TOPENIE A TUHNUTIE

Skupenstvá látok pevné kvapalné plynné

Skupenská premena Za určitých podmienok /zmena teploty, tlaku/ môže dôjsť v látke k premene skupenstva.

Topenie Je to skupenská zmena počas ktorej sa pevná látka mení na kvapalinu. Ak pevné látky zohrievame, ich teplota sa zvyšuje, dosiahnu určitú teplotu – teplotu topenia - tt [°C] – fyzikálna veličina Pri teplote topenia dochádza k zmene pevného skupenstva na kvapalné – topenie pevných látok.

Teplota topenia Niektoré látky majú nižšiu teplotu topenia- maslo, ľad /0°C/,..... Kovy sa topia pri vysokej teplote – tavenie /teplota topenia cínu je 232°C, železa až 1540°C/. Chemickým prvkom s najvyššou teplotou topenia je volfrám 3 410 °.

Teplota topenia Ak pevná látka dosiahne teplotu topenia, teplota látky sa nezmení dovtedy, kým neskvapalnie posledná pevná častica / napriek tomu, že ju naďalej zohrievame/. Teplo, ktoré látka prijíma sa spotrebuje na premenu skupenstva – skupenské teplo topenia lt /fyzikálna veličina/ Pri topení sa nemení hmotnosť, ale mení sa objem . 

Rozdelenie pevných látok Kryštalické Tvoria ich kryštály, ktoré majú je pravidelný tvar. Kryštály kuchynskej soli majú tvar kocky a ľad kryštalizuje v pravidelných šesťbokých hranoloch. Kovy sú kryštalické látky. Amorfné Amorfné látky (beztvaré) – sklo, parafín, asfalt čokoláda, keramické látky, termoplasty, tuky.... Nemajú pravidelný tvar.

Kryštalické látky Amorfné látky Kryštalická látka, ktorá sa skladá z jediného prvku, alebo jedinej zlúčeniny  Kryštalické látky Kryštalické látky z viacerých fáz – zložiek (zliatina- napr, bronz, mosadz) Amorfné látky

Kryštalické látky majú presne stanovenú teplotu topenia /MFCHT/. Celá premena z tuhej látky na kvapalnú prebehne pri konštantnej t.j. nemennej teplote. Kryštalické Nemajú stanovenú teplotu topenia- iba teplotný interval, mäknú a menia sa na kvapalinu v rozmedzí určitých teplôt tzv. intervale tavenia. Amorfné

Tuhnutie Je premena kvapalnej látky na pevnú látku. Príčinou je znižovanie teploty látky, alebo okolia. Teplota tuhnutia látky = teplote topenia látky Voda úplne stuhne na ľad pri je teplote 0ºC /bod mrazu/. Väčšina látok pri tuhnutí zmenšuje svoj objem/parafín/. Ľad zväčší svoj objem oproti vode. Kvapaliny pri tuhnutí svoj objem zmenšujú, pre vodu to neplatí.

Anomália vody Častice kvapalín pri tuhnutí spomaľujú pohyb ukladajú sa k sebe. Voda sa správa naopak. Má to veľký význam pre život v prírode. Pri teplote 4ºC má voda najväčšia hustotu anomália vody. Anomália sa týka hustoty a zmeny objemu vody pri skupenských premenách.

Rozdiel medzi topením a tuhnutím: pri topení kvapalinu zohrievame pri tuhnutí kvapalinu ochladzujeme Teplota topenia= teplote tuhnutia- kryštalické látky

Použité zdroje Fyzika pre 7. ročník základných škôl a 2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom http://www.wikipedia.sk/ Obrázky – google http://www.shmu.sk/ http://o škole.sk/