Psychológia športu Mgr. Katarína Jurgová Tréneri III triedy

Slides:



Advertisements
Podobné prezentace
I. V - P - K GUNY Guny sú vlastnosti, to čo je vo vnútri všetkého a čo sa prejaví. Z gun sa skladá všetko. To akí sme, to sú naše guny, všetko, čo sa deje.
Advertisements

Sleduj informácie na obale potravín
EKONÓMIA spoločenská veda, ktorá skúma motívy
SPRÁVNE SEDENIE A DRŽANIE TELA NA VOZÍKU Mária Kořínková
Psychická a fyzická záťaž vrcholového športovca
Voda a jej kontaminácia
Metódy výchovy a výchovné formy
Proces výmeny informácií medzi ľuďmi
SOCIÁLNE ZMENY spoločnosti a ich príčiny.
Zápis do prvého ročníka v ZŠ s MŠ Jána Amosa Komenského, Hubeného 25
L1 cache Pamäť cache.
Hnojivá a ich využívanie
školský klub detí pri zš korňa
Ľudská psychika Kód ITMS projektu:
Údaje, informácie, znalosti Informatika
Údaje, informácie, znalosti Informatika
Marketing a marketingový algoritmus
Výroba a výrobné činitele
K v a č a n y Kvačany je neveľká obec s počtom obyvateľov
MATURITA Miroslava Drahošová
Prezentácia z informatiky
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Využitie pracovných listov na hodinách informatiky
Slovenské vysoké školy – Výsledky dotazníka
Charakteristika organizácie:
Vybrané témy zo zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní
Postoj mládeže na Slovensku k armáde
Projekt DP 176/05-I/ Pilotné vzdelávacie programy SCHOLA LUDUS pre rozvoj komplexného tvorivého myslenia a tvorivej komunikácie Riešiteľské pracovisko:
SOCIOLÓGIA latinsky SOCIETAS grécky LOGOS.
Kultúra spôsoby myslenia, správania a činnosti ľudí, ktoré sa rozširujú prostredníctvom učenia a materiálne predmety, ktoré ľudia vytvorili sociálne dedičstvo.
Špeciálny pedagóg Mgr. Alena Majdová Základná škola v Raslaviciach
Sociálna interakcia,medziosob- ná percepcia
Droga nie je riešenie Droga je každá látka, ktorá po požití určitým spôsobom mení normálne fungovanie organizmu.
Deliť celok na rovnaké časti / opakovanie /.
Leona Pavlíková,Lenka Kulifajová 9.A
Športové hry žiakov špeciálnych škôl s mentálnym postihnutím
Stredná odborná škola automobilová Moldavská cesta 2, Košice
PODSTATNÉ MENÁ SUBSTANTÍVA.
Praktická časť odbornej zložky PČOZ
Úvod do štúdia literatúry
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Inovácie v didaktike pre učiteľov predprimárneho vzdelávania.
KRÁĽOVSKÁ HRA (aj) pre najmenších
Všeobecná psychológia
Elektronické voltmetre
LIBERALIZMUS Soňa Spišáková 2.D.
Stredisko odbornej praxe KUCHÁRSKE
Desatoro pre spoluprácu so súdnymi exekútormi
Ultrazvuk a Infrazvuk.
Ako sa žilo na úsvite dejín.
CYKLICKÝ VÝVOJ EKONOMIKY
Divergentné úlohy v matematike
Nové formy komunikácie
PaedDr. Jozef Beňuška
Výskumný súbor.
Ako sa efektívne učiť.
ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL V predchádzaní a liečení takzvaných civilizačných chorôb sa preukazuje zmena zdravého životného. K zdravo vedenému životnému štýlu.
Úvod do tovaroznalectva
Médiá v našom živote.
Psychológia osobnosti I. Doc. Peter Halama, PhD.
Elektrický úhor Natália Petričová, 1.D.
Stredná odborná škola automobilová Moldavská cesta 2, Košice
Doc. Ing. Michal Šoltés, PhD.
Psychologické disciplíny
Informačné systémy Simona Franková Mária Babčáková 3.Ag
Rozhlasové štúdio Mgr. Alena Majdová Základná škola v Raslaviciach
Fotoelektrický jav Kód ITMS projektu:
Matematická a prírodovedná gramotnosť
Nové pohľady na organizované správanie
EQM-PD Európsky manažment kvality pre profesionálov pracujúcich so zdravotne postihnutými osobami Eqm-pd.com Projekt „EQM-PD“ bude financovaný s podporou.
Stredná odborná škola automobilová Moldavská cesta 2, Košice
Transkript prezentace:

Psychológia športu Mgr. Katarína Jurgová Tréneri III triedy mali by poznať informatívne všetky oblasti psychológie športu, ako a kedy sa poznatky dajú využiť poznať pojmy a definíce preto by mali vedieť odpovedať na otázky v závere každej kapitoly Tréneri II. triedy mali by ísť hlbšie do jednotlivých oblastí vedieť uvádzať príklady k jednotlivým oblastiam vedieť o psychologických veciach diskutovať Tréneri I. triedy: mali by vedieť psychologické veci používať v každodennej rutine mali by si vedieť poradiť v zložitých a ťažkých prípadoch a situáciách preto nielen samoštúdium ale aj vypracovanie štúdie/ prípadu

Psychológia športu - história 1879 – Vilhelm Wundt 1. psychodiagnostické laboratórium 1896 – obnovenie tradície novovekých OH (Baron Pierre de Cubertin) 1898 – Norman Triplett – 1. pokus v Soc. Ps a v Ps športu („sociálna facilitácia“) Psychológia bola v spoločnosti vždy v rôznych formách. Ako súčasť náboženstva, filozofie, lekárskej vedy, fyzikálneho výskumu a pod. Cieľom vždy bola snaha vysvetliť konanie človeka. Šporotová psychológia sa sformovala ako aplikovaná disciplína vznikom ISSP (Feruccio Antonelli) Význam čsl. psychológie najmä v osobnosti prof. Vaněka, oficiálny člen výpravy na LOH 1968 v Mexiku FEPSAC založený vo Vitteli 1969, prof .Macák viceprezident SŠPS založená po 10. kongrese v Prahe 1999, má v súčasnosti ca 20 členov Slovenská tradícia vychádza z čsl. – kedy boli tabuľkové miesta na SVŠ, ŠŠ a Duklách. LOH Atémy 2004 – spolupráca s kanoistami, džudistami a strelcami – najúspešnejšie športy 2 2

Psychológia športu - história 1925 – Coleman Griffith – 1. športové výskumné laboratórium („zakladateľ PsTvŠ“) 1986 – USA – Ps.športu ako samostatný odbor Ps. (Americká psychologická spoločnosť) Psychológia bola v spoločnosti vždy v rôznych formách. Ako súčasť náboženstva, filozofie, lekárskej vedy, fyzikálneho výskumu a pod. Cieľom vždy bola snaha vysvetliť konanie človeka. Šporotová psychológia sa sformovala ako aplikovaná disciplína vznikom ISSP (Feruccio Antonelli) Význam čsl. psychológie najmä v osobnosti prof. Vaněka, oficiálny člen výpravy na LOH 1968 v Mexiku FEPSAC založený vo Vitteli 1969, prof .Macák viceprezident SŠPS založená po 10. kongrese v Prahe 1999, má v súčasnosti ca 20 členov Slovenská tradícia vychádza z čsl. – kedy boli tabuľkové miesta na SVŠ, ŠŠ a Duklách. LOH Atémy 2004 – spolupráca s kanoistami, džudistami a strelcami – najúspešnejšie športy 3 3

Psychológia športu - história ISSP (1965) (International Society of Sport psychology) – kongresy, časopisy, networking FEPSAC (1969) 24 krajín, kongresy, časopisy, networking SŠPS (2000) kolektívne členstvo vo FEPSAC Psychológia bola v spoločnosti vždy v rôznych formách. Ako súčasť náboženstva, filozofie, lekárskej vedy, fyzikálneho výskumu a pod. Cieľom vždy bola snaha vysvetliť konanie človeka. Šporotová psychológia sa sformovala ako aplikovaná disciplína vznikom ISSP (Feruccio Antonelli) Význam čsl. psychológie najmä v osobnosti prof. Vaněka, oficiálny člen výpravy na LOH 1968 v Mexiku FEPSAC založený vo Vitteli 1969, prof .Macák viceprezident SŠPS založená po 10. kongrese v Prahe 1999, má v súčasnosti ca 20 členov Slovenská tradícia vychádza z čsl. – kedy boli tabuľkové miesta na SVŠ, ŠŠ a Duklách. LOH Atémy 2004 – spolupráca s kanoistami, džudistami a strelcami – najúspešnejšie športy

Témy športovej psychológie osobnosť športovca osobnosť trénera výkonová motivácia komunikácia myslenie v športe kaučovanie emócie v športe tímový šport koncentrácia v športe psychológia tréningu predštartová príprava psychická regenerácia psychika v súťaži mentálny tréning (PST)

Kedy využiť psychológiu v športe? športovec podáva horšie výkony v súťaži než na tréningu dlhodobý pokles formy alebo časté zranenia športovec si neverí v súťaži nedokáže sa poriadne sústrediť nezvláda svoje emócie (napríklad strach alebo hnev) komunikačné problémy vo vzťahu tréner-športovec nevhodný prístup rodičov Podiel významu psychiky rastie ak: - je súťaž vyrovnaná - súperi sa dobre poznajú výkon prebieh pod veľkým tlakom (vnútorné alebo vonkajšie očakávania) ak do hry vstupujú neočakávané faktory a zmeny (napr časté prerušenia) Do psychologickej práce by mali byť spravidla zahrnutí aj tréneri, pretože: majú najväčší vplyv na svojho zverenca niektoré psychologické úlohy dokážu sami zvládnuť z psychologickej spolupráce sa môžu mnoho naučiť Podľa nášho prieskumu 110 prevažne profesionálnych trénerov je podieľ psychiky na výkone od 20-90% (priemer 57,5%) väčšina opýtaných trénerov už nejako spolupracovala s psychológmi a táto spolupráca bola hodnotená zväčša ako úspešná (61%) alebo čiastočne úspešná (29%) obvykle išlo o krátkodobú spoluprácu, hlavnou prekážkou je neustále cestovanie na súťaže, turnaje a sústredenia 85% trénerov žiadalo systematickejší kontakt s psychológom

Štruktúra osobnosti Model osobnosti (Martens) sociálne role prirodzené prejavy Okolo 50 defincií osobnosti Pre šport vhodná definícia podľa Martensa, rozdelenie osobnosti na 3 vrstvy Osobnosť športovca je špecifická, nie je typická pre normálneho človeka. Ego-orientácia vychádza z podstaty vrcholového športu – plné zameranie na seba. ------------------------------ pre trénerov II. triedy---- -------------------------------- Poznať obranné mechanizmy ego-orientácie (projekcia, racionalizácia, bagatelizácia, vytesnenie, prenos a proti-prenos) Poznať problémové typy: nechce trénovať, náchylný na zranenie, uzavretý, egocentrický, depresívny, nevie víťaziť Pravidelná práca na sebe je nevyhnutná – vedieť zaujať odstup a zhodnotiť svoju prácu, hľadať cestu ďalej to nie je len tréningový plán... (denník trénera) Systém práce: a) intuitívny typ b) plánovitý typ Štýl a komunikácia: a) permisívny, demokratický b) direktívny, autoritatívny --------------------------------------pre I. triedu ---------------------------------------- Uviesť aspoň jeden typ problémového športovca a navrhnúť spôsob ako ho zvládať jadro osobnosti

Osobnosť v športe Osobnosť športovca Osobnosť trénera zvýšená ego - orientácia udržiavanie sebadôvery (obranné mechanizmy) problémové druhy správania v športe (typológia) Osobnosť trénera optimálne vlastnosti pre trénerskú prácu sústavná systematická práca na sebe Okolo 50 defincií osobnosti,. Pre šport vhodná definícia podľa Martensa, ktorý rozdeľuje osobnosť na 3 vrstvy (viď slide) Osobnosť vrcholového športovca je špecifická, nie je typická pre normálneho človeka. Prevažuje ego-orientácia, zameranie na seba, čo vychádza z podstaty vrcholového športu. ------------------------------ pre trénerov II. triedy---- -------------------------------- Pravidelná práca na sebe je nevyhnutná – vedieť zaujať odstup a zhodnotiť svoju prácu, hľadať cestu ďalej to nie je len tréningový plán... (denník trénera) Systém práce: a) intuitívny typ b) plánovitý typ Štýl a komunikácia: a) permisívny, demokratický b) direktívny, autoritatívny --------------------------------------pre I. triedu ---------------------------------------- Uviesť aspoň jeden typ problémového športovca a navrhnúť spôsob ako ho zvládať

Typológie osobnosti a výkon stabilita sangvinik: rýchly, silný, vyrovnaný otvorený rýchly nábeh, dlhá špička rýchlo regeneruje flegmatik: pomalý, vyrovnaný, silný uzavretý pomalý nábeh, dlhá špička pomaly regeneruje sangvinik flegmatik extraverzia introverzia cholerik: rýchly, silný, nevyrovnaný otvorený rýchly nábeh, krátka špička rýchlo regeneruje melancholik: pomalý, nevyrovnaný, slabý uzavretý pomalý nábeh, krátka špička pomaly regeneruje všetci tréneri: súvislosť povahy a prejavov v športe zaťaženie v tréningu zapracovanie do výkonu reagovanie v záťaži regenerácia typológia a psychodynamický model osobnosti v športe (Sabol) cholerik melancholik labilita Galénos, Hippokrates, Eysenck

Typológie osobnosti a výkon sangvinik – vyznačuje sa silou, vyrovnanosťou a pohyblivosťou procesov vyššej nervovej činnosti, je primerane živý a dráždivý, citové stavy vznikajú u neho rýchlo a ľahko, cholerik – vyznačuje sa silnými citovými reakciami so zníženou schopnosťou tlmiť ich, je charakteristický nevyrovnanosťou vzruchu a útlmu, s prevládajúcim vzruchom, flegmatik – vyznačuje sa pomaly vznikajúcimi a navonok málo prejavujúcimi sa citmi, je to typ silný, vyrovnaný, ale málo pohyblivý, melancholik – vyznačuje sa pomalým priebehom citov, ktoré však majú značnú intenzitu a trvajú dlho, procesy vzruchu a útlmu prebiehajú slabo. všetci tréneri: súvislosť povahy a prejavov v športe zaťaženie v tréningu zapracovanie do výkonu reagovanie v záťaži regenerácia typológia a psychodynamický model osobnosti v športe (Sabol) Všeobecná charakteristika... 10 10

Typológie osobnosti a výkon všetci tréneri: súvislosť povahy a prejavov v športe zaťaženie v tréningu zapracovanie do výkonu reagovanie v záťaži regenerácia typológia a psychodynamický model osobnosti v športe (Sabol) Neuropsychologický model aktivačného ohlasu – L. Sabol 11 11

Typológie osobnosti a výkon sangvinik – potrebuje poriadnu záťaž na vyvolanie ohlasu organizmu, regeneračná fáza je krátka a krátke je aj pôsobenie superkompenzačného efektu, cholerik – stačí malá tréningová záťaž, napätie rýchlo vybehne, ale rýchlo sa vracia dolu, stačí krátka regeneračná fáza a už sa dostavuje krátky superkompenzačný efekt. Tento typ je vhodný pre viacfázový, nie príliš intenzívny tréning, flegmatik – potrebuje na vyvolanie ohlasu masívnu tréningovú záťaž, dlhú regeneráciu a takisto superkompenzačný efekt trvá dlhšie. Psychologicky sa títo športovci prejavujú ako ťažkopádni, mávajú prívlastok „drevorubači“, viacfázový tréning u nich vyvoláva výrazný vzostup výkonnosti, ich výhodou je, že lepšie znášajú tréningovú monotóniu. melancholik – nepotrebuje veľkú tréningovú záťaž, naopak potrebuje dlhú regeneráciu a superkompenzačný efekt je tu veľmi dlhý. Sú to citliví, elegantní športovci, nepotrebujú veľa trénovať. všetci tréneri: súvislosť povahy a prejavov v športe zaťaženie v tréningu zapracovanie do výkonu reagovanie v záťaži regenerácia typológia a psychodynamický model osobnosti v športe (Sabol) Individualizácia tréningovej záťaže – superkompenzácia... 12 12

Typológie osobnosti a výkon somatotonik na záťaž reaguje typicky svalovým napätím a nadmerným úsilím (príliš tlačí na pílu) somatotonik cerebrotonik na záťaž reaguje typicky myšlienkovým chaosom a dezorientáciou (chaos v hlave) viscerotonik na záťaž reaguje typicky pasivitou a zažívacími ťažkosťami (bolí ma brucho, a pod) cerebrotonik viscerotonik tréneri II. a I. triedy: osobnostné črty podľa telesnej konštitúcie spôsob reagovana v záťaži reagovanie na stres „svalmi“ reagovanie „hlavou“ reagovanie „vnútorne“ podobné je to pre typy atletický, astenický, pyknický Kretschmer

Motivácia Motivácia je proces usmerňovania, udržiavania a energetizácie správania, ktorý vychádza primárne z biologických zdrojov. Motív je pohnútka alebo príčina ľudskej činnosti a konania a je zameraný na uspokojenie určitej potreby. Má cieľ, intenzitu a trvalosť a pramení z vedomých a podvedomých podnetov. Hartl a Hartlová

Zložky motivácie potreby hodnoty postoje systém presvedčení (belief-system) motivácia a pozitívne myslenie (bojovať „proti“ a bojovať „za“) všetci tréneri: - čo je hodnotový systém (viac prostredie) význam rodiny a prostredia potreby (viac genetiky, je to individuálne) hierarchia potrieb (Maslowova pyramída) fyziologické bezpečia lásky a spolunáležitosti ocenenia a vlastnej hodnoty sebarealizácie poznania vyššie humánne (estetické, mravné a pod) systém presvedčení (potrieb a hodnôt) je „dopravným prostriedkom“ motivácie človeka pozitívna a negatívna motivácia

Maslowova pyramída potrieb seba- realizácia p. sebaúcty potreba rešpektu potreba príslušnosti všetci tréneri: - čo je hodnotový systém (viac prostredie) význam rodiny a prostredia potreby (viac genetiky, je to individuálne) hierarchia potrieb (Maslowova pyramída) fyziologické bezpečia lásky a spolunáležitosti ocenenia a vlastnej hodnoty sebarealizácie poznania vyššie humánne (estetické, mravné a pod) systém presvedčení (potrieb a hodnôt) je „dopravným prostriedkom“ motivácie človeka pozitívna a negatívna motivácia potreba bezpečia potreba indiv. prežitia (jedlo a pitie) Abraham Maslow

Špecifické potreby v športe potreba súťaženia potreba sebazdokonaľovania potreba sebaprekonávania potreba životného štýlu potreba napätia a tlaku p. zvýraznenia sexuality potreba predvádzať sa potreba nezávislosti a individuality p. byť členom družstva potreba osobného statusu všetci tréneri: - čo je hodnotový systém (viac prostredie) význam rodiny a prostredia potreby (viac genetiky, je to individuálne) hierarchia potrieb (Maslowova pyramída) fyziologické bezpečia lásky a spolunáležitosti ocenenia a vlastnej hodnoty sebarealizácie poznania vyššie humánne (estetické, mravné a pod) systém presvedčení (potrieb a hodnôt) je „dopravným prostriedkom“ motivácie človeka pozitívna a negatívna motivácia Gauron, 1984

Odporúčania začínajúcim trénerom (1) začať pracovať pod skúseným trénerom naučiť sa pracovať tímovo viesť si trénerský denník spolupracovať primerane s rodičmi určiť rozsah práce a stanoviť ciele (pracovná zmluva) oddeliť sa od „psychiky pretekára“ spoznať typ športovca Len tréneri III triedy:

Odporúčania začínajúcim trénerom (2) primerane motivovať seba a svojich zverencov správne komunikovať pozitívne myslieť ostať so športovcom po prehre neustále sa učiť a zdokonaľovať byť trpezlivý poznať možnosti využitia príbuzných odborov zdokonaľovať sa v „trénerskej psychológii“