Vytvorili Marek Kotúl a Miroslav Lipničan

VENUŠA

Venuša je druhá planéta v poradí od Slnka Je viditeľná na oblohe, no kvôli blízkosti k Slnku a oblakom len ráno a večer Terestriálna planéta - podobná Zemi Ma jedinečný orbit, ktorý má tvar takmer ako kružnica

Základné vlastnosti Venuše Hmotnosť : 4,8685×1024 kg Plocha povrchu : 4,60×108 km2 Rovníkový priemer : 12103,7 km Gravitačné zrýchlenie : 8,87 m/s2 Atmosférický tlak: 9321 kPA Obsah CO2 96,5 % Rýchlosť obehu okolo Slnka : 35km/s Priemerná hustota : 5,204 g/cm3 Priemerná teplota 737 K

Názov Venuše Názov Venuše je odvodený od rímskej bohyni Venuši, pretože si mysleli, že ženy pochádzajú z Venuše. Jej symbolom bol pre starých babylončanov znak, ktorý je v súčasnosti využívaný na označenie ženy

Obežná dráha venuše a rotácia Dráha takmer kružnica Raz za 243 rokov sa dostane do jednej úrovne so Slnkom a Zemou, čiže zakrýva Slnko – zistil to Kepler Rotuje na opačnú stranu ako Zem Slnko vychádza na západe Rok na venuši je kratší ako deň. Rok trvá 224 a deň 243 pozemských dní

Venuša a Zem Tieto dve planéty sú vzájomne podobné – veľkosťou, obklopuje ich atmosféra, .... Venuša je viditeľná zo Zeme, podobne ako Mesiac prechádza fázami

Magnetizmus Na rozdiel od Zeme magnetické pole Venuše nie je indukované v jadre ale v atmosfére Vzniká stretom ionosféry a slnečného vetru Magnetické pole má len jeden pól

Atmosféra Sondy Venera, Mariner, Pioneer-Venus zistili, že atmosféra Venuše je zložená hlavne z oxidu uhličitého, ale aj dusíka, kyslíka a vody. Je tam silný skleníkový efekt, ktorý zvyšuje teplotu povrchu na 400- 500 °C Venušu obklopujú oblaky zložené z oxidu siričitého a kyseliny sírovej

Povrch Venuše Kvôli oblačnosti nie je dobre zmapovaný Tvoria ho dve vrchoviny Ishtar Terra a Lakshami Planum a pláne 90 % povrchu je vytvorených z čerstvo vyschnutej lávy

Vnútorná stavba Je podobná Zemi, skladá sa z jadra, plášťa a kôry Jadro je zrejme tvorené roztaveným železom a sírou Plášť roztavenými kameňmi Jadro s plášťom Kôra má 35 km, nie je rozdelená na platne, preto sa nevie, kde a prečo sa uvoľňuje energia spojená s častou vulkanickou činnosťou

Pozorovania S pozorovaniami začali už starí Babylončania, Sumeri a Mayovia Gréci dospeli pozorovaniami k názoru, že ranné a večerné výskyty Venuše sú dva rozličné objekty, až ich Pythagoras vyviedol z omylu Galileo Galilei v roku 1610 pozoroval fázy Venuše Kepler zverejnil teóriu, že Zem, Slnko a Venuša sa raz môžu stretnúť v rovnakom bode, no svoje výpočty nestihol overiť, pretože zomrel rok pred týmto úkazom

Prieskum sondami je náročný Prieskum sondami je náročný. Všetky z nich sa po pár minútach po pristátí odmlčali 12.2.1961 sa sonda Venera stala prvou, ktorá sa priblížila k Venuši, no nedoletela 1962 – americká sonda Mariner 2 zistila, že Venuša nemá magnetické pole indukované z jadra 1.3.1966 sonda Venera 3 prvý krát pristála na povrchu Sovietske sondy - Venery 3-16 postupne zisťovali vlastnosti porchu Venuše 11.4.2006 doletela k Venuši sonda Venera Expres, ktorá spavila prvé zábery povrchu