PLATÓNOV DUALIZMUS SVET ZMYSLOVO VNÍMATEĽNÝ materiálny svet, ktorý sme schopný vnímať zmyslami SVET IDEÍ svet skutočného, pravého bytia

SVET ZMYSLOVO VNÍMATEĽNÝ Je to svet, ktorý vnímame pomocou našich zmyslov. V tomto svete žijeme. Je to svet, v ktorom sa nachádza len nepravé a nedokonalé bytie. Je to svet, ktorý je len obyčajnou kópiou a napodobeninou sveta ideí.

SVET IDEÍ Je to svet pravého a dokonalého bytia. Tento svet tvoria večné, nemenné a hierarchicky usporiadané idei, ktoré sú prazákladmi všetkých vecí. Najvyššou ideou je pritom idea dobra, ktorá je aj konečným cieľom a zmyslom bytia.

OBJEKTÍVNY IDEALISTA, RACIONALISTA idealista – veril, že princíp sveta tvoria idey, nie hmota, matéria objektívny – tieto idey existujú nezávisle od človeka a na to aby existovali nepotrebujú subjekt (človeka, osobu) racionalista – svet ideí je poznateľný len prostredníctvom myslenia, nemožno ho zachytiť zmyslami

DUALIZMUS TELA A DUŠE Platón dokonca tvrdil, že aj duša človeka predtým, ako sa spojila s nesmrteľným telom prebývala vo svete ideí. Potom, ako sa spojila s nesmrteľným telom, však všetko zabudla. Preto Platón telo človeka nazýva rakvou duše. Cez poznávanie človeka, sa duša rozpamätáva na to čo videla vo svete ideí.

PODOBENSTVO O JASKYNI V jaskyni sú ľudia od začiatku pripútaní tak, že sa svojim zrakom pozerajú na zadnú stenu jaskyne a nedokážu sa pozrieť na protichodnú stranu, kde ústi otvor do sveta ideí. Vidia len isté tiene, ktoré sa pohybujú na zadnej strane jaskyne. Tieto tiene vznikajú od vecí pohybujúcich sa pred otvorom do sveta ideí. Jednému „väzňovi“ sa však podarí oslobodiť a vychádza z jaskyne von do sveta ideí. Keďže žije celý život v jaskyni, je pre neho svetlo tohto pre neho nového sveta oslepujúce, ale postupne si privyká. Nedokáže sa vynadívať na tú krásu a nádheru okolo seba. Napokon sa rozhoduje, či sa vráti späť do jaskyne, kde všetko vyrozpráva ostatným, no rozhodne sa ostať, lebo by mu ostatní aj tak neveril, dokonca by ho túžili zabiť.

Platónova jaskyňa

ARISTOTELOV DUALIZMUS Veci sú zložené z : látky formy

ROZDIELY Existuje zmyslový, meniteľný svet, ale zároveň aj svet rozumový, stály. No na rozdiel od Platóna nevidí medzi nimi neprekonateľné rozdelenie. Prichádza k  tomu, že zmyslový svet má svoj základ, ktorý je poznateľný. Každá vec má svoju materiálnu stránku a svoju formálnu stránku. Látka je príčinou meniteľnosti, možnosti, forma zasa dáva stálosť a uskutočnenie. Forma je poznateľná. To sa deje prostredníctvom abstrakcie. Ľudský rozum abstrahuje formu z  konkrétnej individuálnej veci a cez ňu poznáva samotnú vec. Človek teda nemá nejaké primárne poznanie, na ktoré sa rozpamätúva, ako to videl Platón.

ARISTOTELES vs. PLATÓN Aristotela niektorí vidia ako prekonanie myšlienok Platóna, iní ako ochudobnenie Platóna. Aristoteles plodne rozvíja Platónove myšlienky a  intuície. Na druhej strane buduje filozofiu ako vedu, čo vidno už na jeho literárnom štýle. Jeho diela sú skôr prednášky, ako dialógy.

PLATÓNOVA ACADEMIA

1: Zenon 2: Epikuros 4: Anaximandros alebo Empedokles 6: Pythagoras 11: Parmenides 12: Sokrates 13: Herakleitos 14: Platón 15: Aristoteles 18: Euklides alebo Archimedes