Janko Francisci - Rimavský
Kto to bol? * 1. júna 1822 v Hnúšti † v Martine 7. marca 1905 nadšený bojovník za práva slovenského ľudu, národný buditeľ, politik, básnik, publicista a redaktor, pedagóg, zberateľ ľudovej slovesnosti, zakladateľ a funkcionár Matice slovenskej.
Niečo zo života Narodil sa v Hnúšti, ktorá sa nachádza severne od Rim. Soboty. Preteká cez ňu rieka Rimava. Preto pseudonym Rimavský. V roku 1839 prišiel študovať na evanjelické lýceum v Bratislave. Na protest proti zákazu Štúrových prednášok odišiel študovať do Levoče, kde sa stal zástupcom profesora M.Hlaváčka na katedre reči a literatúry česko-slovanskej.
Po dokončení štúdia pracoval ako úradník. Zbieral ľudové piesne a začal ich aj vydávať v tlačenej podobe. Podieľal sa na Žiadostiach slovenského národa. Za svoju činnosť bol uväznený (pôvodne bol odsúdený na trest smrti). Po revolúcii pracoval v štátnych službách. Stál v čele prípravného výboru Matice slovenskej a na jej prvom zhromaždení bol zvolený doživotným čestným miestopredsedom.
Od roku 1872 žil v Martine. Prispel k rozvoju tohto mesta. Pôsobil ako predseda kníhtlačiarenského spolku a zveľadil vydavateľskú činnosť v Martine. Prekladal divadelné hry od významných svetových autorov. Zomrel v Martine a tu je aj pochovaný na Národnom cintoríne. Hrob J. Francisciho→
Čo sú Žiadosti slovenského národa? Žiadosti slovenského národa sú národnorevolučný program Slovákov vyhlásený 10. mája 1848 v Liptovskom sv. Mikuláši, adresovaný uhorskej vláde a snemu. Žiadali predovšetkým rovnoprávnosť národov v Uhorsku, slovenčinu ako úradný jazyk, zriadenie vlastného slovenského snemu, slobodu tlače a zhromažďovania a vrátenie pôdy roľníkom, ktorým bola násilím vzatá zemanmi.
Ako vyzeral?
Tvorba Jeho prvé diela patria tiež k jedným z prvých diel písaných v štúrovskej slovenčine. Písal vlastenecké básne, lyrické básne, no tiež sa venoval písaniu balád a ľúbostným veršom.
V prozaickej oblasti sa venoval najmä historickým dielam písaným ľudovým jazykom, zbieral slovenské ľudové rozprávky a ako prvý ich aj začal vydávať. Spolupracoval s P. Dobšinským a Jozefom Škultétym.
Diela Svojim vrstovňíkom na pamjatku - prvá tlačená publikácia v štúrovskej slovenčine Slovenské povesti, Poviedky pre slovenské dietky, Vlastný životopis Preklady: Shakespeare: Skrotenie zlej ženy a i..
Bratislavským bratom témou je odchod z rodného kraja. príležitostná báseň témou je odchod z rodného kraja. Myšlienkou básne môže byť, že národ môže získať slávu len cez búrky a krútňavy. Skladá sa zo 6 strof a každá strofa má 4 verše. Autor využíva pravidelný šesťslabičný verš.
Porovnanie s básňou Slovo od J. Kráľa Báseň je oveľa revolučnejšia. Autor v básni priamo vyzýva ľudí, aby si hájili národné práva a bojovali za slobodu. Zahŕňa v básni celý národ. Je rozsiahlejšia Bratislavským bratom Báseň je vyjadrením túžby po slobode. Autor nevyzýva ľudí k boju za národnú slobodu. Píše viac o sebe (subjektívna báseň). Je stručnejšia.
Básnické prostriedky Epizeuxa- opakovanie slov za sebou „Rimava, Rimava,“ „ta ja idem, ta ja,“ Zdrobneniny: Rimavôčka, vodička Básnický prívlastok (epiteton): „do lepšieho kraja“, „k veľkému Dunaju“, „hodní bratia“ Metafora: „cez búrky vedia cesta slávy“
Literatúra Literatúra pre 7. ročník Zmaturuj z literatúry 1 http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Francisci-Rimavsk%C3%BD http://hnusta.sk/janko-francisci Literatúra pre 7. ročník Zmaturuj z literatúry 1 Obrázky- internet
Ďakujem za pozornosť