Matej Korvín Cesta k moháčskej katastrofe Ivana Húsková, 1.B
Vláda Mateja Korvína 1458-1490 1458- uhorské stavy zvolili mladšieho syna Jána Huňadyho za uhorského kráľa V máji 1458 porazil bratríkov pri Blatenskom Potoku- kapitán Axamit padol v boji, Talafúz ušiel so zvyšnými bratríkmi do Poľska, kde sa uchýlil aj Ján Jiskra. po Jiskrovom návrate z Poľska sa zvyšky bratríkov pridali k nemu a spolu bojovali proti Matejovi za pomoci Fridricha III. a Juraja Poděbratského sa Jiskra zmieril s Matejom Korvínom- Jiskra povýšený na uhorského baróna
posledný bratrícky tábor pri Veľkých Kostoľanoch dobyl Matej v roku 1467=> vodcu Švehlu a ďalších kapitánov dal Matej popraviť, radových vojakov prijal do svojho čierneho vojska ako žoldnierov po likvidácii bratríkov podnikol tri výpravy proti tureckej ríši, kde dosiahol iba čiastočné úspechy hneď potom sa obrátil proti českému kráľovi Jurajovi Poděbratskému (boje 1468 - 1471) 1469- po dobytí Moravy sa Matej dal v Olomouci zvoliť časťou českej a moravskej šľachty za českého kráľa po smrti Juraja Poděbratského sa stal nepriateľom Mateja Korvína aj Vladislav Jagelovský, ktorému Poděbratský ponúkol český trón
1479- dohoda medzi Matejom Korvínom a Jurajom Poděbratským=> Morava, Sliezsko a Lužice ostali v Matejových rukách a po jeho smrti sa mali vykúpiť za 400 000 dukátov, v prípade smrti Vladislava Jagelovského sa mal Matej stať českým kráľom vo vnútornej politike obmedzil moc vysokej šľachty, vymenil najvyšších hodnostárov v krajine udelil župnú hodnosť dedične obnovil placetum regium- svojvoľne udeľoval cirkevné hodnosti (ostrihomské arcibiskupstvo udelil 7-ročnému Hypolitovi d`Este, príbuznému kráľovnej Beatrice) daňovými reformami trojnásobne zvýšil svoje príjmy- zaviedol daň z komína (každá usadlosť platila jeden zlatý) vojenskú daň (subsídium)
Kráľ „Dobrze“ po smrti Mateja Korvína (1490)- boje o trón =>zvíťazil Vladislav II. Jagelovský, ktorý mal povesť dobráckeho a neschopného panovníka (kráľ „Dobrze“) Vytvorenie uhorsko-českej únie Zaviazal sa, že nebude vyberať dane zavedené Matejom Korvínom, čím podlomil základy ekonomiky s Maximiliánom I. uzavrel zmluvu o vzájomnom nástupníctve; Maximilián sa vzdal nárokov na Uhorský trón a Vladislav sa vzdal Matejových výbojov v Rakúsku
Dóžovo povstanie počiatky nevoľníctva nedostatočný vplyv kráľovskej moci umožňoval šľachte úplne svojvoľne postupovať voči poddaným celková zlá hospodárska situácia a sociálne napätie viedli v roku 1514 k vypuknutiu sedliackeho povstania, ktoré viedol sedmohradský zeman Juraj Dóža povstanie bolo potlačené a Juraj Dóža ako „sedliacky kráľ“ bol upálený na rozžeravenom tróne výsledkom povstania boli drastické zákony, ktoré prijal uhorský snem na jeseň 1514 novými zákonmi sa začalo obdobie upevnenia feudálnych vzťahov=> nevoľníctvo po smrti Vladislava II. sa stal kráľom jeho syn Ľudovít II. (1516- 1526)
Rozvrat hospodárstva banícke povstanie v čase nedospelosti Ľudovíta II. krajinu spravovali traja miestodržitelia, neskôr regentská rada celkovú anarchiu zvyšovalo zlé finančné hospodárenie, razili sa menejhodnotné medené mince- nepokoje a štrajky to vyústilo do baníckeho povstania- stredisko Banská Bystrica povstanie sa podarilo potlačiť- nad vzbúrencami vyniesli kruté tresty Od začiatku 20. rokov silnel tlak Osmanskej ríše- sultán Sulejman dobyl Belehrad, Šabac a Zemuň- Uhorsko nemalo medzinárodnú podporu v protitureckom boji=> európske mocnosti znepriatelené
29. augusta 1526 pri Moháči- sa odohrala rozhodujúca bitka medzi uhorským vojskom a tureckou armádou približne 20- tisícové vojsko podľahlo tureckej presile Kráľ Ľudovít II. sa utopil pri úteku v dunajských močiaroch Po bitke pri Moháči=> boje o trón medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom Habsburským Turci bezprostredne ohrozovali Slovensko, ktoré muselo niesť hlavnú ťarchu protitureckého zápasu