ATMOSFÉRA - plynný obal zeme, kt. oddeľuje povrch našej planéty od vesmírneho priestoru Ochraňuje nás pred škodlivými žiareniami z vesmíru aj pred dopadmi telies.

OVZDUŠIE HLAVNÉ ZLOŽKY: dusík (N2) - 78 % , kyslík (O2) – 21 % argón (Ar) – 0,9 %, oxid uhličitý (CO2) – 0,03% STOPOVÉ MNOŽSTVÁ: - neón (Ne), hélium (He), kryptón (Kr),oxid siričitý (SO2),metán (CH4),vodík (H2), oxid dusný (N2O), xenón (Xe), ozón (O3), oxid dusičitý (NO2), jód (I2), oxid uhoľnatý (CO), amoniak (NH3)

Znečisťovanie ovzdušia rôznymi látkami, ktoré sú vypúšťané do ovzdušia, dejmi, ktoré prebiehajú priamo v ovzduší (napr. chem. rea.) Z hľadiska miesta vzniku: primárne znečisťovanie sekundárne  znečisťovanie Z hľadiska rozsahu pôsobenia rozlišujeme: 1.globálne emisie - ktorých účinok presahuje okolie svojho zdroja 2.lokálne emisie - ktoré pôsobia len v okolí svojho zdroja, t.j. tam kde sa nachádzajú ich najväčšie koncentrácie.

ZDROJE ZNEČISTENIA: 1. spaľovanie procesy v energetike, vrátane stabilných kúrenísk (teplo, teplá voda) (RIEŠENIE -biopalivá – brikety – SR-export- Bioterm- Lipt. Porúbka, Faba – BŠ, Drevodom Rajec, Colorspol Novoť, Excellent Malacky) 2. výrobné procesy v priemysle 3. doprava (biopalivá v EÚ- Francúzsko, BRD, Španielsko) 4. poľnohospodárstvo, potravinárstvo 5. spaľovanie odpadov 6. služby (autoservisy, práčovne, čistiarne...)

Biologické pôsobenie emisií sa hodnotí z pohľadu: 1.toxicity- produkované emisie vyvolávajú otravy 2.genetiky- pozornosť je venovaná látkam s karcinogénnymi a mutagénnymi účinkami 3.ekológie- sledujú sa biotické a abiotické faktory

ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY PLYNNÉ A KVAPALNÉ: Zlúčeniny S anorg. (SOx, SO2, H2SO4, H2S a iné) org. (merkaptán, dimetylsulfid...) Zlúčeniny N anorg. (NOx, NO2, HNO3, NH3, HCN a iné) org. (Amíny, dusitany, nitráty...) Halogénové zlúčeniny anorg. (F2, Cl2, Br2, HF a iné) org. (chlórované uhľovodíiky, trifluórmetán...) Zlúčeniny C anorg. (CO, CO2) org. (uhľovodíky, alkoholy, fenoly, étery, aldehydy...)

TUHÉ:. Zlúčeniny kovov – obsahujú škodlivé látky vo významnejšom TUHÉ: Zlúčeniny kovov – obsahujú škodlivé látky vo významnejšom podiele (zlúčeniny Pb, As...) Neživé - neobsahujú škodlivé látky vo významnejšom podiele - obsahujú vyše 20 % voľného SiO2 a vyše 50 % sadzí - vo význam. množ. obsahujú škodlivé látky (Pb, As, F a jeho zlúč., Mn, Hg, Be, Ge a iné) - azbestové vlákna, azbestový prach Živé – peľ, baktérie, výtrusy húb a plesní, kvasinky, hmyz...

hlavné škodliviny: SO2, Nox, TLZ, CO, O3, H2S, ťažké kovy NO = oxid dusnatý – málo aktívny plyn narušenie ozónovej vrstvy spôsobuje rakovinu je príčinou kyslých dažďov vo vzduchu sa rýchlo mení na NO2 NO2 = oxid dusičitý- dráždivý plyn, taktiež spôsobuje rakovinu kyslé dažde klimatické zmeny skleníkový efekt Oxidy dusíka- pri vdychovaní spôsobujú zápaly priedušiek i pľúc, 51 % NOx na svete je produk. automob. dopravou

Oxid uhličitý- 93 % vyprodukovaných automobilovou dopravou, - spôsobuje takmer 50 % emisií, kt. zabezpečujú sklen. efekt (podiel automobilovej dopravy na jeho vzniku je 25 %) Oxid uhoľnatý – vzniká pri nedokonalom spaľovaní PHM - spôsobuje najmä zdravotné problémy - viaže sa na červené krvinky, blokuje prísun kyslíka k tkanivám, - príznaky: malátnosť, bolenie hlavy až smrť

Olovo a ťažké kovy- časť emisií, vznik spaľovaním PHM Arzén, kadmium, ortuť, zinok - časť emisií, spôsobujú znižovanie IQ u detí Tuhé látky – zmes uhlíka, aerosoli a iných látok, prachové a iné tuhé častice, ktoré sú vetrom roznášateľné - veľkosť = 0,1 až 10 mm - vznikajú spaľovaním nafty automobilmi

Sekundárne znečistenie – KYSLÉ DAŽDE Dôsledok silného znečistenia ovzdušia Oxid siričitý a oxidy dusíka Emisie zo sopiek a z biologických procesov v pôde, močiaroch a oceánoch Elektrárne, metalurgia, chemický priemysel a doprava oxid siričitý + vzdušná vlhkosť = kyselina siričitá oxid dusíka + vzdušná vlhkosť = kyselina dusičná kyseliny + zrážky = kyslé dažde Vplyv na: pôda, rast., živoč., budovy, kult. pamiatky, zdravie člov. Kyslý dážď je definovaný s hodnotou pH<5 r.1980 – USA – pH=1,5 (10x kyslejšie ako ocot)

Prevencia pred znečistením Zákon o ochrane ovzdušia Z. č.478/2002 Z. z. Protokol o obmedzení emisií síry (Sulfur Emisions Reduction Protocol) Dohoda o cezhraničnom znečistení vzduchu (Convention on Long-Range Transboundary Air Pollution) a iné......

Zmeny klímy a EU - 2011 Zelený klimatický fond (zníženie emisií) Na Cancúnskej klimatickej konferencii (Mexiko – dec.2010) sa zástupcovia 193 krajín + EÚ zhodli na založení nového fondu, ktorý by mal v budúcnosti rozdeľovať väčšinu svetovej klimatickej pomoci pre potreby chudobných krajín. Rozvinuté štáty sa zaviazali zmobilizovať približne 100 miliárd $ ročne. Do klimatickej konferencie v Durbane (2012)má 40-členný Dočasný výbor pripraviť návrh pravidiel a mechanizmus fungovania fondu. 15 členov má byť z rozvinutých krajín a 25 z rozvojových krajín. Uvedenie Zeleného fondu do prevádzky sa očakáva až po roku 2011.

Zákon o ochrane ovzdušia Z. č.478/2002 Z. z. prevádzkovateľ veľkého a stredného zdroja – povinnosť do 15. februára oznamovať OÚ ŽP pravdivé info. o zdroji, emisiách, dodržiavaní limitov, kvót za uplynulý rok. OÚ ŽP spracuje a predkladá SHMÚ (poverený MŽ SR), kt. je správcom centrálnej databázy Národného emisného inventarizačného systému – NEIS. emisie z mobilných zdrojov – stanovenie výpočtom (počet áut, spotreba...) V SR – 33 činných monitorovacích staníc hlavných škodlivín (SO2, Nox, TLZ, CO, O3, H2S, ťažké kovy) v mestách - 7 staníc na meranie regionálneho znečistenia ovzdušia a chem. zloženia zrážkových vôd - 1 stanica na meranie celkového ozónu a UV– B slneč. žiar. - 26 staníc na meranie rádioaktivity ovzdušia

Najvýznamnejší znečisťovatelia ovzdušia v SR 2007 prevádzkovateľ % SE, a. s., BA, ENO Zem. Kostoľany 48,25 U. S. Steel s. r. o., Košice 13,52 Slovnaft a.s., BA 12,67 SIDERIT s. r. o., Nižná Slaná 3,30 BUKOCEL a. s., Hencovce 3,26 Zdroj: Správa o stave ŽP SR v roku 2008

NOX prevádzkovateľ % U. S. Steel s. r. o., Košice 19,82 SE, a. s., BA, ENO Zem. Kostoľany 9,07 SE a. s., BA, Elektráreň Vojany I a II 7,58 Slovnaft a.s., BA 6,40 TEKO a. s., Košice 3,69 Zdroj: Správa o stave ŽP SR v roku 2008

CO prevádzkovateľ % U. S. Steel s. r. o., Košice 69,7 SLOVALCO a. s., Žiar nad Hronom 8,84 DOLVAP s. r. o., Varín 2,00 KOVOHUTY a. s., Krompachy 1,87 Slovenské magnezitové závody a. s., Jelšava 1,44 Zdroj: Správa o stave ŽP SR v roku 2008

Vývoj emisií SO2 v SR Zdroj: Správa o stave ŽP SR v roku 2008

Vývoj emisií NOx v SR Zdroj: Správa o stave ŽP SR v roku 2008