Chránené územia Slovenska Ida Topinková a Ľubica Horváthová 3.L Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského

Naše najväčšie bohatstvo

Vznik a história chránených území 13.-15. storočie - feudálne vlastníctvo pôdy, ochrana lesov a poľovnej zveri prelom 19./20. storočia - ochrana prírody na právnej úrovni, vznik rezervácií 1895 - najstaršia rezervácia Ponická Huta 1949 - prvé veľkoplošné chránené územie - Tatranský národný park

Vznik a história chránených území 8 kategórií územnej ochrany prírody 4 národné parky, 16 chránených krajinných oblastí a ďalších 899 chránených, viac-menej izolovaných území s menšou rozlohou plocha chránených území – približne 23% územia Slovenskej republiky ministerstvo životného prostredia reguluje, upravuje a vykonáva kontroly

Kategorizácia chránených území Chránená krajinná oblasť (CHKO) Národný park (NP) Chránený areál (CHA) Prírodná rezervácia, resp. národná prírodná rezervácia (PR) Prírodná pamiatka, resp. národná prírodná pamiatka (PP)

stupne ochrany daných území 1. stupeň ochrany; platí na celom území SR, t.j. na území pre ktoré sa neposkytuje osobitná ochrana 2. stupeň ochrany; platí pre chránené krajinné oblasti 3. stupeň ochrany; platí pre národné parky 4. stupeň ochrany; platí pre chránené areály 5. stupeň ochrany; platí pre prírodné pamiatky a prírodné rezervácie

Charakteristika kategórii Chránená krajinná oblasť (CHKO) rozsiahlejšie územie (nad 1000 ha) kategória území, chránených za účelom zachovania typického krajinného prostredia, s rozptýlenými prírodnými výtvormi, kde je príroda dosiaľ vo vyvážení s ľudskou činnosťou slúži pre vedecký výskum, rekreáciu, turistiku a vzdelávanie

Charakteristika kategórii Národný park (NP) rozsiahlejšie územie, podľa medzinárodných kritérií najmenej 500 ha, spravidla však o výmere nad 1000 ha územie pôvodnej, alebo ľudskými zásahmi málo narušenej prírody, s osobitým vedeckým a kultúrno-spoločenským významom prvý národný park na svete (Yellowstonský ) bol vytvorený v USA v roku 1872

Charakteristika kategórii Chránený areál (CHA) menšie územie s výmerou do 1000 ha Prírodná rezervácia (PR) lokalita, ktorá predstavuje pôvodné, alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu

Charakteristika kategórii Prírodná pamiatka bodový líniový alebo iný maloplošný ekosystém jeho zložky alebo prvky majú spravidla výmeru do 50 ha má vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam sú to najmä odkryvy, skalné útvary, kamenné moria, rokliny, piesočné duny, časti vodných tokov, pramene, ponory alebo jazerá

Tatranský národný park - TANAP Vyhlásený: 18.12.1948 Rozloha: 76 763 ha Rozpätie (západ-východ): 42 km (sever-juh): 17 km najstarší národný park Slovenska má obdivuhodnú rozmanitosť prírodných javov s množstvom strmých strání, kamenných morí, skalných štítov, krištáľovo čistých plies a hlbokých dolín

Tatranský národný park - TANAP KARPATY Západné Karpaty Fatransko-tatranská obl. Podhôľno-magurská obl. Podtatranská kot. Tatry Podtatranská brázda Západné Tatry Východné Tatry Vysoké Tatry Belianske Tatry

Georeliéf TANAPu charakteristické prvky - hlboké ľadovcové doliny, morény, plesá, skalné rázsochy, veže, ihly, priepasti, škrapy, jaskyne, kaňony, tiesňavy, vyvieračky a vodopády, celé územie má všetky znaky vysokohorskej krajiny (značná nadmorská výška, bohatý výskyt bralných a ľadovcových foriem, skalných štítov, stĺpov, vodopádov a ľadovcových jazier).

Naj... TANAPu v strede Vysokých Tatier - najvyšší vrchol Slovenska - Gerlachovský štít (2655m) najvyššie položené pleso je Modré pleso vo výške 2192m

Naj... TANAPu najväčšiu plochu - 20,08ha a hĺbku - 53,20m má Hincovo pleso vo výške 1946 m.n.m. najvyšší Kmeťov vodopád v doline Nefcerka

Naj... TANAPu Belianska jaskyňa s dĺžkou 1752 m je jedinou sprístupnenou jaskyňou

Flóra tanapu 1300 druhov vyšších rastlín okolo 900 druhov rias 700 lišajníkov vyše 500 druhov machov smrekové a jedľovo-smrekové lesy vzácne tatranské, západokarpatské a karpatské endemity, ako aj glaciálne relikty napr. lyžičník tatranský, horec ľadový, klinček ľadovcový, pyštek alpínsky, dryádka osemlupienková, medvedica alpínska, palina skalná 1Endemit - (gr.) je druh alebo nižšia systematická jednotka (napr. rastlina, živočích ...), ktorá sa vyskytuje len na určitom malom území a nikde inde. 2Glaciálny relikt - relikt (zostatok, zvyšok) z ľadových dôb; organizmus, ktorý bol v ľadových dobách rozšírený, ale spolu s ústupom ľadovcov do veľkej miery vymizol a zostal zachovaný len v obmedzenej miere na vyhradených miestach.

Fauna Tanapu - reliktné druhy medveď hnedý, rys ostrovid, vlk obyčajný

Fauna Tanapu - reliktné druhy žiabronôžka arktická, orešnica perlavá, sokol myšiar, krkavec čierny

Národný park Slovenský raj - SRNAP Vyhlásený: 18.1.1988 Rozloha: 19 763 ha (13 011 ha ochranné pásmo) Rozpätie (západ - východ): 25 km (sever - juh): 18 km od 1988 - prvá slovenská CHKO, ktorá sa v bývalom Československu stala národným parkom

Georeliéf srnapu charakteristické tesné a hlboké rokliny s hĺbkou 150 až 450m a niektoré dokonca s vodopádmi (Kyseľ, Piecky, Sokolia dolina, Zejmarská roklina) toky riek (Hornád, Hnilec) a potokov (Veľký Sokol, Suchá Belá, Biely potok) Najvyššie vrchy Veľká Knola - 1266 m n.m. a Havrania skala - 1157 m n.m

Georeliéf srnapu 300 km vyznačených turistických chodníkov, pomedzi ktoré vedú drevené rebríky, oceľové reťaze, stúpačky a mostíky.

Jaskyne v srnape Dobšinská ľadová jaskyňa - jedna z najväčších ľadových jaskýň v Európe, ako jediná sprístupnená turistom, objavená v roku 1870, jej priestory zapĺňajú vyše 110 000 m³ ľadu niekedy až do hrúbky 25 m a teplota nikdy nepresiahne 0˚C

Jaskyne v srnape Stratenská jaskyňa - najdlhšia jaskyňa v Slovenskom raji a druhá najdlhšia na Slovensku (viac ako 21 km) Medzi ďalšie známe patrí napríklad Medvedia jaskyňa, jaskyňa Zlatá diera alebo Dlhá jaskyňa.

Flóra v srnape 90% lesnatosť (bukové, smrekové a jedľové lesy) 930 druhov vyšších rastlín (35 úplne chránených a 8 čiastočne) medzi endemity patria: zvonček karpatský, poniklec slovenský, klinček včasný alebo večernica snežná vysokohorské druhy ako kosodrevina, plesnivec alpínsky a plavúnka švajčiarska, šafran spišský, prvosienka vyššia, žerušník Hallerov, záružlie močiarne, žltohlav európsky alebo fialka močiarna.

Fauna srnapu nachádza sa tu viac ako 4000 druhov bezstavovcov - karpatské endemity: chrobák fúzač zemolezový a motýľ jasoň červenooký,

Fauna srnapu ďalšie - jelenia a srnčia zver, medveď hnedý, rys ostrovid, vlk obyčajný, mačka divá, kamzík vrchovský 200 druhov stavovcov, z toho 130 chránených a 65 ohrozených živočíšnych druhov - mlok karpatský, orol skalný, sokol rároh, netopier pobrežný alebo vydra riečna

Ďakujeme za pozornosŤ