TENIS Viete čo je to vlastne tenis? Poznáte históriu tenisu? Viete aké má pravidlá dvojhra či štvorhra? Poznáte rebríčky najlepších hráčov? -muži -ženy

Tenis Takže na úvod - tenis je šport. Je to hra pre dvoch alebo štyroch hráčov, ktorá sa postupne vyvíjala a menila až do súčasnej podoby. V ďaľších statiach sa postupne dozviete viac o tejto úžasnej hre ktorá si podmaňuje ľudí na celom svete.

História tenisu Pár slov o histórii tenisu : Tenisová história sa začala písať už v období 5. st. pred naším letopočtom. Podľa nástenných malieb v Themistokle vieme, že už v staroveku sa hrala hra podobná tenisu. Tenis v dnešnej podobe sa rozšíril za panovania kráľovnej Viktórie a hral sa na trávnikoch pri šľachtických sídlach. Bol považovaný za zábavu pre vysoké vrstvy. V počiatkoch nebol považovaný za šport. Prvé majstrovstvá sa konali až v júli 1877 v All England Croquet and Lawn Tennis Clube v londýnskom Wimbledone. Tenis 19. storočia sa odlišoval v mnohých aspektoch od súčasného tenisu, na prvý pohľad výraznou zmenou je oblečenie. Dámy v dlhých šatách spoločenského charakteru, páni dlhé nohavice a samozrejme košeľa s dlhým rukávom, to je odev, ktorý by si súčasní hráči len ťažko na seba obliekli

Dvojhra DVOREC  Dvorec je obdlznik dlhy 23,77 m a siroky 8,23 m. Uprostred je predeleny sietou zavesenou na povraze alebo kovovom lane s priemerom max. 0,8 cm. Jeho konce su upevnene na hornej ploche alebo vedu cez hornu plochu dvoch stlpikov, ktore maju prierez stvorcovy so stranou najviac 15 cm alebo kruhovy o priemere najviac 15 cm. Tieto stlpiky nesmu presahovat lano siete nad 2,5 cm. Stredy stlpikov na kazdej strane su vzdialene 0,914 m od ciary ohranicujucej dvorec. Stlpiky musia by take vysoke, aby povraz alebo kov ove lano vedene cez ich hornu plochu boli 1,07 m nad zemou. Ak sa kombinovany dvorec pre stvorhru (vid. pravidlo 34) a pre dvojhru so sietou pre stvorhru pouzije pre dvojhru, musi by sie podopreta vo vyske 1,07 cm dvoma stlpikmi. Nazyvame ich tycky pre dvojhru. Maju prierez stvorcovy so stranou najviac 7,5 cm, alebo kruhovy o priemere najviac 7,5 cm. Ich stredy su na kazdej strane vzdialene 0,914 m od vonkajsieho okraja ciary, ktore ohranicuje dvorec pre dvojhru. Siet musi by napnuta tak, aby uplne vyplnovala plochu medzi oboma stlpikmi a musi mat oka take male, aby nimi lopta nemohla prejst. Vyska siete uprostred je 0,914 m, v strede je siet pevne stiahnuta uplne bielym popruhom sirokym najviac 5 cm. Povraz alebo kovove lano a horny okraj siete su uplne potiahnute z oboch stran bielou paskou sirokou najmenej 5 cm, ale najviac 6,3 cm. Na sieti, na popruhu, na paske a na tyckach pre dvojhru nesmie byt reklama. Ciary, ktore ohranicuju kratsie strany dvorca, nazyvame zakladne ciary (base- lines), ciary ohranicujuce dlhsie strany dvorca bocne ciary (side-lines). Vo vzdialenosti 6,40 m od siete su rovnobezne so sietou ciary pre podanie (service- lines). Priestor po oboch stranach siete medzi ciarou pre podanie a bocnymi ciarami je rozdeleny na dve rovnake polovice. Nazyvame ich polia pre podanie. Stredna ciara podania, 5 cm siroka, je uprostred medzi bocnymi ciarami a rovnobezne s nimi. Kazda zakladna ciara je rozdelen a v myslenom predlzeni strednej ciary 10 cm dlhou a 5 cm sirokou ciarou. Vyznacena je zo zakladnej ciary kolmo do vnutra dvorca. Nazyvame ju stredna znacka. Vsetky ostatne ciary musia by najmenej 2,5 cm a najviac 5 cm siroke, okrem zakladnej ciary, ta moze by siroka najviac 10 cm. Vsetky rozmery sa pocitaju po vonkajsi okraj ciar a su zasadne rovnakej farby. Ak su na zadnej strane dvorca umiestnene reklamy alebo ine predmety, nesmu by bielej alebo zltej farby . Svetle farby mozno pouzi len vtedy, ak to nebude rusit videnie hracov. Ak su reklamy umiestnene na sedadlach ciarovych rozhodcov a zadnej strane dvorca, nesmu by bielej alebo zltej farby. Svetle farby sa mozu pouzi len vtedy, ak nebudu rusit videnie hracov. POZNAMKA 1. Pre stretnutia Davisovho pohara, Pohara federacie a pre oficialne majstrovstva Medzinarodnej tenisovej federacie su stanovene specificke poziadavky, tykajuce sa volneho priestoru za zakladnou ciarou, ktore su uvedene v prislusnych pravidlach pre tieto sutaze. LOPTA  Lopta musi mat povrch vsade rovnaky, je zasadne biela alebo zlta. Ak ma svy, musi byt bez stehov. Lopta musi splnat poziadavky, ktore su specifikovane v Prilohe I. (Predpisy pre vykonavanie testov predpisanych v pravidle 3.) Priemer lopty ma byt vacsi ako 6,35 cm a mensi ako 6,67 cm a jeho hmotnost ma by vacsia ako 56,7 g a mensia ako 58,5 g. Lopta ma mat odskok vyssi ako 135 cm a nizsi ako 147 cm, ak sa pusti volne na pevny zaklad z vysky 254 cm. Lopta musi mat pri zatazeni 8,165 kg prednu deformaciu vacsiu ako 0,56 cm a mensiu ako 0,74 cm a spatnu deformaciu vacsiu ako 0,89 cm a mensiu ako 1,08 cm. Velkost oboch tychto deformacii su priemery troch samostatnych merani pozdlz troch osi lopty, pricom ziadne dve samostatne meran ia sa nesmu od seba lisit viac ako o 0,08 cm. K hre v nadmorskej vyske nad 1219 m mozu by pouzite este naviac dva typy lopt. Prvy je totozny s vyssie popisanym typom, s tym rozdielom, ze odskok ma byt viac ako 121,92 cm a menej ako 125 cm a lopty maju vnutorny tlak vacsi ako vonkajsi. Tento typ lopt je vseobecne znamy ako lopty pod tlakom. Druhy typ je totozny s vyssie popisanym typom, s tym rozdielom, ze odskok ma byt viac ako 135 cm a menej ako 147 cm, lopty maju vnutorny tlak zodpovedajuci priblizne vonkajsiemu tlaku a lopty musia byt aklimatizov ane pred zapasom po dobu 60 dni alebo dlhsie v nadmorskej vyske poriadaneho turnaja. Tento typ lopt je vseobecne znamy ako lopty s nulovym tlakom alebo beztlakove lopty. Vsetky testy odskokov, rozmerov a deformacii sa vykonavaju podla predpisov uvedenych v prilohe 1. POZNAMKA. Vsetky lopty, ktore sa budu pouzivat na turnajoch hranych podla pravidiel tenisu, musia byt uvedene na oficialnom zozname lopt schvalenych ITF, ktory vydava Medzinarodna tenisova federacia. RAKETA   Pravidla tenisu nedovoluju hrat s raketami, ktore nevyhovuju nasledovnym podmienkam: a) uderova plocha rakety musi byt rovna a tvoria ju struny striedavo prepletene alebo zviazane v miestach krizenia a pripojene k ramu rakety. Vzor vypletu musi by jednotny a hustota strun v strede rakety nesmie by mensia ako na ostatnej ploche. Na strunach nesmu by pripevnene ziadne prichytky a vystupky, okrem tych, ktore sluzia vyhradne na preventivnu ochranu pred opotrebovanim, pred neziaducim pohybom strun alebo neziaducimi vibraciami, ak maju primerane rozmery a su na tento ucel vhodne umiestnene; b) pre profesionalnu hru nesmie ma ram rakety spolu s drzadlom celkovu dlzku vacsiu ako 73,66 cm - platne od 1. 1. 1997. Pre neprofesionalnu hru ne-smie ma ram rakety spolu s drzadlom celkovu dlzku vacsiu ako 73,66 - platne od 1. 1. 2000. Do 1. 1. 2000 moze by maximalna dlzka rakety pre neprofesionalnu hru maximalne 81,28 cm. Sirka ramu rakety nesmie presahovat 31,75 cm. Plocha vypletu nesmie presahovat dlzku 39,37 cm a sirku 29,21 cm. c) na rame rakety a na drzadle nesmu by pripevnene ziadne prichytky a zariadenia, okrem tych, ktore sluzia vyhradne ako preventivna ochrana pred opotrebenim, pred neziaducimi vybraciami, alebo ktore sluzia k rozlozeniu hmotnosti rakety. Maju primerane rozmery a su na tento ucel vhodne umiestnene; d) na rame, na drzadle a na strunach nesmu by pripevnene ziadne zariadenia, ktore umoznuju v priebehu hry podstatne zmenit tvar rakety alebo rozlozenie jej hmotnosti. Medzinarodna tenisova federacia rozhodne o tom, ci raketa alebo prototyp vyhovuje vyssie uvedenym podmienkam a ci je alebo nie je sposobila na hru. Take rozhodnutie sa moze vykona z jej vlastnej iniciativy alebo na ziados ktorejkolvek strany, ktora ma na veci zaujem, vratane hracov, vyrobcu vystroja alebo narodneho zvazu, vratane jeho clenov. Taketo rozhodnutia a ich vyklady musia byt v sulade s platnymi procedurami Medzinarodnej tenisovej federacie (Review and Hearing Producers of the International Tenni s Federation), kopie ktorych mozno dostat od ITF. Pripad 1. Moze byt uderova plocha rakety pokryta viac ako jednou vrstvou strun? Rozhodnutie: Nie. Pravidlo sa jasne zmienuje o vzore a nie vzoroch krizom prepletenych strun. Pripad 2. Ak su struny vo viac ako jednej rovine, povazuje sa to za jednotny a rovny vzor vypletu? Rozhodnutie: Nie. Pripad 3. Mozu byt na strunach rakety umiestnene antivibracne zariadenia (tlmice vybracii) a ak ano, na ktorom mieste? Rozhodnutie: Ano, ale tieto zariadenia mozu byt umiestnene iba mimo prekrizenych strun. Pripad 4. V priebehu hry hrac nahodne roztrhne struny na svojej rakete. Moze za tychto okolnosti pokracovat s raketou v hre? Rozhodnutie: Ano. Ak budete chciet viac informácií o dvojhre navštívtestránku: http://www.accent.sk/dubys/pravidla.htm

Štvorhra DVOREC PRE STVORHRU Pre stvorhru je dvorec siroky 10,97 m, t.j. o 1,37 m na kazdej strane sirsi ako dvorec pre dvojhru. Tie casti bocnych ciar pre dvojhru, ktore lezia medzi oboma ciarami pre podanie, sa nazyvaju bocne ciary pre podanie. Inak je dvorec vyznaceny ako dvorec popisany v pravidle 1, avsak casti bocnych ciar pre dvojhru medzi zakladnou ciarou a ciarou pre podanie na oboch stranach siete mozu byt vynechane. PORADIE PODANIA VO STVORHRE   Poradie podania sa stanovi na zaciatku kazdeho setu takto: Dvojica, ktora ma podavat v prvej hre kazdeho setu sa dohodne, ktory z partnerov bude podavat, a dvojica superov sa dohodne podobne pre druhu hru. Spoluhrac hraca, ktory podaval v prvej hre, bude podavat v tretej hre, spoluhrac hraca, ktory podaval v druhej hre, bude podavat vo stvrtej hre a tak dalej v rovnakom poradi vo vsetkych nasledujucich hrach setu. Pripad 1. Pri stvorhre sa jeden hrac nedostavi vcas ku hre a jeho spoluhrac ziada o povolenie hrat sam proti superom. Moze hrat sam? Rozhodnutie: Nie. PORADIE PRIJIMANIA VO STVORHRE   Poradie prijimania podania sa urci na zaciatku kazdeho setu takto: Dvojica, ktora ma prijimat podanie v prvej hre, sa dohodne, ktory zo spoluhracov bude prijimajucim na prve podanie, a tento hrac bude nadalej prijimat prve podanie v kazdej neparnej hre po cely tento set. Rovnako dvojica superov si urci, ktory spoluhrac bude prijimajucim na prve podanie v druhej hre a tento hrac bude nadalej prijimat prve podanie v kazdej parnej hre po cely tento set. Spoluhraci prijimaju podanie striedavo pocas celej hry. Pripad 1. Je vo stvorhre dovolene, aby sa spoluhrac podavajuceho alebo prijimajuceho postavil tak, aby branil prijimajucemu v rozhlade? Rozhodnutie: Ano, spoluhrac podavajuceho alebo prijimajuceho sa na svojej strane siete moze postavit kamkolvek, do dvorca alebo mimo neho. PODANIE MIMO PORADIA VO STVORHRE  Ak spoluhrac podava mimo poradia, musi podavat ten z dvojice, ktory mal podavat, len co sa omyl zisti, avsak vsetky chybne podania a vsetky body ziskane pred zistenim omylu ostavaju v platnosti. Ak by sa dokoncila hra pred zistenim omylu, zostane poradie podania takto zmenene. CHYBA V PORADI PRIJIMANIA VO STVORHRE   Ak v priebehu hry prijimajuci par zmeni poradie prijmu, toto poradie zostane az do konca hry, v ktorej bola chyba zistena, ale spoluhraci musia pokracovat v povodnom poradi prijmu v najblizsej hre toho setu, v ktorej su prijimajucimi. CHYBNE PODANIE V STVORHRE   Podanie je chybne v pripadoch uvedenych v pravidle 10 alebo, ak sa dotkne lopta spoluhraca podavajuceho, pripadne ak sa dotkne hocicoho, co ma tento hrac na sebe alebo co drzi. Ak sa lopta podana do hry, skor ako dopadne na zem, dotkne spoluhraca prijimajuceho alebo hocicoho, co ma tento hrac na sebe alebo co drzi, ziskava bod podavajuci, pokial nie je lopta neplatna podla pravidla. SPOSOB HRY VO STVORHRE   Lopta musi byt uderena striedavo jednym alebo druhym hracom proti sebe hrajucich dvojic. Ak sa hrac dotkne raketou lopty, ktora je v hre, v rozpore s ustanovenim tohto pravidla, ziskaju bod jeho superi. POZNAMKA: Ak nie je ustanovene inak, platia tieto pravidla pre muzov i zeny.

Rebríček ATP (1.)Roger Federer Švajčiarsko 6725. (2.)Rafael Nadal Španielsko 4765. (3.)Andy Roddick USA 3085. (4.)Lleyton Hewitt Austrália 2490. (5.)Nikolaj Davydenko Rusko 2390. (6.)David Nalbandian Argentína 2370. (7.)Andre Agassi USA 2275. (8.)Guillermo Coria Argentína 2190. (9.)Ivan Ljubičič Chorvátsko 2180. (10.)Gaston Gaudio Argentína 2050

WTA Tour (1.)Lindsay Davenportová USA 4910. (2.)Kim Clijstersová Belgicko 4829. (3.)Amélie Mauresmová Francúzsko 4030. (4.)Maria Šarapovová Rusko 3958. (5.)Mary Pierceová Francúzsko 3797. (6.)Justine Heninová-Hardennová Belgicko 2936. (7.)Patty Schnyderová Švajčiarsko 2774. (8.)Jelena Dementievová Rusko2748. (9.)Naďa Petrovová Rusko 2638. (10.)Venus Williamsová USA 2628

Najznámejšie Grandslamy Viete aké sú najznámejšie a najprestížnejšie tenisové podujatia? Sú to: US Open, Australian Open, Wimbledon a Roland Garros. Každý z nich má pestrú históriu. Pozná ich snáď každý správny fanúšik tenisu.

Ešte slovko na záver Tenis to nie je hra iba pre hŕstku vyvolených.. Je to hra ako každá iná ktorú môžete hrať vy či ja. Takže choďte sa baviť tenisom!