Veľká epická próza Román

Neveršovaná epika Román – predstaviteľ veľkého epického žánru sa pokladá za hlavného reprezentanta novodobej epiky. Zobrazuje široký okruh života, v dlhšom časovom rozpätí. Má veľký rozsah – hlavný vonkajší znak. Tvorí knihu, niekedy aj viac kníh (dilógia, trilógia, tetralógia, pentalógia, románové cykly.) Obsiahle r. zobrazenie významnej etapy vo vývine spoločnosti sa nazýva epopeja. (Vojna a mier).

Zobrazuje komplikovanosť ľudského života. Veľmi zložitý útvar/žáner. Využíva všetky tri zobrazovacie postupy: epický, lyrický i dramatický. Epický postup je základný. Lyrický postup sa využíva pri zobrazovaní pocitov postáv, pri opisoch, úvahách... Dramatický p. sa využíva v dialógoch.

Veľmi dôležitá je kategória rozprávača. S kategóriou r. súvisí aj dej románu – rozprávanie udalostí. Autor necháva postavy konať , hovoriť, myslieť i cítiť. Dej tvorí množstvo udalostí, ktoré sa dotýkajú mnohých ľudí. Výnimkou sú psychologické r., v ktorých sa autor ponára do duše jednej postavy. Časť zobrazovaných udalostí tvorí hlavnú dejovú líniu r.

Hl. dejová línia sleduje hlavné postavy, na udalostiach vedľajšej dejovej línie sa zúčastňujú v. postavy. Základom je konflikt, (tento narastá a vrcholí.) Usporiadanie všetkých zložiek románu sa nazýva kompozícia. Z tematického hľadiska sa r. začleňujú do r. kategórií.

Druhy románov Dobrodružný, Detektívny, Historický, Vedecko-fantastcký, Psychologický, Spoločenský, Životopisný, Autobiografický, cestopisný, pikareskný, Dievčenský, gotický, hororový, generačný...

Genéza R. prešiel zložitým vývinom, preto ťažko môžeme hovoriť o absolútnych znakoch. Pôvod slova nachádzame vo F., kde sa týmto pomenovaním označovali spočiatku akékoľvek diela napísané ľ. jazykom (lingua romana), teda nie po latinsky. V 13. – 15. storočí sa týmto názvom označovali epické diela tzv. rytierske r., ktoré však neboli románmi v dnešnom zmysle slova. Boli to veršované epické útvary.

Skutočný román má svoj pôvod v drobných epických útvaroch (poviedkach, novelách), ktoré vznikli v T. od 14. storočia. Dôležitým stupňom vo vývine je tzv. pikareskný r. , ktorý vznikol v 16. a 17. storočí. Ústrednou postavou bol veselý tulák – pikaro, šibal, pohybujúci sa z miesta na miesto. (Cervantes, DEFOA), 18. storočie: vznikajú prvé psychologické romány.

19. storočie – obdobie romantizmu – vzniká historický román ( dej z minulosti, postavy môžu byť vymyslené alebo sú to historické postavy. Zakladateľom je Walter Scott. Gotický alebo hororový r. Vznikol v A. – spája prvky hororu a rytierskeho románu. (Drakula, Frankenstein...) 2. pol. 19. stor. spoločenský/sociálny r.

Spoločenský r. Námet autorova súčasnosť, Tradičný balzacovský román: Obsah: obraz spoločenských vrstiev vo F. v istej dobe, pokrytecká morálka spoločnosti. Prostredie – vplyv na vývoj postavy Forma/kompozícia tzv. metóda padajúceho balvana(dhší úvod/expozícia, zápletka, kríza, peripetia, rozuzlenie.

Psychologický r. Skúmanie vnútorného života postáv, nie sledovanie vonkajších udalostí. Zakladateľ: Dostojevskij Román rieka: ide o rozsiahly román, chýba dramatický konflikt, je opísaný celý život hlavnej postavy, hlavná dejová línia je poprepletaná s mnohými ďalšími epizódami a osudmi vedľajších postáv (ako prítoky rieky) Ján Krištof , Očarená duša (Romain Rolland)

20. storočie Západoeurópske lit. R. neposkytuje dosť možností na vyjadrenie reality a duševného sveta, r. sa dostáva do krízy. Zobraziť človeka pomocou novej epiky. Antiromán/nový román – odmieta fabulu, tradičnú kompozíciu, epického hrdinu, vyzdvihuje dialógy, odmietajú v. monológ. ALEN ROB GRIJE

Kompozičné postupy v e. diele Kronikársky/chronologický postup Časová postupnosť – Chrám Matky Božej... Retrospektívny /spätný p. Podá sa výsledok deja, vysvetlia sa príčiny Reťazový/nadväzujúci p. Udalosti nadväzujú a sú spojené jednou postavou – Dômyselný rytier... Paralelný 2 alebo viac dejových línií (Anna Karenina.)

Typy konfliktov Interpersonálny: k. s inou postavou (medziľ.v.) Spoločenský: konflikt so spoločnosťou Osobný: postava sa dostáva do konfliktu sama so sebou.