské, zvolenské, novohradské, gemerské - Lem sa začale oblake stávaťi a strhov sa vetor. V oblakáh začalo mumlaťi, privalila sa čierňava, nastala tma, ňebo sa rostváralo, hrom za hromom. Ťjeklo ako s putňi, že sa pre vodu ňedalo iťi, kráčaťi.  

Východoslovenské nárečia: spišské, šarišské, abovské, zemplínske, sotácke, užské Odrazu zaś śtreľil perun a moja suśeda viskočila jak šaľena, že tu daľej ňebudze śedzec. Ta co me maľi robic? Pralo do nás, ta me zmokľi tajag ňihda. ! Slovníkové spracovanie nárečí: Atlas slovenských nárečí, Slovník slovenských nárečí  

Slang, argot slang: nespisovná forma národného jazyka, používajú ju ľudia, ktorých spája spoločná profesijná alebo záujmová sféra /zamestnanci, študenti, fanúšikovia a pod./ Slang mení tvar slova, deformuje ho /sámoška – samoobsluha/, preberá slová z cudzích jazykov /písíčko – PC/, využíva metaforu, slovné hračky a iné /vegetovať, dať si odpich/ Na rozdiel od argotu sú slangové výrazy v národnom kolektíve všeobecne zrozumiteľné. argot: sociálne nárečie, ktoré sa usiluje o zahmlenie významu, o utajenie komunikácie. Je jazykom spodiny, ale niektoré slová prechádzajú do študentského slangu /melón – milión, kilo- stovka/ V argote sa slovo neskracuje a nemení, ale sa používa v nezvyčajnom kontexte /oko- človek, ktorý niekoho sleduje, televízor- dorozumievanie sa z okna do okna vo väzení/

ÚLOHA: Zaraďte slová a slovné spojenia k príslušnej forme národného jazyka. švábka matika eseročka myšlienka dostať zaracha zahájiť činnosť poprobovac maľovať ísť pre lekára subštandard štandard spisovná forma

POUŽITÁ LITERATÚRA: HINCOVÁ, K. a HÚSKOVÁ, A. Slovenský jazyk pre 1. – 4. ročník stredných škôl. Bratislava: SPN, 2007, 367 s. ISBN 978-80-10-00690-8