3. Jazyk ako znakový systém a princípy jeho fungovania prof. PaedDr. Jana Kesselová, CSc. 10. 10. 2016

1. Jazyk vo svetle klasickej teórie systémov 2. Semiotický prístup k jazykovému systému 3. Pragmatický prístup k jazykovému systému

1. Jazyk vo svetle klasickej teórie systémov súhrn prvkov a systém prvkov

Systém a štruktúra Systém vnútorne organizovaný celok pozostávajúci z prvkov, ktoré sú zviazané vzájomnými vzťahmi a vzájomným pôsobením vnútorne organizovaný celok

systém a štruktúra nie sú synonymá vzájomná sieť vzťahov, väzba medzi prvkami – štruktúra systém a štruktúra nie sú synonymá (sú v synekdochickom vzťahu)

Jazykový systém Zvuková rovina Významová rovina segmentálny podsystém suprasegmentálny podsystém Významová rovina lexikálny podsystém gramatický podsystém morfologický podsystém syntaktický podsystém

Kvalita systému nie je súčtom kvalít jednotlivých jeho prvkov Paradox systému Kvalita systému nie je súčtom kvalít jednotlivých jeho prvkov kvalita systému je nadradená súčtu kvalít prvkov synergia spoločné pôsobenie, súčinnosť účinok spolupôsobenia je vyšší, než by bol súčet účinkov jednotlivých síl, prvkov a pod. pôsobiacich samostatne

Pružná stabilita: jednota stálosti a dynamiky (Pražská škola, Humboldt) Asimilácia tendencia prispôsobovať si okolie svojim potrebám stabilita v jazyku fonematický systém gramatický systém komunikačná funkcia jazyka Akomodácia tendencia systému prispôsobovať sa okoliu dynamika v jazyku lexikálny, slovotvorný systém poznávacia a estetická funkcia jazyka

2. Semiotický prístup k jazykovému systému

Veda o znaku semiotika (semiológia) grécka filozofia Prečo sa niečo volá tak?

Prvá filozofia jazyka Mne by sa najviac páčilo, keby boli mená čo najviac podobné veciam. Ale zároveň sa obávam, či to nebude veľmi namáhavé a ťažké, tvoriť mená tak, aby boli podobné veciam. Obávam sa, či nebude treba zobrať na pomoc i ten hrubý prostriedok, akým je dohoda. Lebo reč je najkrajšia, keď sa všetky alebo aspoň väčšina slov podobá na veci, a najškaredšia je vtedy, keď je to naopak. Platón, zo spisu Kratylos motivovanosť verzus arbitrárnosť

Čo je znak? Znak je niečo, čo zastupuje niečo iné, a existuje niekto, kto si takýto vzťah uvedomuje. Znak je niečo, čo nám privádza na myseľ niečo iné

Čo je semióza? proces, pri ktorom priraďujeme pojmu, predmetu, javu, udalosti znak pomenovanie označovanie prvotná semióza sekundárna semióza

Ktoré dva termíny súvisia s povahou prvotnej a sekundárnej semiózy? arbitrárnosť a motivovanosť langue a parole diachrónny a synchrónny prístup arbitrárnosť a lineárnosť znaku

Podľa odpovede na otázku Prečo sa niečo volá tak Podľa odpovede na otázku Prečo sa niečo volá tak? vymedzujeme dva typy znakov Motivované znaky medzi označovaným a označujúcim je istý vzťah vonkajšej podobnosti vecnej súvislosti Konvenčné (arbitrárne) znaky medzi označovaným a označujúcim je dohodnutý vzťah

motivované znaky: ikony vzťah medzi označovaným a označujúcim je založený na vonkajšej (faktickej) podobnosti metaforické znaky prenášanie pomenovaní na základe vonkajšej podobnosti myšlienky sú loďky snov, hviezdy sú diamanty nočného neba...

Metaforické znaky katachréza synestézia originálne metafory v básnickom jazyku metafory v bežnom jazyku katachréza bežná metafora, ktorá stratila svoju originálnosť synestézia vnemová transpozícia ostrá chuť, ťažká vôňa, krikľavá farba, tupé zvuky

polysémia a vzťah podobnosti klinček

cukrík cukríky ikonickosť v tvorení gramatických tvarov: vzťah podobnosti: čo je viac sémanticky, je viac aj konštrukčne

obrazová metafora

Konceptuálna metafora kognitívna lingvistika teória konceptuálnej metafory (Lakoff – Johnson, český preklad 2002) objasňuje, ako sa „štruktúra poznania systematicky prenáša z jednej oblasti do druhej, zo zdrojovej do cieľovej“ celý pojmový systém človeka je metaforický

motivované znaky: indexy Vzťah medzi označovaným a označujúcim je založený na vnútornej (vecnej) súvislosti medzi označovaným a označujúcim je prirodzený, príčinný vzťah metonymické znaky

metonymia Pomenovanie na základe vecnej súvislosti medzi dvoma objektmi druhy vecných súvislostí: miestne (miesto a udalosť) časové (čas a udalosť) príčinné (autor a jeho výtvor) spôsobové (sprievodné okolnosti sa používajú ako pomenovania dejov)

Nechceme, aby sa opakoval Mníchov. Stredovek nepoznal elektrinu. Černobyľ zmenil postoje ľudí k jadrovej energii. Pripomínať si 17. november zdediť Picassa čítať Goetheho mať husiu kožu (=zimomriavky)

Špecifický typ metonymie: Synekdocha celok sa označuje jeho časťou (pars pro toto) moja noha tam viac nevkročí, nezkrivil mu ani vlas, ukázal mu chrbát časť sa označuje celkom (totum pro parte) internát sa zabáva, Prešov vyhral

obrazová synekdocha

Konvenčné znaky vzťah medzi označovaným a označujúcim nie je založený ani na vonkajšej (faktickej) podobnosti ani na vnútornej (vecnej) súvislosti, ale ale na konvencii (na dohode) medzi používateľmi

3. Pragmatická interpretácia jazykového systému

kľúčové termíny pragmatickej interpretácie jazyka inferencia poznávací prototyp

O čo ide? jazyk je výsledkom systemizácií systematizácia je fundamentálny aspekt jazykotvorného procesu, ale: jazyk sa rozvíja a tvorí v prirodzenej reči bežní používatelia jazyka síce majú paradigmatické vzťahy zafixované v jazykovom vedomí, no v reči sa neriadia opismi jazykového systému v lingvistických prácach, ale spontánnymi asociáciami v rámci rozličných fragmentov systému príklady kapor: sociolingv. dotazník: kapre kodifikácia kapry hranolčeky : hranolky, posilňovňa – posilovňa, od Kate : od Kati a pod.

nehomogénnosť jazykových systemizácií napr. sústava gramatických tvarov je nehomogénna zahŕňa tvary, ktoré narúšajú rovnorodosť stromy, domy, stĺpy, stany, budíky, prsty, mosty...., ale: strom : stromy – ker : kry dielňa : dielní, baňa : baní – ulica : ulíc-0 vojak : vojaci, Grék : Gréci, žiak : žiaci – braček : bračekovia človek - ľudia pekný, dlhý, moderný – taliansky drobný : drobnejší – malý : menší robím : robíme – robí : robia pani – panie písať : napísať – kupovať : kúpiť ...

Čo to znamená? v jazykovom systéme je prítomná pravidelnosť, avšak pravidelnosť poznačená pravdepodobnosťou ako si môžu hovoriaci takýto heterogénny jazyk osvojiť a používať ho?

analógia (jazyk a mimojazykový svet) podkladom tohto princípu je bežná skúsenosť opakovaný výskyt istých javov alebo vlastností vyvoláva očakávanie ďalšieho výskytu (čierne mraky – dážď) toto očakávanie sa napĺňa, ale aj nenapĺňa pravdepodobnostný poriadok vo svete sa nám javí ako normálny

táto skúsenosť z nejazykového sveta sa premietla aj do jazykotvornej aktivity aj v jazyku vnímame nedôslednosti pri opakovanom výskyte ako normálny jav cudzí – cudzejší svieži – sviežejší kyslý – kyslejší ... zlý – horší

V základe jazykovej činnosti sú dve stratégie: inferencia (inferenčná dispozícia) bežné intuitívne usudzovanie, pri ktorom na základe skúsenosti z fungovania sveta vnímame nedôslednosti pri opakovanom výskyte ako normálne s oporou o inferenciu sme pripravení vnímať aj výskyt prvkov narúšajúcich homogénnosť v jazyku ako normálny jav poznávací prototyp model, prvotný interpretačný konštrukt pri vnímaní výsekov reality prostredníctvom neho sa rozvíja schopnosť človeka vnímať svet ako usporiadaný a schopnosť orientovať sa v ňom na základe poznávacieho prototypu s prvkami, ktoré narúšajú homogénnosť v jazykovom systéme, používatelia zaobchádzajú „akoby“ boli homogénne