Kyselinotvorné a hydroxidotvorné oxidy M. Lukačinová

Hydroxidotvorné oxidy Oxid vápenatý patrí do skupiny oxidov, v ktorých sú s atómami kyslíka zlúčené atómy prvkov s hodnotou elektronegativity rovnou 1 alebo menšou ako 1. Takéto oxidy reagujú s vodou za vzniku hydroxidov, preto ich nazývame hydroxidotvorné oxidy. Medzi ne patria predovšetkým oxidy prvkov I.A a II.A skupiny periodickej sústavy.

Kyselinotvorné oxidy. Oxid siričitý patrí do skupiny oxidov, v ktorých sú atómami kyslíka zlúčené atómy prvkov s hodnotou elektronegativity väčšou ako 2. Väčšina týchto oxidov reaguje s vodou za vzniku kyseliny, preto ich nazývame kyselinotvorné oxidy.

Amfotérne oxidy Oxid hlinitý patrí do skupiny oxidov, v ktorých sú s atómami kyslíka zlúčené atómy prvkov s hodnotou elektronegativity väčšou ako 1, ale najviac rovnou 2. Takýchto oxidov, ktoré nereagujú s vodou je väčšina. Oxid hlinitý je amfotérny oxid hliníka s chemickým vzorcom Al2O3, ktorý sa v prírode vyskytuje napr. ako minerál korund, prípadne ako jeho drahokamové odrody rubín či zafír. Priemyslene ho získavame z bauxitu a je hlavnou surovinou používanou pri výrobe hliníka.

Zásadotvorné oxidy reagujú:   1) s vodou (len rozpustné vo vode); vznikajú vo vode rozpustné hydroxidy: K2O + H2O ==> 2KOH - hydroxid draselný 2) s kyselinotvornými oxidmi; vzniká soľ kyseliny, ktorá odpovedá kyselinotvornému oxidu: SrO + N2O5 ==> Sr(NO3)2 - dusičnan strontnatý 3) s amfoternými oxidmi; vzniká soľ kyseliny, ktorá odpovedá amfotérnemu oxidu: CaO + ZnO ==> CaZnO2 - zinočnatan vápenatý Poznámka: Oxidy kovových prvkov sa vo vode takmer vôbec nerozpúšťajú, zato však reagujú so silnými kyselinami aj so silnými zásadami. Takéto oxidy sa nazývajú amfoterné. 4) s kyselinami; vzniká soľ a voda: CrO + H2SO4 ==> CrSO4 + H2O - síran chrómnatý + voda

Kyselinotvorné oxidy reagujú:   1) s vodou vzniká kyselina: P2O5 + H2O ==> 2HPO3 - kyselina fosforečná Existujú však aj oxidy, ktoré s vodou nereagujú ako napr. napríklad SiO2, B2O3 2) so zásadotvornými oxidmi; vzniká soľ: N2O3 + Li2O ==> 2LiNO2 - dusitan lítny 3) s hydroxidmi; vzniká soľ a voda: V2O5 + Ba(OH)2 ==> Ba(VO3)2 + H2O - vanadičnan bárnatý + voda

Použitie hydroxidotvorných a zásadotvorných oxidov:   Uvedené vlastnosti oxidov sa využívajú v priemyselnej výrobe. Napríklad kyselina sírová sa vyrába reakciou oxidu sírového s vodou, reakciou oxidu vápenatého s vodou sa vyrába hydroxid vápenatý (hasené vápno). Reakcie niektorých kyselinotvorných oxidov s vodou majú aj škodlivý dôsledok na prírodu a životné prostredie. Napríklad oxid siričitý, ktorý vzniká pri spaľovaní uhlia s obsahom síry v tepelných elektrárňach, v priemysle, ale aj v domácnostiach, vytvára s vodnou parou vo vzduchu kyselinu siričitú. Oxidy dusíka z výfukových plynov áut reagujú s vodnou parou. Vznikajú tzv. kyslé dažde, ktoré škodlivo pôsobia nielen na organizmy, ale aj na stavby a priemyselné zariadenie.

Zopakuj si: Ako vznikajú kyslé dažde? Aké sú to kyselinotvorné oxidy?   Ako vznikajú kyslé dažde? Aké sú to kyselinotvorné oxidy? Aké sú to hydroxidotvorné oxidy?