Lexikológia – náuka o slove Mgr. Soňa Belokostolská JAZYKOVÉ PROSTRIEDKY Lexikológia – náuka o slove 4.ročník Mgr. Soňa Belokostolská

Obsah: 1. Slovo a slovná zásoba 2. Systém v slovnej zásobe -viacslovné pomenovania -lexikálna polysémia -synonymá, antonymá, homonymá -štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby 3. Zmeny v slovnej zásobe 4. Lexikografia 5. Frazeológia Lexikológia – náuka o slove

Slovo a slovná zásoba Lexikológia je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá slovnou zásobou jazyka a vlastnosťami slova. Slovo –základná formálna a významová jednotka jazyka, ustálená skupina hlások (písmen). lexikálny význam (niečo pomenúva, označuje) gramatický význam (svojím tvarom vyjadruje vzťahy s inými slovami vo vete, plní rozličné syntaktické funkcie) Slovná zásoba -súhrn všetkých slov, ktoré existujú v jazyku individuálna (aktívna –slová, ktoré jednotlivec aktívne používa a pasívna – slová, ktorým jednotlivec rozumie, ale bežne ich nepoužíva; býva až päťnásobne bohatšia ako aktívna slovná zásoba) b) základná – najčastejšie používané slová jazyka - Lexikológia – náuka o slove

Pomenovania 2. Systém v slovnej zásobe jednoslovné viacslovné Združené pomenovania –pomenovanie pojmu pomocou viacerých slov. Nemajú prenesený (obrazný ) význam.(minerálna voda, triedna kniha) Ustálené slovné spojenia – frazeologizmy – majú prenesený (obrazný význam), sú idiomatické (príznačné pre daný jazyk; pri doslovnom preklade strácajú význam). Patria sem tiež príslovia, porekadlá a pranostiky. (tárať dve na tri, sadnúť niekomu na lep, trafiť do čierneho) Lexikológia – náuka o slove

Lexikálna polysémia 2. Systém v slovnej zásobe Slová podľa významu Jednovýznamové - majú iba jediný (základný) význam (jahoda) 2. Viacvýznamové (polysémantické) slová – slová, ktoré majú okrem základného významu aj druhotný – prenesený význam; jedným slovom sa pomenúvajú viaceré myšlienkové obsahy. metafora – jeden predmet sa pomenuje názvom pre iný predmet na základe vonkajšej podobnosti. V umeleckých textoch hovoríme o originálnej metafore, vo vecných textoch o lexikalizovanej metafore. (hlava –ľudská, kapustná) metonymia prenesenie pomenovania medzi javmi na základe vnútornej väzby medzi nimi (ísť osmičkou – električkou č. 8) Lexikológia – náuka o slove

Synonymá, antonymá, homonymá 2. Systém v slovnej zásobe Synonymá, antonymá, homonymá Slová podľa vzťahu medzi významami slov Synonymá – rovnoznačné slová (bežať – utekať, trieliť) Homonymá – rovnozvučné slová lexikálne – (čelo –hudobný nástroj, čelo – časť tváre) gramatické – (chlapov – substantívum, chlapov – adjektívum) zvukové - (plod – plot) Antonymá – slová s protikladným významom (dobrý – zlý, deň – noc) Paronymá – osobitná skupina slov; slová, ktoré sú z formálnej (zvukovej) stránka blízke, ale odlišujú sa svojím významom. Slúžia ako básnické figúry. Napríklad lavica – ľavica; tak – kat – akt. Lexikológia – náuka o slove

Štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby 2. Systém v slovnej zásobe Štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby Podľa príslušnosti k štýlovej vrstve Štylisticky nepríznakové slová (neutrálne) –(dieťa, čítať, dobre) Štylisticky príznakové slová –využívajú sa v presne vymedzených kontextoch spisovné – sú súčasťou normy spisovného jazyka – (bežné hovorové slová, odborné, knižné, archaizmy, historizmy, zastarané, neologizmy, publicizmy, biblizmy, poetizmy) b) nespisovné – stoja za hranicami spisovného jazyka – (cudzie okazionalizmy a deformované slová (odmailovať), nárečové slová, slang, argot – tajné dorozumievanie istej skupiny ľudí, zlodejov, mafie). Lexikológia – náuka o slove

Štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby 2. Systém v slovnej zásobe Štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby Podľa expresivity Neutrálne slová (bez citového zafarbenia) Expresívne slová (citovo zafarbené) s pozitívnym citovým zafarbením – demunitíva (zdrobneniny), eufemizmy (zjemňujúce slová) – zomrel – usnul, hypokoristiká (maznavé slová) - havko, dievčička. s negatívnym citovým zafarbením – pejoratíva,dysfemizmy – hanlivé slová, nadávky, augmentatíva –zveličujúce slová (psisko), vulgarizmy (tiež hovorové slová, argotové, slangové, zastarané slová a neologizmy). Lexikológia – náuka o slove

3. Zmeny v slovnej zásobe Obohacovanie slovnej zásoby 1. Preberanie slov z iných jazykov – prevzaté slová (zdomácnené), cudzie Slová (príležitostne vypožičané); v súčasnosti prenikajú do slovenského jazyka najmä anglicizmy a amerikanizmy . (softvér) 2. Zmena významu slova – prenášanie pomenovania – metafora a metonymia 3. Tvorenie nových slov Lexikológia – náuka o slove

3. Zmeny v slovnej zásobe Obohacovanie slovnej zásoby Tvorenie nových slov Odvodzovanie (derivácia) – od základového slova pomocou predpôn (prefixácia), prípon (sufixácia) alebo ich kombináciou Skladanie nové slovo vzniká z dvoch slovotvorných základov spojených spájacou morfémou -o- (novovek, krasokorčuliar). Nepravé zložené slová, tzv. zrazeniny nemajú spájaciu morfému, ale zachytáva sa v nich gramatická morféma (vlastizrada, kníhtlačiareň). V hybridných zloženinách je jedna časť domáceho a jedna časť cudzieho pôvodu (vodoinštalácia, elektrospotrebič). c) Skracovanie - nie je v pravom zmysle slova slovotvorný postup - skratky (Ing., atď., SR, EÚ, TANAP) - značky (l, O2 ) Lexikológia – náuka o slove

3. Zmeny v slovnej zásobe Obohacovanie slovnej zásoby Osobitnými postupmi sú univerbizácia a multiverbizácia. Univerbizácia – viacslovné združené pomenovanie je nahradené jednoslovným, ktoré vzniká z adjektíva združeného pomenovania a prípony -ka, -čka, -ovka, -ák/-iak, -ár/-iar ( minerálna voda – minerálka). Multiverbizácia –opačný postup ako univerbizácia. Viacslovné spojenia sa vyskytujú prevažne v odbornom a publicistickom štýle, zväčša vznikajú v snahe zdôrazniť nejakú činnosť (súťaží sa – uskutočňuje sa súťaž, dokázať – podať dôkaz). Zvláštnu skupinu tvoria tzv. okazionalizmy – príležitostné slová, ktoré vznikajú aktuálne v konkrétnom texte a s ním aj zanikajú, nestávajú sa súčasťou slovnej zásoby jazyka. (návidieť – J.C.Hronský) Lexikológia – náuka o slove

4. Lexikografia Lexikografia sa zaoberá spracovaním slovnej zásoby jazyka do slovníkov rozličných typov. Priekopníckym dielom v oblasti lexikografie bol šesťzväzkový Slowár Slovenskí Česko-Latinsko-Nemecko-Uherskí, ktorý zostavil A. Bernolák a vyšiel v rokoch 1825 – 1827 v Budíne. Lexikológia – náuka o slove

4. Lexikografia Typy slovníkov Charakteristika Výkladový -vysvetľuje významy slov Prekladový -konfrontuje slovnú zásobu dvoch (viacerých) jazykov Cudzích slov -vysvetľuje významy slov cudzieho pôvodu prevzatých do domácej SZ Etymologický - uvádza pôvod slova a jeho významy Dialekologický - slovník nárečí Frazeologický - vysvetľuje význam frazeologických jednotiek Pravopisný -slová, ktoré sú problematické z pravopoisného hľadiska Synonymický -obsahuje synonymické rady alebo dvojice synoným Ortoepický - slovník spisovnej výslovnosti Frekvenčný - zoznam slov podľa toho, ako často sa vyskytujú v súvislých textoch Paronymický -slová zvukovo a graficky podobné, no významom odlišné Retrográdny -kritériom spracovania je frekvencia slov podľa gramatických prípon Lexikológia – náuka o slove

Hodnotenie zo štýlového hľadiska Slovné spojenia, frazeologizmy 4. Lexikografia Používatelia slovenského jazyka využívajú najmä Krátky slovník slovenského jazyka. Ukážka: priateľ -a mn. -ia m. kto si s niekým dobre rozumie a žičí mu; kamarát, druh: starý, verný p., p. zo školských čias; pren. kniha je najlepší p. 2. prívrženec, priaznivec, podporovateľ, stúpenec: p. hudby 3. dôverné oslovenie: vážení p-ia, milý p. ● v núdzi poznáš p-a; priateľka -y -liek ž.; priateľko -a m. zdrob. expr. Heslové slovo uvádzané v základnom tvare Pravopis Výklad významu hesla Hes l ová s t ať Hodnotenie zo štýlového hľadiska Slovné spojenia, frazeologizmy Lexikológia – náuka o slove

5. Frazeológia Osobitnou časťou lexikológie je frazeológia – náuka o ustálených obrazných a expresívnych slovných spojeniach (frazémach). Frazeologizmus – ustálené slovné spojenie dvoch alebo viacerých slov, ktoré má obrazný, prenesený význam (prepásť príležitosť, hovoriť dve na tri). Štylistické využitie frazeologizmov – zlepšujú pohotovosť vyjadrovania, výstižnosť, pestrosť, a živosť jazyka. Podľa pôvodu: ľudové – domáceho pôvodu – príslovia, porekadlá, pranostiky intelektuálne – prevzaté prostredníctvom vzdelania napr. Z latinčiny a gréčtiny (kocky sú hodené, jablko sváru; Damoklov meč). Lexikológia – náuka o slove

Ďakujem za pozornosť! november 2010 Lexikológia – náuka o slove