ako slohový postup a slohový útvar ROZPRÁVANIE ako slohový postup a slohový útvar

Rozprávanie je zachytenie udalosti v časovej postupnosti je základný slohový útvar rozprávacieho slohového postupu stretávame sa s ním v ústnej podobe, ale vyskytuje sa aj v písomnej podobe realizuje sa najčastejšie v nasledujúcich žánroch: jednoduché rozprávanie, ale aj umelecké rozprávanie, dramatické rozprávanie

Jednoduché rozprávanie, ktoré sa často využíva rozprávacím slohovým postupom sa podáva príbeh, dej jazykovými prostriedkami na vyjadrenie dejovosti sú predovšetkým činnostné slovesá Jednoduché rozprávanie, ktoré sa často využíva v školskej praxi, je založené na aktuálnom a jedinečnom príbehu, ktorý sa odohráva v čase a priestore, pričom autor dodržuje prirodzenú časovú postupnosť.

Umelecké rozprávanie využíva dramatické stupňovanie zápletky : úvod zápletka zauzľovanie vyvrcholenie obrat deja rozuzlenie

Autorská reč je prostriedkom tzv. objektívneho rozprávania autor ňou sám za seba alebo v stotožnení s rozprávačom rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie v epickom umeleckom diele autor využíva okrem rozprávania aj ďalšie slohové postupy a útvary: opis, charakteristiku, úvahu realizuje sa prevažne v oblasti spisovného jazyka býva zväčša v tretej osobe minulého času

Reč postáv jeden z prostriedkov, ktorými autor dramatizuje, oživuje rozprávanie realizuje sa dialógom – rozhovor dvoch (prípadne viacerých) postáv; jedna časť dialógu – prehovor jednej postavy – sa nazýva replika a vyjadruje sa priamou rečou - dialóg rozvíja príbeh, stupňuje konflikt, charakterizuje postavy

Typy dialógu: a) symetrický dialóg – striedajú sa repliky A, B – priama reč: „Som rád, že ste prišli,“ privíta ma. b) asymetrický dialóg – je prerušovaný autorskou rečou alebo vnútornou rečou postáv (vnútorný monológ) realizuje sa ako: 1. nevlastná priama reč, 2. polopriama reč

Nevlastná priama reč slúži na vyjadrenie vnútornej reči postáv najčastejšie nemá uvádzaciu vetu a nie je vyčlenená osobitným odsekom: Odložila list do kabelky. Tak som teda znovu bezprizorná. Čo som urobila? Chcela som spravodlivosť?

Polopriama reč je tesnejšie zviazaná s autorskou rečou využíva 3. os.: Kľako načúval a musel sa usmiať. Lukan žije. Čo mu tak na ňom záleží? Sú krajania.

Dramatizujúce a estetizujúce jazykové prostriedky možno zvyšovať napätie Krátke vety, opakovanie: Vyskočiť. Na zem. Guľomet je ťažký. Automat bije do brucha. Koľko ešte?

Nedokončené vety: Keby Jula naozaj chcela... Taká je, ľa ako inovať. Aby sa jej bál dotknúť, že opŕchne. Biela... Historický prézent – použitie prítomníka namiesto minulého času: Vyskočil zo stoličky a pomaly sa k nemu približuje.

Hlavné kompozičné postupy v rozprávaní už úvod naznačuje jeho kompozičný postup Tri hlavné druhy úvodu románu alebo poviedky: 1. expozícia – úvodný opis prostredia a postáv 2. in medias res – vpadnutie priamo do deja 3. retrospektíva – pohľad naspäť (detektívka)