Erwin Schrödinger Autor: Peter Harčarik

Erwin Schrödinger Narodil sa 12. Augusta 1887 vo Viedni a zomrel 4. januára 1961 vo Viedni. Bol to rakúsky fyzik,ktorý sa preslávil predovšetkým formuláciou nerelativistické vlnovej rovnice pre popis hmotnych častíc, ktorú na jeho počest nazývame Schrödingerova rovnica, spolutvorca kvantovej mechaniky. Je držiteľom Nobelovej ceny za fyziku v roku 1933 (spolu s Paulom Diracom).

Schrödingerova rovnica Schrödingerova rovnica je základná diferenciálna rovnica, ktorá určuje vývoj fyzikálneho systému vo formalizme vlnovej mechaniky.O tejto rovnici Richard Feynman, ktorý vedel prakticky všetko, povedal:"Odkiaľ máme tú rovnicu? Odnikiaľ. Nie je možné odvodiť ju z ničoho, čo poznáte. Zrodila sa v Schrödingerovej mysli," Newton uhádol zákony klasickej fyziky, Schrödinger uhádol zákon opisujúci pohyb objektov na úrovni atómu a nižšie.

Úžitok z jedinej rovnice Jeho rovnica umožnila prakticky úplne opísať svet atómov, molekúl a z nich pozostávajúcich látok. Bez nej by neexistovala dnešná chémia a moderná tomografia, ale ani počítače, mobily či televízory.Pomocou rovnice bolo možné vypočítať v princípe všetky vlastnosti látok: elektrické, magnetické, optické, tepelné, mechanické a ich interakciu s najrôznejšími druhmi žiarenia. E - energetický stav molekuly H - Hamiltonov operátor - vlnová funkcia (definována štruktúrou molekuly)

Nový pohľad Schrödingerove články zmenili pohľad fyzikov na svet a metodiku ich výpočtov. Ukázali, že systém sa môže súčasne nachádzať vo viacerých stavoch, nielen v tom, v ktorom ho nakoniec meraním nájdeme. S takouto situáciou sa v makrosvete nestretávame, preto odporuje našej logike.Kvantová mechanika umožňuje vypočítať javy v mikrosvete v systémoch zložených z atómových jadier a elektrónov a mnohých ďalších elementárnych častíc. Medzi fyzikmi sa však nenájde nik, kto by o sebe tvrdil, že jej úplne rozumie. Je preto zaujímavé, že amatérski bojovníci proti oficiálnej fyzike napádajú hlavne Einsteinovu teóriu relativity, ktorá je logicky úplne konzistentná a doteraz ju potvrdili všetky experimenty. Na druhej strane, hoci kvantová mechanika je na kordy s bežnou logikou veľmi často, laickým kritikom to takmer vôbec nevadí.

Schrödingerova mačka Je zaujímavé, že v poslednom období života sa rakúsky fyzik ocitol na jednej lodi s Einsteinom, ktorý sa nikdy netajil zásadnými výhradami ku kvantovej mechanike. Nakoniec sa k nemu pridal aj jej spolutvorca a aby ho podporil, vymyslel svoj známy paradox, Schrödingerovu mačku. Tú by malo zabiť zariadenie, ktoré spúšťa rozpad jedného rádioaktívneho jadra. Podľa kvantovej mechaniky by mala byť v čase, keď ju nepozorujeme, súčasne živá i mŕtva, čo obaja veľkí fyzici považovali za zjavný nezmysel.

Zdroje www.wikipedia.org www.veda.sme.sk www.czechnationalteam.cz