Biotické zložky prostredia Milana Podmajerská

Biotické zložky prostredia Faktory pôsobiace na živočíchov môžeme rozdeliť na tri hlavné skupiny: Abiotické Antropogénne (podmienené činnosťou človeka) Biotické Biotické faktory sú závislé na živej zložke prostredia. Medzi najdôležitejšie biotické faktory patrí spôsob a kvalita výživy, vnútrodruhové a medzidruhové vzťahy.

Podľa spôsobu prijímania potravy rozoznávame 2 hlavné typy živočíchov: biofágové, ktoré sa živia živou potravou nekrofágové, ktoré sa živia mŕtvou potravou Fytofágy( bylinožravce) a rastlinný paraziti sa živia rastlinami, zoofágy( mäsožravce) sa živia živočíchmi a priraďujeme k nim dravce a živočíšne parazity. Parazity svoju korisť na rozdiel od predátorov neusmrcujú hneď – endoparazity žijú vo vnútri hostiteľského organizmu, ektoparazity žijú dočasne alebo trvalo na povrchu tela hostiteľa. Niektoré druhy organizmov sú úzko potravne špecializované ( kolibrík na nektár), niektoré stravu kombinujú( medveď požiera korienky, loví zver a žerie mršiny), niekedy je druh potravy striedaný v priebehu vývinu.

Potravná pyramída Ukazuje potravné vzťahy medzi jednotlivými druhmi

Potravinový reťazec 1. Pastevno- koristnícky rastlina → bylinožravec → menší mäsožravec → väčší mäsožravec 2. Parazitický – opak pastevno – koristníckeho - veľkosť konzumentov sa zmenšuje, počet rastie cicavec → parazitujúci hmyz → huba → baktéria 3. Dekompozičný = rozkladný, dentritový - umožňuje kolobeh látok v prírode - ide o postupný rozklad organickej hmoty v prírode Mŕtvy organizmus → saprofytný organizmus → baktéria → baktériofág

Vzťahy medzi živočíchmi Vzťahy medzi živočíchmi môžeme rozdeliť na vnútrodruhové a medzidruhové. Vnútrodruhové vzťahy môžu súvisieť s rozmnožovaním, utvárajú sa rodičovské páry, u niektorých druhov trvalé, alebo rodiny, kde sa môžu o potomstvo starať obe pohlavia, alebo len samce a samice, môžu vznikať i polygamické rodiny. Ďalším typom sú hniezde alebo reprodukčné kolónie, napr. lovné skupiny alebo potulné skupiny.

Medzidruhové vzťahy môžu byť neutrálne, kde si živočíchy nekonkurujú ani si neprospievajú, kladné a záporné. V prípade kladných vzťahov má aspoň jeden druh zo vzťahu úžitok, ktorý sa druhého nedotýka negatívne. K takýmto vzťahom patrí protokooperácia a symbióza. Protokooperácia je väčšinou vzťah dočasný, pre oboch partnerov prospešný ale nie nutný (napr. húfy vzájomne sa informujúce o nebezpečenstve). Symbióza (mutualizmus) je situácia, kedy sa jeden druh bez druhého nezaobíde (napr. rak pustovník a sasanka). Medzi záporné vzťahy radíme predáciu, vzťah dravca a koristi, parazitizmus, vzťah cudzopasníka a hostiteľa a kompetíciu, vzťah potravne konkurenčných dvoch a viacerých druhov, ktorí sa vzájomne nenapadajú. Pri premnožení môže prísť i k vnútrodruhovej konkurencii.

S medzidruhovými vzťahmi súvisí i potravná špecializácia, užší či širší súbor potravných nárokov, ktoré označujeme ako potravná nika. Každý druh má tiež svoj súbor nárokov na stanovisko, na súbor všetkých ekologických faktorov, hovoríme teda, že každý druh zaujíma ekologickú niku. Vzťahy medzi korisťou a predátorom sa zabýval Vito Voltera: Populácia koristi a predátora kolíše okolo stredných hodnôt Korisť je vždy početnejšia ako dravec Nárast populácie dravcov sa časovo oneskoruje nad populáciou koristi

Populácia Populácia je súbor jedincov toho istého druhu, ktorí sa vyskytujú v určitom priestore. Do populácie sa zahŕňajú všetkých jedincov vrátane vajíčok, lariev a kľudových štádií. Populácia je otvorený systém, ktorý sa vyznačuje zmenami hustoty, rastom a rozložením jedincov v priestore. Populácie sú rozmiestnené prevažne nerovnomerne, náhodne alebo vo väčších či menších skupinkách. Rozmiestnenie môže byť teda rovnomerné, náhodné, spojené, priestorové alebo lineárne. Hustotu populácie vyjadrujeme v počte jedincov na jednotku plochy, prípadne objemu (biomasa). Hustota populácie kolíše v priebehu roka (oscilácia – je závislá na vegetačnom období) a v priebehu viac rokov ( fluktuácia). Stavba a zloženie populácie sú dané pomerom pohlaví, vekovou štruktúrou a sociálnou štruktúrou. Pomer pohlaví je väčšinou jeden samec na jednu samicu, alebo prevládajú samice. Proces rastu populácie závisí na množivosti (natalite) a úmrtnosti (mortalite), na množstve potravy a energetických zdrojov, na raste populácie ďalších druhov, chorobách, biotických faktorov či ekosystémových zmenách. Veľmi nápadným javom u populácií je pohyb, sťahovanie.

Spoločenstvá Spoločenstvo čiže biocenóza je súbor všetkých organizmov vo vymedzenom priestore. Charakteristickými znakmi pre biocenózu je stálosť, nezávislosť a schopnosť regulácie. Prirodzená biocenóza zahrňuje bezstavovce žijúce na dne – bentos, unášané prúdom- planktón a stavovce a umelú biocenózu tvoria napr. sady, polia a vinice – agrocenózy alebo spoločenstvá okrajov ciest – synantropné. Spoločenstvá môžeme deliť tiež na zmiešané – zonály alebo prechodné (napr. morský šelf) – ekotóny (priechod les – lúka). Prostredie v ktorom sa ekotón nachádza, sa nazýva biotop. Biotop charakterizujú abiotické faktory ako geografické umiestnenie, klimatické, pôdne a hydrologické faktory.

Spoločenstvá postihujú dlhodobé i krátkodobé zmeny Spoločenstvá postihujú dlhodobé i krátkodobé zmeny. Dlhodobé zmeny- sukcie predstavujú vývoj, ktorý smeruje k rovnováhe medzi spoločenstvami a abiotickým prostredím, ku klimaxu. Existujú rôzne formy klimaxu: klimatický (tropický dažďový prales) – rovnováha s podnebím, edafický (červenozeme v tropických dažďových lesoch) – ideálne pôdne podmienky a antropogénne ( parky) – rovnováha vyvolaná a udržovaná človekom. Rovnovážne ekologické systémy, ktoré predstavujú súbory biocenóz a biotopu a sú charakterizované typom pôdy a odpovedajúcou vegetáciou, nazývame biómy (tundra, púšť, tropický dažďový prales, tajga, savana, step, ihličnaté lesy, opadavé listnaté lesy, ...).

Ďakujem za pozornosť